KSKE 3 Cob 148/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/148/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211232330 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211232330.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P. X. Y., s.r.o., C. 5, U., IČO: XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou W. X. s.r.o., C. 5, U., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. D., nar. XX.XX.XXXX, R. nám. XXX/X, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného M. Q. F., T. XX, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného H.. G. J., advokátom, Q.. Y. 7, Y., o zaplatenie 2.877,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 21.6.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, že žalobcovi vracia súdny poplatok krátený o 6,63 eur vo výške 165,87 eur prostredníctvom D. úradu U., T. XX, P.O. U. XXX, U. v lehote do l5 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia a vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2011 domáhal zaplatenia sumy 2.877,01 eur s príslušenstvom titulom nesplatenia úveru v zmysle Zmluvy k úverovému účtu č. XXXXXXXX zo dňa 18.6.2004. Konštatoval súd, že v predmetnej veci v zmysle žalobného návrhu vydal dňa 24.11.2011 pod č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX platobný rozkaz, ktorý bol uznesením Okresného súdu Košice II č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.2.2012 zrušený s poukazom na § 173 ods. 2 O.s.p.. Ďalej poukázal na to, že žalobca písomným podaním doručeným príslušnému súdu dňa 1.6.2012 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a vrátiť žalobcovi súdny poplatok za návrh na začatie konanie v zmysle platnej právnej úpravy. Prvostupňový súd citujúc ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil a to bez súhlasu so späťvzatím žaloby žalovaného, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a aj keď procesne zavinil zastavenie konania žalobca, a teda vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní mu žiadne trovy nevznikli. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, nakoľko usúdil, že úkony právnej pomoci uvedené v písomnom podaní nemožno zhodnotiť ako účelne vynaložené na uplatnenie práva. Je nesporné, že právny zástupca v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich mu zo zastupovania vedľajšieho účastníka môže tieto vykonať, avšak nemožno ich zhodnotiť ako také, ktoré by mala v rámci náhrady trov konania znášať protistrana.

Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku odôvodnil prvostupňový súd citovaním ustanovenia § 11 ods. 3 vety prvej, § 11 ods. 4 vety prvej a § 11 ods. 6 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a uzavrel, že v danom prípade žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 172,50 eur na účet súdu, preto súd rozhodol o jeho vrátení po krátení podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona vo výške 165,87 eur prostredníctvom Daňového úradu U., ktorému zašle odpis tohto právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákone lehote odvolanie vedľajší účastník a to čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania. Žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania ako aj trovy odvolacieho konania. Zastával názor, že uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na to, že súd pri priznaní trov dodávateľovi vo vydanom platobnom rozkaze, ktorý si naviac vedome uplatňoval premlčaný nárok, nemal žiaden problém priznať mu trovy konania, ktoré si žalobca uplatňoval v nezákonnej výške aj za úkon právnej služby písomné podanie protistrane - pokus o zmier, ktorý je v rozpore s advokátskou tarifou. Súd sa nezaoberal tým, že v osobe žalobcu ide o súčasť silnej nadnárodnej siete 49 spoločností v takmer 30 krajinách, pričom len samotný žalobca zamestnáva 210 zamestnancov. Táto spoločnosť nemá problém zabezpečiť si vlastné právne oddelenie, pretože vymáhanie pohľadávok je jedným z hlavných predmetov činnosti žalobcu. Napriek tomu, že žaloby žalobcu sú zhodné v tisíckach iných vecí, súd nezisťoval účelnosť trov u dodávateľa, ale paradoxne u bezmajetného združenia, ktorého jediným cieľom a poslaním je ochrana práv spotrebiteľa. Uviedol, že žalobca veľmi pragmaticky, v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch, kde združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní. Žalobca celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vznesených vedľajším účastníkom, ojedinele aj žalovaným, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté desaťročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Žalobca po tom, čo mu je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, prípadne po tom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie žaloby späť. Citujúc čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že súd by mal vychádzať z citovaného článku a podporiť tento prostriedok účinnej ochrany spotrebiteľov v súdnych konaniach tým, že Združeniu prizná náhradu trov konania, v opačnom prípade by činnosť nemajetného združenia mohla byť paralizovaná. Naviac žalobca, ktorý závažným spôsobom a plošne na celom Slovensku porušuje spotrebiteľské práva, by v prípade nepriznania trov vedľajšieho účastníka mohol naďalej vykonávať svoju doterajšiu prax bez akejkoľvek ujmy, napr. v povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka. Pokiaľ by sa v praxi presadil názor upierajúci právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet činnosti vedľajšieho účastníka, potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi napr. sudcov, prokurátorov, advokátov atď., čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom, ale aj s každodennou realitou. Zdôraznil, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Zdôraznil, že združenie na svoju trvalú spoluprácu dokázalo zabezpečiť len dvoch advokátov, ktorí sú ochotní pracovať len za prísudok, poskytujú kvalitné právne služby, je to ich práca, ktorou sa živia a nie sú povinní túto prácu vykonávať vo všetkých prípadoch zdarma. Združenie pomohlo spotrebiteľom v množstve sporov, očistilo zmluvy od neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, avšak spotrebiteľ bol zaviazaný čiastočne plniť a trovy im neboli priznané. V týchto prípadoch nebol prísudok a ako bezmajetné združenie nemali z čoho advokáta zaplatiť, išlo o množstvo súdnych sporov. Súd by mal podporiť, aby aj v oblasti spotrebiteľského práva vznikali špecializácie a aby sa aj silné advokátske kancelárie mohli špecializovať na spotrebiteľskú agendu. Súdu zjavne uniká, kto chráni vyššie princípy, kto poukazuje na nemorálny celospoločenský fenomén civilnoprávnej úžery, ktorú výkonná moc, ale bohužiaľ aj niektoré súdy zľahka tolerujú. Zdôraznil, že prax potvrdila, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom poskytuje práve inštitút

vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta, ani združenie a ak áno, tak len výnimočne. Do konaní vstupujú voči dodávateľom, ktorí podľa skúseností najviac porušujú spotrebiteľské práva. Po doručení návrhu a príloh v zmysle § 93 ods. 4, § 79 ods. 4 a § 114 ods. 2 O.s.p. vec analyzujú a v konaní náležite právne argumentujú. Zdôraznil, že združenie nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie ich činnosti prostredníctvom ochotných advokátskych kancelárií. Cieľom združenia je, aby sa spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení, aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát a aby dodávatelia prestali nie v dobrej viere doslova skúšať súdy, aby im priznávali premlčané nároky, nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a nároky po použití nekalých obchodných praktík. Ďalej uviedol, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou a v nadväznosti nato poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a uviedol, že o dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 o.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Ďalej uviedol, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov. Európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na nich nadväzujúca vnútroštátna právna úprava preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predbežne formulovaných štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov naším združením na súdoch. Zdôraznil, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, v zmysle ktorého Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného vyvodil záver, že aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní . Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže totiž poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácií proti dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť.

V predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarna moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. Zdôraznil, že súd mal v danej veci celkom jednoznačne aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto má vedľajší účastník, ktorý v konaní podporoval žalovaného nárok na náhradu trov konania, ktorú si vedľajší účastník uplatnil a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie

proti rozhodnutiu podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na ktoré je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Účastníci konania nepodali odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa konanie zastavil, ani proti výroku o trovách prvostupňového konania medzi žalobcom a žalovaným ako ani proti výroku, ktorým žalobcovi vracia súdny poplatok krátený o 6,63 eur vo výške 165,87 eur, a preto tejto časti nadobudlo uznesenie súdu prvého stupňa právoplatnosť a nebolo odvolacím súdom preskúmavané.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované zákonné ustanovenie ukladá povinnosť uhradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, teda súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa tohto zákonného ustanovenia musí skúmať zavinenie účastníka konania na zastavení konania. Toto zavinenie však môže posudzovať iba z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak zobral žalobca návrh späť, potom z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.) .

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Vedľajší účastník - M. oznámil vstup do konania na strane žalovaného z vlastného podnetu (§ 93 ods. 3 O.s.p.) na podporu žalovaného ako spotrebiteľa podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 13.3.2012, v prílohe predložil plnomocenstvo pre advokáta H. zo dňa 2.1.2012. Vedľajší účastník doručil príslušnému súdu dňa 4.5.2012 podanie zo dňa 30.4.2012, označené ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, ospravedlnil neúčasť vedľajšieho účastníka na vytýčené pojednávanie na deň 21.6.2012 z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň si uplatnil trovy konania vzniknuté titulom právneho zastúpenia.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa po vytýčení pojednávania na deň 21.6.2012 zisťoval pobyt žalovaného, pretože na adrese uvedenej v návrhu sa nezdržiaval. Po zistení aktuálneho pobytu žalovaného doručil žalovanému predvolanie na vytýčené pojednávanie na deň 21.6.2012 na adresu X., H. XX. Dňa 1.6.2012 doručil žalobca príslušnému súdu podanie zo dňa 25.5.2012, a to ešte pred pojednávaním nariadeným na deň 21.6.2012, označené ako späťvzatie návrhu na začatie konania bez uvedenia dôvodu späťvzatia návrhu, z čoho možno vyvodiť záver, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu. Pre prípad, že by žalovanému vznikli trovy konania bol by tieto povinný uhradiť žalobca, a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, aj vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania účelne vynaložených.

Pokiaľ ide o samotný vstup vedľajšieho účastníka, tento má za cieľ zabezpečiť ochranu žalovaného, ktorý je alebo môže byť ako spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení. Po doručení žaloby podal vedľajší účastník kvalifikované stanovisko prostredníctvom splnomocneného advokáta a namietal premlčanie pohľadávky žalobcu. Následne bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zobral späť a keďže neuviedol dôvod späťvzatia, možno vyvodiť záver, že vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania akceptoval.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že vedľajší účastník účinne poskytol pomoc žalovanému ako spotrebiteľovi pri ochrane jeho práv, a preto nemožno pochybovať o tom, že jeho vstup do konania na strane žalovaného ako spotrebiteľa bol účelný, a preto odvolaciemu súdu, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd usúdil, že úkony právnej pomoci uvedené v písomnom podaní nemožno zhodnotiť ako účelne vynaložené na uplatnenie práva.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.) , to znamená, že sa tiež môže dať v súdnom konaní zastúpiť advokátom, a teda má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) , ktoré sa v rámci občianskeho súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a má právo i na náhradu trov konania, v rámci ktorých v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Keďže súd prvého stupňa vo veci nesprávne rozhodol, pokiaľ vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože pokiaľ súd prvého stupňa o týchto trovách konania nesprávne rozhodol a ich výšku by posudzoval iba odvolací súd, bola by tým porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania a účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom ( § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) .

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania v súlade s platnou právnou úpravou.

Podľa ustanovenia § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.