KSKE 3 Cob 160/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Cob 160/2011

KS v Košiciach, dátum 30.01.2012, sp.zn. KSKE 3 Cob 160/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/160/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211203546 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211203546.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: L. H. - M- V., IČO: XX XXX XXX, G. X. Y. XXX, zast. JUDr. Petrom Rakom, advokátom, Masarykova 13, Prešov, proti odporcovi: C. H. s.r.o., A.: XX XXX XXX, X. 6, F., zast. JUDr. Milan Sedlák, advokát, Kukučínova č. 19, Košice v konaní o zaplatenie 4.116,22 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 35Rob/32/2011-38 zo dňa 31.3.2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 340,93 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom domáhala zaplatenia sumy 4.119,22 eur s prísl., titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby - prepravu tovaru. Podaním zo dňa 2.3.2011 vzala svoj návrh späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko odporca 23.2.2011 a 24.1.2011 uhradil celú dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.) súd rozhodol o zastavení konania.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta druhá a § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku týkajúceho sa trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, pričom navrhol, aby odvolací súd náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, ale z dôvodu zapríčinenia vzniku tohto konania zaviazal práve navrhovateľku na ich náhradu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.

Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tvrdením, že v predmetnej právnej veci súd prvého stupňa doposiaľ nekonal, nevydal ani navrhovaný platobný rozkaz ani neupovedomil odporcu o takomto

konaní. Odporca s navrhovateľkou viackrát jednal o splatnosti svojich záväzkov voči nemu a dohodol ich splatnosť postupne tak, ako mu to jeho ekonomická situácia umožní a to s ohľadom na viaceré skutočnosti, najmä vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, utlmeniu podnikateľskej činnosti, zablokovanie majetku za účelom splatnosti záväzkov voči financujúcej banke, pričom dohodol s navrhovateľkou aj to, aby nepodávala z dôvodu splatnosti viacerých záväzkov návrh na začatie konania.

Odporca začal splácať v zmysle dohody s navrhovateľkou svoj záväzok voči nej, táto však porušila dohodu a zrejme úmyselne podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na začatie konania. Odporca, okrem toho, že uhradil časť svojho záväzku evidentne ešte pred podaním návrhu navrhovateľky na súd (teda ešte v januári roku 2011) , uhradil bez toho, aby vôbec vedel o takomto konaní, celý svoj záväzok pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia súdu, preto nie je mu zrejmé čoho sa navrhovateľka domáha a táto skutočnosť musí mať jednoznačne vplyv aj na prípadnú náhradu trov konania.

Odporca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvej O.s.p., pretože práve navrhovateľka podala predčasne a nedôvodne návrh na začatie konania, v rozpore s dohodou s odporcom a týmto spôsobila vznik trov konania. Na podporu týchto tvrdení odporca navrhol vypočuť zástupcov spoločnosti, prokuristov.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá tvrdí, že tvrdenia odporcu v odvolaní sú zavádzajúce. Návrh podala z dôvodu, že odporca neuhradil dlžné sumy, pričom lehota splatnosti faktúr bola v rokoch 2009 a 2010. Odporcu opakovane vyzývala na úhradu dlžných súm aj prostredníctvom predžalobnej výzvy právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 12.1.2011, v ktorej bolo uvedené, že v prípade, že dlžná suma nebude uhradená podá návrh na vydanie platobného rozkazu. Tvrdenia odporcu, že by uhradil pohľadávky navrhovateľky postupne tak, ako mu to jeho ekonomická situácia dovolí nie sú ani v súlade so zákonom, ani v súlade s obsahom vystavených faktúr. Navrhovateľka má voči odporcovi aj ďalšie pohľadávky, ktoré vôbec neuhrádza. Rovnako ako odporca je aj navrhovateľka podnikateľom, ktorý sa musí riadne starať o chod svojho podnikania a musí hradiť svoje záväzky. Odporcovi riadne poskytla svoje služby, za ktoré jej nezaplatil. Opakovane odporcu vyzývala na úhradu záväzkov, ktoré však neuhradil. Dlžné sumy uhradil až dodatočne, v dôsledku čoho navrhla konanie zastaviť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

Pokiaľ odporca uviedol, že časť pohľadávky uhradil pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu bez toho, aby vedel o takomto konaní pred vydaním rozhodnutia súdu, navrhovateľka uviedla, že odporca mal povinnosť uhradiť faktúry so splatnosťou v rokoch 2009 a 2010 už dávno a to samozrejme aj bez rozhodnutia súdu, keďže rozhodnutie súdu je v tomto prípade len deklaratívne. Istina vo výške 3.119,22 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania vo výške 379,14 eur (spolu 3.498,36 eur) boli uhradené po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, a preto má navrhovateľka nárok na náhradu trov konania a nie je jej zrejmé tvrdenie odporcu, že by dokonca mala znášať náhradu trov konania.

Vzhľadom na to, že odporca podal odvolanie len voči výroku o náhrade trov konania, pričom sa neodvolal voči výroku o zastavení konania (keďže celú dlžnú sumu uhradil) nie je mi zrejmé, prečo si odporca vyčísľuje a požaduje od navrhovateľky náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby vo výške 151,05 eur (teda z hodnoty veci, ktorú aj sám uhradil) , pričom táto skutočnosť ani nie je predmetom odvolacieho konania.

Preto navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia potvrdil a aby odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Súd prvého stupňa výrok o náhrade trov konania odôvodnil len tým, že odporca pohľadávku uhradil po podaní návrhu.

Toto tvrdenie však nezodpovedá skutočnosti, pretože z príjmového dokladu z 24.1.2011 vyplýva, že sumu 1.000,00 eur uhradil v tento deň a návrh bol podaný až 9.2.2011.

Okrem toho odporca tvrdí, že začal splácať svoj dlh podľa dohody uzavretej s navrhovateľkou.

Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť, či k takejto dohode došlo, teda či došlo k dohode o zmene termínu splatnosti pohľadávky. Len po takomto zistení a po zohľadnení skutočnosti, že časť pohľadávky bola uhradená pred podaním žaloby, bude možné posúdiť kto a v akom rozsahu podľa § 146 ods. 2 prvá alebo druhá veta O.s.p. je povinný uhradiť trovy konania.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti t.j. vo výroku o náhrade trov konania, zrušil uznesenie a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.