KSKE 3 Cob 20/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202732 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110202732.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu H. M., a.s., S. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti žalovanému L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. mieru XXX/XX, XXX XX N. zastúpenému spoločnosťou KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Fibichova 11, 040 01 Košice, o zaplatenie 7 383,01 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/66/2010-151 zo dňa 9.9.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 354,26 eur s 10%-ným úrokom z omeškania ročne od 20.2.2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania v sume 293,96 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 9.9.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 354,26 eur s 10%-ným úrokom z omeškania ročne od 20.2.2009 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2 577,06 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 2.2.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 7.383,01 eur spolu s 0,1%-ným úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy od 20.2.2009 do zaplatenia, a to titulom dlhu vzniknutého v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z Kúpnej a leasingovej zmluvy a žiadal aj náhradu trov konania. Na základe návrhu súd prvého stupňa vydal dňa 15.3.2010 platobný rozkaz č.k. 14Ro/270/2010-25, proti ktorému podal žalovaný odpor , v ktorom uviedol, že si nie je vedomý žiadnej dlžoby voči žalobcovi, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom Kúpnej a leasingovej zmluvy bolo niekedy v období od 1.5.2007 do 2.5.2007 odcudzené a keďže bolo poistené v N. poisťovni, a.s. žalobcovi mala plniť poisťovňa a navrhol aby súd žalobu zamietol. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že dlžná suma vyplýva z finančného vysporiadania vystaveného žalovanému dňa 29.1.2009. Protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Y./XX/XXXXX vystavil žalobca na základe odstúpenia od zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu, dlžná suma pozostáva zo štyroch položiek, súčet neuhradených leasingových splátok predstavuje sumu, ktorá sa vypočíta súčtom neuhradených splátok od poslednej uhradenej splátky až do dňa odstúpenia od zmluvy, vyplýva to zo splátkového kalendára.

Položka Suma penalizačných faktúr v zmysle ust. čl. 11 bod 4 obchodných podmienok predstavuje sankciu za omeškanie s platením leasingových splátok nájomcu voči prenajímateľovi, tretia položka Neuhradené náklady agentúry predstavujú náklady agentúry W. spol. s r.o., v súvislosti s odobratím vozidla, posledná položka Škoda na majetku predstavuje súčet splátok, ktoré bol povinný žalovaný uhradiť v súlade so splátkovým kalendárom až do poslednej splátky, avšak túto povinnosť si nesplnil, čím žalobcovi vznikla škoda. Ak by bol žalovaný vrátil predmet leasingu žalobcovi, od zostávajúcej istiny by bola odpočítaná predajná cena vozidla, a to pri položke Strata z predaja na majetku vo finančnom vysporiadaní, čím by sa zostávajúca istina znížila. Leasingový nájomca má v zmysle obchodných podmienok povinnosť uzatvoriť havarijné poistenie pre prípad poškodenia alebo odcudzenia motorového vozidla, ktorú povinnosť si žalovaný splnil. Poistné plnenie je v prípade vzniku poistnej udalosti vyplatené leasingovému prenajímateľovi. Žalovanému bolo odcudzené motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu a žalobcovi nebolo od poisťovne vyplatené plnenie za poistnú udalosť, poisťovňa odmietla poskytnúť žalobcovi plnenie z dôvodu, že žalovaný nebol schopný zabezpečiť potrebnú dokumentáciu na doriešenie poistnej udalosti a doložiť doklady, o ktoré ho požiadala. Žalobcovi vznikla takýmto správaním žalovaného škoda, ktorej náhradu si uplatňuje.

Súd prvého stupňa uviedol, že na pojednávanie dňa 9.9.2011 sa nedostavili žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, pojednávanie dňa 9.9.2011 začalo o 9 hod. 25 min. na Okresnom súde Košice I na pracovisku na Tichej ulici v Košiciach. O mieste a čase pojednávania boli účastníci riadne upovedomení. Podanie spoločnosti Kaifer advokátskej kancelárie s.r.o. označené ako Ospravedlnenie neúčasti zo dňa 8.9.2011 bolo súdu doručené do podateľne súdu dňa 9.9.2011 o 9 hod. 30 min. osobne, teda po začatí pojednávania a konajúcemu sudcovi bolo predmetné podanie doručené až po ukončení pojednávania. V predmetnom podaní právny zástupca žalovaného žiadal o ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní z dôvodu pracovnej neschopnosti a zároveň žiadal o odročenie pojednávania. K podaniu však nebol pripojený dôkaz o pracovnej neschopnosti žalovaného. Na základe uvedeného a s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol za neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca (ako leasingový prenajímateľ v tom čase vystupujúci pod obchodným menom T. Y., a.s.) uzavrel so žalovaným (ako leasingovým nájomcom) dňa 10.11.2005 Kúpnu a leasingovú zmluvu č. Y predmetom ktorej je finančný prenájom motorového vozidla O. M. X,X G. rok výroby XXXX, žalovaný sa v nej zaviazal po dobu 36 mesiacov predmet leasingu užívať a platiť leasingové splátky vo výške 12.391,50 Sk tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, pričom po uplynutí doby leasingu a splnení podmienok uvedených v zmluve a Obchodných podmienok pre finančný prenájom (leasing) motorových vozidiel spoločnosti T. Y., a.s., ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, mal právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú cenu 1.190,00 Sk (vrátane DPH) . Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Žalovaný zaplatil žalobcovi počas trvania leasingovej zmluvy len 17 leasingových splátok, ďalšie už nezaplatil a na základe toho žalobca odstúpil dňa 31.5.2007 od zmluvy s okamžitou platnosťou s účinnosťou k dátumu doručenia uznesenia polície o začatí vyšetrovania odcudzenia: 31.5.2007. Protokolom o Finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Y./XX/XXXXX odstúpenej z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu zo dňa 29.1.2009 mal súd preukázané, že po zúčtovaní finančných nárokov a pohľadávok, ktoré žalobcovi zo zmluvy voči žalovanému vznikli, žalovaný má nedoplatok vo výške 222.420,60 Sk, t.j. 7.383,01 eur, ktorý mal uhradiť do 14 dní odo dňa doručenia tohto vysporiadania. Kópiou doručenky mal súd preukázané, že protokol o finančnom vyrovnaní bol žalovanému doručovaný, dňa 5.2.2009 bola zásielka uložená, pričom žalovaný ju neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil žalobcovi. Bránil sa tvrdením, že kľúče od motorového vozidla má X. Q., voči ktorému je vedené trestné konanie, a ktorý kľúče doposiaľ nevydal. Pokiaľ by boli kľúče vydané poisťovni nemuselo by prebiehať toto konanie. S p. Q. sa nevie skontaktovať. Všetky ostatné dokumenty, ktoré požadovala poisťovňa okrem servisnej knižky, ktorá ostala v odcudzenom aute, boli už poisťovni vydané. Čo sa týka platenia leasingových splátok, tieto po odcudzení auta už neplatil, nakoľko mu zamestnanec poisťovne oznámil, že od okamihu krádeže už ich nemusí platiť. Uviedol, že auto požičal na základe ústnej dohody p. Q., ktorý bol jeho kamarátom. Stalo sa to niekoľko krát aj pred odcudzením vozidla. Vozidlo mu požičal asi 2 alebo tri dni pred jeho odcudzením. Deň pred krádežou vozidla mu p. Q. zavolal, že s kľúčom, ktorý mal nie je možné naštartovať auto a žiadal ho, aby prišiel k nemu s náhradným kľúčom. S náhradným

kľúčom auto bolo možné naštartovať, preto ho p. Q. požiadal o to, aby mu nechal aj náhradný kľúč. Na ďalší deň došlo ku krádeži vozidla. O odcudzení vozidla sa dozvedel z telefonického rozhovoru od p. Q., ktorý uviedol aj to, že urobil aj oznámenie na polícii. Na ďalší deň mu opäť zavolal p. Q. a žiadal od neho ďalšie kľúče od auta pre potreby policajnej expertízy. X. tvrdil, že nakoľko krádež nahlásil na políciu on, on musí odovzdať polícii aj ostatné kľúče od vozidla. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosti o tom, či p. Q. kľúče polícii odovzdal, ale si myslí, že v zápisnici o výsluchu svedka p. Q. v trestnom konaní je uvedené, že p. Q. má kľúče doma. Navrhol, aby súd v konaní vypočul ako svedka X. Q.. Potvrdením polície zo dňa 2.5.2007, Žiadosťou o vyhlásení pátrania po motorovom vozidle zo dňa 2.5.2007, uznesením o začatí trestného stíhania OSV ÚJ a KP OR PZ Košice II ČVS: ORP-XXXX/X-OSV-KX-XXXX zo dňa 2.5.2007 a zápisnicou o výsluchu X. Q. zo dňa 2.5.2007 mal súd prvého stupňa preukázané, že motorové vozidlo O. M., ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy č. Y./XX/XXXXX uzavretej dňa 10.11.2005 medzi žalobcom a žalovaným bolo odcudzené v dobe od 23:00 hod. 1.5.2007 do 06:40 hod. 2.5.2007 z parkoviska na N. ul. č. XX v N.. Medzi účastníkmi konania nebolo tiež sporné, že predmetné motorové vozidlo bolo havarijne poistené v spoločnosti N. poisťovňa, a.s., a že poistná udalosť bola poisťovni oznámená a že táto poisťovňa neposkytla za poistnú udalosť žiadne plnenie.

Listom spoločnosti N. poisťovňa, a.s. zo dňa 16.5.2007 adresovaným žalobcovi mal súd prvého stupňa preukázané, že poisťovňa vyzývala žalobcu v súvislosti s krádežou predmetného vozidla na zaslanie leasingovej zmluvy, preberacieho protokolu a faktúry za motorové vozidlo a listom žalobcu zo dňa 19.10.2007 adresovaným žalovanému bolo preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na základe žiadosti poisťovne na predloženie dokladov potrebných na likvidáciu poistnej udalosti - krádeže predmetného motorového vozidla, a to okrem iného aj na predloženie všetkých kľúčov od motorového vozidla a servisného zošitu. Splnomocnením zo dňa 27.6.2007 bolo súdu preukázané, že žalobca ním splnomocnil žalovaného na zastupovanie v trestnom konaní vo veci krádeže vozidla O. M. a splnomocnením zo dňa 10.7.2007 mal preukázané, že žalobca ním splnomocnil žalovaného na vykonanie zápisu o odcudzení vozidla na dopravnom inšpektoráte. Zo zápisnice o výsluchu L. N. na Obvodnom oddelení PZ N. M. N. zo dňa 22.5.2008 súd zistil, že menovaný uviedol, že kľúče od odcudzeného vozidla má X. Q., že k autu existovali 4 kľúče a potvrdil, že koncom roku 2007 dostal výzvu od poisťovne na predloženie kľúčov od vozidla, že zašiel na poisťovňu a oznámil, že kľúče má p. Q. a v poisťovni mu uviedli, že má priniesť aj servisnú knižku. Faktúrou č. XXXX/XXXX zo dňa 19.12.2008 splatnou 29.12.2008 na sumu 39,50 eur mal súd prvého stupňa preukázané, že spoločnosť W. spol. s r.o. vyúčtovala žalobcovi cenu za šetrenie vykonané v súvislosti s nájomcom L. N. a motorovým vozidlom O. M., faktúrou č. J./XX/XXXXX zo dňa 22.12.2008, splatnou 22.12.2008 na sumu 39,50 eur bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému náklady spojené s vymáhaním pohľadávok, výpisom z účtu žalobcu č. 109 mal preukázané, že žalobca dňa 23.12.2008 uhradil sumu 39,50 eur, faktúrou č. J./XX/XXXXX zo dňa 29.1.2009, splatnou 29.1.2009 na sumu 6.903,44 eur mal tiež preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody vo výške zostatkovej časti istiny na LZ č. XX/XXXXX.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenia ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a článok 8. body 1. a 2. , článok 9. bodu 7., článok 15. bodu 5. , článok 12. bodu 2, článok 11 bodu 2, článok 11. bodu 4 , článok 12 bodu 4. a článok 15 ods. 6 obchodných podmienok vzťahujúcich sa na nájom, uviedol, že povinnosti nájomcu boli zakotvené v článku 5. obchodných podmienok a citoval ustanovenia § 420, § 442 ods. 1, § 415 a § 663 Občianskeho zákonníka a uviedol, že má za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu leasingovej zmluvy, ktorej predmet bol dostatočne určený, že predmetom zmluvy je finančný prenájom motorového vozidla O. M. X,X G. rok výroby 2002, že na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal po dobu 36 mesiacov predmet leasingu užívať a platiť leasingové splátky vo výške 2.391,50 Sk (411,32 eur) tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, že motorové vozidlo bolo odcudzené, preto došlo k predčasnému zániku zmluvy a žalobca vyhotovil Protokol o Finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.383,01 eur a uviedol, že podľa žalobcu uvedená dlžná suma pozostáva zo súčtu neuhradených leasingových splátok vo výške 411,32 eur (vypočíta sa súčtom neuhradených leasingových splátok od poslednej uhradenej splátky až do odstúpenia od zmluvy a v danom prípade predstavuje 18. splátku splatnú 7.5.2007, keďže 17. splátka bola uhradená a k odstúpeniu od zmluvy došlo 31.5.2007) , z neuhradených nákladov agentúry vo výške 39,50 eur (ide o náklady spojené s odobratím a vymáhaním vozidla) , zo sumy penalizačných faktúr vo výške 28,75 eur (ide o sankciu v zmysle ust. čl. 11. bodu 4. obchodných podmienok) a zo škody

na majetku vo výške 6.903,44 eur (ide o škodu žalobcu, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy a predstavuje časť istiny na Y.) .

Obranu žalovaného súd prvého stupňa považoval len za účelovú. Uviedol, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti počínať si tak, aby nedošlo ku škode, lebo ani po výzve žalobcu a poisťovne nepredložil poisťovni kľúče od odcudzeného vozidla, v dôsledku čoho poisťovňa neposkytla poistné plnenie. Žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a obchodných podmienok, lebo poskytol motorové vozidlo tretej osobe bez súhlasu žalobcu a vydal mu všetky kľúče od vozidla. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní ako svedka X. Q..

Na základe vyššie uvedených skutočností, zmluvy, obchodných podmienok a citovaných zákonných ustanovení súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie istiny 7.354,26 eur, ktorá pozostáva z neuhradených leasingových splátok do odstúpenia od zmluvy vo výške 411,32 eur, z neuhradených nákladov agentúry vo výške 39,50 eur a zo škody na majetku žalobcu v sume 6.903,44 eur.

V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si v súlade s článkom 11. bodom 4. obchodných podmienok uplatnil nárok aj na úroky z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 7.383,01 eur od 20.2.2009 (odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mal žalovaný uhradiť nedoplatok žalobcovi) do zaplatenia a citoval ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p., § 3 ods. 1, § 39, § 41 a § 52, §53, § 54, § 517 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 10a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, čl. 3 ods. 1, 2 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L XXX, XX/X/XXXX, str. 29-34 - ďalej len "smernica") a bod 1 písm.e/ prílohy smernice a s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu a uviedol, že mal za to, že ustanovenie čl. 15. bodu 6. obchodných podmienok o tom, že sa vzťahy medzi účastníkmi riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a o tom, že sa vylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na nájom je v rozpore s dobrými mravmi, je neprijateľné a neplatné a výkon takého práva nemôže požívať ochranu. K žalobcom uplatnenému právu na zaplatenie úroku z omeškania, súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom obchodných podmienok, ktoré stanovujú úrok z omeškania z dlžnej čiastky vo výške 0,1 % denne uviedol, že toto zmluvné dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na nesúlad s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za takéto podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. je potrebné považovať aj tie, ktoré sú v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služieb. Takáto jednostranne určená podmienka v zmluve o výške úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, je neprijateľná a neplatná a výkon takého práva nemôže požívať ochranu a uviedol, že dohoda o výške úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi ako aj s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal preto za to, že úroky z omeškania uvedené v článku 11. bode 4. obchodných podmienok vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky sú neprijateľné. Keďže žalovaný nesplatil svoj dlh voči žalobcovi v lehote splatnosti (do 19.2.2009) , dňom 20.2.2009 sa dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania dňa 20.2.2009 predstavovala 10% ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania, tieto považoval za neprijateľné a žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania v časti nad priznaný nárok a o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 28,75 eur (uplatnených vo finančnom vysporiadaní) zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi ich priznal v sume 2.577,06 eur, ktorú výšku podrobne špecifikoval a odôvodnil, prečo nepriznal zvyšnú

časť žalobcom uplatnených trov konania. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodol, že prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, cestou svojho právneho zástupcu z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súčasne žalovanému sa odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa rozsudok vyniesol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, a to aj napriek tomu, že právny zástupca žalovaného riadne písomne ospravedlnil neúčasť žalovaného na pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť. V dôsledku uvedeného sa žalovaný nemohol riadne brániť, navrhovať a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vykonávať svoje procesné práva ako i povinnosti, preto rozsudok vynesený v tak závadnom postupe súdu nie je možné považovať za rozhodnutie vecne a právne správne. Z rozsudku vyplýva, že súd konal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu z dôvodu údajne oneskorene podanej žiadosti na odročenie pojednávania, avšak právny zástupca neúčasť ospravedlnil a pojednávanie žiadal odročiť riadne a včas a napriek tomu súd vyniesol rozsudok v jeho neprítomnosti. Ďalej uviedol, že ku samotnému konaniu uvádza, že súd v konaní znemožnil žalovanému vykonanie dôkazov, ktoré žalovaný navrhol a že navrhol dôkaz výsluchom svedka X. Q. a súčasne chcel predložiť aj ďalšie dôkazy, čo mu však konaním súdu prvého stupňa nebolo umožnené. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 9.2.2012 k odvolaniu žalovaného uviedol, že postup súdu prvého stupňa bol správny a poukázal na znenie § 120 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že pojednávanie bolo začaté o 9,25 hod. a právny zástupca žalovaného ospravedlnenie doručil do podateľne súdu o 9,30 hod. v deň pojednávania a konajúcemu sudcovi bolo doručené až po skončení pojednávania, preto tvrdenie žalovaného považuje za účelové a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázané, a teda má za to, že žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil riadne ani včas. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazov uviedol, že súd rozhodne o tom, ktoré vykoná a nevidí dôvod na pokračovanie v konaní. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 293,96 eur, a to ako odmenu za spracovanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 248,81 eur s DPH a režijný paušál 9,16 eur.

Na výzvu odvolacieho súdu, aby žalovaný predložil dôkaz o včasnom a riadnom ospravedlnení žalovaného na pojednávaní zvolanom na 9.9.2012, právny zástupca žalovaného v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 21.2.2012 uviedol, že ospravedlnenie bolo súdu doručené pred začatím pojednávania, približne o 9.00 hod. V prílohe podania zaslal ospravedlnenie zo dňa 8.9.2011, na ktorom je prezenčná pečiatka Okresného súdu Košice I o doručení podania osobne dňa 9.9.2011 o 9.30 hod.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol napadnutý odvolaním, a preto tento výrok nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Podľa 212 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

Žalovaný v podanom odvolaní ako odvolací dôvod uviedol, že napriek tomu, že právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť žalovaného na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania riadne a

včas, súd prvého stupňa konal v ich neprítomnosti, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch svedka X. a v dôsledku neúčasti na pojednávaní nemal možnosť predložiť ďalšie dôkazy.

Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvého stupňa na prejednanie veci nariadil celkom štyri pojednávania, a to v dňoch 28.9.2010 / č.l. 82/, 19.11.2010 /č.l. 87/, 1.4.2011 /č.l. 130/ a 9.9.2011 /č.l. 142/, z ktorých sa žalovaný zúčastnil iba na jednom pojednávaní dňa 1.4.2010. Predvolanie na pojednávanie na 9.9.2011 na 9,25 hod. súd prvého stupňa nariadil dňa 21.6.2011 a žalovaný aj jeho právny zástupca predvolanie prevzali dňa 28.6.2011 a na pojednávanie sa nedostavili. Dňa 9.9.2011 o 9,30 hod, teda po začatí pojednávania, bolo súdu prvého stupňa osobne doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom uviedol, že žiada ospravedlniť neúčasť žalovaného z dôvodu pracovnej neschopnosti a zároveň žiada odročiť pojednávanie, ktoré sa má konať dňa 9.9.2011. V podaní neuviedol od kedy je žalovaný práceneschopný a nepredložil o tom žiaden dôkaz a dôvod svojej neúčasti na pojednávaní vôbec neuviedol a uvedené podanie osobne doručil do podateľne súdu o 9,30 hod., pričom pojednávanie bolo začaté o 9,25 hod. Ak teda právny zástupca chcel, aby konajúci sudca mal vedomosť o jeho podaní, mal toto osobne doručiť do pojednávacej miestnosti a ak tak neurobil nemohol ani očakávať, že podanie bude konajúcemu sudcovi doručené pred skončením pojednávania. Na podaní neuviedol, že sa jedná o podanie k veci, v ktorej je pojednávanie nariadené na 9,25 hod. a žiada o jeho urýchlené doručenie konajúcemu sudcovi. Žalovaný ani na výzvu odvolacieho súdu iné dôkazy o riadnom a včasnom ospravedlnení žalovaného odvolaciemu súdu nepredložil.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že právny zástupca žalovaného nedoručil ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávanie nariadené na 9.9.2011 súdu prvého stupňa riadne a včas a že toto ani nespĺňa požiadavky riadneho ospravedlnenia, keďže dôvod, pre ktorý sa žalovaný pojednávania nemohol zúčastniť bol uvedený iba všeobecne, bez uvedenia konkrétneho dátumu vzniku a trvania práceneschopnosti a najmä bez predloženia dôkazu o tom. Preto súd prvého stupňa bol oprávnený podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednávanie uskutočniť v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu a konanie uskutočniť iba za účasti právneho zástupcu žalobcu. Ak teda za uvedených podmienok súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, neodňal mu tým možnosť konať pred súdom.

Ďalším odvolacím dôvodom bolo tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka Dušana Q. a že tým, že konal v neprítomnosti žalovaného, neumožnil mu predložiť aj ďalšie dôkazy. Zo spisu vyplýva, že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka X. Q., ktorý predmetné vozidlo mal v užívaní v deň, kedy bolo odcudzené, tohto žalovaný navrhol vypočuť na pojednávaní dňa 1.4.2011. Súd prvého stupňa uvedeného svedka predvolal na pojednávanie nariadené na 9.9.2011 dvakrát, avšak predvolania boli súdu vrátené dňa 27.6.2011 a 28.7.2011 s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Žalovaný na pojednávaní dňa 1.4.2011 vypovedal, že s uvedeným svedkom sa nevie stretnúť ani sa s ním kontaktovať.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danej veci súd prvého stupňa síce predvolal svedka na pojednávanie, avšak tento dôkaz nevykonal, s čím sa v napadnutom rozsudku vysporiadal a odvolací súd s takým posúdením stotožňuje. Žalovaný nespochybnil, že vozidlo zapožičal svedkovi Dušanovi Q. bez súhlasu leasingového prenajímateľa, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy. Podľa zmluvnej dohody bol kľúče od vozidla povinný odovzdať žalovaný, ako leasingový nájomca, a túto povinnosť nesplnil. X. Q. nebol účastníkom zmluvného vzťahu a žalobca ani nemá právo tieto od neho vymáhať. Zo spisu vyplýva, že žalovaný navrhol ako svedka vypočuť aj p. V., pracovníka žalobcu, ktorý mu mal ústne povedať, že leasingové splátky sa dňom odcudzenia vozidla pozastavujú. Vzhľadom na dojednanie v leasingovej zmluve, podľa ktorého leasingové splátky sa platia do dňa odstúpenia od zmluvy, výpoveď uvedeného svedka je bez právneho významu, keďže platí znenie, dohodnuté v zmluve a zohľadnené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté dôkazy, zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa výzvami zo dňa 7.10.2010 / č.l. 84/ a 28.12.2010 /č.l. 87e/ vyzval žalovaného, aby v lehote do 10 dní predložil súdu všetky dôkazy k sporu. Výzvu zo 7.10.2010 žalovaný prevzal dňa 2.11.2010 a výzva z 28.12.2010 bola súdu vrátená ako nedoručená s poznámkou, že adresát si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote. Okrem toho vo všetkých predvolaniach na pojednávanie bol žalovaný a po poverení na zastupovanie aj jeho právny zástupca poučovaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Iné dôkazy, ako sú uvedené vyššie, žalovaný nenavrhol vykonať ani ich neoznačil, a preto ak súd prvého stupňa ďalšie dôkazy nevykonal, neporušil tým procesné práva žalovaného.

Ďalšie dôkazy žalovaný nešpecifikoval ani v podanom odvolaní, preto ani tieto odvolací súd nemal možnosť posúdiť podľa § 205a O.s.p.

Keďže iné dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku žalovaný v odvolaní neuviedol, odvolací súd ich ani nemal možnosť preskúmať.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 354,26 eur s 10%-ným úrokom z omeškania ročne od 20.2.2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Tieto tvorí odmena za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 9.2.2012 vo výške 237,34 eur, rež. paušál 1 x 7,63 eur a DPH v sume 48,99 eur, t.j. celkom v sume 293,96 eur, čo je suma, ktorú právny zástupca žalobcu vyčíslil ako trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania v sume 293,96 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.