KSKE 3 Cob 240/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Cob 240/2011

KS v Košiciach, dátum 13.06.2012, sp.zn. KSKE 3 Cob 240/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/240/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210224082 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210224082.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudkýň JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu N. U., s miestom podnikania v J., K. XX, IČO: XX XXX XXX zastúpeného S.. X. J., advokátkou, J. XX, J. proti žalovanému Lukášovi N., s miestom podnikania v J., I. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému S.. K. T. ml., advokátom, I. jednoty č. 8, J., o zaplatenie 1 800,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.9.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právnej zástupkyne, trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 26.9.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 300,00 eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 28.9.2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 268,60 eur na účet S.. X. J., do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.800,00 eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 28.9.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti ceny za vykonané práce spočívajúce v položení keramickej dlažby. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe objednávky č. 365/5/2010 zo dňa 20.5.2010 od objednávateľa D. družstvo II, D. 3, J., uzavrel následne so žalobcom ako aj s p. J. a p. N. dohodu, na základe ktorej sa mala realizovať pokládka keramickej dlažby v obytnom dome v J., na X. č. XX, XX a XX pri cene 600,00 eur za 1 podlažie pri celkovom počte 19 podlaží. Nakoľko však žalobca pri pokládke keramickej dlažby vykonával pre Q. J. len pomocné práce, stanovil pre neho celkovú cenu za vykonané práce vo výške 1.662,50 eur s tým, že zálohovo mu v júli 2010 vyplatil 600,00 eur a 800,00 eur, zároveň mu chcel doplatiť zostatok k uvedenej sume vo výške 262,50 eur, k čomu však nedošlo.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 4.4.2011 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so žalovaným a Q. J. vykonávali podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia asi od r. 2008 s tým, že do zmluvného vzťahu s objednávateľom vstupoval vždy len jeden z nich a po vykonaní prác si cenu práce rozdelili na jednu tretinu. V prípade prác pre objednávateľa SBD II J. pokládku keramickej dlažby, okrem nich troch realizoval aj K. N., pričom pokládku keramickej dlažby

na jednom podlaží realizovali vo dvojici, on s Q. J. a žalovaný s K. N., s tým, že súčasťou ústnej dohody medzi nimi bola cena 600,00 eur za jedno podlažie pre dvojicu. Uviedol, že žalovaný mu po vykonaní prác uhradil len 1.400,0 eur a zvyšok ceny mu odmietol uhradiť. Žalovaný na tom istom pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil prvotnú dohodu medzi ním, žalobcom a Q. J., podľa ktorej každá dvojica za pokládku jedného podlažia dostane 600,00 eur, avšak podľa jeho tvrdenia následne pred začatím výkonu prác ho oslovil žalobca s návrhom, že pre Q. J. bude vykonávať len pomocné práce, s čím súhlasil. Potvrdil, že žalobca spolu s p. J. zrealizoval pokládku 9 podlaží. Keďže žalobca vykonával len pomocné práce, tieto ohodnotil na sumu 1.400,00 eur a túto žalobcovi aj vyplatil. Svedok Q. J. na pojednávaní konanom dňa 6.6.2011 potvrdil, že s účastníkmi konania vykonávali po dobu asi 3 rokov podnikateľskú činnosť tým spôsobom, že jeden z nich formálne vstupoval do zmluvného vzťahu s objednávateľom prác a po ich vykonaní si následne rozdelili z ceny diela odmenu vo veľkosti každý po jednej tretine. Uviedol, že pri výkone pokládky keramickej dlažby pre objednávateľa I. J. sa realizovala pokládka na 19 podlažiach, pričom na jednom podlaží pracovali vo dvojici, on so žalobcom. Potvrdil, že žalobca vykonával presne také isté práce týkajúce sa pokládky keramickej dlažby na jednotlivých podlažiach, pričom sa o pomocné práce nejednalo. Svedok K. N. na tom istom pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil, že na pokládke keramickej dlažby pracoval na podlaží so žalovaným a že bol osobne prítomný pri ústnej dohode účastníkov konania ako aj Q. J., ktorej obsahom bolo dojednanie o sume 600,00 eur za jedno podlažie pre dvojicu s tým, že táto dohoda sa nenaplnila, pretože žalobca pred začatím prác oslovil žalovaného s návrhom výkonu prác len pomocných pre Ladislava J., s čím žalovaný mal súhlasiť. Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania súd zistil, že I. II J. si objednávkou č. XXX/X/ XXXX zo dňa 20.5.2010 objednal u žalovaného položenie keramickej dlažby v objekte X. č. XX, XX, XX v J. v celkovej cene diela vo výške 11.400,00 eur a táto suma bola žalovanému zo strany I. II J. skutočne i uhradená. Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a násl. Obchodného zákonníka, čas plnenia podľa § 340 Obchodného zákonníka a omeškanie s úhradou ceny diela podľa § 365, § 369 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že základná úroková sadzba ECB k 28.9.2010 bola 1%.

Z takto zisteného skutkového stavu a právnej úpravy súd prvého stupňa prijal záver, že v danom prípade medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna zmluva o dielo, ktorej predmetom bola pokládka keramickej dlažby a s ňou súvisiace činnosti v objekte obytného domu na X. č. XX, XX, XX v J. s tým, že zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že prvotná dohoda nebola sporná a mala spočívať v uvedenej pokládke keramickej dlažby realizovanej vo dvojici, v prípade žalobcu s Q. J. a u žalovaného s K. N. a to tak, že žalobca s Q. J. mal za pokládku dlažby na jednom podlaží mať vyplatenú sumu 600,00 eur. Spornou z hľadiska predmetu konania však vystala otázka, či skutočne žalobca realizoval pokládku keramickej dlažby tak, ako to bolo prvotne dohodnuté, nakoľko žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ako aj vo svojej výpovedi tvrdil, že práce žalobca realizoval len vo forme prác pomocných pre Q. J., a preto mu nemal vzniknúť nárok na dohodnutú cenu 600,00 eur pre dvojicu za podlažie. Vzhľadom na absenciu listinných dôkazov pri ustálení skutkového stavu vychádzal súd predovšetkým z výpovedí tak účastníkov konania ako aj svedkov, pričom za rozhodnú považoval najmä výpoveď svedka Q. J. učinenú na pojednávaní konanom dňa 6.6.2011, kde tento potvrdil, že so žalobcom skutočne pracovali na jednotlivých podlažiach, spolu pokládku keramickej dlažby realizovali na deviatich podlažiach s tým, že žalobca vykonával tie isté práce ako on sám a nejednalo sa teda o práce pomocné. Nakoľko súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede tohto svedka, ktorý bezprostredne so žalobcom práce na podlažiach vykonával, z jeho výpovede vychádzal, keď dospel k záveru, že žalobca riadne vykonával vopred dohodnuté práce spočívajúce v pokládke keramickej dlažby a súvisiacich činností, čím mu vznikol i nárok na výplatu ceny dohodnutej v ústnej forme pred začatím prác vo výške 600,00 eur pre dvojicu za jedno podlažie, ktorú ako súčasť dohody potvrdil vo svojej výpovedi tak žalobca ako aj žalovaný. Dohoda o cene 600,00 eur pre dvojicu za jedno podlažie vyplýva aj z výpovede svedka K. N., ktorý túto skutočnosť potvrdil. Za daného stavu mal súd teda za to, že žalobca spolu s Q. J. zrealizovali pokládku deviatich podlaží, čo pri cene 600,00 eur za jedno podlažie predstavuje celkovú sumu 5.400,00 eur, na jedného tak pripadá cena práce vo výške 2.700,00 eur a nakoľko bolo žalobcovi vyplatených žalovaným len 1.400,00 eur, vznikol mu nárok aj na doplatenie zostávajúcej sumy vo výške 1.300,00 eur, ktorá bola v zmysle zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení žalobcovi aj priznaná a v časti o zaplatenie sumy 500,00 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže žalobca bol v spore o zaplatenie sumy 1 800,00 eur úspešný vo výške

1.300,00 eur, jeho pomer úspechu bol 72% ku 28%, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu svojich účelne vynaložených trov vo výške 44% (72% - 28% = 44%) . Za trovy žalobcu súd prvého stupňa uznal sumu 78,00 eur ako náhradu súdneho poplatku, odmenu za právne zastupovanie za 6 úkonov právnej služby po 81,33 eur /príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, porada s klientom dňa 3.6.2011, účasť na pojednávaniach v dňoch 4.4., 6.6. a 26.9.2011 a rež. paušál 6x7,41 eur, čo predstavuje celkovo trovy konania vo výške 610,44 eur, z čoho 44% je priznaných 268,60 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, cestou svojho právneho zástupcu ako aj žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne a to proti výroku o trovách konania.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že toto podáva z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navyše sa ani nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v žalobe a s dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané. Uviedol, že zo žaloby vyplýva, že žalobca svoj návrh uplatnil na základe ústnej dohody o cene za vykonané dielo v sume 3 200,00 eur, pričom žalovaný túto dohodu porušil a uhradil žalobcovi iba sumu 1 400,00 eur, a teda má doplatiť ešte 1 800,00 eur a na preukázanie týchto tvrdení žalobca predložil súdu len faktúru na sumu 3 200,00 eur, dodací list a podací lístok. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, že nie je pravdou, že sa dohodli na pevnej cene diela a že práce, ktoré pre neho žalobca mal vykonať boli pomocnými prácami v celkovej hodnote 1 662,50 eur a že žalobca s touto cenou súhlasil, a teda dlh žalovaného by bol iba 262,50 eur. Úhradu tejto sumy žalovaný podmienil vystavením riadneho daňového dokladu žalobcom, k čomu nedošlo. Ako dôkaz na svoje tvrdenia žalovaný predložil dôkazy o reklamácii faktúry vystavenej žalobcom a tiež faktúru č.5 zo 7.9.2010 na sumu 2 850,00 eur vystavenú dodávateľom J.. S týmito tvrdeniami žalovaného sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nevysporiadal a bral zreteľ iba na tvrdenie svedka Q. J., ktorý vypovedal, že po vykonaní prác si všetci ich dodávatelia, t.j. žalobca, žalovaný, Q. J. a K. N., následne rozdelili z ceny diela odmenu vo veľkosti každý po jednej tretine a keďže tento svedok pracoval so žalobcom spoločne, mali sa na cene prác za každé jednotlivé podlažie deliť po polovici. Podľa uvedeného svedka cena za práce vykonané na jednom podlaží bola 600,00 eur a že bolo dohodnuté, že žalobca bude vykonávať len pomocné práce, a tým by bol jeho podiel na cene diela nižší ako keby dodával samotnú pokládku dlažby, pri ktorej by bol jeho podiel vo veľkosti 1 z ceny diela na každé podlažie. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku vychádzal z toho, že žalovaný mal vo svojej výpovedi potvrdiť, že žalobca spolu s p.J. zrealizoval pokládku 9 podlaží, pričom žalovaný toto v konaní netvrdil. Tvrdenie žalobcu o realizácii pokládky na 9 podlažiach súd prvého stupňa nevyhodnotil v súvislosti s ostatnými dôkazmi, a to najmä faktúrou č. 5 zo 7.9.2010 na sumu 2 850,00 eur, vystavenú dodávateľom J.-N. Q. J. a uviedol, že ak by tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, potom prečo by p.J. vystavil faktúru na sumu 2 850,00 eur a nie na sumu 2 700,00 eur, čo by mala byť podľa tvrdenia súdu na neho pripadajúca polovica odplaty za ním vykonané práce. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s výpoveďou svedka K. N., ktorý preukázal tvrdenie žalovaného, že žalobca pre neho vykonával len pomocné práce, čím mu nemohol vzniknúť nárok na podiel v takej výške, v akej by mu vznikol v prípade pokládky dlažby, ale bral do úvahy len tvrdenie svedka p.J.. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že so žalovaným dohodol pevnú cenu, nepreukázal ani rozsah ním vykonaných prác a považuje tiež za nepochopiteľné, že súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 28.9.2010, t.j. deň po splatnosti faktúry, keď žalovaný predmetnú faktúru reklamoval, čím ju neuznal. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude posúdený rozsah prác vykonaný žalobcom.

V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 475,78 eur, pričom pri výpočte zohľadnil čiastočnú úspešnosť svojho konania a uplatnil si trovy len vo výške 72,2%, čo predstavovalo percento úspešnosti žalobcu v konaní a má za to, že trovy priznané v napadnutom rozsudku sú nesprávne vypočítané a navrhol rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a žalobcovi priznať náhradu trov konania v sume 475,78 eur.

Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 21.5.2012 na otázky odvolacieho súdu, aby uviedol osobu, s ktorou žalobca vykonával pokládku dlažby a na koľkých podlažiach a či uhradil K. N. sumu 1 X00,00 eur, Q. J.i sumu 2 850,00 eur a žalobcovi sumu 1 400,0 eur uviedol, že svedok N. potvrdil, že žalobca vykonával iba pomocné práce, k čomu sa priznal aj žalobca a teda nemôže zodpovedať na otázku súdu, s ktorou osobou žalobca vykonával pokládku dlažby. Pomocné práce vykonával aj svedok N., ktorý za ich výkon mal uhradenú sumu 1 200,00 eur, takže je nepravdepodobné, aby žalobca mal nárok na zaplatenie 2,5 krát vyššej sumy za povahovo tú istú prácu. Potvrdil, že žalovaný osobám, ktoré práce vykonávali uhradil sumy tak, ako je uvedené vyššie. V ďalšom právny zástupca žalovaného uviedol, že nebola nesporným spôsobom preukázaná žiadna zo skutočností uvedených v žalobe, najmä tvrdenie o ústnej dohode so žalovaným v mesiaci júl 2010 o rozsahu diela a jeho cene. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, tak účastníci konania mali pred začatím prác uzavrieť dohodu, že žalobca má pre žalovaného vykonať dielo v celkovom rozsahu stanovenom v súpise vykonaných prác za cenu, ktorá je uvedená vo faktúre č.10/2010. Ďalej uviedol, že zo súpisu vykonaných prác vyplýva, že žalobca v predmetnom dodacom liste špecifikuje dodávky s výmerami presnými na desatinné miesta, čo pred začatím prác nemohlo byť známe žiadnemu z účastníkov konania. Žalobca tvrdil, že cena diela bola nemenná a pevná, pričom však v konaní tvrdil, že na stavbe vykonával výlučne pomocné práce, čo je však v rozpore so skutočnosťami uvedenými v súpise vykonaných prác. Táto zmena v tvrdeniach žalobcu svedčí o tom, že pred začatím diela žalovaným, nemohlo dôjsť k stanoveniu presného rozsahu diela a jeho ceny, o čom má svedčiť faktúra vrátane jej prílohy. V závere položil otázku, na základe čoho rozhodol súd prvého stupňa o úspechu žalobcu, keď v konaní nebol preukázaný rozsah a cena diela a uviedol, že trvá na podanom odvolaní.

Žalobca k odvolaniu žalovaného podanému vo veci samej nezaslal súdu žiadne písomné stanovisko.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolania žalovaného a žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane konania ktoré mu predchádzalo a vypočul aj svedkov p. Q. J. a p. K. N..

Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že objednávkou č. XXX/X/XXXX zo dňa 20.5.2010 si I. II J. objednalo u žalovaného položenie keramickej dlažby v objekte X. č.XX, XX a XX v J. v celkovej cene 11 400,00 eur, ktorá suma bola žalovanému aj uhradená. Podľa tvrdenia účastníkov, jednalo sa o položenie dlažby na 19 podlažiach a taktiež nebolo sporné, že na realizácii prác sa podľa dohody podieľali žalobca, žalovaný, Ladislav J. a K. N. a pokládku realizovali vo dvojiciach, a to žalobca s Q. J. a žalovaný s K. N..

Pokiaľ ide o právny vzťah medzi osobami, ktoré pokládku dlažby realizovali, žalovaný bol v postavení objednávateľa a žalobca a Q. J. boli v postavení zhotoviteľov. Pokiaľ ide o K. N., tento nebol podnikateľom a práce vykonával priamo pre žalovaného. V konaní žiaden z účastníkov ani svedkov netvrdil, že zmluvný vzťah medzi nimi bol uzavretý v písomnej forme, avšak všetci potvrdili, že na realizácii prác sa dohodli v ústnej forme a takto práce aj zrealizovali.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.6.2012 uviedol, že k platnému uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, nakoľko zmluvné strany sa nedohodli na rozsahu a cene diela.

Ako vyplýva z rozsudku súdu prvého stupňa, žalobca, žalovaný a svedok J. potvrdili, že už predtým, asi od roku 2008 spolupracovali na viacerých zákazkách spoločne a na cene diela sa podieľali každý po jednej tretine. Svedok J. na pojednávaní dňa 14.6.2012 vypovedal, že tomu tak bolo bez ohľadu na rozsah prác. Podľa výpovede svedka J. na pojednávaní dňa 6.6.2011 /č.l. 41/ v danej veci dohoda o cene bola taká, že z ceny diela 11 400,00 eur, ktorá bola dohodnutá medzi žalovaným ako zhotoviteľom a SBD II J. ako objednávateľom, sa mala odpočítať suma 1 200,00 eur ako odmena pre p. N., 300,00 eur na odvody s tým spojené a 300,00 eur na materiál a zvyšok sa mal rozdeliť medzi žalobcu, žalovaného

a jeho, a teda každý mal dostať po 3 200,00 eur, ale keď požadoval uvedenú sumu tak mu žalovaný povedal, že prepočul spôsob, akým sa na odmene dohodli, čo však nebola pravda. Na odvolacom pojednávaní dňa 14.6.2012 tento svedok zotrval na spôsobe dohodnutia odmeny tak, ako vypovedal pred súdom prvého stupňa, že odmenu vo výške 3 200,00 eur pre žalobcu, žalovaného a pre neho dohodli pred začatím prác a na otázku súdu, prečo vystavil faktúru č.5 zo 7.9.2010 na sumu 2 850,00 eur vypovedal, že tak urobil preto, že žalovaný mu odmietol uhradiť 3 200,00 eur, a keďže mal finančné problémy, vystavil faktúru na sumu 2 850,00 eur, ktorú mu žalovaný aj uhradil. Zotrval tiež na svojom tvrdení, že práce na pokládke dlažby vykonával rovnocenne so žalobcom a upresnil, že ak prípravné práce, vrátane rezania kachličiek robil žalobca, tak on robil pokládku dlažby a keď pokládku dlažby robil žalobca, tak on robil prípravné práce a rezanie kachličiek, nakoľko jedna osoba nemôže celý deň kľačať pri pokládke. Taktiež vypovedal, že aj na iných zákazkách dohodu o cene uzatvárali on, žalobca a žalovaný vždy ústne.

Taktiež žalobca v žalobe vychádzal z takto dohodnutej ceny diela, keďže žalobcovi dňa 7.9.2010 vystavil faktúru na sumu 3 200,00 eur. I keď žalobca žalovanému vystavil dve faktúry, obe boli na sumu 3 200,00 eur, a keď vo faktúre uviedol, že cena je 6 400,00 eur, ale fakturuje 3 200,00 eur, odvolací súd z toho vyvodil, že za spoločné práce s p.J. je suma 6 400,00 eur, pričom na neho pripadá suma 3 200,00 eur. Na pojednávaní dňa 4.4.2011 žalobca vypovedal, že sa so žalovaným a p. J. dohodli na vykonaní prác na objednávke I. II J. s tým, že práce bude vykonávať aj p.N., na základe dohody so žalovaným a že po odpočítaní týchto výdavkov bude zvyšná časť rozdelená medzi žalobcu, žalovaného a p. J. a problémy nastali až pri platení, keď jemu a p. J. nebola vyplatená dohodnutá jedna tretina. Uviedol, že od žalovaného dostal iba 1 400,00 eur z dohodnutej sumy 3 200,00 eur, ktorá pozostávala v podstate zo sumy 600,00 eur za jedno podlažie. Taktiež na odvolacom pojednávaní dňa 14.6.2012 žalobca k dohode o cene diela uviedol, že k nej došlo tak, že z ceny ponúknutej SBD II sa odpočítali náklady na materiál a odmenu pre p. N. a zvyšok sa vydelil troma, bez ohľadu na rozsah vykonávaných prác.

Svedok N. na odvolacom pojednávaní dňa 16.4.2012 vypovedal, že osobne nebol prítomný pri tom, ako sa žalobca, žalovaný a p. J. dohodli na odmene, vypovedal, že nebola žiadna kolektívna dohoda o odmene a pokiaľ ide o jeho odmenu, tak vypovedal, že sa o nej dohodol so žalovaným pred začatím prác ústne tak, že mala byť približne 1 200,00 eur podľa toho, ako bude žalovaný spokojný s jeho prácou. Pokiaľ ide o práce vykonávané žalobcom vypovedal, že robil pomocné práce ako on a že pokiaľ pre žalovaného vykonával práce, tak dohoda o cene bola vždy uzavretá iba ústne.

Žalovaný v odpore, ako aj počas konania tvrdil, že na cene diela vo výške 3 200,00 eur sa nedohodol a uviedol, že žalobcovi a p. J. oznámil, že cena diela je 600,00 eur za každé podlažie a bude vyplatená podľa druhu vykonanej práce, kvality a množstva a že pred začatím prác nebola dohodnutá žiadna konkrétna výška odmeny. Odvolací súd uvádza, že cena 600,00 eur za podlažie vychádza z pomeru celkovej ceny diela a počtu podlaží, teda 11 400,00 eur : 19 podlaží = 600,00 eur.

Na pojednávaní dňa 4.4.2011 /č.l. 37/ žalovaný ako účastník konania k cene diela vypovedal, že na základe dohody s I. II sa realizovalo aj dojednanie medzi ním a žalobcom a p. J. a výsledkom tejto dohody bolo, že na 19 podlažiach sa urobí pokládka keramickej dlažby, pričom on, žalobca a p.J. za pokládku jedného podlažia dostanú po 600,00 eur a p. N. 350,00 eur. Následne ho však oslovil žalobca a navrhol mu, že on bude pracovať spolu s p. J., pričom on bude realizovať len pomocné práce, s čím súhlasil, a na základe toho boli z jeho pohľadu žalobcom realizované len pomocné práce.

Z uvedenej výpovede možno vyvodiť, že podľa pôvodnej dohody mal žalobca, žalovaný a p. J. vykonávať pokládku dlažby na jednotlivých podlažiach každý sám, prípadne všetci spoločne, ale následne sa dohodli, že ju budú realizovať po dvojiciach, a to žalobca s p. J. a žalovaný s p. N..

Berúc do úvahy tvrdenia žalobcu a svedka J. a spôsob participácie žalobcu, žalovaného a svedka J. na cene diela na predtým realizovaných zákazkách, odvolací súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že pred začatím prác nebola žiadna dohoda o cene diela pre žalobcu a p. J. a uveril žalobcovi a svedkovi J., že pri dojednávaní ceny diela aj v danej veci sa pred začatím prác dohodli na participácii na cene diela po odpočítaní ceny pre p. N. a nákladov, a to po jednej tretine, čo je pre každého vo výške 3 200,00 eur. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka N., ktorý vypovedal, že pred začatím prác sa so žalovaným dohodol na odmene 1 200,00 eur. Uvedená suma sa zhoduje so sumou, ktorá podľa svedka J. bola zohľadnená aj pri dohodnutí odmeny vo výške 3 200,00 eur /11 400,00 eur -1 200,00 eur - 300,00 eur - 300,00 eur = 9600,00 eur : 3 = 3200,00 eur/.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný za vykonané práce uhradil Q. J. sumu 2 850,00 eur, Q. N. sumu 1 200,00 eur a žalobcovi sumu 1 400,00 eur, teda celkom sumu 5 450,00 eur.

Pokiaľ ide o obsah a rozsah prác realizovaný žalobcom, odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa mal za to, že žalobca a p. J. pri pokládke dlažby vykonávali rovnocenné práce a za presvedčivú považoval najmä výpoveď svedka J. na odvolacom pojednávaní dňa 14.6.2012, na ktorom vypovedal, že žalobca vykonával presne také isté práce ako on, pretože jedna osoba by ani nemohla celý deň kľačať pri práci, a preto sa pri nej menili. Naopak odvolací súd neuveril svedkovi N., ktorý vypovedal, že videl, že žalobca vykonáva iba pomocné práce ako on, nakoľko uvedený svedok a žalobca pracovali na rôznych podlažiach, a preto tento svedok nemohol byť stále prítomný pri výkone prác žalobcu a p. J..

Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že žalobca v dodacom liste uvádza rozsah vykonaných prác s presnosťou na dve desatinné miesta, a teda pred začatím prác mu tento rozsah nemohol byť známy, k tomu odvolací súd uvádza, že dodací list bol vyhotovený po vykonaní prác, kedy už žalobcovi rozsah prác bol známy a vzťahoval sa na rozsah prác spoločne vykonaný so svedkom J. a je v ňom uvedená cena prác pre oboch vo výške 6 400,00 eur, z ktorej sumy však vystavil faktúru iba na polovicu, a to na sumu 3 200,00 eur.

Na základe takto zisteného skutkové stavu odvolací súd uzatvára, že podľa § 272 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme a keďže zmluva o dielo podľa § 536 a násl. Obchodného zákonníka pre platnosť nevyžaduje písomnú formu a ani jedna zo zmluvných strán neuviedla, že požadovala jej uzavretie v písomnej forme, preto ju bolo možné uzavrieť aj v ústnej forme. Pokiaľ ide o obsah takto uzavretej zmluvy, odvolací súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že zmluva o dielo bola uzavretá na realizáciu prác na pokládke dlažby v objektoch X., t.j. na 19 podlažiach tak, že cena za vykonané práce pre žalobcu a Ladislava J. bola dohodnutá vo výške po 3 200,00 eur /v rovnakej výške si mal odmenu ponechať aj žalovaný/ a zvyšná časť bola určená na náklady žalovaného pre p. N. vo výške 1 200,00 eur, materiál 300,00 eur a odvody 300,00 eur, a že práce boli aj vykonané. Žalobca sa spolupodieľal na ich vykonaní tak, že spolu s p. J. vykonali pokládku dlažby na 9 podlažiach, pričom vykonávali rovnaké práce.

Z takto dohodnutej zmluvy o dielo vyplýva povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 3 200,00 eur, z ktorej sumy žalovaný už uhradil žalobcovi sumu 1 400,00 eur a na zaplatenie sumy 1 300,00 eur bol zaviazaný napadnutým rozsudkom a v časti o zaplatenie sumy 500,00 eur súd prvého stupňa žalobu zamietol, a proti tomuto výroku žalobca nepodal odvolanie, a preto rozhodovanie o tejto sume nie je predmetom odvolacieho konania. Súd prvého stupňa pri určení sumy 1 300,00 eur vychádzal z ceny 600,00 eur za jedno podlažie, ktorú vynásobil deviatimi, čo je počet podlaží, na ktorých žalobca spolu s p. J. vykonali pokládku a takto získanú sumu delil dvoma, teda medzi p. J. a žalobcu, pričom neposúdil celú výpoveď žalobcu a vôbec neposúdil výpoveď svedka J.. Odvolací súd, ako je uvedené vyššie, však dohodu o cene posúdil uveriac žalobcovi, ktorý v žalobe ako aj vo výpovedi na súde prvého stupňa, ako

aj na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa dohodol so žalovaným na cene vo výške 3 200,00 eur a svedkovi p. J., ktorý taktiež potvrdil dohodu o cene vo výške 3 200,00 eur. Existenciu takejto dohody odvolací súd mal potvrdenú aj výpoveďou svedka p. N., ktorý na odvolacom pojednávaní dňa 14.6.2012 vypovedal, že pred začatím prác sa so žalovaným, pre ktorého práce vykonával, dohodol na odmene vo výške 1 200,00 eur, ktorú mu aj vyplatil. Jedná sa o sumu, ktorú uviedol aj svedok J., ako sumu, ktorú bola zohľadnená pri výpočte odmeny pre žalobcu a p.J.. /11 400,00 eur - 1 200,00 eur - 300,00 eur - 300,00 eur = 9 600,00 eur : 3= 3 200,00 eur/. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, odvolací súd má zato, že o tomto nároku súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou a správne posúdil aj obdobie omeškania. Skutočnosť, že žalovaný neuznal žalobcom uplatnenú faktúru a túto nedôvodne reklamoval, nemá za následok jeho vyvinenie sa z povinnosti cenu diela uhradiť a niesť aj následky za omeškanie s jej úhradou. Povinnosť platiť úroky z omeškania je založená na objektívnom princípe.

K odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa o ňom správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 72% a neúspešný v rozsahu 28%, preto pri určení výšky trov konania sa od úspechu žalobcu 72% odpočíta jeho neúspech v rozsahu 28%, a preto žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 44%, ako bola náhrada trov žalobcovi priznaná a nie v rozsahu 72%, ako to požadovala právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní. Právo na zaplatenie odmeny z výšky súdom priznaného plnenia by mal žalobca iba v prípade, ak by súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého by bolo možné o trovách konania rozhodnúť v prípade, ak by neúspech žalobcu bol iba v nepatrnej časti, pričom v danej veci bol jeho neúspech v rozsahu 28%, čo neznamená nepatrný neúspech.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Právna zástupkyňa žalobcu v odvolacom konaní uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania a tieto v podaní zo dňa 14.6.2012 vyčíslila vo výške 81,33 eur ako odmenu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní, a to vo výške 72,2%, čo je úspech žalobcu. K trovám odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bola suma 1 300,00 eur a ohľadne nej bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto z tejto sumy žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Suma 500,00 eur, ohľadne ktorej bola žaloba zamietnutá, nie je predmetom odvolacieho konania, a preto sa ani nezapočítava do základu, z ktorého sa určuje výška trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania preto tvorí odmena za 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 14.6.2012 v sume 61,41 eur a rež. paušál v sume 7,63 eur, t.j. celkom v sume 69,04 eur, na náhradu ktorej odvolací súd zaviazal žalovaného, a to na účet právnej zástupkyne žalobcu /§ 149 ods.1 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.