KSKE 3 Cob 33/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209226053 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209226053.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L.- distribúcia, a.s., so sídlom v F., Y. nivy XX/b, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanému: R. Y., s miestom podnikania v V., M. L. XXA, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Šoltésová 5, o zaplatenie 13.579,38 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/22/2010-122 zo dňa 19.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.579,38 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 4.402,20 eur, na účet Y.. Y. Q., advokáta so sídlom v A., Q. XXX, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol prvostupňový súd o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm.d/ a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a to za obdobie od 1.1.2007 do 16.10.2007.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním, a to vychádzajúc najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom a výsluchom svedkov, mal za preukázané, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste F., V., kde pri kontrole odberateľa dňa 16.10.2007 zamestnanec žalobcu zistil poškodenie plynomera spočívajúcom v porušení overovacej značky na číselníku pri prelepení ochrannej nálepky. O uvedenej skutočnosti vykonal zápis a zhotovil fotodokumentáciu, pričom následne bol plynomer odoslaný na expertízu do L. legálnej metrológie, ktorá posudkom zo dňa 12.11.2007 potvrdila porušenie plomby počítadla a predmetný membránový plynomer vyhodnotila ako nevyhovujúci technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 13 k vyhláške č. 427/2003 Z.z. Konštatoval, že na základe uvedených zistení žalobca dňa 21.11.2007 vystavil žalovanému faktúru č.XXXXXXXXXX na celkovú sumu 409.092,50 Sk so splatnosťou k 5.12.2007 ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom na odbernom mieste za obdobie od 1.1.2007 do 16.10.2007, ktorej súčasťou bol aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z..

K námietkam žalovaného, že predmetný plynomer bol umiestnený na voľne dostupnom priestranstve a mohol byť poškodený konaním ktorejkoľvek z tretích osôb, ako aj, že z plomby chýbal len miniatúrny zlomok, pričom zo samotnej plomby bolo evidentné, že k zásahu do počítadla nemohlo dôjsť a plynomer nebol poškodený, prvostupňový súd uviedol, že v zmysle ust. § 59 ods.1 písm.d/ zák.č. 656/2004 Z.z. je neoprávneným odberom plynu aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bez ohľadu na subjekt, ktorý toto porušenie spôsobil. Rozhodujúca pre vznik zodpovednosti za škodu v tomto prípade je skutočnosť, že ide o odber prostredníctvom takto špecifikovaného (porušeného) meradla. Ak teda odberateľ odoberá plyn takýmto meradlom, zodpovedá za škodu takto vzniknutú a to bez ohľadu na svoje zavinenie a bez zohľadnenia skutočnosti, či plynomer je v jeho výlučnej dispozícii alebo je umiestnený mimo jeho dispozície. Umiestnenie plynomeru žiadnym spôsobom neovplyvňuje objektívny charakter zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 59 ods. 2 citovaného zákona, nevyžaduje sa teda, aby tento spôsob odberu, t.j. porušenie meradla sám odberateľ spôsobil tak, ako je to v prípade neoprávneného odberu podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona. Uzavrel, že v danom prípade nepochybne išlo o odber plynu žalovaným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplýva z posudku L. legálnej metrológie a teda o neoprávnený odber podľa ust. § 59 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, kde zavinenie odberateľa na poškodení meradla sa nevyžaduje a teda je daná objektívna zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom podľa ust. § 59 ods. 2 citovaného zákona. Preto prvostupňový súd citujúc ust. § 59 ods. 1 písm.d/, § 59 ods. 2, 3 zák.č. 656/2004 Z.z., § 9 ods. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z.z., § 15 ods. 6 písm.d/ zák.č. 142/2000 Z.z. a § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z. žalobe vyhovel a to aj vzhľadom na zistenie súdu, že výpočet výšky škody je v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z., ktorá upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu pri správnom vymedzení doby trvania neoprávneného odberu plynu v zmysle ust. § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky.

Súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz navrhovaný právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 19.12.2011 a to výsluchom svedkyne E. Q., prevádzkarky žalovaného, ktorá mala potvrdiť zápis odberu žalovaným v jeho kalendári dňa 11.10.2007, keďže tento prípadný zápis nemôže bez ďalšieho zakladať záver o vykonaní odpočtu tak dňa 11.10.2007 a následne v krátkom slede dňa 16.10.2007. Prípadný stav zistený žalovaným k 11.10.2007 by tiež nemal žiadny vplyv na záver o neoprávnenom odbere za obdobie od 1.1.2007 do 16.10.2007 bez preukázania, že odpočet dňa 11.10.2007 bol realizovaný žalobcom, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. V tomto smere poukázal súd tiež na to, že žalovaný zápis zo dňa 16.10.2007 podpísal, pričom vo vyjadrení pre odberateľa uviedol len to, že sa nevie k tomu vyjadriť bez poukazu na ním tvrdený odber dňa 11.10.2007. Iné skutočnosti ako zistené súdom neozrejmili ani v konaní vypočutí svedkovia.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 814,50 eur a z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby po 303,74 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, podanie vo veci samej dňa 19.1.2010, účasť na pojednávaniach dňa 28.3.2011, 24.10.2011 a 19.12.2011) , v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu 2x 6,95 eur, 1x 7,21 eur, 3x 7,41 eur v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, z cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní konanom dňa 28.3.2011, 24.10.2011 a 19.12.2011 na trase A. - V. - A. 3x 514 km v sume 457,07 eur (0,183 eur/km + spotreba 7,8 l/100 km x cena za l paliva 1,443 eur) , (0,183 eur/km + spotreba 7,8 l/100 km x cena za l paliva 1,466 eur) a (0,183 eur/km + spotreba 7,8 l/100 km a cena za l paliva 1,453 eur) pri použití motorového vozidla Y. v zmysle ust. § 15, § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v spojení s vykonávacím opatrením č. 632/2008 Z.z. MPSV SR o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, z náhrady za stratu času pri účasti na pojednávaniach dňa 28.3.2011, 18x pol hodina v sume 222,30 eur (2x 12,35 eur) , detto za účasť na pojednávaniach dňa 24.10.2011 a 19.12.2011 v zmysle ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky + 20% DPH, keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je jeho platcom, čo je spolu 4.402,20 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, čo do výroku o trovách konania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Citujúc ust. § 59 ods. 2 prvá veta uviedol, že s použitím gramatického a systematického výkladu daného ustanovenia možno uzavrieť, že povinnosť uhradiť skutočne vzniknutú škodu nie je automaticky daná definovaním neoprávneného odberu, ale zákonnou podmienkou je to, že škoda reálne vznikla. Zastával názor, že si okresný súd v napádanom rozsudku nekriticky osvojil právny názor žalobcu a s porušením plomby automaticky skonštatoval vznik škody. Uvedený výklad by bol legálny, keby na konci prvej vety v § 59 ods. 2 cit. zákona nebola podmienka v podobe slovného spojenia - ak vznikla . Uviedol, že v tejto súvislosti treba vychádzať z princípu racionálneho zákonodarcu , čo v tejto kauze znamená, že uvedenú podmienku by zákonodarca nebol vsunul na koniec prvej vety § 59 ods. 2 cit. zákona, ak by škoda mala vzniknúť okamihom porušenia plomby bez ohľadu na zásah/ nezásah do počítadla plynomeru. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že plomba bola porušená takým spôsobom, že chýbal z nej miniatúrny zlomok, ale inak už zo samotnej plomby bolo evidentné, že k zásahu do počítadla nemohlo dôjsť. Zdôraznil, že i zamestnanci žalobcu ho viackrát upozornili, že uzatvoriť skrinku s počítadlom nie je prípustné, pričom bola prístupná priamo z ulice. Za nemenej závažnú skutočnosť považoval to, že na jeho zásah zamestnanci žalobcu do zápisu zo dňa 16.10.2007 pri odmontovaní plynomeru uviedli, že na plynomeri sa nachádza prelepená ochranná známka, ktorá poškodená nebola, čo je takisto dôkaz, že k zásahu do plynomeru nedošlo. Napokon i zo samotného posudku na meradlo č. XXX.X/XX-XXX. vyplýva, že stav plynomeru je nepoškodený, z čoho vyvodil záver, že je zrejmé, že od žalobcu neoprávnene neodobral ani jediný cm kubický plynu a napriek tomu v zmysle právnej úpravy prijatej na prospech tohto monopolného dodávateľa plynu (a na jeho prospech ešte aj interpretovanej súdmi) , musí zaplatiť fiktívnu škodu vypočítanú podľa vzorca v zmysle vykonávacieho právneho predpisu. S poukazom na vyššie uvedené súvislosti mal za to, že okresný súd ohľadne náhrady trov konania vec nesprávne právne posúdil, keď o trovách konania nerozhodol podľa §150 ods. 1 O.s.p. tak, že ich nepriznal žiadnemu účastníkovi. Uviedol, že je presvedčený, že hore uvedené skutočnosti (nesprávny výklad § 59 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, poškodenie plomby nepatrným spôsobom, nepoškodená ochranná nálepka, záver v posudku o nepoškodení stavu plynomeru) sú dostatočnými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Navyše podnikanie v prevádzke na ul. F., s ktorou súvisí predmetný spor, bol kvôli kríze nútený ukončiť a jeho jediný mesačný príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 370,00 eur (manželka nemá príjem a poberá len detské prídavky na 3 deti, na 4. dieťa platí výživné vo výške 50,00 eur mesačne k rukám jeho matky) . Poukázal na svoj veľmi zlý zdravotný stav, čo bolo súdu známe vzhľadom na odročené pojednávania z dôvodov na jeho strane a má štyri vyživovacie povinnosti voči svojim deťom. Okrem toho na zaplatenie sumy priznanej žalobcovi si vzal úver, ktorý bude splácať mesačne vo výške 113,48 eur. Nevyhnutné mesačné výdavky jeho 5-člennej rodiny (mimo úveru) sú vo výške 250,00 eur, čo znamená, že žije na hranici biedy a sociálnu situáciu rodiny aktuálne rieši cez úrady, čo čiastočne dokladoval. Ďalej poukázal na to, že na ďalšie vedenie sporu vo veci samej nemá potrebné finančné prostriedky, avšak je presvedčený, že okresný súd mal aspoň čo do náhrady trov konania rozhodnúť výnimočne podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Opakovane zdôraznil, že žalobcovi v skutočnosti nespôsobil žiadnu reálnu škodu a zaplatenie fiktívnej škody vo výške 13.579,38 eur je pre neho ako invalidného občana likvidačné, čo bude znášať zvyšok svojho biologického života. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobcovi podľa § 150 ods. 1 O.s.p. trovy konania nepriznať.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti výroku o trovách konania a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ako ani pre zmenu napadnutého výroku, a preto v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napadnutý výrok zrušil, keďže odvolanie je čiastočne dôvodné.

V nenapadnutej časti a to vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.579,38 eur nadobudol rozsudok právoplatnosť, keďže odvolaním nebol dotknutý, a preto nebol odvolacím súdom ani preskúmavaný a to ani v časti tvrdenia odvolateľa o nesprávnom výklade § 59 ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd rozhodoval o náhrade trov konania účastníkov v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. V prípade aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci vždy procesný výsledok konania a tento v danom prípade je taký, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal. Pokiaľ však odvolateľ v podanom odvolaní navrhoval o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (zrejme vzhľadom na zmenu jeho pomerov) a v nadväznosti na to tvrdil, že sú u neho dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nie sú aj na strane navrhovateľa, čo čiastočne zdokladoval, javí sa tento jeho návrh za čiastočne dôvodný.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak k okolnostiach danej vec ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by inak patrila náhrada trov konania z tohto hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 150 O.s.p. na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

Keďže žalovaný až v podanom odvolaní čiastočne preukazuje dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. (z čiastočne predložených listinných dokladov vyplýva, že u žalovaného došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane) a pokiaľ by tieto pomery posudzoval iba odvolací súd, bola by tým porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania a účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preto zrušil napadnutý výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ a ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude skúmať, či v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov úspešnému žalobcovi a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov. Za tým účelom vykoná šetrenie ohľadne majetkových, osobných a zárobkových pomerov žalovaného, na ktoré prihliadne, ale aj na pomery žalobcu, prihliadne aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku ako aj na postoj oboch účastníkov konania v samotnom konaní, a posúdi, či okolnosti v danej veci nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150 O.s.p. a následne opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.