KSKE 3 Cob 7/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111200662 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111200662.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: B.. G. G. (predtým F.) , D. 3, L., zastúpenej JUDr. Martinou Stavrovskou, advokátkou, Garbiarska 5, Košice proti žalovanému: N. E. s.r.o., C. 1, L., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Janou Liptákovou, advokátkou, Krmanova 1, Košice, o zaplatenie 71.683,73 eur, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/46/2011-74 zo dňa 2.11.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, a to v priebehu konania o zaplatenie 71.683,73 eur, vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil peňažnému ústavu H. úverová banka a.s., so sídlom G. nivy 1, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, povinnosť zablokovať finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a to do výšky 71.683,73 eur až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil konštatovaním, že žalobkyňa sa v konaní o zaplatenie 71.683,73 eur ako nároku vyplývajúceho z obchodno-právneho vzťahu medzi spoločníkmi a obchodnou spoločnosťou v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm.a/ Obchodného zákonníka domáhala vydania predbežného opatrenia. Aj keď išlo v poradí o druhé predbežné opatrenie, prejavila vážnu obavu, a to vzhľadom na nové skutkové okolnosti a na správanie sa žalovaného, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v uvedenej veci ohrozený, a preto považovala za nevyhnutné, aby súd predbežným opatrením nariadil peňažnému ústavu žalovaného povinnosť blokovať peňažné prostriedky vo výške uplatňovaného nároku. Žalobkyňa totiž v auguste 2009 ukončila osobný výkon práce pre žalovaného pre neudržateľné rozpory s druhým spoločníkom a hoci je naďalej spoločníčkou žalovaného, konateľ jej znemožnil prístup do podnikateľských priestorov a odmieta jej poskytnúť informácie o podnikateľskej činnosti. Obavy žalobkyne z ohrozenia výkonu rozhodnutia odôvodňuje popísané výlučné a rozhodujúce postavenie osoby Ing. F. v obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorý bez akéhokoľvek obmedzenia podľa vlastnej úvahy uskutočňuje kroky vedúce k znemožneniu uspokojenia jej pohľadávky. Konateľ žalovaného sa v okruhu ich spoločných známych vyjadruje, že žalobkyňa z firmy nič nedostane . Žalobkyňa s odvolaním sa na vyššie uvedené považovala za preukázané, že konateľ žalovaného voči nej osobne využíva všetky prostriedky, aby jej práva resp. oprávnené nároky, a to nielen zo žalovaného nároku neboli uspokojené, pričom neváha konať ani v rozpore s normami trestného práva. Aktívne protiprávne zasahuje do majetkových práv žalobkyne, bráni žalobkyni v užívaní jej hnuteľného majetku a konaním v mene žalovaného odmieta bez právnych dôvodov uspokojiť jej splatnú pohľadávku. Popísané konanie konateľa žalovaného žalobkyňu existenčne ohrozuje, pretože má takto blokovaný prístup k celému svojmu majetku - hnuteľnému, nehnuteľnému, majetkovým právam, peniazom. V nadväznosti na to uviedla, že manželstvo s konateľom žalovaného zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2011 a bolo rozvádzané v priebehu troch kalendárnych rokov. Napriek tomu, že išlo o bezdetné manželstvo a bolo vytýčených 10 pojednávaní B.. F. sa zúčastnil dvoch maximálne troch pojednávaní a účasti ostatných sa pod

rôznymi zámienkami vyhýbal. Konateľ žalovaného od 1.6.2011 bráni vo výkone vlastníckeho práva žalobkyne k ich spoločnému bytu tak, že uskutočnil výmenu zámkov a odmietol jej odovzdať kľúč od bytu. Bráni tým žalobkyni aj v užívaní jej hnuteľného majetku, ktorý sa v byte nachádza, a to ako majetku patriaceho do jej výlučného vlastníctva, tak aj majetku v ich spoluvlastníctve. Z tohto dôvodu uznesením povereného príslušníka PZ OO L. - E. mesto, ČVS: O.-XXXX/SM-KE-XXXX zo dňa 25.7.2011 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že neoprávnene bráni žalobkyni v užívaní bytu č. 3 na D. ulici v L., napriek tomu, že žalobkyňa je jeho spoluvlastníčkou a aj po začatí trestného stíhania voči jeho osobe v uvedenom trestnom čine pokračoval. Následne žalobkyni neoprávnene odoprel prístup do jednej z dvoch garáži v spoločnom vlastníctve prekódovaním otváracieho mechanizmu brány, čím jej neoprávnene bráni v užívaní nebytového priestoru v zmysle ustanovenia § 218 ods. 2 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o odôvodnenosť nároku uplatňovaného v prejednávanej veci, poukázala na to, že vznik jej pohľadávky na vyplatenie žalovanej sumy jednoznačne vyplýva zo zápisnice z rokovania valného zhromaždenia žalovaného zo 28.5.2011, čo dokladovala, a preto argumentáciu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu považovala za účelovú a bez opory v zákone. Žalovaným totiž tvrdené pohľadávky voči žalobkyni neexistujú a nikdy neexistovali, a preto nemohlo dôjsť k zániku žalovaného nároku započítaním vzájomných pohľadávok. Poukázala na to, že žalovaný nepredložil a ani nenavrhol vykonanie nijakého relevantného dôkazu preukazujúceho existenciu jeho údajnej pohľadávky voči nej, pri svojich tvrdeniach ako dôkaz označil len svoje oznámenie o započítaní pohľadávok. Žalovaný totiž v skutočnosti vo svojom účtovníctve pohľadávky voči žalobkyni ako spoločníčke v rokoch 2006 až 2009 neeviduje, čo žalobkyňa dokladovala predložením súvahy žalovaného za rok 2006 a 2009. Z týchto účtovných dokumentov jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že žalovaný v roku 2006 neeviduje žiadne pohľadávky, hoci podľa tvrdení žalovaného by v súvahe mali figurovať minimálne pohľadávky voči žalobkyni vo výške 5.571,76 eur. Rovnako zo súvahy z roku 2009 tiež jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný v roku 2009 neeviduje nijaké pohľadávky, pritom podľa jeho vyjadrení v odpore proti platobnému rozkazu by mala spoločnosť evidovať minimálne pohľadávku voči žalobkyni vo výške 136.496,00 eur. Zdôraznila, že výbery z pokladne žalovaného neuskutočnila a žalovaným označená pohľadávka voči nej neexistuje a neexistovala. Pre zánik žalovanej pohľadávky teda nebola splnená základná podmienka, a to existencia vzájomných pohľadávok žalobkyne a žalovaného. Preto oznámenie žalovaného o započítaní pohľadávky považovala za účelový krok, ktorým sa žalovaný snaží vyhnúť splneniu svojej zákonnej povinnosti uhradiť žalobkyni jej splatnú pohľadávku. Keďže konateľ žalovaného od svojho protiprávneho konania voči žalobkyni neupustil, naopak v ňom naďalej pokračuje, mala žalobkyňa vážne obavy, že zákaz žalovaného nakladať s peňažnými prostriedkami na účte v banke, je nedostatočnou ochranou pred ohrozením výkonu rozhodnutia v tomto konaní, a preto je nutné pristúpiť k využitiu ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa citujúc ustanovenie § 76 ods. 1 písme e/, f/ a ods. 2 O.s.p., § 76 ods. 4 O.s.p., § 102 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že sa stotožňuje s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov, návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh žalobkyne na vydanie tohto predbežného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že už dňa 14.9.2011 mu bolo cestou jeho právnej zástupkyne doručené predbežné opatrenie, ktorým mu bolo zakázané nakladať s peňažnými prostriedkami vo výške 71.683,73 eur do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vzhľadom na skutočnosť, že o odvolaní žalovaného voči tomuto predošlému opatreniu nebolo žiadnym spôsobom doposiaľ rozhodnuté, s peňažnými prostriedkami žiadnym spôsobom nedisponuje. Zastával názor, že žalobkyňa vo svojom návrhu na vydanie v poradí druhého predbežného opatrenia neuviedla žiadne nové skutočnosti majúce relevanciu k predmetu prebiehajúceho súdneho sporu, ktoré by odôvodňovali vydanie aj tohto napádaného predbežného opatrenia. Poukázal na to, že podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, k čomu zo strany žalobkyne nedošlo. Žiadnym spôsobom neosvedčila, že bez

uloženia povinnosti peňažnému ústavu na zablokovanie peňažných prostriedkov, by bolo jej prípadné právo na uspokojenie jej pohľadávky ohrozené a žiadnym spôsobom neosvedčila ani tú skutočnosť, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom nerešpektoval už skôr vydané predbežné opatrenie a s peňažnými prostriedkami na tomto bankovom účte akýmkoľvek spôsobom nakladal. Taktiež nepreukázala, že by zo strany žalovaného skutočne dochádzalo k akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli znižovať majetok spoločnosti a tým ohrozovať jej prípadné budúce uspokojenie. Poukázal na tú skutočnosť, že v prebiehajúcom konaní ide o obchodnoprávny vzťah medzi spoločníkom a spoločnosťou a prípadné spory bývalých manželov o užívaní spoločnej veci nie sú k prebiehajúcemu sporu relevantné. Napriek tomu považoval za potrebné objasniť niektoré skutočnosti a uviedol, že v návrhu na vydanie predbežného opatrenia je uvedených niekoľko zavádzajúcich neprávd a účelových tvrdení. Uviedol, že čo do užívania spoločnej nehnuteľnosti, nikdy žalobkyni v užívaní nehnuteľností nebránil a ani nebráni. Sám totiž žalobkyni opakovane uviedol, že ak bude mať záujem o užívanie nehnuteľnosti, toto jej bez problémov kedykoľvek umožní. Od mesiaca jún 2011 neprejavila ani raz žiaden záujem o skutočné užívanie nehnuteľnosti a do tejto sa ani raz nedostavila. Rovnako nie je v žiadnom prípade pravdivé tvrdenie, že jej znemožňuje užívanie garáže. Prístup ku spornej garáži mala výlučne žalobkyňa, ktorá ju však ponechala otvorenú, s voľným prístupom tretích osôb do tejto garáže. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadnym spôsobom na jeho výzvu, aby prišla garáž uzavrieť nereagovala, bolo potrebné, aby žalovaný zabezpečil uzavretie garáže prostredníctvom špecializovanej spoločnosti, keďže ide o garáž ovládanú elektronicky. Od uvedeného dňa neprejavila žiaden záujem o prevzatie ovládača od tejto garáže, ktorý jej kedykoľvek bez problémov odovzdá. Rovnako nie je pravdou tvrdenie, že by bol žalovaný obvinený z trestného činu voči nej a tvrdenie, že dňa 25.7.2011 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, teda že bol obvinený z trestného činu. Rovnako je zavádzajúce aj tvrdenie, že by mal svojim konaním naplniť skutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu. O naplnení alebo nenaplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu rozhoduje súd v trestnom konaní a iste nie je v tomto smere rozhodujúci subjektívny pocit žalobkyne. Uviedol, že vyšetrovateľom PZ bola celá vec postúpená na prejednanie priestupku, nakoľko nejde o konanie, ktoré by bolo trestným činom, pričom vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa o tomto postúpení na priestupkové konanie už v dobe podania návrhu na vydanie tohto predbežného opatrenia vedela a ňou uvádzané tvrdenia o trestnom stíhaní sú vyslovene zavádzajúcimi a účelovými. Zastával názor, že ani prvé predbežné opatrenie nebolo vydané dôvodne a že na jeho vydanie neboli splnené všetky zákonné podmienky, nakoľko nebolo osvedčené, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Nič z uvedeného nebolo zo strany žalobkyne podľa jeho názoru preukázané a rovnako nebolo ani žiadnym spôsobom preukázané, že by od vydania prvého predbežného opatrenia vykonával akékoľvek kroky, ktorými by nakladal s peňažnými prostriedkami na tomto účte, že by z tohto účtu svojvoľne akýmkoľvek spôsobom vyberal peňažné prostriedky, respektíve vykonával akúkoľvek inú činnosť, ktorá by odôvodňovala podozrenie, že prvé predbežné opatrenie nesplnilo svoj účel, v dôsledku čoho by bola potreba vydania aj tohto v poradí druhého predbežného opatrenia.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala odvolanie žalovaného zamietnuť. Mala za to, že boli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, že jej obavy o výkon rozhodnutia sú vážne a reálne a že hrozí bezprostredná ujma na jej právach. Zdôraznila, že dôvodnosť žalovaného nároku osvedčila zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.5.2010, na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni do 28.10.2010 podiel na zisku vo výške 71.683,73 eur. Túto pohľadávku žalovaný neuhradil s odôvodnením, že zanikla započítaním s jeho údajnou pohľadávkou voči nej. Z písomných dôkazov však jednoznačne vyplýva, že žalovaný v uvedených rokoch (súvaha za roky 2006 a 2009) neevidoval pohľadávku voči žalobkyni, hoci to explicitne tvrdí vo svojom odpore proti platobnému rozkazu v prejednávanej veci. Zastávala názor, že žalovaný sa zaplateniu žalovanej pohľadávky bráni predstieraným právnym úkonom - jednostranným započítaním, hoci zo zákonom predpísanej evidencie účtovníctva vyplýva, že pohľadávku voči žalobkyni v skutočnosti neeviduje a žalovanú pohľadávku nemá s čím započítať. Obrana žalovaného v tomto konaní je postavená na fiktívnych argumentoch a žalovaný nárok je dôvodný. Zdôraznila, že podľa vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu jeho pohľadávka voči žalobkyni vznikla z titulu

nevysporiadaných výberov z pokladne spoločnosti, pričom ďalej konkretizuje výšku tvrdenej pohľadávky v jednotlivých účtovných rokoch 2006 až 2009. Žalobkyňa predložením súvah žalovaného za roky 2006 a 2009 však preukázala, že tvrdenie žalovaného o existencii jeho pohľadávky voči žalobkyni sa nezakladá na pravde. V zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov je súvaha ako súčasť účtovnej závierky štruktúrovanou prezentáciou skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. V predloženej súvahe za rok 2006 je uvedené, že žalovaný k 31.12.2006 neeviduje nijaké pohľadávky voči nej a rovnako aj v súvahe za rok 2009. Relevantná evidencia účtovníctva žalovaného za roky 2006 a 2009 teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazuje nepravdivosť jeho tvrdení o existencii pohľadávky za dotknuté účtovné obdobia, a preto pohľadávka nemohla zaniknúť započítaním tak, ako to v odpore proti platobnému rozkazu tvrdí žalovaný. Pokiaľ ide o súvahy za rok 2007 a 2008 tieto žalobkyňa predložiť nevedela, pretože ich žalovaný v rozpore so zákonom o obchodnom registri neuložil do zbierky listín na príslušnom obchodnom registri. Zastávala názor, že aj po ich predložení sa preukáže, že žalovaný neevidoval pohľadávku voči žalobkyni ani v tomto účtovnom období. Už samotné vyššie popísané konanie žalovaného vzbudzuje dôvodnú obavu, že výkon rozhodnutia v tomto konaní bude ohrozený. Žalovaný sa v súdnom konaní bráni vymyslenými právnymi argumentmi, ktoré sú flagrantne v rozpore s jeho účtovnou evidenciou a takéto konanie svedčí o jeho vedomej snahe oddialiť vydanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia pre žalobkyňu. Ďalej zdôraznila, že vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa neobmedzila iba na osvedčenie existencie dlhu, ale poukázala v ňom na skutočnosť, že niekoľko významných klientov žalovaného s ním v poslednom období ukončilo spoluprácu, pričom dôsledkom ukončenia spolupráce je zmenšenie poistného kmeňa, a tým aj zníženie príjmov žalovaného, čo má priamy dopad na jeho hospodárske výsledky. Pokiaľ má totiž žalovaný nižšie príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti (sprostredkovanie poistenia) , je dôvodná obava, že zisk dosiahnutý v uplynulom hospodárskom období, bude žalovaným použitý iným spôsobom ako na zaplatenie žalovanej pohľadávky, čím sa znemožní výkon rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Obavy žalobkyne znásobuje aj skutočnosť, že nemá o podnikaní a hospodárení žalovaného ako jeho spoločníčka nijaké informácie, keďže v tomto roku sa v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou žalovaného neuskutočnilo ani riadne valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré rozhoduje o schválení individuálnej účtovnej závierky za rok 2010, či rozdelení zisku, prípadne úhrade strát. V nadväznosti na to nebola vložená do zbierky listín príslušného obchodného registra riadna účtovná závierka za rok 2010, čo dokladovala výpisom listín žalovaného uložených v Zbierke listín Okresného súdu L. I. Pokiaľ ide o ostatné dôvody, ktorými žalobkyňa odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, poukázala na nutnosť ich komplexného posúdenia v kontexte jej špecifickej situácie. Ako bývalá manželka konateľa a väčšinového spoločníka žalovaného je od rozpadu ich manželstva nepretržite vystavená dôsledkom jeho protiprávnych úkonov, ktorých jediným cieľom je brániť akýmkoľvek spôsobom vo výkone jej práva k spoločnému majetku, hnuteľnému (vrátane peňazí) , nehnuteľnému a k majetkovým právam. Vzhľadom na spoločné podnikanie konateľa žalovaného a žalobkyne sa ich rodinnoprávne vzťahy úzko preplietli s obchodnoprávnymi, čo konateľ žalovaného deklaroval aj svojou argumentáciou v tomto konaní, kedy sa dovoláva skutočnosti, že spoločníci žalovaného boli v čase vzniku údajnej pohľadávky žalovaného voči žalobkyni manželmi. Zastávala názor, že kroky konateľa žalovaného neoprávnene zasahujú do jej práv takou intenzitou, že ich súd musí pri hodnotení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy aj v tomto konaní obchodnoprávneho charakteru vziať do úvahy. Vzhľadom na konanie konateľa a spoločníka žalovaného, je jedine povinnosť uložená tretej osobe (v tomto prípade peňažnému ústavu) dostatočnou garanciou, že časť zisku určená na vyplatenie žalobkyni bude na účte žalovaného aj v čase výkonu rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

K tvrdeniu odvolateľa, že tento kedykoľvek bez problémov umožní užívanie ich spoločných nehnuteľností, konkrétne ich bytu uviedla, že Ing. F. jej v užívaní spoločného bytu ako aj hnuteľných vecí v ich spoločnom vlastníctve doposiaľ bráni a nič na tom nezmenilo ani vykonateľné predbežné opatrenie, ktorým bola B.. F. uznesením súdu zo dňa 2.12.2011, sp.zn. XXC/XXX/XXXX, okrem iného uložená povinnosť odovzdať žalobkyni kľúče od vstupných dverí od ich spoločného bytu. Dňa 21.12.2011 síce zaslal žalobkyni kľúče, avšak vstupné dvere od ich spoločného bytu sa týmito kľúčmi nedajú otvoriť. Ide dokonca o viditeľne iný typ kľúča ako je aktuálny zámok na vstupných dverách do spoločného bytu. Funkčnosť kľúčov bola bezprostredne preveriť po ich doručení spolu so svojou právnou zástupkyňou. Za nepravdivé považovala aj tvrdenie odvolateľa ohľadne trestnej veci vedenej pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Predmetná trestná vec totiž nebola právoplatne postúpená na prejednanie priestupku ako tvrdí

žalovaný, a keďže proti uzneseniu vyšetrovateľa o postúpení veci Obvodnému úradu v L. podala v zákonnej lehote sťažnosť, okresná prokurátorka sa so závermi povereného vyšetrovateľa nestotožnila a vo svojom uznesení zo dňa 14.12.2011 jeho rozhodnutie zrušila a uložila mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení svojho uznesenia žiada pokračovať v trestnom stíhaní a vzniesť obvinenie voči podozrivej osobe.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný zvolal na 23.12.2011 valné zhromaždenie, ktorého jediným bodom programu bolo rozhodnutie o výmene konateľa spoločnosti. Valné zhromaždenie sa neuskutočnilo pre nedodržanie lehoty podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak žalobkyňa sa môže len dohadovať, aký je skutočný dôvod plánovanej výmeny konateľa. Z výpisu z obchodného registra zistila, že Ing. G. F. si ako jediný spoločník dňa 14.12.2011 založil obchodnú spoločnosť MT poistenie, s.r.o. s rovnakým sídlom ako žalovaný, teda C. 1, L., IČO: XX XXX XXX, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v odd. Sro, vl.č. XXXXX/V, pričom B.. F. je aj jediným konateľom. Na webovej stránke U. zistila, že táto nová spoločnosť konateľa žalovaného získala rozhodnutím U. č. O.-XXXXX/XXXX dňa 22.12.2011 licenciu na výkon činnosti samostatného finančného agenta pod registračným číslom XXXXXX. Táto licencia v zmysle aktuálneho znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poisťovníctvo, oprávňuje na výkon sprostredkovania poistenia, teda činnosti, ktorú vykonáva žalovaný. Aj táto okolnosť. odôvodňuje obavy, že výkon rozhodnutia v tomto konaní je ohrozený. Postavenie B.. F. ako konateľa v oboch spoločnostiach navyše je v rozpore s ustanovením § 136 ods. 1 písm.d/ Obchodného zákonníka upravujúcim zákaz konkurencie.

Pokiaľ odvolateľ poukázal už na skôr vydané predbežné opatrenie, uviedla, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2011 sp.zn. XCob/XXX/XXXX bolo uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd zakázal žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami vo výške 71.683,73 eur na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo H. a.s. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zmenené tak, že návrh žalobkyne sa zamietol. Zdôraznila preto, že napadnuté uznesenie je tak jedinou garanciou, že výkon rozhodnutia v tomto konaní nebude ohrozený. Z vyššie uvedených dôvodov zastávala názor, že bolo jednoznačne preukázané, že konanie žalovaného jeho konateľa a väčšinového spoločníka B.. G. F., voči žalobkyni smeruje k znemožneniu výkonu rozhodnutia, ktoré bude vydané v tomto konaní a že je dostatočne odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Konateľ žalovaného už aktuálne nerešpektuje povinnosť uloženú vykonateľným súdnym rozhodnutím, založil si ako jediný spoločník a konateľ obchodnú spoločnosť s rovnakým sídlom ako žalovaný, obchodné meno naznačuje, že bude vykonávať rovnakú činnosť ako žalovaný, čo samo vyvoláva vážne obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v tomto konaní bude ohrozený. Jedine blokovanie peňazí na účte žalovaného môže žalobkyni zabezpečiť, že po získaní súdneho rozhodnutia bude jej právny nárok skutočne reálne uspokojený.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd po prejednaní odvolania podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza následovné:

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Aj pre predbežné opatrenia podľa uvedeného ustanovenia platia primerane ustanovenia § 74 až 77 O.s.p. o predpokladoch, podmienkach a dôsledkoch vydania predbežného opatrenia.

Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, účelom predbežného opatrenia je rýchla aj keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania alebo zabezpečenie výkonu očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenia sú teda predbežnými v tom zmysle, že ich možno nariadiť pred začatím konania o konkrétnej ochrane práv (§ 74 a nasl. O.s.p.) , resp. pred konečným rozhodnutím o nej (§ 102 O.s.p.) , ale predbežnými sú aj v tom zmysle, že neprejudikujú konečné rozhodnutie vo veci. V každom prípade sa predbežného opatrenia môže domáhať len ten, kto aspoň osvedčí, že mu uplatnený nárok patrí a zároveň preukáže, že bez vydania predbežného opatrenia by bolo jeho právo vážne ohrozené. Predbežné opatrenie má len zabezpečovací charakter a teda nemôže vyriešiť to, čo má byť predmetom konania vo veci samej. Ak ide o predbežné opatrenie vydané v priebehu konania, je pre záver o osvedčení týchto rozhodujúcich skutočností rozhodujúci skutkový stav vyplývajúci z dôkazov vykonaných ku dňu rozhodovania o predbežnom opatrení, a to vo vzťahu k celému predmetu konania.

Podľa § 76 O.s.p. sa spravidla nezisťuje dokazovaním danosť obsahových podmienok predbežného opatrenia, ale súd sa obmedzuje len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu prípadný nárok, ktorého predbežnú úpravu okolnosti vyžadujú, môže byť a či ohrozenie v záujme žalobcu je také, že bez vydania predbežného opatrenia mu hrozí značná ujma.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Toto ustanovenie, aplikácie ktorého sa žalobkyňa domáhala, umožňuje, aby súd uložil povinnosť aj inej osobe ako účastníkovi konania. V zásade sa jedná iba o uloženie súčinnostných povinností za účelom zabezpečenia budúceho výkonu očakávaného rozhodnutia.

V danom prípade ide o predbežné opatrenie vydané v priebehu konania o žalobe na peňažné plnenie, pričom ide o predbežné opatrenie, ktoré má zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ktoré sa v tomto konaní navrhuje vyniesť.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že nárok žalobkyne možno považovať za osvedčený, keďže pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, ak rozhodujúce skutočnosti sú osvedčené.

Pokiaľ ide o osvedčenie existencie nároku žalobkyne, odvolací súd má za to, že tento je z predložených dôkazov pre potreby predbežného opatrenia osvedčený. Dôvodnosť žalovaného nároku žalobkyňa totiž osvedčila zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.5.2010, na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni do 28.10.2010 podiel na zisku vo výške 71.683,73 eur. V tomto štádiu konania súdu prvého stupňa teda nemožno tvrdiť, že ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, ohľadne nároku žalobkyne je však potrebné ešte vykonať dokazovanie, aj keď je potrebné uviesť, že žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ako ani v ďalších svojich podaniach nespochybnil výšku dlhu. Neuhradenie pohľadávky žalobkyni odôvodnil len tým, že zanikla započítaním s jeho pohľadávkou voči žalobkyni. Je však potrebné dať za pravdu žalobkyni, že z písomných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (súvaha za rok 2006 a 2009, keďže iné listinné dôkazy účastníkmi predložené neboli) vyplýva, že žalovaný v uvedených rokoch neevidoval pohľadávku voči žalobkyni napriek svojmu tvrdeniu. Ohľadne týchto skutočností žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a jeho tvrdenie zostalo len v rovine tvrdenia, z čoho možno vyvodiť záver, že nepredložil dôkazy, ktorými by súd mal za osvedčenú existenciu jeho pohľadávky uplatnenej na započítanie. Je totiž potrebné uviesť, že doručenie len oznámenia o započítaní pohľadávky, nie je dôkazom o existencii pohľadávky vo vzťahu k žalobkyni. Spornosť týchto skutočností však bude predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej, na vykonávanie ktorého nie je priestor pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Ako je uvedené vyššie, ďalšou podmienkou na vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je podľa § 74 O.s.p. obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Odvolací súd má za to, že aj výška pohľadávky žalobkyne a doba omeškania s jej úhradou je spôsobilá vyvolať u žalobkyni obavu, že budúci výkon rozhodnutia súdu je ohrozený. K tejto obave nepriamo prispieva aj skutočnosť, že žalobkyňa nemá o podnikaní a hospodárení žalovaného, ako aj jeho konateľa a väčšinového spoločníka B.. G. F. nijaké informácie, neuskutočnilo sa ani riadne valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré schvaľuje individuálnu účtovnú závierku za rok 2010 a rozhoduje o rozdelení zisku, prípadne úhrady strát, čo vyplýva z výpisu listín žalovaného uložených v Q. listín Okresného súdu Košice I. Aj keď platná právna úprava neobmedzuje konateľa žalovaného založiť si novú obchodnú spoločnosť, založenie obchodnej spoločnosti s obchodným menom G. D. s.r.o., IČO: XX XXX XXX dňa 14.12.2011, čo vyplýva z príslušného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, ktorej konateľom a jediným spoločníkom je konateľ a spoločník žalovaného B.. G. F. a ktorej sídlo spoločnosti je rovnako ako u žalovaného na adrese C. 1, L., pričom predmet činnosti spoločnosti je takmer totožný s predmetom činnosti žalovaného, môže u žalobkyni vyvolávať vážne obavy, že konateľ žalovaného presmeruje obchodné aktivity na novú spoločnosť, čím utlmí podnikateľskú činnosť a príjmy žalovaného a tým ohrozí tak výkon súdneho rozhodnutia. Je totiž nesporné, že táto nová spoločnosť získala dňa 22.12.2011 povolenie U. na výkon činnosti samostatného finančného agenta rozhodnutím č. O.-XXXXX/XXXX, ktorý listinný dôkaz žalobkyňa predložila, v dôsledku čoho uvedená spoločnosť je oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia, teda hlavný predmet činnosti žalovaného, aj keď tento predmet činnosti zatiaľ spoločnosť nemá zapísaný v obchodnom registri. Možno teda prisvedčiť žalobkyni, že motiváciou konateľa pre odklonenie podnikateľských aktivít žalovaného na novú spoločnosť, je pravdepodobne nielen existencia žalovanej pohľadávky ale aj skutočnosť, že žalobkyňa ako spoločníčka žalovaného má nárok na podiel na jeho zisku. Právnym titulom žalovanej pohľadávky je totiž práve podiel na zisku a konanie konateľa žalovaného sa tak môže javiť žalobkyni ako snaha konateľa žalovaného vyhnúť sa jeho vyplateniu.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že požiadavka žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. je dôvodná a vychádzajúc aj z listinného dôkazu - súvahy žalovaného k 31.12.2009 (iný listinný dôkaz zo strany účastníkov konania nebol predložený) a to vzhľadom na majetok spoločnosti, ktorý predstavuje sumu 255 183,00 eur, finančné účty vo výške 182 591,00 eur, peniaze vo výške 137 357,00 eur, účty v bankách vo výške 45 234,00 eur k uloženej povinnosti zablokovať finančné prostriedky vo výške 71.683,73 eur, nemôže mať negatívny vplyv na podnikateľskú činnosť žalovaného. Odvolací súd teda prihliadol aj na to, že vydaním predbežného opatrenia v takomto rozsahu nedôjde k žiadnemu podstatnému obmedzeniu žalovaného až do doby konečného rozhodnutia vo veci samej.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvého stupňa rozhodoval o predbežnom opatrení, keď na základe rovnakých skutkových okolností a rovnakých dokladov už bolo nariadené predbežné opatrenie nepovažoval za opodstatnenú. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. XCob/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2011 totiž vyplýva, že skôr vydané predbežné opatrenie, ktorým súd prvého stupňa žalovanému zakázal nakladať s peňažnými prostriedkami vo výške 71.683,73 eur nachádzajúcimi sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom H. a.s. bolo zmenené tak, že návrh žalobkyne bol zamietnutý, v dôsledku čoho predchádzajúce predbežné opatrenie zaniklo.

Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že bol obvinený z trestného činu voči žalobkyni a že dňa 25.7.2011 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, teda, že bol obvinený z trestného činu a uviedol, že vyšetrovateľom PZ bola celá vec postúpená na prejednanie priestupku, nakoľko nejde o konanie, ktoré by bolo trestným činom, je potrebné uviesť, že z uznesenia O. prokuratúry L. I č.k. XPVXXX/XX-X zo dňa 14.12.2011 vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry L. I v trestnej veci vedenej pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 194 ods. 1 písm.b/ Trestného poriadku zrušila uznesenie povereného príslušníka OO PZ L. - E. mesto, sp.zn. ČVS O.-XXXX/SM-K-XXXX z 29.11.2011, ktorým podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpil trestnú vec prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu a k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona Obvodnému úradu v Košiciach, Odboru všeobecnej vnútornej správy a uložila mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Aj keď osobné nezhody medzi žalobkyňou a konateľom ako bývalým manželom, nie sú dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v prejednávanej veci, odvolací súd dal do pozornosti vyššie uvedené uznesenie, vzhľadom na tvrdenie konateľa žalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody ako aj na to, že vydaním predbežného opatrenia v takomto rozsahu nedôjde k žiadnemu podstatnému obmedzeniu žalovaného až do doby konečného rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 145 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.