KSKE 3 Sd 29/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/29/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010220674 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010220674.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: T. X. Q. G. W. C. P. Á., bytom U. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. apríla 2010 č. XXX XXX XXXX X a vracia jej vec na ďalšie konanie.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 09. marca 2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves z 18.03.2010 vyplýva, že navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou tohto rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite z 18.03.2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil, prijal právny záver (prikázal pre sociálnu poisťovňu - opätovne kompletne posúdiť a zhodnotiť jej zdravotný stav a určiť novú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedie v lekárskom náleze zo dňa 18.01.2010 a vzhľadom na ďalšie pridružené ochorenia, ktoré jednoznačne podmieňujú navýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň k opravnému prostriedku pripojila novšie odborné lekárske nálezy.

Uviedla, že doposiaľ neboli zohľadnené rozhodujúce zdravotné postihnutia - rozhodujúca diagnóza. To, že došlo k zmene jej zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s ďalšími pridruženými ochoreniami, ktoré podmieňujú navýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a tiež poukázala na skutočnosť, že pri posudzovaní zdravotného stavu neboli zohľadnené a hodnotené všetky nálezy, napr. očné, ortopedické, neurologické. Má za to, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s dôsledkami na návrh na invalidný dôchodok nezodpovedá zákonu. Doposiaľ jej bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Napriek tomu, že v konaní uviedla a doložila nové rozhodujúce skutočnosti, posudkový lekár MUDr. Terézia Knapíková posudkom z 18.03.2010 určila novú výslednú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, teda jej ešte znížila o 10 % oproti posudku z 20. júla 2007. Celé konanie v tejto veci vzbudzuje vážne podozrenie z porušenia základných

ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zo zaujatosti Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves a podozrenie z nepriamej korupcie. V danej veci bola porušená jedna zo základných zásad Správneho poriadku uvedená v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. a to najmä zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje takú požiadavku, aby správny orgán rozhodujúci vo veci úplne a správne zistil skutkový stav veci a k tomu si zaobstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Má za to, že vo veci správny orgán hrubo porušil zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., na ktorý sa odvoláva a evidentne rozhodol v rozpore s týmto zákonom.

Svoje tvrdenia opiera o skutočnosti, že po podaní žiadosti z 25.12.2009 obdŕžala od Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, vysunuté pracovisko Levoča list zo 07.01.2010 - špecifikácia obsahu výkonu na vyžiadanie posudkového lekára, kde bol uvedený lekár č. 4906 MUDr. Gombarčíková, ako príloha bolo zaslané tlačivo - prehliadka zisťovacia. Na základe rozhovoru s pracovníčkou Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves a s MUDr. Knapíkovou, ktorá robila ústne pojednávanie a posudok jej bolo oznámené, že v tejto pobočke sociálnej poisťovni posudkový lekár č. 4906 MUDr. Gombarčíková nepracuje a že posudkovým lekárom je len MUDr. Terézia Knapíková. Preto chce, aby súd zistil aj oznámil, kto sa skrýva za posudkovým lekárom MUDr. Gombarčíková, lebo posudková lekárka MUDr. Knapíková jej to nevedela povedať a na jej otázku iba habkala a bola z toho nervózna. Lekárska správa - zápisnica o ústnom pojednávaní nebola spísaná a nie je vôbec v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V priebehu ústneho pojednávania namietala posúdenie zdravotného stavu a prečo neboli brané do úvahy nové odborné nálezy, pričom posudková lekárka jej oznámila, že posudková lekárka sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves jej nariadila nezobrať do úvahy, resp. neposúdiť a nezohľadniť nové nálezy a vyšetrenia. Lekárska správa, do ktorej odborná referentka Anna Galerová jednotlivé časti správy zobrala z počítača z predchádzajúcej žiadosti, táto správa vo viacerých častiach je nepravdivá a obsahuje klamlivé údaje. V lekárskej správe je uvedené, ktoré lekárske správy posudková lekárka mala a ktoré boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu, no v skutočnosti ich nebrala do úvahy a neuviedla vôbec percento ohodnotenia. Vôbec sa nezakladá na pravde a skutočnosti, že proti doterajšiemu priebehu ústneho pojednávania nemala námietky. Posudková lekárka pre výsledok posúdenia zobrala do úvahy len postihnutie končatín - nervové poškodenie dominantnej ruky a len na základe tohto určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. V lekárskej správe na str. 3 je uvedené, že ostatné ochorenia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu je nepravdivé, nezodpovedá vôbec skutočnosti a je v rozpore s jej žiadosťou. Rozsudkom NS SR a lekárskou správou - lekárskym nálezom obvodnej lekárky z 18.01.2010 je pod bodom c) jasne uvedené zdravotné postihnutie rozhodujúca diagnóza. Lekársky nález, ktorý vyplnila obvodná lekárka 18.01.2010 sa v zápisnici o ústnom pojednávaní ani nikde inde neuvádza. Vrcholom klamstva je posledná veta zápisnice, že účastník konania nežiada po overení vedúcim útvaru lekárskej posudkovej činnosti zaslať odborný posudok o invalidite. Medzi mnou a posudkovou lekárkou MUDr. Knapíkovou na záver došlo k názorovej konfrontácii. Túto zápisnicu odmietla podpísať. Posudková lekárka a jej odborná referentka začali trhať na to niekoľko výtlačkov zápisnice a posudková lekárka sa jej začala vyhrážať, že ak zápisnicu nepodpíše tak zastaví konanie. Bol to hrubý nátlak na jej osobu. Potom posudkovej lekárke oznámila, že zápisnicu podpíše len kvôli tomu, aby bol dôkaz o tom, že sa zúčastnila ústneho pojednávania a aby bol dôkaz, že sú tam aj ďalšie lži, ktoré nepovedala a nevie odkiaľ ich posudková lekárka uviedla v zápisnici. Oznámila jej, že v odvolaní uvedie aký bol skutočný stav, na čo pri odchode jej posudková lekárka oznámila, že jej môže ešte zvýšiť 5 %, alebo sa má dať hospitalizovať alebo maródovať, t. j. vypísať sa na PN po dobu 1 roka. Ak by sa vraj dala hospitalizovať, ľahšie jej prizná a vyhotoví posudok s tým, že takých prípadov má i mala viacej a keď boli pacienti hospitalizovaní a mali prepúšťaciu správu z nemocnice alebo PN 1 rok, tak už majú priznaný invalidný dôchodok. Z toho dôvodu žiada, aby aj súd preskúmal postup posudkovej lekárky. Zápisnica je teda v rozpore s § 189 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., s jej obsahom, hodnotením, so záverom nesúhlasí, nemôže slúžiť ako podklad pre odborný posudok o invalidite, ktorý tvorí súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s dôsledkami na nárok na invalidný dôchodok na základe lekárskej správy posudkovej lekárky MUDr. Knapíkovej nezodpovedá zákonu. Má za to, že to čo uviedla a doložila nové skutočnosti a dôkazy, prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybňujú a vyvracajú. Z nezisteného skutočného stavu vyplýva nesprávnosť záveru (odborného posudku o invalidite) . Postup sociálnej poisťovne nebol v súlade so zákonom o sociálnom poistení a z toho bol vyvodený aj nesprávny záver.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľka mala dostatok času a priestoru, aby posudkovým lekárom predložila odborné lekárske nálezy a títo mohli posúdiť dôsledne jej zdravotný stav aj potom, čo bolo vydané preskúmavané rozhodnutie. Navrhovateľka ani v priebehu súdneho konania na opakovanú výzvu posudkovej lekárky sa k nej nedostavila, nezaslala a nepredložila odborné lekárske nálezy, z ktorého dôvodu v súdnom konaní posudková lekárka nemohla posúdiť zdravotný stav navrhovateľky.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky a pripojenými prílohami, písomnými podaniami navrhovateľky, ktoré zaslala súdu, lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves z 24.09.2010, lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove z 30.11.2010, 15.02.2012, 07.03.2012 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.

Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou o dávku sociálneho poistenia zo 07.01.2010 žiadala posúdiť zdravotný stav na účely invalidity, ku ktorej boli pripojené odborné lekárske nálezy.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70, § 71 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len zákon ) .

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedeného v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti, schopnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy k tomuto zákonu možno zvýšiť o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 zákona) .

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis, pod čiarou je uvedený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 172 ods. 1 zákona) .

Účastník konania oznámi organizačnej zložke sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky sociálnej poisťovne len čo sa o tom dozvie (§ 182 ods. 1 zákona) . O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky sociálnej poisťovne z konania vylúčený rozhoduje riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky a generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia (§ 183 ods. 1 zákona) .

Organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne. Pri posudzovaní veci objasňuje organizačná zložka sociálnej poisťovne rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka (§ 195 zákona) .

Dôkazom je všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne (§ 196 ods. 1 zákona) . Rozhodnutie musí obsahovať výrok odôvodnenia a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala (§ 209 zákona) .

V správnom konaní pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia posudzovala zdravotný stav navrhovateľky posudková lekárka dňa 18.03.2010 Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, ktorá v odbornom posudku o invalidite uviedla, že navrhovateľka je po úraze pravej hornej končatiny, ktorý utrpela v máji 2005, absolvovala komplexnú FRO terapiu s extrakciou OS v marci 2006. Pre pretrvávanie tŕpnutia nešikovnosť ruky mala zrealizované kontrolné EMG vyšetrenie s nálezom ľahkho užinového syndrómu lakťového nervu v oblasti kubitálneho kanála vpravo. Pri neurologickom vyšetrení v decembri 2009 nie sú dokumentované závažnejšie funkčné obmedzenia. Očným vyšetrením diagnostikovaná ľahká slabozrakosť pri refrakčnej vade, súčasne od novembra 2009 v liečbe pre bolesti krčnej chrbtice prechodného charakteru v objektívnom náleze bez závažnejšieho funkčného postihnutia. RTG dokumentované počiatočné, nezávažne, degeneratívne zmeny v oblasti TH. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovila nervové poškodenie n.ulnaris dominantnej ruky s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel G položka 29.7 v rozsahu 25 % s tým, že ostatné ochorenia neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V súdnom konaní po podaní opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľky posudzovala aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove dňa 30. novembra 2010 a v celkovom posudku uviedla, že zotrváva na posudku vypracovanom posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves dňa 18.03.2010. Na žiadosť krajského súdu posudková lekárka mala doplniť uvedenú lekársku správu a v lekárskej správe zo 07. marca 2012 uviedla, že navrhovateľka ani na opakované predvolania sa k nej nedostavila, ale jej oznámila, že má nastúpiť na hospitalizáciu na neurologickom oddelení od 13.03.2012 a po ukončení hospitalizácie a absolvovaní vyšetrení nevidí

dôvod, aby sa posúdenie invalidity v Sociálnej poisťovni, ústredie uskutočnilo. V priebehu celých dvoch rokov posudková lekárka osobne nemala možnosť vyšetriť a vypočuť navrhovateľku. Z predložených lekárskych správ, teda z medicinského hľadiska ide u navrhovateľky o ľahké poškodenie pri ktorom sa nedosiahne dôchodková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z obsahu opravného prostriedku, ako aj ďalších písomných podaní navrhovateľky adresovaných súdu vyplýva, že medzi účastníkmi je sporné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky na základe odborných lekárskych nálezov a hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudková lekárka po podaní žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok posudzovala zdravotný stav navrhovateľky v jej prítomnosti na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré jej boli predložené, ktoré sú aj uvedené v lekárskej správe z 18.03.2011, konkrétne lekárske vyšetrenie neurologické z 23.11.2009, 08.12.2009, FRO vyšetrenie 08.02.2010, EMG vyšetrenie z 22.02.2010 a očné vyšetrenie z 19.11.2009. Navrhovateľka v opravnom prostriedku však tvrdí, že neboli posudkovou lekárkou zhodnotené pre účely invalidity všetky odborné lekárske nálezy, ktoré boli predložené. Z lekárskej správy posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov z 30.11.2010 a 07.03.2012 vyplýva, že posudková lekárka mohla posúdiť iba tie odborné lekárske nálezy, ktoré mala k dispozícii a ktoré sú obsahom posudkového spisu a boli predložené navrhovateľkou. Iné ďalšie odborné lekárske nálezy i keď navrhovateľka v priebehu súdneho konania opakovane uvádzala, že absolvovala ďalšie a ďalšie odborné vyšetrenia, túto skutočnosť oznámila aj posudkovej lekárke, dokonca, že má podstúpiť ďalšiu hospitalizáciu, pričom tieto odborné lekárske nálezy posudkovej lekárke predložené neboli. Navrhovateľka sa nezúčastnila na posúdení zdravotného stavu posudkovou lekárkou v súdnom konaní napriek opakovanému predvolaniu, z ktorého dôvodu posudková lekárka nemohla dôsledne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných vyšetrení, prípadných hospitalizácií.

Z už uvedeného ustanovenia § 195 ods. 1 zákona vyplýva, že sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia ma postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si má obstarať potrebné podklady. Posudkoví lekári v danom prípade pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky nepostupovali celkom v súlade s uvedeným ustanovením, pretože posudzovali zdravotný stav navrhovateľky iba na základe ňou predložených lekárskych nálezov, pričom posudkovým lekárom nič nebránilo vyžiadať si od všeobecnej lekárky navrhovateľky kompletnú zdravotnú dokumentáciu, v ktorej by sa mali nachádzať všetky odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka absolvovala a na základe nich posúdiť zdravotný stav na účely invalidity. Zdravotný stav navrhovateľky posudkovými lekármi nebol dôsledne posúdený aj vinou samotnej navrhovateľky, pretože tej nič nebránilo, aby posudkovým lekárom v prípade, že sa nemohla osobne zúčastniť na ich predvolanie nezaslala odborné lekárske nálezy, ktoré už v tom čase mala, prípadne neoznámila aké odborné vyšetrenie má absolvovať, prípadne kde má byť hospitalizovaná s tým, že po absolvovaní toho ktorého odborného vyšetrenia, prípadne ukončení hospitalizácie tieto odborné nálezy - správy posudkovým lekárom nezaslala.

Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity posudkovými lekármi doposiaľ nebol posúdený dôsledne, teda na základe všetkých odborných nálezov z vyšetrení, ktoré navrhovateľka absolvovala, resp. z hospitalizácii, pričom posudkoví lekári mali vedomosť o tom, že navrhovateľka absolvuje ďalšie odborné vyšetrenia, resp. má byť hospitalizovaná, z čoho vyplýva že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, teda že rozhodnutie bolo vydané na základe nie úplne zisteného skutočného stavu veci, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutočný stav veci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 195 ods. 1 zákona. Pre posúdenie nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok je potrebné doplniť dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu na základe odborných lekárskych nálezov, lekárskych správ z hospitalizácie, ktoré navrhovateľka posudkovým lekárom predloží, prípadne zadovážením si kompletnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľky od jej ošetrujúcej lekárky, stanovením rozhodujúceho zdravotného postihnutia, určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s ustanovením § 71 zákona a jeho prílohy č. 4, zdôvodniť

náležite prečo to, ktoré zdravotné postihnutie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a prečo iné ďalšie preukázané zdravotné postihnutie nie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a či niektoré zo zdravotných postihnutí ovplyvňuje a v akom percentuálnom rozsahu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky.

Námietka navrhovateľky, že jej zdravotný stav posudkovými lekármi nebol dôsledne posúdený na základe všetkých ňou absolvovaných odborných vyšetrení a lekárskych správ, ktoré predložila je dôvodná a táto námietka bola aj dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

Námietka navrhovateľky, že odporkyňa nepostupovala v konaní v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. správnym poriadkom dôvodná nie je, pretože odporkyňa v tomto konaní tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 172 zákona postupuje v súlade s týmto zákonom a na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis, t. j. zákon č. 71/1967 Zb..

K námietke navrhovateľky v súvislosti so zaujatosťou posudkovej lekárky, resp. toho ktorého zamestnanca odporkyne súd poukazuje na ustanovenie § 182 zákona, že účastník môže oznámiť organizačnej zložke sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca, ale o tom nerozhoduje súd, ale riaditeľ pobočky, resp. generálny riaditeľ ako je to uvedené v § 183 zákona.

Navrhovateľka v súdnom konaní vzniesla námietku zaujatosti voči samosudkyni z dôvodu, že v nej nevidí záruku zákonnosti v občianskom súdnom konaní , tvrdila že sudkyňa nemá záujem spoľahlivo zistiť skutkový stav a voči účastníkom nevystupuje ako nestranná sudkyňa. O tejto námietke rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznesením z 31.01.2012 č. k. 1Ndz/1/2012-118 tak, že samosudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Navrhovateľka v podaní z 26.09.2009, ktorým ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní 03.10.2012 opätovne vyslovila nespokojnosť s tým, že vo veci koná JUDr. Valéria Mihalčinová, lebo táto nezabezpečuje nestrannosť účastníkov konania nezaujem spoľahlivo zistiť skutkový stav a voči účastníkom nevystupuje ako nestranná sudkyňa a že k právnemu vzťahu ktorý rieši je dôvodné predpokladať, že získala vzťah ešte pred tým, než jej vec pripadla na pojednávanie a rozhodnutie, vyslovuje nespokojnosť s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave z 31.01.2012. Z dôvodu, že ide o opakovanú námietku zaujatosti voči prejednávajúcej samosudkyni o ktorej zaujatosti z tých istých dôvodov už rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v súlade s ustanovením § 15a ods. 4 O.s.p. súd nepredkladal nadriadenému súdu na rozhodnutie o zaujatosti prejednávajúcej sudkyni z dôvodu, že ide o opakované námietky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľka si ich náhradu neuplatnila a odporkyňa zo zákona toto právo nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné (§ 250s O.s.p.) .