KSKE 3 Sd 83/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201098 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201098.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: G. Y. H. n v , X. Z. O., V. Č.. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. novembra 2011 Č.. XXXXXXX XXX X.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 08.11.2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov z 08.11.2011 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou rozhodnutia je aj odborný posudok z 08.11.2011.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Podľa jeho obsahu navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Žiadala, aby jej zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne nezávislými odborníkmi a zodpovedali jej aj na to, či s tlakom 160/100 môže žiť bez obmedzení. Ďalej uviedla, že posúdenie zdravotného stavu chápe ako rasovo motivovaný čin, lebo mnoho občanov a nie s takými zdravotnými problémami poberá dôchodky. Zdravotný stav má byť objektívne posúdený odborníkmi a nie zamestnancami poisťovne čo v najkratšom čase. Celý prípad poskytne médiám a obráti sa aj na Európsky súd na ochranu ľudských práv v Štrasburgu. Chápe, že republika nemá peniaze, ale nech ich hľadá u milionárov a nie u ľudí, ktorí nemajú na živobytie. Zdravotná opatera je poskytovaná na neprimeranej úrovni a nie každý si môže dovoliť drahé lieky a na operáciu a vyšetrenie treba čakať aj niekoľko mesiacov, alebo je lepšie a výhodnejšie nechať pacienta zomrieť. Dúfa, že sa dočká aj spravodlivého rozhodnutia.

Odporkyňa na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, lebo aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach 16.02.2012 po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach zo dňa 16.02.2012, posudkovým spisom (zdravotnou dokumentáciou) navrhovateľky, dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Ostatnú žiadosť o invalidný dôchodok navrhovateľka podala 21.11.2011.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len zákon ) .

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákon upravuje v ustanovení § 71.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotníckeho postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky, aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 zákona) .

Zdravotný stav navrhovateľky po podaní žiadosti o invalidný dôchodok posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov dňa 08.11.2011. Po vlastnom vyšetrení navrhovateľky a zhodnotení predložených odborných lekárskych správ z psychiatrického, neurologického, reumatologického, nefrologického a interného vyšetrenia, za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovila degeneratívne zmeny na chrbtici s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 kapitoly XV oddiel E, položky 3b v rozsahu 20 %. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdila táto posudková lekárka 01.02.2012 a zotrvala na svojom predchádzajúcom závere.

V súdnom konaní zdravotný stav navrhovateľky posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach dňa 16.02.2012. Po vlastnom vyšetrení a zhodnotení lekárskych správ z psychiatrického, neurologického, reumatologického, nefrologického, interného a urologického vyšetrenia dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je stresová inkontinencia moču II. stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 kapitoly XI oddiel B, položka 4, písm. b) v rozsahu 30 %. Uviedol, že až dňa 16.02.2012 navrhovateľka predložila urologický ambulantný nález zo dňa 15.02.2012, z ktorého vyplýva, že už viac rokov je v sledovaní urologickej ambulancie pre občasný únik moču pri kašli, kýchnutí, pri prudkom pohybe bez unikania stolice, a preto za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil stresovú inkontinenciu moču II. stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici, t. j. 30 %. Ostatné zdravotné ochorenia, ktoré boli u navrhovateľky diagnostikované sú posudkovo menej významné a nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Zdravotný stav navrhovateľky ako v správnom konaní, tak aj v súdnom konaní bol posudzovaný na základe navrhovateľkou predložených odborných vyšetrení, ktoré absolvovala. Zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity posudzovali posudkoví lekári v súlade so zákonom o sociálnom poistení a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili v súlade s prílohou č. 4 k tomuto zákonu. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej o viac ako 40 %, čím nesplnila zákonnú podmienku pre invaliditu stanovenú v § 71 ods. 1 zákona, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je v rozsahu 30 %, pričom aj horná hranica pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je 40 %.

Námietka navrhovateľky, že jej zdravotný stav nebol objektívne posúdený nie je dôvodná, pretože zdravotný stav navrhovateľky ako v správnom, tak aj v súdnom konaní na základe ňou absolvovaných a predložených odborných vyšetrení posudzovali posudkoví lekári sociálnej poisťovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Posudzovanie zdravotného stavu poistencov nie je rasovo motivované, pretože zdravotný stav na účely invalidity podľa zákona o sociálnom poistení sa posudzuje rovnako u všetkých poistencov - občanov. Námietky týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti nie sú predmetom preskúmavania rozhodnutia o invalidite, a preto k ním súd nezaujíma stanovisko.

Z dôvodu, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný v súlade so zákonom o sociálnom poistení, ako aj postup odporkyne bol v súlade s týmto zákonom, preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto právo nemá (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.