KSKE 3 Sp 11/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200543 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200543.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľa: Milan R u s n á k, trvale bytom N. Q. K. XXX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Moyzesova 18, Košice v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn: 1N 1298/12 zo dňa 10. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 10. mája 2012 sp. zn. 1 N 1298/12.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 10.05.2012 sp. zn.: 1N 1298/12 odporca podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len "zákon") nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že vo veci s ktorou sa žiadateľ - navrhovateľ obrátil na odporcu nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc a síce vylúčenie bezúspešnosti sporu. Navrhovateľ v časti žiadosti týkajúcej sa povahy sporu uviedol: "zastúpenie v konaní pred Ústavným súdom". Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonnom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene. Ústavný súd slovenskej republiky vo svojom oznámení o odložení podania navrhovateľa zo dňa 16.04.2012 okrem iného konštatuje: .... Z Vášho podania nie je zrejmé, aké základné právo alebo slobodu namietate, postupom ktorého orgánu malo k porušeniu toho - ktorého základného práva dôjsť, čo ústavnému súdu navrhujete, aké je odôvodnenie vášho návrhu, navrhované dôkazy, či ste vyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré Vám zákon na ochranu Vášho základného práva účinne poskytuje, či je Vaša sťažnosť podaná v lehote a podobne. Vzhľadom na vyššie uvedené má Ústavný súd SR za to, že Vaše podanie označené ako "Sťažnosť" doručené súdu 04.01.2012 nie je návrhom na začatie konania, a preto ho v súlade s § 23a odložil". V tomto prípade lehota na podanie ústavnej sťažnosti v predmetnej právnej veci uplynula dňa 11.01.2012. Zároveň poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 28/2010 zo dňa 28.01.2010, z ktorého vyplýva, že podmienkou na iniciovanie konania pred ústavným súdom je podanie návrhu, ktorý spĺňa zákonom

o ústavnom súde predpísané náležitosti a je včas podané. Z uvedeného vyplýva, že ani prípadným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom už žiadateľ - navrhovateľ nedocieli začatie konania v predmetnej právnej veci z titulu uplynutia lehoty pre podanie ústavnej sťažnosti a súd by tento návrh odmietol. Na záver uviedol, že z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa splnením ďalších podmienok nezaoberal.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, pričom žiadal, aby konajúci súd rozhodnutie odporcu zmenil tak, že žiadosti vyhovie alternatívne, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že vo veci s ktorou sa na centrum obrátil, bolo a aj je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, že z predloženými dôkazmi naviazane spĺňa podmienku stavu pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania sťažnosti na ústavnom súde. Zároveň pre splnenie podmienok priložil aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. 2011/01462/ PO1/15 zo dňa 24.11.201, na základe ktorého poberá preddavkovo poskytovanú dávku a príspevky v sume 97,19 Eur mesačne. Ďalej tvrdí, že sťažnosť ústavnému súdu bola podaná včas, nakoľko bola podaná dňa 02.01.2012 a rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k porušeniu navrhovateľových ústavných práv a slobôd bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 11.11.2011 a teda v dvojmesačnej lehote, keďže táto by uplynula až dňa 11.01.2012. Zároveň poukázal na oznámenie o odložení podania, v ktorom sa píše, že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, a teda nezakladá podmienku res iudicata, ktorá by ústavnému súdu neumožňovala v tejto veci konať, v prípade splnenia podmienok kvalifikovanej námietky porušenia základných ľudských práv a slobôd. Má za to, že odporca rozhoduje tak- leda bolo a to obmedzene, lebo o poskytnutie právnej pomoci žiadal aj pre konanie o zverenie dieťaťa do výchovy, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2012 navrhol preskúmavané rozhodnutie zo dňa 10.05.2012 ako vecne správne potvrdiť. Má za to, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi ako aj napadnuté rozhodnutie sú zákonné. Tvrdí, že v rámci konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa preukázalo, že na strane navrhovateľa nie je splnená jedna z troch kumulatívnych zákonných podmienok a síce, že sa nejedná o zrejme bezúspešný spor, nakoľko navrhovateľovi uplynula zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti na ústavný súd. Na základe uvedeného považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 19. mája 2012 nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ dňa 25. apríla 2012 podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorej okrem iného uviedol, že žiada o zastupovanie v konaní pred ústavným súdom SR pod sp. zn. RVP 12/2012 zo dňa 16.04.2012, v ktorom vystupuje ako navrhovateľ. Zároveň uviedol, že má štyri deti, ktoré po rozvode boli zverené do starostlivosti matke, a že poberá preddavkovo dávku v nezamestnanosti vo výške 97,17 Eur mesačne (pripojené vyššie citované rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce) . Iné príjmy v žiadosti neuvádza a taktiež toho času nie je vlastníkom ani nájomcom bytu alebo rodinného domu. V časti žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci v prípade, že žiadateľovi plynie akákoľvek zákonná lehota uviedol, že o takejto lehote nevie.

Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory") .

Podľa § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní súd dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku uvedenú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. b) zákona, a síce, že v konaní pred ústavným súdom nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa § 20 zákona č. 38/1993 Z. z. návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 23a citovaného zákona ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.

Podľa § 53 citovaného zákona sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Na základe uvedených ustanovení zákona č. 38/1993 Z. z. súd má za to, že navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom, v ktorom sa malo rozhodovať o jeho sťažnosti na porušenie základných práv a slobôd, by nebol úspešný a to z dôvodu, že preukázateľne zmeškal lehotu, ktorá je uvedené v ust. § 53 ods. 3 citovaného zákona, ktorá je zákonná a nemožno ju nijakým spôsobom predĺžiť. Navrhovateľ v podanej sťažnosti namietal porušenie základných práv a slobôd, ku ktorým došlo na základe právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.: 1 Sžd/20/2011 zo dňa 11. októbra 2011. Tento Rozsudok tak podľa tvrdenia navrhovateľa ako aj podľa tvrdenia odporcu, bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 11. novembra 2011. Podľa zásad a ustanovení pre počítanie procesných lehôt na podanie návrhu uvedených v ust. § 55 až 58 Občianskeho súdneho poriadku lehota na podanie sťažnosti navrhovateľovi uplynula dňa 11. januára 2012. Navrhovateľ podal sťažnosť na ústavný súd dňa 4. januára 2012. Ako to vyplýva z oznámenia o odložení podania zo dňa 16 apríla 2012 č. Rvp 12/2012-5 sťažnosť nespĺňala náležitosti požadované ustanoveniami § 20 a 50 zákona č. 38/1993 Z. z, a preto ústavný súd túto "Sťažnosť" nepovažoval za návrh a odložil ju o čom písomne vyrozumel navrhovateľa.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd má za to, že navrhovateľ napriek tomu že podal sťažnosť dňa 4. januára 2012 (t. j. v lehote) , ktorá však nespĺňala zákonné náležitosti, sa mylne domnieva, že oznámenie o odložení podania zo dňa 16. apríla 2012 je úkon, ktorý súvisí s odstraňovaním vád jeho podania, pričom po odstránení týchto vád bude jeho sťažnosť opätovne ústavným súdom prejednávaná s tým, že ústavný súd bude rozhodovať v merite veci. Ustanovenie § 23a zákona č. 38/1993 Z. z. však jednoznačne stanovuje, že v prípade ak ústavný súd vyhodnotí, že nejde o návrh na začatie konania, takéto podanie odloží. Z dikcie tohto ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že ústavný súd "oznámením o odložení podania" navrhovateľa nemal v úmysle odstraňovať vady jeho podania, ale toto podanie v prvom rade označil za nespôsobilé byť návrhom na začatie konania pred ústavným súdom. Zároveň citované zákonné ustanovenia neupravuje skutočnosť, že oznámením o odložení podania navrhovateľa lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 53 zákona č. 38/1993 Z. z. prestáva plynúť, a teda na základe uvedených skutočností má súd za preukázané, že navrhovateľ by v tomto prípade nestihol zákonnú dvojmesačnú lehotu na podanie kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom resp. sťažnosti . Ako to vyplýva z uvedených ustanovení, takýto návrh sa bude považovať za podaný oneskorene (teda podaný po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty) , a teda ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. takýto návrh obligatórne odmietne ako podaný oneskorene. (Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť) .

Navrhovateľ sa neopodstatnene domnieva, že pod konštatovaním ústavného súdu: " vzhľadom na to, že oznámenie o odložení podania nie je rozhodnutím vo veci samej, a teda nezakladá podmienku res iudicata, ktorá by ústavnému súdu neumožňovala v tejto veci viac konať v prípade splnenia podmienok kvalifikovanej námietky porušenia základných práv a slobôd. Táto argumentácia ústavného súdu hovorí o veci právoplatne rozhodnutej a nie o včasnosti podania". Rozhodnutie o odložení podania nie je rozhodnutím vo veci samej a len z toho dôvodu teda nezakladá zákonnú prekážku "res iudicata" - "rozhodnutej veci". To však neznamená, že sťažnosť navrhovateľa nebude odmietnutá v súlade s ust. § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. ako oneskorene podaná.

K predloženému návrhu navrhovateľa v podaní zo dňa 14. augusta 2012 o doplnení dokazovania resp. o oboznámení sa s tam uvedenými dôkazmi na hlavnom pojednávaní súd uvádza, že konajúci súd sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku v rámci preskúmavania predloženého kompletného administratívneho spisu odporcu oboznámil s jednotlivými rozhodnutiami ako aj so žiadosťami a ich prílohami, a po posúdení a zvážení všetkých skutočností uvedených v týchto listinách pristúpil k rozhodnutiu vo veci. Z uvedeného dôvodu preto súd tento návrh považuje v ďalšom za bezpredmetný.

Súd po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj podaného opravného prostriedku a jeho doplnenia zo dňa 23. júla 2012 a 14. augusta 2012 môže jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku súdu neuviedol iné právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli mať za následok prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Zároveň súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. (v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) , pričom navrhovateľovi ich nepriznal, nakoľko tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.