KSKE 4 Co 102/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/102/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707204657 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7707204657.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne N. I., Z.. E., P.. XX.X.XXXX, bývajúcej J. D., Y. Č..XX, zastúpenej JUDr. Gabrielom Dobranským, advokátom v Michalovciach, Kpt. Nálepku č.20, proti žalovanému D. I.S. P.. XX.X.XXXX, Y. J. D., Y. Č..XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Černákom, advokátom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č.25, o zaplatenie 1.046,86 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15. januára 2010 č.k. 16C/144/2007-121 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou z 30.8.2006 (podanou na súde prvého stupňa však až 4.4.2007) domáhala sa proti žalovanému, s poukazom na to, že ich manželstvo zaniklo rozvodom a do troch rokov od rozvodu nedošlo medzi nimi k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaplatenia sumy 31.538,- Sk (1.046,86 eura) s prísl. z dôvodu úhrady polovice ňou zaplatenej čiastky spoločného úveru účastníkov v období posledných troch rokov pred podaním žaloby (t.j. za obdobie od 16.4.2004 do 19.4.2005 kedy úver splatila) .

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom návrh (žalobu) zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 718,84 eura.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že medzi účastníkmi konania (ako rozvedenými manželmi) do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ďalej, že počas trvania manželstva si účastníci zobrali úver od Slovenskej sporiteľne v sume 100.000,- Sk, ktorý splácali počas manželstva a po rozvode manželstva ho splácala iba žalobkyňa zo svojich prostriedkov až do 19.4.2005 a tak za obdobie od 16.4.2004 do 19.4.2005 zaplatila spolu 63.346,- Sk, na zaplatení ktorej sa v 1/2-ici mal povinnosť podieľať žalovaný. S poukazom na ust. § 149 ods. 4, § 445 a § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobkyne, ktorá za neho plnila, čo podľa práva mal plniť sám a žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré v tomto konaní žiada v sume 1.046,86 eura (31.538,- Sk) ako polovicu ňou zaplatených splátok úveru za dobu od 16.4.2004 do 19.4.2005. Žalovaný však v konaní uplatnil započítaciu námietku, keď do výšky uplatňovanej proti nemu žalobkyňou žiadal započítať jeho pohľadávku v celkovej výške 36.000,- Sk, odôvodnenú tým, že žalobkyňa v období od 1.11.2005 do 31.10.2006 užívala bez právneho dôvodu aj jeho 1/2-vičný podiel v spoločných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.3907 kat. úz. Stráňany, Obec Michalovce, parc. č. 1568/165, dom súp. č.1547 postavený na parc. č. 1568/165. Prvostupňový súd vo vzťahu k uvedenej započítacej námietke mal za preukázané, že v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa

žalobkyňa a žalovaný stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v podiele 1/2 v pomere k celku a ďalej, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti v dobe od 1.11.2005 do 31.10.2006 užívala sama, t.j. užívala aj podiel žalovaného, ktorý k nehnuteľnostiam nemal prístup, lebo vymenila zámky a kľúče na dverách. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že to urobila kvôli bezpečnosti, lebo žalovaný ju chodil psychicky a fyzicky týrať, uzavrel, že tieto jej tvrdenia neboli v konaní preukázané. Za tohto stavu išlo z jej strany o užívanie podielu žalovaného v nehnuteľnostiach bez právneho dôvodu a preto žalobkyňa je povinná v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať žalovanému to, o čo sa obohatila na jeho úkor s tým, že za vyššie uvedené obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2006 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 1.347,96 eura (čo vyplýva zo znaleckého posudku) . S poukazom na záver o oprávnenosti pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, túto započítal voči pohľadávke rovnako oprávnene si uplatňovanej žalobkyňou voči žalovanému a z toho dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku z podaného odporu v sume 62,74 eura a trov právneho zastúpenia v sume 656,10 eura, spolu 718,84 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jej žalobe vyhovieť a priznať jej aj náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. vytýkala súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam resp. , že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Menovite, čo do údajného bránenia užívania nehnuteľností žalovanému, poukázala na skutočnosti, ktoré uviedla už v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 15.1.2010 vo veci sp. zn. 16C/282/2005, t.j., že žalovaný ešte pred návrhom na rozvod manželstva, ktorý sám podal, opustil predmetné nehnuteľnosti a presťahoval sa z adresy Y. Č..XX P. adresu Y. č.XX J. D. k svojej terajšej manželke N. I. rod. O.P.A. (v reálnom stave sa presťahoval na tej istej ulici o tri domy ďalej) a jeho tvrdenia, že chce užívať predmetnú nehnuteľnosť sú preto len simulované, nakoľko užívať predmetné nehnuteľnosti by mu terajšia manželka ani neumožnila. Naviac odo dňa opustenia spoločnej domácnosti v roku 1997 až do roku 2004, kedy sa dcéra účastníkov odsťahovala do Anglicka, mal prístup a kľúče od celej nehnuteľnosti. K výmene zámkov na nehnuteľnosti došlo nielen z dôvodu fyzického a psychického týrania, čo v konaní údajne nepreukázala (po odchode dcéry zostala v dome sama) , ale aj z dôvodov, že zámky boli znefunkčnené vložením zápaliek. Žalovaný však za celé obdobie od roku 1997 až doposiaľ mal a má kľúče od garáže nehnuteľnosti, cez ktorú je možný prechod do domu zo zadnej časti a kľúče od zadnej časti domu. Je preto aj nelogické, aby sa žalovaný domáhal užívania predmetnej nehnuteľnosti, keďže za žalované obdobie preukázateľne užíval domovú nehnuteľnosť svojej manželky na tej istej ulici. Z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania započítacieho prejavu žalovaného, keďže ho uplatnil na súde dňa 15.4.2009 za obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2006 a to vo vzťahu k započítaciemu prejavu žalovaného za obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2006. Napokon namietala, že žalovaný navrhol započítať svoju pohľadávku aj za obdobie, keď žalobkyňa už nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ale len nájomkyňa, nakoľko dňa 11.5.2005 svoj podiel darovala deťom a to Radoslavovi Džurinovi a Miroslave Džurinovej.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, ako aj v prejave jeho právneho zástupcu na pojednávaní pred odvolacím súdom navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uviedol, že síce je pravdou, že opustil spoločnú domácnosť, avšak v súdnom konaní sa domáhal užívania časti predmetných nehnuteľností (konanie vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 16C/152/2004 v ktorom sa domáhal úpravy užívania nehnuteľností v spoluvlastníctve účastníkov) a žalobkyňa v tomto konaní zaujala postoj, že nesúhlasí s tým, aby užíval časť nehnuteľností. Bez ďalšieho, t.j. bez dohody s ňou, nemohol ísť do domu, lebo by sa vystavil prípadnému trestnému stíhaniu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec prejednal, podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, doplnil dokazovanie obsahom spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16C/152/2004 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je predčasný a z toho dôvodu je potrebné ho zrušiť.

V posudzovanej veci ide o žalobkyňou proti žalovanému uplatňovaný nárok na zaplatenie polovice ňou uhradeného spoločného dlhu účastníkov vyplývajúceho zo zmluvy o úvere uzavretej nimi za trvania ich manželstva so Slovenskou sporiteľnou a splácaného sčasti aj po rozvode manželstva účastníkov, t.j. po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z platnej právnej úpravy v ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov možno vyporiadať troma spôsobmi a to dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Zákon totiž ustanovuje trojročnú lehotu v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na jeho vyporiadanie na súd. Ak táto lehota márne uplynie (pri splnení všetkých zákonných predpokladov) , nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, t.j. vzniká nevyvrátiteľná právna domnienka, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia (bývalí manželia) vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového vlastníctva výlučne užíva ako vlastník pre svoju potrebu alebo potrebu svojej rodiny a domácnosti. Pokiaľ sa takýto záver nepotvrdí, hnuteľná vec sa uplynutím trojročnej lehoty stane predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktorých podiely sú rovnaké. V prípade nehnuteľných vecí márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Rovnako pokiaľ ide o ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov (vrátane spoločných dlhov) , platí tiež nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere.

V prejednávanej veci výsledkami dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že účastníci konania sú rozvedení manželia, ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo rozvodom (rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.12.1997 sp. zn. 7C/894/1996) a k jeho vyporiadaniu v trojročnej lehote ustanovenej zákonom nedošlo dohodou a ani v tejto lehote nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Za tohto stavu súd prvého stupňa správne uzavrel, že k vyporiadaniu BSM účastníkov došlo tretím z vyššie uvedených spôsobov, t.j. uplynutím doby na základe čoho aj ohľadom dlhu zo spoločne za trvania manželstva uzavretej zmluvy o úvere platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že účastníci boli vo vzájomnom vzťahu zaviazaní voči Slovenskej sporiteľni v rovnakom pomere. Ak preto žalobkyňa tento spoločný dlh uhradila v spornom období sama, súd prvého stupňa správne uzavrel, že v polovici plnila aj za žalovaného, to čo podľa práva mal plniť sám a preto žaloba o vydanie takto žalovaným získaného bezdôvodného obohatenia je dôvodná.

Po doplnení dokazovania odvolacím súdom obsahom spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16C/282/2005 je však pochybné naplnenie predpokladov pre započítanie vykonané súdom prvého stupňa a tým aj jeho rozhodnutie o zamietnutí inak dôvodne podanej žaloby.

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Z platnej právnej úpravy v uvedenom ustanovení vyplýva, že započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktorý nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Započítanie je podmienené vzájomnosťou pohľadávok (dva vzájomné záväzky medzi tými istými subjektmi) . Ďalšou podmienkou započítania je, aby pohľadávky boli rovnakého druhu (najčastejšie peňažné) a aby boli splatné. Vyžaduje sa, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu, keďže započítanie je jednostranným právnym úkonom. Tento jednostranný kompenzačný prejav možno urobiť mimosúdne, v tzv. nachádzacom konaní i v exekučnom konaní. Započítať možno i prisúdenú pohľadávku.

V posudzovanom prípade žalovaný v konaní uplatnil proti žalobkyni na započítanie časť (do výšky žalobkyňou uplatňovanej istiny) svojej pohľadávky z titulu užívania jeho podielu v spoločných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.3907 kat. úz. Stráňany, Obec Michalovce, parc. č.1568/165, dom súp. č.1547 postavený na parc. č.1568/165 v období od 1.11.2005 do 31.10.2006. Z obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16C/282/2005, ale odvolací súd zistil, že túto pohľadávku žalovaný uplatnil proti žalobkyni aj žalobou podanou na Okresnom súde Michalovce dňa 29.12.2005, kde ju žiadal zaviazať na zaplatenie 108.000,- Sk (3.584,94 eura) s prísl. za užívanie jeho podielu v uvedených nehnuteľnostiach za obdobie od 1.10.2002 do 31.10.2005, t.j. aj za obdobie, ktorého sa týka jeho kompenzačná námietka a jeho žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 17. júna 2011 č. k. 16C/282/2005-248 zamietnutá. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný (v uvedenom konaní žalobca) v konaní jednoznačne nepreukázal svoje tvrdenie, že mu bolo zo strany žalobkyne (v uvedenom konaní žalovanej) bránené užívať jeho podiel v predmetných nehnuteľnostiach, ďalej, že sa riadnym aktívnym spôsobom domáhal užívania svojho podielu v nehnuteľnosti, ani, že žalobkyňa vymenila v roku 2002 zámky na všetkých vchodových dverách do domovej nehnuteľnosti a ani, že užívala predmetnú nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu ako bol jej podiel.

Uvedený rozsudok síce nenadobudol právoplatnosť (vec je v štádiu odvolacieho konania) avšak za tohto stavu je existencia pohľadávky uplatnenej žalovaným na započítanie pochybná. Naviac v konaní sp. zn. 16C/282/2005 žalobkyňa uplatnila kompenzačnú námietku až do výšky žalovaným uplatňovanej istiny, ktorou sa domáhala započítania pohľadávky z dôvodu zaplatenia nákladov v súvislosti s údržbou domu, vrátane investícií a nákladov na opravy, ktoré vynaložila aj za podiel žalovaného. To znamená, že aj v prípade dôvodnosti žaloby v uvedenom konaní pri splnení podmienok započítania by mohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalovaného (okamihom stretu s touto pohľadávkou žalobkyne) a teda žalovaný by už túto pohľadávku nemohol uplatniť na započítanie v predmetnom konaní.

Odhliadnuc od uvedeného, rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol aj nárok žalobkyne na zaplatenie príslušenstva (11% úroky z omeškania) . Žalovaný uplatnil na započítanie pohľadávku len do výšky uplatňovanej istiny a z dôvodov napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, prečo súd prvého stupňa, pri závere o vzniku nároku uplatňovaného žalobkyňou v konaní a dôvodnosti jej žaloby, v časti úrokov z omeškania, žalobe nevyhovel.

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (§205 ods. 2 písm. a / O.s.p.) , pretože je porušením konkrétneho procesného ustanovenia ( § 157 ods. 2 O.s.p.) , ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia preto vždy vedie k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vyporiadať sa s existenciou všetkých podmienok započítania uplatneného žalovaným, za tým účelom vyčkať na právoplatné skončenie konania vedeného na jeho súde pod sp. zn. 16C/282/2005 (prerušiť konanie do jeho skončenia) , lebo len z výsledkov tohto konania bude môcť uzavrieť existenciu uplatňovanej pohľadávky na započítanie a len potom vo veci znovu rozhodnúť preskúmateľným rozsudkom (§ 157 ods. 2 O.s.p.) .

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.