KSKE 4 Co 126/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/126/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899034 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010899034.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, proti žalovanej X. Ď., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v M. - Š., G. Č.. X, zast. JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou v Košiciach, Letná č. 45, o zaplatenie 21.908,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16. marca 2010, č.k. 21C/516/1998-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie sumy 21.908 eur.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

1/ n e p r i p u s t i l zmenu žaloby uplatnenú žalobcom dňa 27.8.2008 v časti uplatneného úroku z omeškania;

2/ u l o ž i l žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.908 eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 5% z výšky nesplateného návratného finančného príspevku za každý i začatý kalendárny mesiac nesplneného záväzku odo dňa 2.9.1996 do zaplatenia, najviac do výšky poskytnutého finančného príspevku, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku;

3/ v y s l o v i l, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením a

4/ vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie sumy 23.236 eur uplatnený na pojednávaní dňa 8.9.2009 v y l ú č i l na samostatné konanie.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 12.6.1996 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Okresným úradom práce Košice - vidiek a žalovanou uzatvorená Dohoda č. 43/96 o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest a poskytnutí návratného finančného príspevku z prostriedkov Fondu zamestnanosti SR, žalovaná sa v článku I. v bode 10 tejto dohody zaviazala finančný príspevok

vo výške 660.000,- Sk ( 21.908 eur) , ktorý jej bol poskytnutý formou návratného príspevku na vytvorenie nových spoločensky účelných pracovných miest dohodnutých v bode 1, článku I. dohody vrátiť v štyroch splátkach a to sumu 165.000,- Sk do 1.9.1996, sumu 165.000,- do 1.3.1997, sumu 165.000,- Sk do 1.9.1997 a sumu 165.000,- Sk do 1.3.1998. Pre prípad nezaplatenia ktorejkoľvek splátky žalovanou, bola medzi účastníkmi dohodnutá sankcia spočívajúca v jej povinnosti uhradiť celý poskytnutý finančný príspevok do 30 kalendárnych dní od porušenia záväzku a pri odstúpení od dohody vrátiť poskytnutý návratný finančný príspevok do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení (článok I. bod 11) . V článku III. dohody bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 5% z nesplateného príspevku za každý i začatý kalendárny mesiac nesplneného záväzku. Suma 660.000,- Sk bola žalovanej poukázaná platobným poukazom zo dňa 20.3.1996. Žalovaná dňa 24.10.1996 písomne oznámila žalobcovi, že uvedeným dňom, t.j. 24.10.1996 odstupuje od dohody č. 43/96 uzatvorenej dňa 12.3.1996. Toto odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 25.10.1996. Žalobca dňa 21.11.1996 vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutého finančného príspevku vo výške 660.000,- Sk, čo však žalovaná, vzhľadom na existujúce okolnosti vyplývajúce z problémov v jej prevádzke, ako aj zo skutočnosti, že z poskytnutých finančných prostriedkov sa nakúpil aj určitý materiál, pričom došlo k jeho odcudzeniu, neurobila.

Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. § 2 písm. c/ a § 10 ods. 8/ zák. č. 453/2003 Z.z. predovšetkým uzavrel, že terajší žalobca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je právnym nástupcom pôvodného žalobcu a ďalej s poukazom na ust. § 3 ods. 4 písm. a/ zák. č. 83/1991 Z.z., § 4 a § 5 ods. 4 vyhl. č. 210/1994 Z.z. a § 451 Občianskeho zákonníka uzavrel, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 12.3.1996 Dohoda č. 43/96 o vytvorení spoločenský účelných pracovných miest a poskytnutí návratného finančného príspevku, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý návratný finančný príspevok vo výške 660.000,- Sk, ktorý sa zaviazala vrátiť v lehotách uvedených v bode 10 článku I. tejto dohody a jej podpísaním boli žalovanej jasné i povinnosti v prípade nedodržania dohody. Žalovaná využila svoju možnosť od zmluvy (dohody) platne odstúpiť, pričom žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, že z akéhokoľvek dôvodu nie je povinná žalobcovi dlžnú sumu vrátiť tak, ako sa na to zaviazala v podpísanej dohode. Fluktuácia zamestnancov, ich nezodpovedný prístup k práci, či akékoľvek ďalšie problémy pri ich začlenení do pracovného procesu, ktoré v konaní potvrdil aj vypočutý svedok U. P. T. ju nemôže zbaviť zodpovednosti splniť si zákonnú, ale i zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zaviazala. Preto nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie žalovanou navrhované dokazovanie spočívajúce vo vyžiadaní kritérií, na základe ktorých jej bola pridelená dotácia, zápisníc z výberových konaní na vytvorenie pracovných miest v prevádzke žalovanej a dokladu, ktorý by preukázal, že žalobca ju vyzval na obsadenie pracovných miest osobami z iných okresov. Navrhované dôkazy sú v danom konaní právne irelevantné a ich zabezpečovanie by prispelo k zbytočnému predlžovaniu daného konania. S poukazom na ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žaloba je dôvodná aj v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, prihliadol však na to, že k porušeniu povinnosti žalovanou došlo už dňa 2.9.1996, keďže prvú splátku bola povinná žalobcovi uhradiť dňa 1.9.1996 a aby výška zmluvnej pokuty nebola pre žalovanú v porovnaní so samotnou pohľadávkou neprimerane vysoká ohraničil ju maximálne výškou poskytnutého finančného príspevku.

Rozhodnutie o nepripustení zmeny žaloby odôvodnil poukazom na ust. § 95 ods. 1 O.s.p. a rozšírenie žaloby o úrok z omeškania nepripustil vzhľadom na časový odstup, ktorý uplynul od podania žaloby, ale i skutočnosť, že z dôvodu omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi bola žalovaná zaviazaná na úhradu zmluvnej pokuty.

Vylúčenie vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie odôvodnil tým, že žalovaná ani po výzvach súdu do rozhodnutia o žalobe svoj vzájomný návrh nijako bližšie nešpecifikovala a preto doposiaľ nie je jasný právny a skutkový základ ňou uplatneného vzájomného nároku.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalovaná. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť a pre prípad nesplnenia podmienok na zmenu rozsudku, tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ (§ 221 ods. 1 písm. h) , c/, d/, a f/ O.s.p. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nepripustil ňou navrhované dokazovanie vo veci, a to predložením kritérií žalobcu, na základe ktorých jej mal byť poskytnutý finančný príspevok, ďalej zápisníc z výberových konaní na obsadenie vytvorených

pracovných miest u nej a dôkaz o tom, že žalobca jej umožnil obsadiť voľné pracovné miesta aj pracovnými silami z iných okresov mimo pôsobnosti žalobcu. Tiež vytýkala súdu prvého stupňa, že neskúmal, či finančné prostriedky v zmysle Dohody č. 43/96 boli zo strany obidvoch účastníkov konania použité na zabezpečenie účelu, na ktorý bola predmetná dohoda vzájomne uzatvorená, aj napriek tomu, že to žiadala preukázať. Poukázala na to, že z jej strany boli splnené všetky podmienky pre naplnenie účelu dohody, avšak zo strany žalobcu, (resp. jeho právneho predchodcu) podmienky splnené neboli. Ona v profesiách určených v článku I./1. dohody vytvorila šesť pracovných miest, avšak potvrdenie od miestne príslušného úradu práce o evidencii uchádzača o zamestnanie, nebolo z jej strany možné predložiť v zmysle článku I./2. dohody, lebo žalobca, resp. jeho právny predchodca nebol vôbec schopný uchádzačov o zamestnanie jej poskytnúť aj napriek tomu, že požadovala od neho doplnenie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ust. článku I./6. a 7. cit. dohody. Aj keď teda finančné prostriedky použila v súlade s dohodou, z dôvodov na strane žalobcu, ktorý jej žiadnym spôsobom neposkytol možnosť prijatia alebo výberu uchádzačov o zamestnanie zo svojej evidencie ako náhradu na uvoľnené pracovné miesto v zmysle článku I./4. dohody, nebola schopná zabezpečiť návratnosť poskytnutého finančného príspevku. Od dohody odstúpila takmer po siedmich mesiacoch jej trvania, keďže sa neustále po celú túto dobu dožadovala u žalobcu doplnenia neobsadených pracovných miest uchádzačmi o zamestnanie z evidencie žalobcu, ktorý jej však nebol schopný vyhovieť. Preto osobne pracovníčkou samotného žalobcu jej bolo doporučené, aby písomne navrhla odstúpenie od dohody, ktoré jej aj nadiktovala.

Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, nakoľko toto dojednanie tak, ako je uvedené v článku III./1. dohody považuje za neplatné, keďže odporuje ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti vytýkala súdu prvého stupňa, že vôbec nevyhodnotil ktoré ustanovenie článku I. a ktorého bodu 5., 10. a 13. nedodržala, resp., či v zmysle znenia ustanovenia článku III./1. dohody bolo potrebné pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu preukázať, že nedodržala všetky body 5., 10. a 13. článku I. súčasne. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o rozsahu zmluvnej pokuty súd prvého stupňa rozhodol bez príslušného návrhu žalobcu, ktorý mal svoj návrh v časti nároku na zmluvnú pokutu upravený inak. Poukázala na to, že súd prvého stupňa naviac žiadnym spôsobom nevyužil svoje moderačné právo vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, hoci tak mohol, vzhľadom na okolnosti daného prípadu, urobiť a to aj napriek tomu, že stále považuje tento nárok za neplatný.

Napokon namietala nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa, keďže žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 660.000,- Sk uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, čo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže súd prvého stupňa posudzoval nárok žalobcu v súlade s nárokom podľa dohody č. 43/96 o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest a o poskytnutí návratného finančného príspevku z prostriedkov Fondu zamestnanosti SR na podporu vytvorenia nových pracovných miest. Tento nárok riadne neustálil, ani neodôvodnil.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. K tvrdeniam žalovanej v odvolaní, že nesplnil všetky podmienky pre naplnenie účelu dohody uviedol, že z prehľadu o obsadzovaní pracovných miest u žalovanej je zrejmé, že jeho predchodca poskytol žalovanej v čase od uzatvorenia zmluvy (12.3.1996) do 25.10.1997 (kedy došlo k odstúpeniu od dohody) celkom 13 uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná odstúpila od dohody z dôvodu fluktuácie zamestnancov. Porušenie dohody z jeho strany v žiadnej písomnosti nespomenula. Okrem toho v Dohode č. 43/96 nie je zakotvená povinnosť úradu práce zabezpečovať pre zamestnávateľa potrebných zamestnancov a zabezpečiť obsadzovanie spoločenský účelných pracovných miest sa v dohode zaviazala žalovaná (článok I. bod 3 dohody) . Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že pracovníčkou jeho právneho predchodcu jej bolo navrhnuté odstúpenie od dohody, uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a sama žalovaná túto skutočnosť nielenže nepreukázala, ale v rámci prvostupňového konania ani len nespomenula.

Nesúhlasil s námietkami týkajúcimi sa neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute a poukázal na to, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zaniknú síce práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, ale nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ak vznikol v dôsledku porušenia povinnosti pred odstúpením od zmluvy.

Odvolací súd, skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal sa otázkou rozsahu odvolania a z toho vyplývajúceho rozsahu jeho preskúmavacej činnosti a dospel k záveru, že v kontexte s odôvodnením odvolania toto smeruje len proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a výroky o nepripustení zmeny žaloby o vyslovení, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením a o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie ním neboli napadnuté.

Následne odvolací súd vec prejednal, podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne rozhodol len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 21.908 eur.

V uvedenej časti išlo o žalobcom proti žalovanej uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy - Dohody č. 43/96 - Kúm-v o vytvorení spoločenský účelného (ných) pracovného (ných) miesta (miest) a poskytnutí návratného finančného príspevku z prostriedkov Fondu zamestnanosti SR zo dňa 12.3.1996.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úrok iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2 cit. ustanovenia) .

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Platná právna úprava v cit. ustanovení § 451 ods. 1 Obč. zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí toto obohatenie vydať. Medzi ním a tým, na úkor koho sa obohatil, dochádza k vzniku nového záväzkového vzťahu, pričom je bez právneho významu, kto vznik bezdôvodného obohatenia zavinil. V odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené formy bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí aj majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol.

O takýto prípad ide aj pri odstúpení od zmluvy. Všeobecné vymedzenie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je konkretizované v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané neplatnou alebo zrušenou zmluvou. Sem patria aj prípady odstúpenia od zmluvy, keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 Obč. zákonníka) . Zo zrušenej zmluvy (rovnako ako z neplatnej zmluvy) je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Ide tu o vzájomnú povinnosť, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Inak je účastník zmluvy povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. Ustanovenie § 457 Obč. zákonníka upravuje povinnosť účastníka zmluvy vrátiť druhému všetko, čo dostal. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on.

V prejednávanej veci výsledkami vykonaného dokazovania je preukázané a medzi účastníkmi konania aj nesporné, že žalovaná dňa 25.10.1996 platne odstúpila od dohody o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest a poskytnutí návratného finančného príspevku z prostriedkov Fondu zamestnanosti SR uzavretej medzi ňou a Okresným úradom práce Košice - vidiek dňa 12.3.1996. Pre prípad odstúpenia od dohody sa jej účastníci dojednali o záväzku žalovanej celý poskytnutý návratný finančný príspevok, resp. jeho zvyšnú nesplatenú časť vrátiť OÚP do desiatich dní odo dňa doručenia alebo odo dňa ňou odoslaného oznámenia o odstúpení (článok I. bod 14.) .

Žalovanej teda zo zrušenej dohody v dôsledku jej odstúpenia od tejto dohody vznikol záväzok vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu celý poskytnutý návratný finančný príspevok v dohodnutom čase do

desiatich dní odo dňa ňou odoslaného oznámenia o odstúpení od dohody, a to bez zreteľa na dôvody jej odstúpenia od dohody, resp. okolnosti, za ktorých od dohody odstúpila. Nemožno sa preto stotožniť s odvolaním žalovanej v časti, v ktorej vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal ďalšie ňou navrhované dokazovanie, neskúmal, či finančné prostriedky v zmysle dohody uzavretej medzi účastníkmi boli použité na zabezpečenie účelu, na ktorý bola táto dohoda uzatvorená, ani ďalšie okolnosti, za ktorých od dohody odstúpila.

Za stavu, keď žalovaná svoju povinnosť vrátiť celý poskytnutý návratný finančný príspevok v dohodnutom čase po odstúpení od dohody (a ani doposiaľ) nesplnila, súd prvého stupňa správne v tejto časti žalobe vyhovel.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie sumy 21.908 eur (660.000,- Sk) ako vecne správny.

Podmienky pre potvrdenie rozsudku však neboli dané vo zvyšujúcej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto časti predovšetkým možno súhlasiť s odvolaním žalovanej, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a naviac rozhodnutie o vyhovení žalobe o zaplatení zmluvnej pokuty v plnom rozsahu je aj nesprávne.

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (§ 244 ods. 1 Občianskeho zákonníka) .

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 1, 2 Obč. zákonníka) .

V posudzovanom prípade, ako to už bolo uvedené vyššie, odstúpením žalovanej od dohody uzavretej medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce pre ne zo zrušenej dohody o vytvorení spoločenský účelných pracovných miest a poskytnutí návratného finančného príspevku. Zároveň zanikli aj všetky vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Došlo teda aj k zániku záväzku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od dohody z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak nie vždy aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vznikol medzi jej účastníkmi nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečovaciemu záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zebezpečovacieho záväzku vplyv (závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 264/2002, ktoré si odvolací súd osvojil) . V danom prípade žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z dohody uzavretej medzi účastníkmi (právnym predchodcom žalobcu a ňou) zaplatiť prvú splátku návratného finančného príspevku 165.000,- Sk dňa 1.9.1996 (článok I. bod 10. dohody) a od dohody odstúpila až dňa 25.10.1996, preto nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od dohody, avšak len vo vzťahu k nesplatenej sume 165.000,- Sk, t.j. len v rozsahu skoršieho porušenia so súčasným jeho obmedzením len do doby platného odstúpenia od dohody.

Na správnosti tohto záveru nič nemení ani skutočnosť, že podľa dojednania v článku I. bode 11. žalovanej vznikla nezaplatením uvedenej prvej splátky povinnosť uhradiť celý poskytnutý finančný príspevok do 30 kalendárnych dní od porušenia záväzku, t.j. do 1.10.1996, keďže pre prípad nesplnenia tejto povinnosti zmluvná pokuta dojednaná nebola (dojednaná bola len pre prípad porušenia zmluvných povinností uvedených v článku I. bode 5., 10 a 13 - článok III. bod 1. dohody) . Pokiaľ preto žalobca petit svojej žaloby formuloval v časti zmluvnej pokuty tak, že žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky nesplateného návratného finančného príspevku za každý i začatý kalendárny mesiac

nesplneného záväzku odo dňa 2.9.1996 až do zaplatenia, maximálne však do výšky jednonásobku poskytnutého finančného príspevku, jeho žalobe v tejto časti nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu.

Odhliadnuc od uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje riadne odôvodnenie rozhodnutia o zmluvnej pokute, ako to dôvodne namietala aj žalovaná vo svojom odvolaní. Z dôvodov napadnutého rozsudku v tejto časti totiž dostatočne nevyplýva, ako sa súd prvého stupňa vyporiadal s podmienkami vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, za ktoré porušenie zmluvnej povinnosti a v akom rozsahu menovite uzavrel existenciu tohto nároku žalobcu a tiež, či sa zaoberal posúdením vykonateľnosti rozhodnutia o vyhovení žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty, na základe žalobcom formulovaného petitu jeho žaloby v tejto časti.

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a spôsobuje, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keďže je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia preto vždy vedie k jeho zrušeniu odvolacím súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť horevytýkané pochybenia, predovšetkým z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia, vyzvať žalobcu na upresnenie svojho žalobného návrhu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, dôsledne sa vyporiadať s podmienkami vzniku a rozsahu nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vrátane odvolacích námietok žalovanej a len potom znovu vo veci rozhodnúť po všetkých stránkach preskúmateľným rozhodnutím (§ 157 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.