KSKE 4 Co 133/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/133/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205208441 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7205208441.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a členov JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ludviky Bodnárovej , v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému I.. C. C., J. E. T., C. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom so sídlom AK v Košiciach, Slovenskej jednoty č. 8, o zaplatenie 348,04 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.1.2010, č.k. 15C 16/2005 - 134 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa:

1/ u l o ž i l povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 348,04 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 21.8.2004 do zaplatenia,

2/ u l o ž i l povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 17,26 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a

3/ v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t o l .

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.485,- Sk s prísl. (348,04 eura pri konverznom kurze 30,1260 Sk/1 euro) titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že žalobca dňa 12.3.2002 zaplatil za žalovaného daňový nedoplatok v žalovanej výške príslušnému správcovi dane.

S poukazom na ust. § 451 Obč. zákonníka súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, keď uzavrel, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia - existencia právnej povinnosti na strane povinného subjektu - žalovaného ( nie je pritom rozhodujúce, či táto povinnosť vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy) , neexistencia takej právnej povinnosti na strane

oprávneného subjektu - žalobcu ako aj to, že oprávnený plnil namiesto povinného. Poukázal na odborného stanoviska Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty v Bratislave zo dňa 22.10.2009, z obsahu ktorého vyplýva, že výška daňového nedoplatku v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie roku 2001 zo dňa 8.3.2002 zo strany žalobcu bola vypočítaná správne a teda aj zistený nedoplatok vo výške 10.485,- Sk bol správny. Daňový nedoplatok žalovaného bol realizovaný platbou zo strany právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej poisťovne, a.s., ústredie Bratislava v tom čase miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Bratislava I. Uhradením nedoplatku bola uspokojená pohľadávka štátu voči žalovanému, pretože ten bol povinný daňový nedoplatok za obdobie roku 2001 vysporiadať a daň odviesť príslušnému daňovému úradu, pričom jeho povinnosť vyplývala z príslušných ustanovení zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov. Z uvedených okolností prejednávanej veci potom vyplynulo, že medzi tým, kto plnil (platil daň) a tým, komu sa plnilo (správca dane) neexistoval daňovo - právny vzťah, teda žalobca platil daň za iného a tak mu vznikol nárok na vrátenie plnenia od daňovníka - žalovaného v zmysle ust. § 454 Obč. zákonníka.

Súd priznal žalobcovi z priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania platný v čase vzniku omeškania žalovaného, t.j. 21.8.2004 a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 13% ročne od podania žaloby až do zaplatenia. V konaní však hodnoverným spôsobom nepreukázal doručenie výzvy na plnenie pred podaním žaloby na súd žalovanému, preto nebolo možné uzavrieť, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením peňažného dlhu už po doručení takejto výzvy. Do omeškania sa žalovaný podľa záveru súdu prvého stupňa nedostal ani dňom podania žaloby, ale až dňom nasledujúcim po prevzatí žaloby, t.j. dňom 20.8.2004 (túto považoval za výzvu na plnenie podľa § 563 Obč. zákonníka) . V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva pohľadávky preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky) a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok pri podaní žaloby v sume 17,26 eura.

Proti tomuto rozsudku (všetkým jeho výrokom) podal odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne a vec aj nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že žalobca na základe poistného vzťahu od 1.4.2012 vyplácal jeho nároky z titulu utrpeného pracovného úrazu z roku 1994 a 1996. Tieto (predovšetkým stratu na zárobku) však vyplácal nepravidelne a neprehľadne. Vznikla preto u neho pochybnosť o správnosti výpočtu preddavkov na daň následkom čoho požiadal žalobcu o ročné zúčtovanie preddavkov, ktoré žalobca vykonal dňa 8.3.2002. Zdôraznil, že z podanej správy Daňového úradu Košice I nepochybne vyplýva, že žalobca porušil striktnú povinnosť (postup) stanovenú zákonom v ust. § 46 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov, pretože nepostupoval tak, ako mu to bolo zákonom uložené. Toto ustanovenie ukladalo povinnosť žalobcovi zaslať doklady správcovi dane (podľa trvalého bydliska daňovníka) tak, aby ten rozhodol o existencii nedoplatku alebo preplatku u konkrétneho daňovníka a či v prípade nedoplatku je daná povinnosť na jeho zaplatenia. V rozpore s tým tak žalobca nepostupoval, preto priamo jemu, t.j. žalobcovi vznikla povinnosť odviesť tento nedoplatok na dani správcovi dane v termíne do 30.03.2002. Žalobca svojim protiprávnym postupom spôsobil vznik svojej povinnosti na zaplatenie ním zisteného nedoplatku správcovi dane. Nedoplatok tak nezaplatil za žalovaného, ale ako následok porušenia svojej povinnosti. Ak by dodržal zákonný postup, nebol by totiž povinný uhradiť za žalovaného ani len časť zo sumy, ktorej zaplatenie si uplatnil v tomto konaní. Nie je preto naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia (podľa ust. § 454 Obč. zákonníka) , teda, aby konanie oprávneného nemalo znaky povinnosti a konanie povinného malo znaky, že je povinný plniť sám. Žalovaný bol konaním žalobcu obmedzený vo svojom práve, byť účastníkom správneho konania, ak takýto orgán (orgán štátnej správy) mal rozhodovať v jeho právach a povinnostiach. Rozhodnutie správcu dane o tom, či v danom prípade bol alebo nebol u žalovaného nedoplatok na dani je v danom prípade už nepodstatné.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvého stupňa sa s námietkami žalovaného správne vysporiadal a rozhodnutiu súdu vrátane jeho odôvodnenia, niet čo vyčítať. Zdôraznil, že dôvody žalovaným podaného odvolania sú totožné s jeho argumentáciou v priebehu konania, pričom tieto sú vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné a nespôsobilé preukázať neodôvodnenosť nimi podaného návrhu.

Na základe podaného odvolania odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným vecne správny, preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Rozsudok odvolacieho súdu verejne vyhlásil podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. dňa 27.9.2012, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 21.9.2012.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a tejto žalobe vyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, odvolací súd na skutkové zistenia súdom prvého stupňa a na jeho právne závery poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie jeho odôvodnenia a ki odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné (§ 219 ods. 2 O.s.p.) :

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

O osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia ide v prípade, ak niekto poskytne plnenie za iného. Bezdôvodne sa obohatí ten, za koho bolo plnené, čo podľa práva mal plniť sám. Ide o prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za koho bolo plnené a naopak, neexistuje takáto právna povinnosť na strane toho, kto plnil. Naplnenie skutkovej podstaty tohto ustanovenia predpokladá:

a) existencia právnej povinnosti na strane povinného subjektu ( právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného vzťahu ) ,

b) neexistencia takejto povinnosti na strane oprávneného subjektu ,

c) uskutočnené plnenie ( peňažné alebo nepeňažné) oprávneným subjektom namiesto povinného subjektu a

d) plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu.

V zmysle tohto ustanovenia právneho predpisu subjekt, ktorý plnil zákonnú alebo zmluvnú povinnosť iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil.

Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, spočívajúca v jeho tvrdení, že porušením postupu žalobcu, t.j. platiteľa dane upraveným v ust. § 46 ods. 4 zákona číslo 366/1999 Z.z. o dani z príjmov priamo žalobcovi vznikla povinnosť odviesť tento nedoplatok na dani správcovi dane v termíne do 31. 3. 2002. Označené ustanovenie zákona (platného do 31.12.2003, od 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 593/2003 Z.z. o dani z príjmov) takúto sankciu vo vzťahu platiteľovi dane nepozná, práve naopak, povinnosť zaplatiť nedoplatok dane (za predpokladu, že správca dane túto povinnosť vykonať nemôže) ukladá daňovníkovi. Zisťovať preto, kto vznik daňového nedoplatku zavinil je pre toto konania právne nepodstatné a rozhodujúcou je skutočnosť, že daňový nedoplatok (v žalovanej výške) vznikol a tento bol uhradený príslušnému správcovi platiteľom dane, t.j. žalobcom, namiesto žalovaného. V prípade, ak by žalobca takto nepostupoval, povinnosť zaplatiť daňový nedoplatok by zostala na žalovanom. Tým, že žalobca zaplatil nedoplatok na dani za žalovaného ( aj keď nedodržaním postupu upraveného v ust. § 46 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z.z.) , na strane žalovaného vzniklo

bezdôvodné obohatenie. Žalobca má nepochybne nárok na jeho vydanie, pretože tým, že zaplatil daňový nedoplatok za žalovaného v žiadnom prípade nekonal proti jeho vôli, pretože ročné zúčtovanie dane z príjmu ako aj zaplatenie nedoplatku vykonal na základe žiadosti žalovaného zo dňa 18.2.2002.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.) .

Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol , pretože v tejto časti výroku rozhodnutia súdu žalovaný nebol na svojich právach dotknutý, preto mu nepatrí právo podať odvolanie proti tomuto výroku (ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) .

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, a úspešný žalobca trovy odvolacieho konania nežiadal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.