KSKE 4 Co 138/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/138/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107233325 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107233325.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: I. N., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu v Č., I. Č.. X, o zaplatenie 6,64 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, zo dňa 29. júna 2012 č. k. 8C/63/2010-68 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6,64 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,60 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 6 a 8 písm. b/, § 4a ods. 2 a § 8 ods. 2, 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov uzavrel, že návrh navrhovateľa je oprávnený a zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľom (ako postupníkom zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so Slovenským rozhlasom) uplatnenej pohľadávky z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,60 eura. Nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,79 eura, ktorá niekoľkokrát prevyšuje výšku žalovanej sumy 6,64 eura, pričom zohľadnil aj charakter žalovanej pohľadávky a prihliadol na to, že navrhovateľ vo veciach koncesionárskych poplatkov podal na príslušný súd hromadné množstvo žalôb na DVD nosiči, čím mal znížené náklady pri ich podaní, ďalej na to, že v danom prípade sa nejedná o individuálne založenú plnú moc právneho zástupcu navrhovateľa pre konkrétny prípad a jednotlivé podania (žaloby) sú obsahovo jednotné, vykazujú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa mení iba osoba odporcu a výška žalovanej sumy, čo možno považovať za výkon administratívnej agendy.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal navrhovateľ. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a priznať mu náhradu trov konania vo výške 81,79 eura (v celej uplatnenej výške) . Poukázal na skutočnosť, že od odporcu sa domáhal zaplatenia istiny na základe jeho povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, prvostupňový súd mu priznal náhradu trov konania, avšak výšku náhrady trov znížil s odôvodnením, že vec je treba posudzovať podľa ustanovení o drobných sporoch a s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a toto rozhodnutie považuje za nesprávne. Uviedol, že je síce pravda, že právny poriadok v

súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania, avšak ak by súd od roku 2006, kedy bola podaná žaloba, konal riadne a včas, bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Namietal, že náhrada trov konania, ktorú mu priznal súd prvého stupňa, nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím a v dôsledku jej prijatia, avšak až v prípade jej aplikácie súdom, dochádza k zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkov. Zásah spočíva v tom, že jeho právo, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta, a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať nahradené. Je odôvodnené predpokladať, že z tohto dôvodu sa odporcovia budú spoliehať na to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania a súdy by takto prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, aj s konaním, ktoré tomuto výroku predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré na rozhodnutie o trovách konania aplikoval súd prvého stupňa, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Zároveň v ustanovení ods. 2 tohto §-u je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory.

Uvedené ustanovenia boli do Občianskeho súdneho poriadku doplnené novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z. účinnou od 15.10.2008 Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § 372p Občianskeho súdneho poriadku na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. sa žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia netýka.

Platná právna úprava v ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Táto právna úprava korešponduje s Nariadením EP a Rady (ES) č.861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.) známe, že navrhovateľ podáva veľké množstvo návrhov na začatie súdneho konania, ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie absolútne totožné a menia sa iba údaje o žalovanom (resp. výške uplatňovanej pohľadávky) , ako správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa. Vzhľadom na totožnosť právneho problému a rovnaké podklady navrhovateľa je prácnosť jednotlivých administratívnych prác (ich počítačové spracovanie) , ako aj právna náročnosť úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky (napr. hromadný odvoz pošty a pod.) .

S poukazom na uvedené je v posudzovanom prípade správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, pokiaľ na toto rozhodnutie aplikoval moderačné právo súdu ustanovené v § 150 ods. 2 O.s.p.

a nepriznal navrhovateľovi plnú náhradu ním uplatňovaných trov konania, a to v rozsahu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolacie námietky navrhovateľa sú neopodstatnené. Súd prvého stupňa považoval správne za účelne vynaložené trovy pozostávajúce s navrhovateľom uhradeného súdneho poplatku 16,60 eura, keďže nemožno od navrhovateľa spravodlivo žiadať, aby napriek jeho úspechu v konaní tieto trovy znášal sám. Pokiaľ priznal navrhovateľovi celkovú náhradu trov konania len v tejto výške, zníženie trov konania navrhovateľa v časti trov jeho právneho zastúpenia je primerané vo vzťahu k uplatnenej istine (6,64 eura) a obtiažnosti právneho zastúpenia.

Stotožniť sa nebolo možné ani s názorom navrhovateľa, že na tento prípad, keďže žaloba bola podaná na súd v roku 2006, nie je možné použiť ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., a to už s poukazom na vyššie uvedené dôvody týkajúce sa intertemporálnej úpravy v ust. § 372p O.s.p. Naviac tu treba poznamenať, že ide o procesné ustanovenie a na rozdiel od hmotného práva platí zásada, že v prípade procesných predpisov (upravujúcich občianske súdne konanie) sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov súdu. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani skutočnosť navrhovateľom namietaných prieťahov v konaní.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov, 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.