KSKE 4 Co 164/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 4 Co 164/2012

KS v Košiciach, dátum 30.10.2012, sp.zn. KSKE 4 Co 164/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/164/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109201462 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109201462.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne V. W., N.. XX.XX.XXXX, bývajúcej M. B., K.. N. Č.. XXX/ XX, zast. JUDr. Jozefom Olejárom, advokátom M. W., V.Ľ. Č.. XXX/XX, proti žalovanému: Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p. Odštepný závod Košice so sídlom M. K., Ď. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 8.897,97 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 5. júna 2012, č.k. 25C/25/2009-159 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením:

1/ účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n a l;

2/ u l o ž i l žalobkyni povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 208,73 eura na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a

3/ u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 164,87 eura na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou zo dňa 27.6.2008 sa domáhala zaplatenia náhrady za užívanie (nájomného) vlastnícky jej patriaceho pozemku parc. č. K.-E. XXXX/XX- vodné plochy o výmere 5024 m2 v kat. úz. V., D. N. R. Č..XXXX Katastrálneho úradu v W., Správy katastra W. vo výške 607.351,- Sk s prísl. (20.160,35 eura) , pred začatím konania o veci samej vzala žalobu v časti istiny 157. 278,- Sk (5.220,67 eura) späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný nevyužíva plochu o výmere 1.301 m2 a na tom základe uznesením zo dňa 1.12.2008, č.k. 25C 150/2008-54 bolo konanie v časti 157.278,- Sk zastavené a nárok žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 450.073,- Sk s prísl. bol vylúčený na samostatné konanie. V priebehu tohto ďalšieho konania po podaní znaleckého posudku znalcom Ing. Vinklerom o určení obvyklého nájomného parcely KN-C č. XXXX/XXX o výmere 3723 m2, vodnej plochy, žalobkyňa vzala žalobu späť aj v časti 6.041,72 eura s prísl., keď súhlasila s výškou nájomného určenou znaleckým dokazovaním a žiadala aj v tejto časti konanie zastaviť. Následne rozsudkom zo dňa 10.11.2011, č.k. 25C/25/2009-150 bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 8.897,97 eura s prísl., a konanie v časti 6.041,72 eura s prísl. bolo zastavené. O trovách štátu a trovách konania týmto rozsudkom nebolo rozhodované s tým, že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Za tohto stavu v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie 11.262,39 eura (5.220,67 eura + 6.041,72 eura) zastavené, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a uzavrel, že žalobkyňa čiastočným späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania v tejto časti a preto je povinná uhradiť trovy konania žalovanému. Vo zvyšnej časti o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a uzavrel, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 20.160,35 eura, v časti 11.262,39 eura žaloba nebola podaná dôvodne, túto vzala späť a procesne zavinila zastavenie konania, preto vo veci mala úspech v 44,13 % (8.897,97 eura x 100% : 20.160,35 eura) a jej neúspech predstavuje 55,87%. Obe sporové strany mali teda v konaní úspech takmer v rovnakom pomere, preto žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a na náhradu trov konania štátu pozostávajúcich zo znalečného 373,60 eura vyplateného z finančných prostriedkov štátu zaviazal žalobkyňu v rozsahu jej neúspechu 55,87 %, t.j. 208,73 eura a žalovaného v rozsahu 44,13%, t.j. 164,87 eura.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolala žalobkyňa. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 2.675,88 eura, tak ako boli vyčíslené podaním zo dňa 14.11.2011. Poukázala na to, že žalovaný jej za užívanie pozemku neplatil nájom, toho sa musela domáhať súdnou cestou a keďže výška ocenenia pozemku závisí od rôznych faktorov a od toho sa odvíja aj výška nájmu, občan si praktický sám ani nedokáže cenu nájmu vypočítať. Na tom základe si dala pre výpočet výšky nájmu vypracovať znalecký posudok a žalovanú sumu v žalobe uviedla podľa znaleckého posudku č. 6/2008 vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Záhradníkom. Pokiaľ bol v konaní na výpočet nájmu ustanovený znalec Ing. Milan Vinkler, akceptovala výšku nájomného určeného jeho znaleckým posudkom č.27/2011 a na tom základe čiastočne vzala svoju žalobu späť. Výška nájomného bola aj súdom priznaná podľa tohto znaleckého posudku vo výške 8.897,97 eura. Výška plnenia vo veci teda závisela od znaleckého posudku, preto o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné v celom rozsahu zrušiť.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (ods. 2 cit. ustanovenia) .

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (ods. 3 cit. ustanovenia) .

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z platnej právnej úpravy v citovaných ustanoveniach vyplýva, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania, t.j. zásadou úspechu vo veci. Ak však súd v časti zastaví konanie na základe späťvzatia žaloby, rozhodne o náhrade trov konania v tejto časti podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Uvedené ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p..

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nepostupoval dôsledne podľa uvedených zásad. Správne síce poukázal v časti zastaveného konania v dôsledku čiastočných späťvzatí žaloby žalobkyňou (najprv o sumu 157.278,- Sk, t.j. 5.220,67 eura a potom o sumu 6.041,72 eura) na ustanovenie § 146 ods. 2 vetu prvú O.s.p., z ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania vychádzať, jeho postup však nebol správny, keď zároveň o trovách celého konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. na základe záveru, že účastníci konania mali vo veci úspech len čiastočný, keď žalobkyňa mala úspech v 44,13% (o zaplatenie 8.897,97 eura, v ktorej časti jej žalobe o zaplatenie istiny bolo vyhovené) a neúspech v 55,87 % (v časti späťvzatej žaloby o spolu 11.262,39 eura istiny) . V časti zastaveného konania už totiž nemožno použiť na rozhodnutie o náhrade trov konania zásadu pomeru úspechu vo veci vyjadrenú v ust. § 142 O.s.p., ale iba zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania vyjadrenú v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Vo vzťahu medzi účastníkmi bolo preto potrebné osobitne posúdiť právo na náhradu trov zastaveného konania a právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodoval v merite veci (t.j. o zaplatenie 8.897,90 eura s prísl.) , v ktorej mala žalobkyňa plný úspech (§ 142 ods. 1 O.s.p.) . Len na základe uvedeného postupu je totiž možné v konečnom dôsledku uzavrieť, ktorému z účastníkov a v akom rozsahu vzniklo právo na náhradu trov konania.

Odhliadnuc od uvedeného, aj keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov celkom alebo sčasti priznať s použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré súdu umožňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a zúžiť odstránenie neprimeranej tvrdosti. Aplikácia uvedeného ustanovenia musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci s prihliadnutím na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v prejednávanej veci nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa sa uvedenými okolnosťami zaoberal, aj keď povinnosťou súdu je vždy pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať sa aj podmienkami aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na toto rozhodnutie. V uvedených súvislostiach z obsahu spisu vyplýva, že k prvému čiastočnému späťvzatiu žaloby (o zaplatenie sumy 157.278,- Sk, t.j. 5.220,67 eura s prísl.) došlo ešte pred tým, než vo veci bolo nariadené prvé pojednávanie a ďalej, že k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby (o zaplatenie 6.041,72 eura s prísl.) došlo po podaní znaleckého posudku znalcom Ing. Milanom Vinklerom, t.j. po vykonaní znaleckého dôkazu nariadeného súdom, keď žalobkyňa akceptovala vyčíslenie výšky jej nároku týmto znalcom. Už na túto skutočnosť bolo na mieste pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania prihliadať, keďže aj v prípade, že žalobkyňa by v tejto časti nevzala svoju žalobu späť a jej žaloba by bola v uvedenej časti zamietnutá, nestíhala by ju povinnosť náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, lebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku (§ 142 ods. 3 O.s.p., na ktorý správne poukazovala aj žalobkyňa vo svojom odvolaní) .

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby snažila o uspokojenie jej nároku dohodou účastníkov, na zistenie výšky svojho nároku si dala vyhotoviť aj znalecký posudok znalcom Ing. Jozefom Zahradníkom a svoju žalobu podala až po bezúspešnosti jednania so žalovaným. Na všetky uvedené okolnosti bolo potrebné pri posudzovaní práva na náhradu trov zastaveného konania prihliadať a hodnotiť, či vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, jej postoj (ako aj postoj žalovaného) v priebehu konania, danosti základu jej nároku a skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, ale aj štádiu, v ktorom vzala svoju žalobu čiastočne späť pri prvom späťvzatí a dôvody, pre ktoré vzala späť žalobu pri druhom čiastočnom späťvzatí, by bolo spravodlivé, aby znášala trovy zastaveného konania, aj keď k nemu došlo v dôsledku jej procesných úkonov.

Dôsledkom toho, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí o náhrade trov konania uvedenými hľadiskami zaoberal, popritom, že vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení zásady úspechu na rozhodnutie o trovách celého konania, je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Dôsledkom tejto nepreskúmateľnosti je odňatie

možnosti žalobkyni konať pred súdom, ktoré je vždy dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu znovu rozhodnúť o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi pri osobitnom posúdení vzniku práva na náhradu trov zastaveného konania a v vzniku práva na náhradu trov konania o zaplatenie sumy, ktorá zostava predmetom konania po čiastočných späťvzatiach žaloby. Dôsledne posúdiť všetky okolnosti významné pre použitie výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania a len potom znovu rozhodnúť o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi a následne aj o náhrade trov konania štátu na základe opätovného posúdenia výsledkov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.