KSKE 4 Co 222/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/222/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899868 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010899868.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne O. S., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v G., L. Č.. XX, zastúpenej M.. M. R., advokátkou, so sídlom kancelárie v G.L., Z. Č.. XX, proti žalovanému W. A. O. G., V..Z.., so sídlom v G., N. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Z. G. A., Z. Z. S. N., H. Y. Č.. XX, zastúpeného V. - Z. A., V..Z.., Z. Z. N., W. F. Č.. X, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5. 5. 2010, č. k. 15 C/995/2002 - 326 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v časti istiny a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa:

1/ žalobu v časti istiny zamietol,

2/ konanie v časti úroku z omeškania zastavil,

3/ účastníkom náhradu trov konania nepriznal a

4/ vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodol tak v konaní o žalobe žalobkyne (postupne, v priebehu konania upravenej a rozšírenej) , ktorou sa proti žalovanému domáha náhrady škody na zdraví následkom dopravnej nehody zo dňa 13.7.2001, za ktorú zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená. Uplatnený nárok pozostáva z náhrady titulom odškodnenia za bolesť vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia (248,75 bodov x 60,-Sk x 45-násobok - 671.625.- Sk, t. j. 22.293,86 eura pri konverznom kurze 30,1260 Sk/ 1 euro) a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia (270 bodov x 60,-Sk x 45-násobok - 729.000.- Sk, t. j. 24.198,36 eura) , spolu 1.400.625,-Sk, t.j. 46.492,23 eura. Zároveň si uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z istiny bez jeho bližšieho vymedzenia, s tým že po výzve súdu na jeho upresnenie žalobu v tejto časti podaním zo dňa 26.3.2003, pred začatím pojednávania vo veci vzala späť.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku žalobkyne vychádzal zo zistenia, že dňa 13.7.2001 v G., na križovatke ulíc A., A. V. N. došlo k dopravnej nehode, spôsobenej stretom motorových vozidiel značky Z. L. (EČ: KE 482AR) , ktoré riadil T. S. a autobusu mestskej hromadnej dopravy zn. Ikarus ( EČ: KEB 43-71) , ktoré riadil zamestnanec žalovaného. V konaní nebolo sporné, že za vznik a následky

dopravnej nehody zodpovedá žalovaný, ktorého vodič dopravnú nehodu spôsobil a ani skutočnosť, že pri tejto dopravnej nehode žalobkyňa utrpela rozsiahle poškodenia zdravia. Spornou však zostala výška škody na zdraví, ktorú žiadala nahradiť. Žalobkyňou uplatnený nárok pozostáva z nároku na náhradu bolestného a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď v oboch prípadoch žiadala priznať mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia na 45-násobok, poukazujúc na to, že vzhľadom na bolestivosť a komplikácie liečby, ako aj charakter a rozsah trvalých následkov sú u nej splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Na preukázanie výšky základného bodového ohodnotenia bolestného predložila posudok o bolestnom zo dňa 15.1.2002 vypracovaný O.. O., Y.. z T. D. U.. A. S. G., v ktorom podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. boli ohodnotené tieto položky : 195b - zlomenina vonkajšieho kondylu ľavej píšťaly vo výške 100 bodov, položka 111a - odber štepov z ľavej lopaty bedrovej kosti vo výške 3/4 - 26,25 boda, položka 23a - otras mozgu vo výške 3/4-15 bodov a položka 5 -pomliaždenie čela vo výške 3/4 - 7,5 boda. Lekár vykonal zvýšenie položky č. 1 o 100 bodov a spolu bolestné ohodnotil počtom bodov 248,75 boda. Základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia preukazovala posudkom zo dňa 22.2.2002, vypracovaným O.. O. G., sekundárnym lekárom T. D. U.. A. S. G., v ktorom boli ohodnotené položky: 394b - obmedzenie pohybu v ľavom kolene plným počtom bodov 150, položka 254 - neuralgické bolesti pravého kolena a ľavého predkolenia počtom bodov 1/2- 60 bodov a položka 425 - lymfatické opuchy pravého predkolenia a ľavého členka počtom bodov 1/2-60, spolu 270 bodov.

Žalobkyňa v priebehu konania na prvostupňovom súde tvrdila, že v dôsledku dopravnej nehody (ako spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle značky Seat Inca) utrpela rozsiahle a vážne zranenia ( zlomenina píšťaly ľavej nohy, otras mozgu, odreniny a pomliaždenina na hrudníku a hlave) , bola prevezená do nemocnice, kde sa podrobila operácii dolnej končatiny. Následkom nehody mala vysoký krvný tlak a vážne problémy s pamäťou. Po prepustení z nemocnice sa podrobovala dlhodobej a bolestivej liečbe a rehabilitácii. Aj napriek tomu má ľavú dolnú končatinu hrubšiu asi o 7 cm ako pravú. Po nehode sa podstatným spôsobom zmenil spôsob jej života, pretože od roku 1992 podnikala ako konateľka firmy, v ktorej všetko zabezpečovala sama a to tak v stolárskej dielni, ako aj v reštauračnej časti prevádzky, no v dôsledku úrazu sa už týmto činnostiam nemôže venovať. Má veľké zdravotné obmedzenia, nemôže si kľaknúť, čupnúť, prípadne vyjsť na rebrík, čo pri tejto práci musela bežne robiť. Nie je schopná si obuť ani spoločenskú obuv, má obmedzenia pri riadení motorových vozidiel, nemôže sa venovať rekreačnej turistike a je obmedzená aj v činnostiach, ktoré mala rada a ktoré boli jej koníčkom, ako zbieranie húb, plávanie, prechádzky po lese, rekreačné športovanie a pod. V domácnosti sa nemôže venovať žiadnej záťažovej činnosti a domáce práce ako upratovanie, pranie, žehlenie a nakupovanie nemôže robiť sama, ale pri všetkých týchto činnostiach je odkázaná na pomoc iných ľudí. Má problémy aj so zaobstaraním svojej osobnej hygieny. Stále ( a to aj napriek dlhšiemu časovému obdobiu, ktoré uplynulo od dopravnej nehody) u nej pretrvávajú bolesti v ľavej dolnej končatine. Je meteosenzitívna a pri zmene počasia pociťuje bolesti, ktoré tlmí liekmi.

Na zistenie rozsahu zranení u žalobkyne, bolestivosti ich liečby, ako aj rozsahu trvalých následkov, ktoré zanechali zranenia žalobkyne, boli v konaní na základe rozhodnutia prvostupňového súdu vypracované znalecké posudky znalcami pre základný odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvia ortopédia, chirurgia a traumatológia :

- č. 5/2005 zo dňa 27.10.2005 znalcom O.. M. N., v spojení s doplnkom č. 1 zo dňa 4.4.2007 a doplnkom č. 2 zo dňa 20.1.2008,

- č. 3/2008 zo dňa 5.10.2008 znalcom O.. M. A., v spojení s doplnkom zo dňa 7.8.2009,

- č. 10/2010 zo dňa 3.2.2010 znalcom O.. N. U. v spojení s doplnkom zo dňa 27.4.2010.

S poukazom na ust. § 427 ods. 1, 2, § 444 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 vyhlášky č. 35/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ktorá bola zrušená zákonom č. 437/2004 Z.z. dňom 31. 7. 2004) o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

(za situácie, keď v konaní nebolo sporným, že za škodu zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená) uzavrel, že dopravná nehoda sa stala pred nadobudnutím účinnosti v súčasnosti platného zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. pred 31.7.2004, preto podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorá bola platná a účinná v čase poškodenia zdravia u žalobkyne. Vyslovil, že odškodnenie musí byť v každom prípade primerané a patrí tým poškodeným, ktorí v dôsledku úrazu utrpeli komplikovanú liečbu s veľkými bolesťami, opakovanými operáciami, keď liečba prebehla neštandardným (neobvyklým) spôsobom a tomu, koho trvalé následky obmedzili, alebo vylúčili z výkonu činností, ktoré vo svojom doterajšom živote vykonával. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe súd pri zisťovaní rozsahu bodového ohodnotenia poškodenia zdravia vychádza striktne z posudku znalca. V prejednávanej veci ustanovení znalci nepristúpili k navýšeniu bodového ohodnotenia podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. a bodové ohodnotenie poškodenia zdravia u žalobkyne sa pohybuje na dolnej hranici bodovej hodnoty, teda podľa znalcov neboli naplnené podmienky pre zvýšenie bolestného a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ani na 2-násobok základnej sadzby. Aj keď z medicínskeho hľadiska ustanovení znalci sa zhodli pri hodnotení rozsahu zranení, a to, že zranenia žalobkyne boli ťažké, zároveň skonštatovali, že jej liečba prebehla obvyklým a štandardným spôsobom bez sprievodných komplikácií, za ktoré nemožno považovať bolesti lakťov, zápästí, ramien a chrbtice pri nácviku chôdze s barlami, pretože tieto ťažkosti boli zásadnou mierou spôsobené ťažkou obezitou žalobkyne a nemožno ich dať do výlučnej príčinnej súvislosti so zhojeným zranením ľavej píšťaly. Znalec O.. U. (v poradí posledný zo znalcov ktorý vypracoval znalecký posudok a vyšetril žalobkyňu) bodové ohodnotenie bolestného stanovil dokonca v nižšom rozsahu, ako pôvodný posudok z 15.1.2002, keď namiesto 248,75 bodov ohodnotil bolestné počtom bodov 95 (intenzitu bolestivosti jednotlivých zranení žalobkyne hodnotil v prípade zlomeniny a otrasu mozgu ako stredne silné a u pomliaždeniny čelovej oblasti hlavy ako mierne, a pocit únavy, poruchy spánku a psychický diskonfort hodnotil ako sprievodný znak akéhokoľvek vážnejšieho zranenia spojeného s hospitalizáciou a zmenou obvyklého životného štýlu) . Psychické ťažkosti žalobkyne hodnotil ako prechodného a mierneho charakteru, nevybočujúce z obvyklého rámca obdobných zranení. Poukázal na závery znalcov O.. N. V. O.. U., podľa ktorých najväčšiu bolesť žalobkyňa pociťovala ihneď po úraze, bolesti sa jej postupne zmierňovali a úplne ustúpili po 10-12 týždňoch liečby bežnými analgetikami. Neurologické bolesti ľavého kolena a ľavého predkolenia boli subjektívne udávané len žalobkyňou. Závery týchto znalcov sa zhodli aj v tom smere, že žalobkyňa netrpela opuchmi ľavej dolnej končatiny v oblasti lýtka a členka a nebola u nej zistená ani žiadne asymetria dolných končatín. Trvalé následky poškodenia zdravia u žalobkyne predstavujú len obmedzenia ľahkého stupňa pri ťažkej fyzickej námahe, preťažovaní kolena nosením bremien, resp. výkone iných fyzicky mimoriadne náročných činností, ktoré žalobkyňa nevykonávala ani pred úrazom. Pre bežné činnosti ako aj rekreačné športové aktivity obmedzenie rozsahu pohyblivosti ľavého kolena, ktoré má žalobkyňa po liečbe v ideálnom postavení bez akýchkoľvek posunov, následky úrazu nepredstavujú prakticky žiadne obmedzenie a neznižujú jej pracovnú schopnosť. Pri správnom zhodnotení svojich životných možností nie je po dopravnej nehode a ukončení liečby vylúčená zo žiadnych činností, ktoré vykonávala aj pred úrazom.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník na strane žalovaného čiastočne plnil uplatnený nárok žalobkyne a to poukázaním sumy 14.925,-Sk ( t.j. 495,41 eura) pri hodnote bodu 60,- Sk (t. j. 1,99 eura) na základe posudku o bolestnom zo dňa 15.1.2002, čím odškodnil základné bodové ohodnotenie bolestného v sume 248,75 bodov. Zdôraznil, že výsledkami znaleckého dokazovania sa nepreukázala opodstatnenosť ani takto pôvodne stanoveného bodového ohodnotenia bolestného, keď znalcom O.. U. bolo bodové ohodnotenie znížené na 195 bodov a znalcom O.. N. dokonca na 170 bodov. Zranenia, ktoré utrpela žalobkyňa preto nemožno považovať za mimoriadne bolestivé, keďže znalci nezistili (z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne) potrebu značného množstva analgetík, alebo hypnotík. Z týchto skutočností preto uzavrel, že nie je dôvod na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného. Ak žalobkyňa poukazovala na bolesti, ktorými trpí v súčasnosti, tieto sa v bolestnom neodškodňujú, pretože bolestným sa odškodňujú iba bolesti spôsobené poškodením zdravia alebo jeho liečením a odstránením jeho následkov, nie však bolesti budúce. Takéto bolesti môžu byť zohľadnené iba v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pri posudzovaní dôvodov pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, keď mal za preukázané, že následky, ktorými po úraze žalobkyňa trpí sú ľahšieho charakteru. Obmedzenia, ktorými trpela pri vykonávaní bežných životných úkonov boli prítomné v období jej práceneschopnosti, t.j. išlo o obmedzenia prechodného charakteru a nezistili sa u nej žiadne zásadné obmedzenia pri činnostiach, ktoré vykonávala po ukončení práceneschopnosti. Zdravotný stav žalobkyne v čase vypracovania znaleckých posudkov bol ustálený, pričom žalobkyňa nebola a nie je vylúčená z kultúrneho, spoločenského, pracovného ani športového života. Výslovne určené záťažové činnosti môže vykonávať iba v pomalšom tempe alebo v miernejšej forme. Následky úrazu jej nebránili vykonávať to isté zamestnanie, ako aj pred úrazom, aj keď v menšom rozsahu. Skonštatoval, že u žalobkyne existuje iba obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa, chodí bez opory bariel a nie je odkázaná na pomoc iných ľudí. Za rozhodujúce preto súd prvého stupňa považoval závery znalcov z medicínskeho hľadiska, ktorí sa zhodli na tom, že trvalé zmeny a následky pre životné úkony žalobkyne sú mierneho stupňa. Následkom úrazu žalobkyňa nemá výrazné zníženie kvality života a jej zdravotný stav je stabilizovaný. Trvalé následky uvádzané znalcami obmedzovali žalobkyňu v jej doterajšom spôsobe života iba pri činnostiach, ktoré neboli bežnou súčasťou jej pracovného alebo osobného života (ťažká fyzická námaha, nosenie fyzických bremien, iné fyzicky náročné činnosti) . Uzavrel preto, že nie je dôvod na priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne a samotné stanovenie základného počtu bodov primerane zohľadňuje povahu následkov poškodenia zdravia, pričom obaja znalci znížili pôvodne stanovené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z počtu bodov 270 na 170 a 150 bodov.

V prípade žalobkyne sa teda nejedná o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, neboli u nej splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za vytrpenú bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto jej žalobu zamietol.

O zastavení konania v časti uplatneného úroku z omeškania z istiny rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a na základe späťvzatia žaloby v tejto časti pred začatím pojednávania konanie o zaplatenie príslušenstva istiny zastavil.

O trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., s tým, že určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí tak od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu. Úspech, respektíve neúspech žalobcu v konaní preto nemá žiaden právny význam vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania. V súlade s citovaným zákonným ustanovením preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Keďže v konaní vznikli v súvislosti s vykonávaným znaleckým dokazovaním trovy štátu, vyslovil, že o týchto trovách rozhodne samostatným uznesením.

0

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť tak, že odvolací súd jej prizná spravodlivé a adekvátne odškodnenie, ako aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. spočívajúcimi v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázala na to, že účelom odškodnenia je poskytnúť dostatočnú náhradu (satisfakciu) umožňujúcu odškodniť psychické a fyzické trvalé následky a zmenu kvality života tak, aby mala možnosť zabezpečiť si náhradné pôžitky a optimálne životné podmienky v zmenenej osobnej situácii. Zdôraznila, že v priebehu vykonávaného dokazovania preukázala, že následkom úrazu sa podrobila dlhotrvajúcej liečbe ( tri mesiace strávila na lôžku) dvom hospitalizáciám (13.7.2001 - 23.7.2001 a 28.8.2001 - 31.8.2001) operácii, bolestivej rehabilitácii a dlhodobej práceneschopnosti. Liečba bola

skomplikovaná pridružením sa bolesti v oblasti zápästia, šije a chrbtice, ktoré súviseli s používaním barlí, ortézy a šetrením postihnutej dolnej končatiny. V priebehu liečby trpela poruchami spánku a úzkosťou, pričom užívala sedatíva a hypnotiká. Za takejto situácie vedľajším účastníkom vyplatené bolestné vo výške 495, 41 eura sa javí ako značne neprimerané a nespôsobilé spravodlivo odškodniť vytrpenú bolesť, strádanie a útrapy počas liečby jej zranení. V prípade uplatnenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zdôraznila, že v konaní preukázala, že pred úrazom bola mimoriadne aktívna (a to najmä oproti iným ľuďom jej veku) , nemala žiadne zdravotné problémy, bola činorodá, plne sa zapájala do pracovného procesu (venovala sa podnikaniu vo viacerých oblastiach - reštauračné služby, stolárske práce, stavebné práce, sama zásobovala prevádzku tovarom, obsluhovala hostí, vynášala jedlá, pomáhala v kuchyni, zúčastňovala sa stavebných a stolárskych prác) , pričom aktívne využívala aj svoj voľný čas. Venovala sa rekreačnej turistike, ako aj športovaniu. Plne zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a nákupy. Po úraze však musela zanechať prevažnú časť svojho podnikania (stavebné a stolárske práce a tiež podnikanie v reštauračnej oblasti) , prestala vykonávať manažérske práce, zásobovať prevádzku tovarom a pod.. Prestala sa plnohodnotne venovať aj spoločenským akciám, pretože pre bolesti nemôže dlhšie stáť a môže vykonávať v podstate len sedavú prácu. Pri domácich prácach jej musí pomáhať, resp. ich aj vykonať jej manžel, pretože pri namáhavejších činnostiach trpí bolesťami. Uviedla, že nikdy netvrdila, že u nej došlo k jednému z najvážnejších poškodení zdravia, ale došlo u nej k takému poškodeniu zdravia, že odškodnenie stanovené vyhláškou č. 32/1965 Zb. nie je dostatočné a primerané na poskytnutie satisfakcie za jej vylúčenie z tých činností, ktoré pred úrazom bežne vykonávala a za zmeny v jej osobnom a rodinnom živote. Oproti stavu pred úrazom má tak po úraze výrazne zníženú kvalitu života a následkom úrazu je obmedzená v početných činnostiach. Pociťovaním bolestí a nemožnosťou vykonávania činností podľa jej vôle je daná aj súvislosť medzi zmenou psychiky a úrazom.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Skonštatoval, že na základe výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania možno uzavrieť, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenia odškodnenia u žalobkyne.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil výsledky dokazovania, posúdiac dôsledky a dopad následkov, ktoré zranenia zanechali pre ďalší život žalobkyne, dospel ku správnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku vec správne posúdil, keď uzavrel, že nie sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne.

Odvolací súd na základe žalobkyňou podaného odvolania vec prejednal, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v merite veci nie je možné ani potvrdiť a ani zmeniť ale ako nepreskúmateľné a naviac aj predčasné iba zrušiť

Odvolací súd poukazuje na to, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné čiastkové nároky škody na zdraví, ktoré sa v zmysle ust. § 447 Občianskeho zákonníka odškodňujú jednorázovo.

Podmienky pre poskytnutie odškodnenia sú pre tento prípad bližšie upravené a stanovené (vzhľadom na čas, kedy došlo k dopravnej nehode) , ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa, vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov ( v ďalšom : vyhláška) .

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe tejto vyhlášky (§ 2 ods. 1) ; sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1) . V zásade ide o dva samostatné nároky, ktoré aj z hľadiska primeranosti odškodnenia majú svoje samostatné kritériá. Kým odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1 druhá veta) , odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1 druhá veta) . Preto aj podmienky pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia treba posudzovať a vyhodnocovať samostatne. Sadzby, ktoré pre bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia pri jednotlivých poškodeniach zdravia uvedená vyhláška stanovuje, predstavujú odškodnenie štandardných (priemerných) následkov. Už aj zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok počtu bodov lekárom podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, ku ktorému môže dôjsť i mimosúdne, zohľadňuje obmedzené predpoklady uplatnenia poškodeného vzhľadom na vek, v ktorom bol poškodený na zdraví. Rozhodovanie o zvyšovaní odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky potom už musí byť odôvodnené ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré určitým mimoriadnym spôsobom vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov a preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v ust. § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. zakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku, akými úvahami sa správal pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenie rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd) , preto zároveň spôsobuje, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) , keďže je porušením konkrétneho procesného ustanovenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) , ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa síce vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie (výpoveďami účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s predloženými a zadováženými listinnými dôkazmi, vypracovaním troch znaleckých posudkov, doplnených viacerými doplnkami) ale jeho výsledky náležite nevyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., keď dostatočným a presvedčivým spôsobom nevyhodnotil každý dôkaz vykonaný v konaní jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, čo našlo svoj odraz v nesprávnosti (a aj predčasnosti) rozhodnutia, ktorého dôvody sú naviac aj nepreskúmateľné.

V podaných znaleckých posudkoch, vypracovaných na základe rozhodnutia súdu ( a súvisiacich doplnkoch ) sú v niektorých smeroch veľké rozdiely v ich záveroch, týkajúcich sa hodnotenia celkovej závažnosti poškodení zdravia u žalobkyne, ich bolestivosti, ako aj trvalých následkov, ktoré zanechalo na jej zdravotnom stave. Znalec O.. M. N. v znaleckom posudku č. 5/2005 uzavrel, že v priebehu liečby u žalobkyne došlo ku komplikáciám v súvislosti s používaním barlí a preťažovaním chrbtice a aj keď trvalé zmeny jej poškodeného kĺbu sú mierneho stupňa, v dlhodobom časovom horizonte možno očakávať nástup degeneratívnych zmien spojených s obmedzením rozsahu pohybov a bolesťami v mieste poškodenia kĺbu. Aj znalec O.. M. A. v znaleckom posudku č. 3/2008 hodnotil úraz žalobkyne

ako ťažký, ku ktorému sa pridružili komplikácie jej zdravotného stavu, liečba bola značne bolestivá a aj napriek ukončeniu liečby u nej pretrvávajú lymfatické opuchy ľavého kolena a predkolenia. V poradí treťom znaleckom posudku č. 10/2010 O.. N. U. opätovne hodnotil tak rozsah zranení u žalobkyne, ako aj trvalé následky, ktoré zanechali, s tým, že u žalobkyne nezistil žiadni asymetriu dolných končatín ( vo vzťahu k tvrdenému lymfatickému opuchu) a trvalé následky predstavujú obmedzenia iba ľahkého stupňa. Pravdepodobnú progresiu degeneratívnych ( artrotických) zmien celého axiálneho skeletu žalobkyne dal do súvisu s jeho preťažovaním následkom ťažnej obezity. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatočné dôvody ako sa súd prvého stupňa s týmito rozdielmi vyporiadal a prečo v konečnom dôsledku vychádzal najmä z tretieho znaleckého posudku O.. U., nielen vo vzťahu k rozsahu zistených poškodení zdravia u žalobkyne, ale aj vo vzťahu k trvalým následkom, aj vo vzťahu k ich bodovému ohodnoteniu.

V konaní nie je zanedbateľnou ani tá skutočnosť, že žalobkyňa k podanému návrhu na začatie konania predložila posudok o bodovom ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ošetrujúcimi lekármi. Pokiaľ ide o bolestné, možno predpokladať, že práve ošetrujúci lekár mal bezprostrednú vedomosť o zraneniach žalobkyne a o ich bolestivosti a pritom vo svojom posudku sám navrhol zvýšenie jednej položky ( v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa na tento prípad) . Z tohto pohľadu ani následné znalecké dokazovanie s jeho rozpornými výsledkami a v konečnom dôsledku rozhodnutia súdu o zamietnutí zvýšenia náhrady za bolesť nie je v konečnom dôsledku preskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Pokiaľ žalobkyňa (tak, ako to upresnila aj na pojednávaní pred odvolacím súdom) v uplatňovanej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadala priznať komplexnú náhradu (zodpovedajúcu základnému počtu bodov aj mimoriadnemu zvýšeniu na požadovaný násobok) , a nie je sporné že z tohto titulu jej nebolo plnené doposiaľ nič a to ani žalovaným a ani vedľajším účastníkom, je pre nedostatok dôvodov rovnako nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorou zamietol návrh žalobkyne na poskytnutie náhrady zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu jej sťaženia spoločenského uplatnenia. Z výsledkov najmä znaleckého dokazovania, ale aj z výpovedí svedkov možno uzavrieť, že úraz žalobkyne zo dňa 13.7.2001, ktorý utrpela pri dopravnej nehode u nej zanechal trvalé následky, preto takáto základná náhrada žalobkyni patrí aj v prípade, ak by tieto trvalé následky nezakladali nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, vyporiadať sa s predmetom konania vo vzťahu k uplatňovanému nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a na základe dôsledného hodnotenia dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie nároku žalobkyne na náhradu odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj na ich mimoriadne zvýšenie v žiadanom rozsahu, prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude javiť potrebným v ďalšom priebehu konania a len potom vo veci znova rozhodnúť riadne odôvodneným a preskúmateľným rozsudkom (§ 157 ods. 2 O.s.p.) .

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bolo zastavené konanie o úroku z omeškania z istiny a vyslovené, že o trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p. ) a preto neboli predmetom odvolacieho konania .

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. 5. 2011 ) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.