KSKE 4 Co 46/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 4 Co 46/2011

KS v Košiciach, dátum 26.09.2012, sp.zn. KSKE 4 Co 46/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/46/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116154 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7804116154.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a sudcov JUDr. Sone Minxovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu T.. M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. C. U. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, so sídlom kancelárie v Rožňave, Akademika Hronca č. 9, proti žalovanému T.. B. Č. - R., A. A. Z. C., L.N. Č.. X, T.: XX XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 7, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.11.2010 č.k. 9C/137/2004- 708 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalovaný zodpovedá za náhradu škody vzniknutej stretom osobného motorového vozidla značky K. XXX, Š.: C. XX-XX a nákladného motorového vozidla zn. P. M., Š.: Z. XXX Q. A. G. N.: Z. XXX S. vo výške 70%.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa XX.XX. XXXX U. XX.XX I.. G. R. T.. E. Č.. T../. pri W. Z. U. P.. Vznik dopravnej nehody opísal tak, že viedol motorové vozidlo značky K., do ktorého zozadu narazil vodič kamiónu značky P., spolu s návesom, ktorých prevádzkovateľom bol žalovaný. Proti vodičovi kamiónu, zamestnancovi žalovaného Z. R., G.. XX.X.XXXX bolo vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktoré bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Rožňave, sp.zn. ČVS: U.-XXX/RV-XXXX zo dňa 21.3.2003 zastavené. Napriek tomu žalobca tvrdil, že dopravnú nehodu zavinil výlučne pracovník žalovaného, pretože za nepriaznivého počasia ( na vozovke bola poľadovica) , nedodržal bezpečnú vzdialenosť medzi motorovými vozidlami, išiel nedovolenou rýchlosťou v dôsledku čoho narazil do jeho motorového vozidla.

Žalovaný v priebehu konania poukazoval na závery znaleckého posudku T.. C. C., vyhotoveného v trestnom konaní, zo záverov ktorého vyplynula skutočnosť, že vodič žalovaného nezapríčinil vznik dopravnej nehody, čo bolo aj dôvodom zastavenia trestného stíhania.

Vedľajší účastník na strane žalovaného so žalobou žalobcu nesúhlasil v podstate z rovnakých dôvodov, pričom poukazoval aj na závery znaleckého dokazovania vykonaného znaleckým ústavom - Ž. F. - Ú. A. T.T. Z. Ž., s tým, že žalobca nepreukázal v konaní základ uplatneného nároku.

Prvostupňový súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania o opodstatnenosti žaloby, s poukazom na ust. §§ 427 ods. 1, § 428, 429 a 431 Občianskeho zákonníka rozhodol o základe nároku. Uzavrel, že došlo k zrážke dvoch neporovnateľných typov vozidiel z hľadiska veľkosti a hmotnosti, teda k stretu osobného vozidla a ťažkej nákladnej súpravy na diaľkovú prepravu. Samotná analýza nehodového deja a technická príčina dopravnej nehody je uvedená v znaleckých posudkov Ž. F. Z. Ž. - Ú. A. T. Z. Ž. ( Č.. XXX/ XXXX vypracovaného na základe rozhodnutia súdu) a v znaleckom posudku T.. Q. K. O. ( č. X/XXXX vyhotoveného na žiadosť žalobcu) . Z týchto posudkov zhodne vyplýva, že vodič žalovaného riadil jazdnú súpravu neprimeranou rýchlosťou vzhľadom na zľadovatený povrch vozovky a nedodržal minimálnu bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami. Skonštatoval, že znalci rozdielne vyhodnotili čas a priebeh nehodového deja, keď zo znaleckého posudku Ž. F. - Ú. A. T. Z. Ž.T. vyplýva, že k stretu motorových vozidiel došlo raz, nárazom jazdnej súpravy do pravého zadného rohu osobného motorového vozidla po tom, ako osobné motorové vozidlo bolo odhodené od pravých zvodidiel, s ktorými sa kontaktovalo v dôsledku straty jeho smerovej stability. Zo znaleckého posudku T.. K. pritom vyplynulo, že k stretu motorových vozidiel došlo tak, že jazdná súprava narazila do osobného motorového vozidla zozadu s 40% prekrytím, pričom obidve vozidla jazdili rovnobežne s vozovkou, ich pozdĺžne osi boli rovnobežné. Znalec vylúčil šikmý náraz jazdnej súpravy do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla uvedený znaleckým ústavom. V dôsledku prvotného devastačného nárazu osobné motorové vozidlo kontaktovalo pravé zvodidlá, od ktorých bolo odrazené cez vozovku na ľavú stranu vozovky. Nevylúčil ani ďalší stret vozidiel počas pohybu osobného motorového vozidla cez vozovku po jeho odrazení od pravých zvodidiel.

Prvostupňový súd pri posúdení miery účasti prevádzateľov motorových vozidiel na vzniku dopravnej nehody vychádzal zo znaleckého posudku podaného znaleckým ústavom - Ž. F. - Ú. A. T. Z. Ž., ktorý bol podaný po tom, čo sa znalecký ústav oboznámil s obsahom vyšetrovacieho ako aj súdneho spisu, súčasťou ktorých sú aj zadokumentované stopy nájdené pri obhliadke miesta dopravnej nehody. K dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo značky K. po strate smerovej stability sa dostalo na pravý okraj vozovky, kde pravým bokom narazilo do zvodidiel a následne bolo odhodené vľavo do koridoru jazdnej súpravy. K strate smerovej stability vozidla žalobcu došlo v dôsledku techniky jazdy vodiča na zľadovatelom povrchu vozovky. Jazdná súprava sa pritom za vozidlom žalobcu, ktorý sa pohyboval rýchlosťou približne 63km/hod pohybovala rýchlosťou cca 83 km/hod.. V tom čase bola jazdná súprava vzdialená od motorového vozidla žalobcu približne 85 m pred miestom zrážky a vodič jazdnej súpravy v tomto okamihu už nemohol dopravnej nehode zabrániť. K priestorovému zabráneniu dopravnej nehody (jazdná súprava by zastavila pred miestom zrážky) by došlo iba v takom prípade, ak by sa vodič jazdnej súpravy pohyboval v okamihu začiatku smerovej nestability vozidla K. rýchlosťou do cca 71 km/hod., pričom by reagoval na brzdenie osobného motorového vozidla pred ním takým spôsobom, že by nedošlo k strate smerovej stability jazdnej súpravy. Keďže v čase začiatku straty smerovej stability vozidla žalobcu bola vzdialenosť motorových vozidiel cca 34 metrov, nebola dodržaná minimálne bezpečná pozdĺžna vzdialenosť medzi zadnou časťou vozidla značky K. a prednou časťou jazdnej súpravy. Za daných podmienok (vyššie označená rýchlosť oboch vozidiel, spomalenie vozidiel, dĺžka času reakcie vodiči jazdnej súpravy) , bola minimálna bezpečná pozdĺžna vzdialenosť prednej časti jazdnej súpravy a zadnej časti vozidla žalobcu 78 m. Technika jazdy žalobcu z hľadiska kombinácie rýchlosti jazdy, smerového vedenia a znižovania rýchlosti jazdy na zľadovatenom povrchu nebola správna, preto v jej dôsledku došlo k smerovej nestabilite, opusteniu vozovky smerom vpravo a nárazom do zvodidiel. Po náraze do zvodidiel už žalobca nemohol vozidlo ovládať a teda prípadne zabrániť nárazu jazdnej súpravy do zadnej časti jeho vozidla. Vzhľadom na povahu povrchu vozovky, ako aj na poveternostné podmienky sa aj jazdná súprava v tomto úseku pohybovala neprimeranou rýchlosťou cca 83 km/hod., keď hrozilo reálne nebezpečenstvo vzniku smerovej nestability, preto danú rýchlosť na zľadovatenej vozovke nemožno považovať za technicky primeranú. Primeranou by bola rýchlosť nižšia ako 60 km/ hodinu.

Znalecký ústav pri vyhodnotení technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody vychádzal z definície, v zmysle ktorej technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidelnej cestnej premávky, a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Príčinou vzniku dopravnej nehody boli teda dva prvky:

- prvok, ktorý vyvolal kolíznu situáciu - nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorá viedla k vzniku smerovej nestability vozidla, nárazu do zvodidiel, následnému odhodeniu späť na vozovku, kde došlo k zrážke a

- prvok, ktorý znemožnil zabrániť zrážke vozidiel a to nesprávna technika jazdy vodiča jazdnej súpravy, ktorý za vozidlom žalobcu nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť, v dôsledku čoho nedokázal znížiť rýchlosť jazdy tak, aby zabránil zrážke vozidiel.

Uvedenému priebehu nehodového deja nasvedčovali aj zadokumentované stopy nájdené pri ohliadke miesta dopravnej nehody (časti poškodených motorových vozidiel, šmykové stopy a pod.) . Znalci ( zástupca znaleckého ústavu a T.. K.) sa na pojednávaní zhodli v tom, že dĺžka oblúkovitých stôp , ktoré osobné motorové vozidlo zanechalo pri kontakte so zvodidlami vpravo zodpovedá riadenému natáčaniu kolies, z čoho vyplýva, že osobné motorové vozidlo žalobca v čase kontaktu so zvodidlami riadil. Vyslovil názor, že pokiaľ by k prvotnému devastačnému nárazu jazdnou súpravou do zadnej časti motorového vozidla žalobcu došlo spôsobom, ako to uzavrel v znaleckom posudku T.. K., žalobca by už v čase nárazu do zvodidiel motorové vozidlo nemohol riadiť v dôsledku zranení, ktoré by predtým utrpel pri náraze jazdnej súpravy do jeho motorového vozidla (rozsah týchto zranení vyplýva zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva MUDr. C.) .

Vzhľadom na tieto skutočnosti a úvahy určil 70% mieru účasti žalovaného na vzniku dopravnej nehody s prihliadnutím aj na mieru účasti žalobcu. Vychádzal zo zistenia, že vodič žalovaného sa pohyboval s jazdnou súpravou rýchlosťou, ktorú na zľadovatenom povrchu vozovky nemožno považovať za primeranú a nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť medzi zadnou časťou vozidla žalobcu a prednou časťou jazdnej súpravy. V dôsledku toho v čase vzniku smerovej nestability osobného motorového vozidla žalobcu na vzniknutú situáciu oneskorene reagoval, došlo ku kolíznej situácii, následkom čoho žalobcovi vznikla škoda na zdraví a vecná škoda.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Odôvodnil to tým, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe už vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Tvrdil, že dopravnú nehodu nezavinil a jej jedinou príčinou bola neprimerane rýchla jazda nákladného motorového vozidla na zľadovatenej vozovke, ktorého vodič nedodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním idúceho vozidla. Skutočné príčiny dopravnej nehody sa začali zastierať v čase, keď ležal s veľmi vážnymi zraneniami v nemocnici a začalo sa trestné stíhanie vodiča nákladného motorového vozidla. K zastaveniu stíhania došlo, lebo znalec T.. C. vypracoval posudok, v ktorom za príčinu dopravnej nehody označil jeho údajný náraz do zvodidiel. Poukázal na to, že správnosť záveru označeného znaleckého posudku spochybnil znalec T.. M. a bol vyvrátený aj posudkom Ú. A. T.T. Z. Ž.. Ak by mal vyšetrovateľ v čase trestného stíhania vodiča jazdnej súpravy k dispozícii závery znaleckého posudku Ú. A. T. Z. Ž., k zastaveniu trestného stíhania by nemohlo dôjsť, pretože zo záverov posudku vyplýva, že vodič jazdnej súpravy podstatne prekročil primeranú rýchlosť jazdy a nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť od pred ním idúceho motorového vozidla. Trval na tom, že nákladné vozidlo ( jazdná súprava) narazilo do zadnej časti ním riadeného osobného vozidla a nedošlo k nárazu zboku, ako sa to uvádza v znaleckom posudku znaleckého ústavu. Vzhľadom na rozpornosť tohto posudku a posudku T.. K., ktorý presvedčivo opísal okolnosti dopravnej nehody a jej príčiny, trval na vyžiadaní kontrolného posudku od Ústavu soudního znalectví v dopravě ČVUT - Fakulty dopravní v Prahe.

Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Odôvodnil to tým, že žalovaný nezodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú stretom osobného motorového vozidla a nákladného motorového vozidla. Zdôraznil, že podstatnou okolnosťou vzniku dopravnej nehody bolo správanie sa žalobcu na komunikácii, nie okolnosť súvisiaca s prevádzkou motorového vozidla žalovaného, a preto žalovaný nezodpovedá za vzniknutú škodu.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je jeho rozhodnutie nesprávne. Zdôraznil, že tak motorové vozidla patriace žalobcovi, ako aj jazdná súprava (ťahač a príves patriaci

žalovanému) jazdili veľmi podobnou rýchlosťou v rozmedzí od 70-90 km/hod. Úsek cesty od O. bol v tom čase mokrý, a po priblížení sa k nadjazdu začalo osobné motorové vozidlo brzdiť, rozsvietili sa mu brzdové svetla, stratil smerovú stabilitu a začal sa pohybovať smerom doprava. Vodič žalovaného na túto situáciu zareagoval tak, že spomalil rýchlosť jazdy, dostal sa však do šmyku, ktorý sa snažil vyrovnať, čo sa mu aj podarilo, pritom však prešiel na ľavú polovicu pohovky a zotrvačnosťou sa priblížil k vozidlu žalobcu, ktoré narazilo do zvodidiel vpravo, čo zaregistroval, a aby sa minuli rozhodol sa zotrvať v protismere, kde v tom čase nešlo žiadne motorové vozidlo. Vodič žalovaného sa dostal na úroveň motorového vozidla žalobcu, pričom došlo k ich vzájomnému kontaktu. Zo znaleckého posudku znalca T.. C. vypracovaného pre účely trestného stíhania potom vyplynulo, že pokiaľ by bol vodič jazdnej súpravy reagoval iným spôsobom, napr. prudkým brzdením, vznikla by smerová nestabilita aj u jazdnej súpravy, t.j. jej zlomeniu a následne nekontrolovateľnému pohybu, z čoho je možné vyvodiť záver, že aj následky takejto dopravnej nehody by boli omnoho závažnejšie. Aj znalecký ústav vo svojom znaleckom posudku považoval tieto skutočnosti opísané vodičom jazdnej súpravy z technického hľadiska za prijateľné, pričom skonštatoval, že z hľadiska smerového vedenia možno jeho techniku jazdy považovať za správnu. Rýchlosť jazdnej súpravy, akou sa táto pohybovala na mokrej vozovke nepovažoval za neprimeranú z hľadiska vzniku smerovej nestability, pričom reálne nebezpečie videl znalecký ústav len pri pohybe jazdnej súpravy na zľadovatenej vozovke. Včasnosť reakcie vodiča jazdnej súpravy považoval za oneskorenú vo vzťahu ku zrušeniu minimálnej pozdĺžnej vzdialenosti vozidiel, pohybujúcich sa na zľadovatenej vozovke. Z vykonaného dokazovania, vrátane záverov znaleckého posudku a protokolu o nehode, preto nevyplynuli žiadne pochybnosti o tom, že vodič jazdnej súpravy sa plne venoval vedeniu jazdnej súpravy, sledoval situáciu v cestnej premávke, dbal na zvýšenú opatrnosť a rýchlosť jazdy, prispôsobil ju svojím schopnostiam ako aj poveternostným podmienkam, ktoré mohol predvídať. O tom, že v uvedenom úseku cesty je poľadovica nemohol vedieť a ani to predvídať, nakoľko povrch vozovky bol mokrý po daždi a k nepredvídateľným a nespozorovateľným zmenám v zjazdnosti došlo na úseku cesty na nadjazde, pričom za daných podmienok vynaložil úsilie na to, aby škode zabránil.

Vedľajší účastník na strane žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že predmet sporu vyžadoval osobitné vedecké posúdenie znaleckým ústavom, t.j. právnickou osobou ako špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname znalcov, preto bol znalecký posudok vypracovaný Ú. A. T. Ž. F. Z. Ž.. Závery znaleckého posudku pritom v plnom rozsahu preukázali nesprávnosť dôkazu listinou ( posudok T.. K.) , ktorú žalobca predložil v konaní na preukázanie dôvodnosti svojho nároku. Skutočnosť, že závery znaleckého posudku nesvedčia v prospech žalobcu nie je dôvodom na jeho preskúmanie znaleckým ústavom mimo územia Slovenskej republiky.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 od. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného vecne správny. Preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Rozsudok odvolacieho súdu verejne vyhlásil podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. dňa 27.9.2012 , pričom miesto a časť verejného vyhlásenia oznámil na verejnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 20.septembra 2012.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, ak uzavrel, že žalovaný zodpovedá za náhradu škody vzniknutej žalobcovi pri označenej dopravnej nehode v rozsahu 70 %. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a ani právneho stavu veci, odvolací súd na skutkové zistenia súdom prvého stupňa a na jeho právne posúdenie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza následovné (§ 219 ods. 2 O .s.p.) :

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch, alebo viacerých prevádzateľov, a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

V tomto prípade došlo k priamemu stretu prevádzok rovnakého druhu, t.j. dvoch motorových vozidiel, pri ktorej bola spôsobená škoda samotným prevádzateľom (nie tretím osobám) . K vysporiadaniu medzi nimi preto musí dôjsť podľa miery účasti prevádzateľov na spôsobení škody. Z uvedeného dôvodu bolo v konaní nevyhnutné spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli hlavnými príčinami škody a prvostupňový súd vo veci aj tak postupoval.

J. Ú. - Ž. F. Z. Ž., Ú. A. T. Z. J. O. Č.. XXX/XXXX Q. J. V. X. XX. XXXX na otázky príčin nehodového deja podal úplné a vyčerpávajúce odpovede, ktoré umožňujú uzavrieť, že motorové vozidlo žalobcu sa dostalo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy žalobcu do smerovej nestability a po náraze do zvodidiel (vpravo) sa vozidlo pohybovalo späť smerom do vozovky. Žalobca v tom čase už dopravnej nehode nemohol zabrániť. Vodič žalovaného sa pohyboval jazdnou súpravou rýchlosťou, ktorú nemožno považovať za primeranú (vzhľadom na zľadovatený povrch vozovky) , nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť od pred ním idúceho motorového vozidla a oneskorene reagoval, čo bolo príčinou vzniku dopravnej nehody s následkom škody na zdraví a vecnej škody u žalobcu. Námietka žalobcu, že jedinou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča žalovaného (t.j. neprimeraná rýchlosť a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti) tak neobstojí, pretože vznik dopravnej nehody zapríčinil aj žalobca, tým že neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam a povahe vozovky, následkom čoho sa jeho vozidlo stalo neovládateľné, po náraze došlo k zníženiu rýchlosti, s následným nárazom jazdnej súpravy žalovaného do jeho motorového vozidla.

Odvolací súd neprihliadal ani na námietku vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, že podstatnou okolnosťou vzniku dopravnej nehody bolo správanie sa žalobcu na komunikácii a nie okolnosť súvisiaca s prevádzkou motorového vozidla ( jazdnej súpravy) žalovaného, pretože žalovaný nesprávnou technikou jazdy (nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť) nedokázal znížiť rýchlosť jazdy tak, aby zabránil zrážke vozidiel.

Za takéhoto stavu súd prvého stupňa správne uzavrel, ak určil 70 % percentnú mieru účasti žalovaného na vzniku a následkoch dopravnej nehody.

K odvolacej námietke žalobcu o nariadení ad hoc znaleckého dokazovania znaleckým ústavom z iného štátu odvolací súd poznamenáva, že na nariadenie takéhoto (ďalšieho) znaleckého dokazovania nie je dôvod. Zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebných pre právne posúdenie veci. Znalecký dôkaz je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré súd hodnotí podľa ust. § 132 O.s.p., t.j. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo z konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V porovnaní s inými dôkazovými prostriedkami, pri hodnotení znaleckého posudku berie do úvahy jeho logickú stavbu. J. Ú. - Ú. A. T. Ž. F. Z. Ž. sa podrobne a v celom rozsahu vysporiadal so všetkými spornými a podstatnými skutočnosťami pre zistenie príčin ako aj miery zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody na jej vzniku a následkoch, ktoré súd prvého stupňa správne vyhodnotil a o základe nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o základe nároku ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.