KSKE 4 Co 62/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 4 Co 62/2012

KS v Košiciach, dátum 29.04.2012, sp.zn. KSKE 4 Co 62/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012898930 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012898930.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach rozhodol v právnej veci žalobcu: Q.. X. A., Y.. XX.X.XXXX, E. R., L. XX, zastúpený advokátom, JUDr. Igorom Raábom, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, proti žalovanej: Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 2.765,55 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 26C/40/2003-261 zo dňa 19.1.2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e dopĺňací rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú povinnosťou nahradiť trovy štátu vo výške 484,72 eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca sa domáhal žalobou pôvodne voči žalovanej zaplatenia 83.315,10 Sk a trov konania titulom poistného plnenia. Vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 22.3.2011 v spojení s opravným uznesením a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.765,55 eur, čím vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Súčasne žalovanú, ako neúspešného účastníka zaviazal na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Návrhom zo dňa 5.12.2011 predseda súdu navrhol, aby súd v zmysle ust. § 166 ods. 1 O.s.p. predmetný rozsudok, ktorý mu bol doručený 25.11.2011 doplnil, pričom návrh odôvodnil tým, že v rámci dokazovania bol podaný aj znalecký posudok znalcom, za ktorý bola znalcovi uznesením priznaná odmena vo výške 484,72 eur, ktorá mala byť znalcovi uhradená z prostriedkov štátu a tak vznikli trovy štátu, ale o týchto v predmetnom rozsudku nebolo rozhodnuté. Súd poukázal na ust. § 166 ods. 1 O.s.p. a § 166 ods. 2 O.s.p. uviedol, že podľa § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil a posúdil návrh predsedu súdu, ktorý bol podaný v zákonnej lehote. Dospel k záveru, že návrh je dôvodný a preto v súlade s ust. § 166 O.s.p. vydal dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o trovách štátu.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku bolo podané odvolanie zo strany poisťovne, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázala predovšetkým na to, že súd sa dopustil takého procesného pochybenia, ktoré nie je možné zhojiť ani doručením už právoplatného rozsudku predsedovi súdu. Rozsudok, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, by bolo možné doručiť predsedovi súdu len vtedy, ak by dotknutým rozsudkom bolo rozhodnuté o trovách štátu. V danom prípade tomu tak nebolo a ak rozhodnutie súdu postráda výrok, ktorým sa rozhoduje o trovách štátu resp. výrok, ktorým si súd vymieni rozhodnúť o trovách štátu po jeho právoplatnosti, potom ani nemožno považovať štát za účastníka konania a doručovať rozhodnutie predsedovi súdu. Štát je podľa názoru odvolateľa účastníkom konania len vtedy, ak sa rozhoduje o náhrade trov, ktoré v konaní vznikli, t.j. ak

sa rozhoduje o povinnosti účastníkov o ich náhrade a len v takom to prípade by bol postup súdu prvého stupňa namieste. Navyše nebol dodržaný zákonný postup podľa ust. § 156 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci a bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia, ale že toto rozhodnutie je potrebné predovšetkým z dôvodov procesného pochybenia súdu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd s poukazom na výsledok odvolacieho konania, teda na zrušenie veci, ako aj s poukazom na odvolacie námietky považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné:

Skutočne vo veci nebolo rozhodnuté o náhrade trov štátu, preto návrhom predseda súdu dňa 5.12.2011 požiadal, aby súd v zmysle ust. § 166 ods. 1 O.s.p. vydal rozhodnutie, ktorým by doplnil rozsudok súdu. Návrh bol dôsledne odôvodnený tým, že v rámci dokazovania bol podaný znalecký posudok znalcom Q.. V., za ktorý bola znalcovi priznaná odmena. Táto bola uhradená z prostriedkov štátu o trovách, ktoré štátu vznikli nebolo v konečnom rozhodnuté, kto ich má nahradiť, akým spôsobom. Po tomto prvostupňový súd prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky vydal uznesenie č.k. 26C/40/2003-247 zo dňa 14.10.2011, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť štátu trovy konania vo výške 484,72 eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti. Toto uznesenie bolo napadnuté odvolaním zo strany žalovanej, ktorá poukázala na to, že je nesprávne, poukázala aj na to, že ak nebolo rozhodnuté vo veci nemožno vydať takéto uznesenie.

Predsedníčka senátu zrušila uznesenie Okresného súdu zo dňa 14.10.2011 č.k. 26C/40/2003-247 s odôvodnením, že podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v plnom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Z týchto dôvodov súd preskúmal prvostupňové napadnuté uznesenie, ako aj odvolanie žalovanej a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže súd o trovách štátu nerozhodoval v rozsudku, t.j. v rozhodnutí ktorým sa konanie skončilo podľa ust. § 151 ods. 1, ani v rozsudku neuviedol, že o týchto trovách bude rozhodnuté po jeho právoplatnosti, podľa ust. 151 ods. 1 O.s.p. nemohol už o trovách konania rozhodnúť samostatným uznesením, keďže zákon takúto možnosť neustanovuje. V súlade s citovaným zákonným ustanoveniami preto bolo odvolaniu žalovanej vyhovené proti rozhodnutiu vydaného vyššou súdnou úradníčkou v plnom rozsahu a bolo zrušené.

V zapätí na to, čo zrušujúce uznesenie predsedníčkou senátu bolo vydané 16.1.2012, 19.1.2012 bol vydaný Dopĺňací rozsudok v mene republiky, kde žalovaná bola zaviazaná povinnosťou nahradiť trovy štátu a ktorý je predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

Vývoj takto procesne prebiehajúcej situácie bolo potrebné oboznámiť, aby odvolací súd mohol poukázať na skutočnosť, že opätovne došlo k procesnému pochybeniu. Je ale nepochybné, že nemožno prisvedčiť odvolacím námietkam, pokiaľ žalovaná poisťovňa namieta, že už nie je možné doručovať rozsudok predsedovi súdu, pretože štát je jednoznačne účastníkom konania vtedy, ak sa rozhoduje o náhrade trov, ktoré mu v konaní vznikli, t.j. ak sa rozhoduje o povinnosti účastníkov o ich náhrade a takýto prípad nepochybne nastal.

Skutočnosť, na ktorú odvolací súd v plnom rozsahu považuje za potrebné poukázať, že podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne, vyhlasuje ho vždy predseda senátu alebo samosudca v

mene Slovenskej republiky, uvedie pri tom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní. Podľa odseku 3 a 4 cit. ustanovenia vo veciach v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jej vyhlásením. Len čo súd vyhlásil rozsudok je ním viazaný. V zmysle ust. § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ, čiže žalobca a odporca, žalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Je zrejmé z citovaných zák. ustanovení, že súd nemôže rozhodovať o povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi navzájom alebo medzi účastníkmi a štátom zásadne v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Ak to ale robí dopĺňacím rozsudkom, tak na tieto sa vzťahujú tie isté ustanovenia, ako na základný rozsudok vo veci samej. V danom prípade teda jednoznačne prvostupňovým súdom nebol dodržaný zákonný postup podľa ust. § 156 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci tak, ako je vyššie uvedené a týmto bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, čo je základným a zásadným procesným pochybením.

Z týchto dôvodov nebolo možné rozhodnúť inak, ako vec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie kde bude potrebné, aby prvostupňový súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného postupu a v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 156 ods. 1,3 a 4 O.s.p.. Zároveň je, ale potrebné, aby sa už riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tom smere, že nepochybne štát je účastníkom konania a teda v týchto smeroch neobstoja odvolacie námietky žalovanej.

Rozhodnutie bolo prijaté jednoznačne senátom pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.