KSKE 4 Co 94/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110222578 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110222578.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H., G. Č..XX, zastúpeného Z.. K. H., advokátom so sídlom kancelárie v H., W.. V.Á. Č.. X, proti žalovanej S. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej I. H., E. Č.. XX/X, zastúpenej Z.. V. G., advokátom, so sídlom kancelárie v H., E. Č.. XX, v konaní o určenie zániku vymáhateľnosti práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 31.1.2011, č. k. 14C/27/2010-37 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou z 19.3.2004 a zmenenou dňa 8.12.2005 sa domáhal proti žalovanej ( titulom uplynutia premlčacej lehoty podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

a/ určenia, že právo žalovanej domáhať sa exekúciou výkonu rozhodnutia z právoplatného a vykonateľného rozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 28C/39/1992-39 zo dňa 1.7.1992 a vypratanie žalobcu z trojizbového družstevného bytu č.25, nachádzajúceho sa v H., J. W. G. Č.. XX nie je súdne vymáhateľné a

b/ určenia, že právo žalobcu užívať trojizbový družstevný byt č.25 nachádzajúci sa v H. J. W. G. Č.. XX trvá.

O nároku žalobcu pod písm. b/ bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8.12.2005 č. k. 14C/23/04-94 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 5.1.2006 č. k. 14C/23/04-99 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2007, č.k. 4Co/37/2006 - 129, ktorými bola žaloba žalobcu o určenie, že jeho právo užívať trojizbový družstevný byt č.25, nachádzajúci sa v H.Š. J. G. W.. Č.. XX trvá zamietnutá a v tejto časti rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňom 21.1.2008. Uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 3Cdo 99/2008 z 22.4.2010 bolo odmietnuté dovolanie žalobcu v časti nároku označeného vyššie pod písm. b/ a v časti nároku označeného pod písm. a/ ( t.j. o určenie zániku súdnej vymáhateľnosti práva na vypratanie bytu a vo výroku o trovách konania) bolo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušené a vec bola vrátená v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

Odvolací súd uznesením zo dňa 30.6.2010 č.k. 4Co/161/2010 - 184 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie súdnej vymáhateľnosti práva

a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým, aby sa vysporiadal s posúdením druhu žaloby; a v prípade záveru, že ide o žalobu na určenie existencie či neexistencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. uzavrel, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na žiadanom určení v čase jeho rozhodovania, prípadne v čom spočíva, a v prípade ak ide o inú určovaciu žalobu (neuvedenú v ust. § 80 písm. c/ O.s.p) uzavrieť, z ktorého zákonného ustanovenia jej prípustnosť vyplýva. Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu v časti zamietnutia žaloby o určenie trvania práva užívať byt nadobudol právoplatnosť dňom 21.1.2008. Konaniu o nároku žalobcu na určenie zániku súdnej vymáhateľnosti práva na vypratanie bytu, vrátane trov konania bola pridelená nová spisová značka 14C/27/2010.

Napadnutým uznesením zo dňa 31.1.2011 č. k. 14C/27/2010-37 prvostupňový súd zastavil konanie o žalobe žalobcu o určenie, že právo žalovanej domáhať sa exekúciou výkonu rozhodnutia z právoplatného a vykonateľného rozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 28C/39/1992-39 zo dňa 1.7.1992 a vypratanie žalobcu z trojizbového družstevného bytu č.25, nachádzajúceho sa v Košiciach, na ulici G.Q. Č.. XX nie je vymáhateľné (nárok žalobcu označený vyššie pod písm. a/) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 494,70 eura na účet jej právneho zástupcu advokáta Z.. V. G., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobca listom z 1.10.2010 (súdu došiel dňa 12.10.2010) oznámil, že berie žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť, pretože žalovaná po začatí konania svoje členské práva k predmetnému bytu previedla na tretiu osobu a to P. V., ktorý sa ako nájomca bytu stal aj jeho vlastníkom, ktorá skutočnosť vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č.11079 pre H.. Ú.. P.. Prevodom členských práv a povinností na tretiu osobu právo žalovanej domáhať sa vypratania bytu zaniklo, pričom toto právo žiadnej tretej osobe nevzniklo, dôsledkom čoho je skutočnosť, že žalovaná nemá viac právo domáhať sa vykonania exekúcie tohto bytu vo vzťahu k žalobcovi ako povinnému v exekučnom konaní. Takýmto konaním žalovanej jej právo priznané exekučným titulom ( rozsudkom bývalého Mestského súdu v Košiciach č. k. 28C/39/1992-39 z 1.7.1992) zaniklo, preto žalobcovi neostávalo nič iné, než upustiť od domáhania sa takéhoto určenia súdnym rozhodnutím. Keďže žalovaná svojím konaním zavinila, že návrh žalobcu, ktorý bol podaný dôvodne musel zobrať späť, je povinná znášať trovy tohto konania, uplatnil si preto nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v celkovej výške 1.085,05 eura.

Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. konanie o návrhu žalobcu zastavil, keď vyhodnotil, že nesúhlas žalovanej so späťvzatím žalobného návrhu nebol daný z vážnych dôvodov, pre ktoré by v dôsledku zastavenia tohto konania bola žalovanej odopretá súdna ochrana, resp. že by zastavením konania došlo k výraznému zásahu do jej práv a oprávnených záujmov, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a na ich náhradu vo výške 494,70 eura zaviazal žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že právo žalovanej disponovať s jej členským podielom k predmetnému bytu nebolo ničím obmedzené a preto bola oprávnená v priebehu súdneho konania previesť členské práva na tretiu osobu. Takéto správanie žalovanej nemožno považovať za správanie, pre ktoré by bol žalobca nútený zobrať žalobu späť. Žalobca sa pri tom z predmetného bytu odsťahoval dobrovoľne, v obave zo vzniku ďalšieho súdneho sporu. Ani zmena v osobe vlastníka predmetného bytu nebránila žalobcovi domáhať sa zabezpečenia primeraného náhradného bytu žalovanou. Navyše, zo súdnych spisov sp. zn. 14C/23/2004 a sp. zn. 17Er/461/2003 zistil, že žalovaná už v minulosti zabezpečila žalobcovi náhradný byt, do ktorého sa žalobca odmietol presťahovať a to z dôvodu, že takto zabezpečený náhradný byt považoval za neprimeraný. Uzavrel, že zastavenie konania v časti o určenie zániku súdnej vymáhateľnosti práva na vypratanie bytu z procesného hľadiska zavinil žalobca. Žalobca bol pri tom neúspešný aj v časti o určenie trvania práva užívať byt a zároveň z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v časti o určenie zániku súdnej vymáhateľnosti práva na vypratanie bytu.

Výšku trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom Z.. V. G. určil ako náhradu za celkovo 11 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (plnomocenstvo zo dňa 16.4.2004) , 2/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (vyjadrenie z 20.4.2004 k žalobe) , 3/ účasť na pojednávaní dňa 7.10.2004, 4/ účasť na pojednávaní dňa 24.2.2005, 5/ účasť na pojednávaní dňa 28.2.2005 (na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia - uznesenie o zastavení konania) , 6/ účasť na pojednávaní dňa 24.11.2005, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 7/ účasť na pojednávaní dňa 8.12.2005, 8/, účasť na pojednávaní (na odvolacom súde) dňa 4.10.2007, 9/ účasť na pojednávaní (na odvolacom súde) dňa 30.10.2007, 10/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (vyjadrenie z 2.6.2008 k dovolaniu) , 11/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (vyjadrenie z 5.11.2010 k späťvzatiu žaloby, doplnené podaním z 18.11.2010) . Vychádzajúc z ust. § 13 ods. 6, § 16 ods. 1, § 19 ods. 3, § 22 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1,3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby trovy právneho zastúpenia pozostávajúcej z tarifnej odmeny v sume 435,91 eura (3 x 1360,- Sk + 1 x 1.154,- Sk +1/2 z 1.154,- Sk + 1/4 z 1.154,- Sk + 1x 1.154,- Sk + 2 x 1.371,- Sk + 1 x 1.465,- Sk + 1 x 55,49 eura, t.j. 380,42 eura) po prepočte sumy 11.460,50 Sk (podľa konverzného kurzu 30,1260 Sk/1 euro + 55,49 eura) a z paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 58,79 eura) 3 x 136 Sk + 4 x 150,- Sk + 2 x 178,- Sk + 1 x 190,- Sk + 1 x 7,21 eura, t.j. 51,58 eura (po prepočte sumy 1.554,- Sk) + 7,21 eura, ktorú sumu zaviazal zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 1.085,05 eura k rukám jeho právneho zástupcu ako aj trovy odvolacieho konania v sume 43,09 eura. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak svoj záver o zavinení zastavenia konania založil na tom, že zmena v osobe vlastníka predmetného bytu mu nebránila domáhať sa zabezpečenia primeraného náhradného bytu žalovanou. Ním podanou žalobou sa domáhal rozhodnutia, ktorým by súd deklaroval, že medzi účastníkmi konania niet právneho vzťahu, ktorého obsahom bolo súdne vymáhateľné právo žalovanej na jeho vypratanie z bytu. Zabezpečenia bytovej náhrady sa nedomáhal. Ak žalovaná po začatí konania svoje členské práva k bytu previedla na tretiu osobu, ktorá sa stala nájomcom a následne výlučným vlastníkom tohto bytu, jej právo domáhať sa vypratania bytu zaniklo a preto mu neostalo nič iné, než upustiť od domáhania sa požadovaného určenia súdnym rozhodnutím. Žalovaná preto výlučne svojím konaním zavinila, že jeho dôvodne podaný návrh musel byť vzatý späť. Ak prvostupňový súd priznal žalovanej náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukázaním na jeho neúspech v konaní v časti o určenie trvania práva užívať byt, jeho neúspech je iba v nepatrnej časti konania a mal byť posudzovaní podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Súd mal preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže v konaní o určenie zániku súdne vymáhateľnosti práva na vypratanie bytu k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku správania sa žalovanej a jeho neúspech v konaní o určenie práva užívať byt bol neúspechom iba v pomerne nepatrnej časti. Správne preto mal prvostupňový súd jeho úspech v konaní vyhodnotiť ako úspech v prevažujúcej časti veci a priznať mu náhradu trov konania v plnej výške.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Výrok rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým bolo konania o vo veci zastavené nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť ( § 206 ods. 3 O.s.p.) .

Odvolanie žalobcu smeruje iba proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania, keď namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania, pretože správne mal súd

vyhodnotiť úspech žalobcu v konaní ako jeho úspech v prevažujúcej časti a priznať mu náhradu trov konania v celej výške.

Podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 142 ods. 2,3 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne nepatrne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok ( zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.

V preskúmavanej veci je potrebnú rozhodnúť o trovách celého konania, t.j. o trovách konania jeho účastníkov od podania žaloby na súd dňa 23.4.2004, keď pôvodný návrh žalobcu bol vedený pod sp. zn. 14 C 23/04.

Nemožno ako neúspech účastníka konania v pomerne nepatrnej časti (ust. § 142 ods. 3 O.s.p.) hodnotiť neúspech žalobcu v prípade rozhodnutia o jeho nároku označenom vyššie pod písm. b/ ak právoplatným rozsudkom bola žaloba v tejto časti zamietnutá, pretože žalobca si tento nárok uplatňoval samostatne, popri nároku na určenie, že právo žalovanej domáhať sa výkonu exekúcie vyprataním bytu zaniklo uplynutím premlčacej doby. Z tohto hľadiska ide o rovnocenné samostatné nároky žalobcu a ak jeho nárok na určenie, že mu trvá právo užívať predmetný byt bol zamietnutý, nejde o o neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Právo žalovanej disponovať s jej členským podielom k predmetnému bytu skutočne neboli ničím obmedzené a preto ním aj mohla voľne disponovať, ktorá skutočnosť mala za následok späťvzatie žaloby o nároku žalobcu na určenie zániku vymáhateľnosti práva na vypratanie bytu. Žalovaná však so zastavením konania nesúhlasila a poukazovala na to, že žalobca predmetný byt prestal užívať a tento aj so svojou rodinou natrvalo opustil. Procesný postup žalobcu v konaní (späťvzatie žaloby) hodnotila ako jeho účelové správanie v snahe vyhnúť sa následkom neúspechu v konaní.

Dôvodom zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorého obsahom by bolo súdne vymáhateľné právo žalovanej na vypratanie bytu bol nielen prevod členských práv žalovanej na inú osobu, ale aj skutočnosť, že žalobca sa s predmetného bytu ( spolu s rodinou) odsťahoval. Jednoznačne preto nemožno uzavrieť, že správanie sa žalovanej (prevod členských práv na tretiu osobu ) bolo bezprostredným ( a jediným) dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom, ktorá skutočnosť by mala za následok jej procesné zavinenie na zastavení konania.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 494,70 eura na účet jej právneho zástupcu ( podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.) ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaná si nárok na náhradu odvolacích trov neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.