KSKE 4 CoE 164/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 4 CoE 164/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/164/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206205222 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206205222.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného K.. I. K., nar. X.X.XXXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou matkou H. K., oboch bývajúcich v J., S. Č.. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova č. 20, proti povinnému S. K., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v J., S. Č.. XX, prechodne sa zdržujúcemu v D., N. C. Č.. X, o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala, Exekútorský úrad v Košiciach, Moyzesova č. 34, pod sp. zn. EX 284/2006, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.3.2011, č. k. 39Er 651/2006-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený (zastúpený zákonnou zástupkyňou) sa návrhom zo dňa X.X.XXXX domáhal u súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie výživného s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 29C/548/2000-27 zo dňa 28.1.2003 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 16CoP/229/2003-41 zo dňa 20.2.2004 a rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 29C/548/2000-93 zo dňa 19.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/171/2005-111 zo dňa 29.7.2005. Dňa XX.XX.XXXX doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že svoju podlžnosť voči oprávnenému dňa XX.X.XXXX zaplatil. Z uvedeného dôvodu preto navrhol súdu, aby exekúcia proti nemu bola zastavená. K návrhu pripojil aj rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 4T/44/2010-90 zo dňa 27.9.2010, ktorým ho súd oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy, pretože trestnosť činu zanikla, po tom, čo uhradil dlžné výživné v suma 4.339,50 eura.

Uzavrel, že nie sú splnené podmienky na to, aby návrhu povinného vyhovel a exekúciu zastavil. Vychádzal pritom z ust. § 80 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Exekučný poriadok) , podľa ktorého súd môže zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov, ak sú na to splnené zákonné predpoklady. Pri rozhodovaní vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, akým spôsobom sa povinný dostal do omeškania s plnením vyživovacej povinnosti a ako sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného. Vychádzajúc zo zistenia, že povinný svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne (dlhodobo) neplnil, čoho dôkazom je podanie obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy, skonštatoval, že tieto zistenia zakladajú opodstatnenú obavu, že pokiaľ by sa exekučné konanie zastavilo, povinný by svoju vyživovaciu povinnosť do budúcna dobrovoľne neplnil. Naviac poukázal na to, že v zmysle ust. § 80 Exekučného poriadku musí byť preukázané, že sa exekúcia vykonáva zrážkami zo mzdy, resp.

iných príjmov, ktorými sa uhrádza už len bežné výživné, teda že všetky nedoplatky na výživnom boli vyrovnané. Táto skutočnosť však nebola preukázaná, pretože povinný mal podľa vyjadrenia súdneho exekútora naďalej nedoplatok na dlžnom výživnom vo výške 229,25 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Zdôraznil, že zaostalé výživné v celom rozsahu uhradil, čoho dôkazom je oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 27.9.2010. Po pojednávaní na súde sa so zákonnou zástupkyňou maloletého dohodol na poukazovaní bežného výživného vo výške 66,39 eur mesačne na jej účet. Trval na tom, že svoju podlžnosť voči oprávnenému uhradil v celej výške a preto nevie prečo mu exekútor do uhradenej sumy nezapočítal aj sumu, ktorá mu bola zrážaná z dôchodku od X.X.XXXX A. XX.X.XXXX, po 46,57 eura mesačne, t.j. spolu 186,28 eura, po 50 eur mesačne od XX.X.XXXX A. XX.X.XXXX, ktoré uhradil zo svojho účtu na účet exekútora formou jedného priameho prevodu a tri úhrady formou trvalého príkazu, čo predstavuje sumu 200 eur, všetko spolu 386,28 eura, to všetko okrem priameho vkladu 4.000 eur cestou I. I.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu neboli zohľadnené ani zrážky z jeho výsluhového dôchodku okrem mesačného výživného na zaostalé výživné vo výške 46,57 eura mesačne za obdobie od X.X.XXXX A. XX.X.XXXX, čo predstavuje sumu 512,27 eura. Uviedol, že bežné výživné bude uhrádzať formou trvalého príkazu na účet zákonnej zástupkyne oprávneného. Poprel, že sa vyhýbal preberaniu zásielok od exekútora, pretože adresa jeho prechodného pobytu bola známa aj zákonnej zástupkyni oprávneného, ktorá ju súdnemu exekútorovi mohla oznámiť.

Súdny exekútor a ani oprávnený, zastúpený zákonnou zástupkyňou sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je nedôvodné.

Z obsahu povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 13.10.2010 (č. l. 20) vyplýva, že povinný nežiada iba o zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy (v rámci prebiehajúcej exekúcie na uspokojenie nárokov oprávneného) , ale žiada o zastavenie exekúcie v celom rozsahu, čo odôvodňuje tým, že svoju podĺžnosť voči oprávnenému, zastúpenému jeho zákonnou zástupkyňou dňom XX.X.XXXX vyrovnal.

Napriek tejto skutočnosti prvostupňový súd posudzoval návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako jeho návrh na zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy a dospel k správnemu záveru, že pre vyhovenie takémuto návrhu nie sú splnené zákonné podmienky.

Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2) , ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je právny nárok. Ak sa exekúcia vykonáva už len na bežné výživné je vecou úvahy súdu, ako o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodne s prihliadnutím na všetky okolnosti a následne s vyhodnotením, či u povinného možno dôvodne predpokladať, že výživné bude plniť naďalej dobrovoľne. Preto ako súd prvého stupňa správne uviedol, že povinný nepristúpil k plneniu si vyživovacej povinnosti dobrovoľne, tým viac, že sa voči povinnému viedlo trestné konanie pre prečin zanedbania povinnej výživy, obava, že po zastavení exekučného konania by si povinný svoju povinnosť neplnil dobrovoľne je opodstatnená.

Odhliadnuc od uvedeného, v konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné. Naopak podľa vyjadrenia súdneho exekútora povinný má na zaostalom výživnom

nedoplatok. Exekučnému súdu podklady pre rozhodnutie zadováži na výzvu súdu súdny exekútor. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora dlžné výživné ku dňu XX.X.XXXX predstavuje sumu 229,25 eura.

Za tohto stavu preto neprichádza do úvahy rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie proti povinnému, pretože predmetom exekúcie okrem zaostalého výživného (podľa správy súdneho exekútora) je aj vymáhanie bežného výživného pre maloletého oprávneného. Nie sú preto splnené žiadne zákonnom stanovené predpoklady uvedené v ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ktoré by odôvodňovali takéto rozhodnutie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.