KSKE 4 CoE 206/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/206/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811202275 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811202275.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného V. X. Ž. K., M..N.., so sídlom v H., A. Č.. X, IČO: XX XXX XXX proti povinnému Z. O., nar. 4.12.1988, bývajúcemu v H. O. X. Č.. X, o vymoženie 30,79 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora Z.. S.. M. O., Exekútorský úrad v H., T. Č.. X pod sp.zn. EX 462/2011 AM, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 22. júla 2011, č.k. 12Er/207/2011-37 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/1501/2009 zo dňa 8.3.2010, ktorým bola uložená povinnosť povinnému zaplatiť oprávnenému istinu 30,79 eura s 5 % p.a. úrokom z omeškania od 24.7.2008 do zaplatenia a trovy konania 230 eur, to všetko v lehote 5 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

S poukazom na ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a ust. § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä s rozhodcovským rozsudkom, poistnou zmluvou všeobecnými podmienkami pre poistenie zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 28.11.2007 uzatvorená poistná zmluva EuroKapitálPlus , na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému životné a úrazové poistenie a ten sa zaviazal platiť poistné vo výške 19,52 (588,- Sk, pri konverznom kurze 30,1260 Sk/ 1 euro) mesačne. Povinný počas trvania poistenia prestal platiť dojednané poistné a oprávnenému vzniklo právo na dlžné poistné a úroky z omeškania, ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy. Svoje právo uplatnil oprávnený žalobou zo dňa 16.9.2009 pred rozhodcovským súdom Arbitrážny súd Košice.

Uzavrel, že podľa ust. § 52 ods. 1, 2, a 3 Občianskeho zákonníka poistná zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Vychádzal zo skutočnosti, že zmluva je uzavretá medzi dodávateľom na jednej strane a spotrebiteľom na druhej strane, ktorý pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinným a podľa bodu 2

poslednej časti tlačiva Všeobecných zmluvných podmienok oprávneného, časti OSOBITNÉ ZMLUVNÉ DOJEDNANIA č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4225190202.

Ďalej poukazujúc na ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 a taktiež § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka uviedol, že rozhodcovský súd síce skúmal či nárok oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska noriem ochrany práv spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Z poistnej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy , do ktorého sú vpísané údaje o povinnom druhu a výške poistenia , ďalej na tlačive Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus a tlačive Všeobecných poistných podmienok , na základe čoho konštatoval, že povinný nemal možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu ako celok. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Súd mal teda za to, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pričom táto nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Jej neprijateľnosť spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, koho určí ako rozhodcu, pričom je bránené povinnému, aby svoje práva bránil pred všeobecným súdom. Následne pod zámienkou účelnosti, praktickosti a rýchlosti bol oprávneným vybraný rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu konania. Uzavrel, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútne neplatnou a aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky je materiálne nevykonateľný, preto súd na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pretože napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodov uverejnených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. Uviedol, že pokiaľ ide o Arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom, jedná sa o vykonateľné rozhodnutie rovnako ako právoplatný rozsudok súdu v súlade s ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Spĺňa všetky podmienky jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd vyslovil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, neuviedol však, z akého dôvodu považuje exekučný titul za rozporný so zákonom a bolo jeho povinnosťou uviesť, s ktorým konkrétnym právnym predpisom nie je v súlade. Konštatovania a závery súdu prvého stupňa ohľadom neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky, navyše exekučný súd nie je ani oprávnený v exekučnom konaní tieto skutočnosti skúmať, pretože tým zasahuje do zásady záväznosti právoplatných rozhodnutí a to bez opory v zákone. Arbitrážny rozsudok má v súlade s ust. § 35 v spojení s ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp. rei iudicatae. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore so zákonom, nie je v zmysle zákona neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v zmysle smernice, nakoľko ide o individuálne dojednanú podmienku (čl. 3 ods. 1 smernice) a tieto sa v zmysle smernice považujú za prijateľné a teda platné. Uviedol, že rozhodcovská doložka je uvedená v časti XV. všeobecných poistných podmienok jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 OZ a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú. Taktiež poukázal na nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa ak hovorí o úverovej zmluve, pretože medzi účastníkmi podpísaním zmluvy vznikol poistný vzťah. Povinný osobne a vlastnoručne podpísal všeobecné poistné podmienky (VPP) a oddelene od ostatného textu sa nachádzajú aj osobitné zmluvné dojednania, t.j. rozhodcovská doložka, ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Poukázal aj na porušenie ustanovení O.s.p. týkajúcich sa dokazovania, konkrétne ust. § 115a a § 214 ods. 2 O.s.p. a v súvislosti s tým uviedol, že nenariadením pojednávania súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu, pričom poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone č. 244/2002 Z.z. stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 tohto zákona. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že ak súd prvého stupňa posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, nezaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, konal nad rozsah zákona.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2022 Z.z. o rozhodcovskom konaní dôsledkom uvedeného posúdenia je v prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd exekučné konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, tak potom by bolo nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Odvolací súd zistil z rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice, rozhodcom Z.. G. L., ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol z poistnej zmluvy č. 4225190202. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je poisťovacia činnosť - životné poistenie. Povinný ako poistený v predmetnej poistnej zmluve je fyzickou osobou, preto predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania z poistnej zmluvy je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa bol oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska, či povinného nezaväzuje na konanie objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo v rozpore s dobrými mravmi a v prípade zistenia týchto nedostatkov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") .

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinný, ako spotrebiteľ reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti, alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy , čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka ( rozhodcovská doložka) je od počiatku neplatnou.

V nadväznosti na uvedené právne závery, rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zodpovedá zákonu. Z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. (v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.