KSKE 4 CoE 32/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910210867 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7910210867.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát, proti povinnej U. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M. N., N. R. U. XXX/X, o vymoženie 1.228 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 8551/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 1. februára 2012, č.k. 16Er/277/2010-76 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava pod číslom EX 8551/10.

Exekučným titulom v danej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 15.4.2010, sp. zn. SR 01081/10, ktorý bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX K. Y. XX.X.XXXX, podľa ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníčke úver vo výške 500 eur zvýšený o poplatok vo výške 484 eur. Celkovo bola povinná podľa uvedenej zmluvy povinná vrátiť oprávnenému sumu 984 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom 14.6.2009.

S poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, ktoré zároveň citoval, posúdil úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský úver. Uviedol, že súčasťou formulárovej úverovej zmluvy je aj rozhodcovská doložka (bod 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) , ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie tejto rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve však súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, kedy povinná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Povinná ako spotrebiteľ ju mohla iba prijať ako celok alebo odmietnuť. A rovnako aj obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Uviedol, že z rozhodcovskej doložky vyplýva, že spory bude rozhodovať a) stály

rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, b) všeobecný súd, čo však neplatí, ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.

Súd prvého stupňa považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorú podrobil súdnej kontrole za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi. Preto pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky považoval za dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky podľa práva Európskej únie nie je možné exekúciu rozdeliť na dovolenú a nedovolenú a nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie ako celok vyvolané oprávneným.

Uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu- zásadu legality. Podľa jeho názoru musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Oprávnený tiež namietal odňatie možnosti konať pred súdom tým, že podľa jeho názoru exekučný súd porušil okrem iného rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený zastával názor, že mal v tomto konaní výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne; exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto sa ňou exekučný súd podľa názoru oprávneného nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. V podanom odvolaní oprávnený mal tiež za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a tým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon oprávnený namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vzhľadom na to, že exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorá je podľa názoru oprávneného platná. Oprávnený nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a poukázal tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania.

K odvolaniu oprávneného podala vyjadrenie povinná, uviedla, že s predmetným uznesením súdu prvého stupňa plne súhlasí.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. o odvolaní oprávneného proti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal predovšetkým rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

Nemožno súhlasiť s odvolaním oprávneného v časti, v ktorej namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavanej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a keďže v posudzovanom prípade exekučným titulom (§ 41 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) je rozsudok rozhodcovského súdu, ani ohľadom namietanej obmedzenej možnosti skúmania rozhodcovského rozsudku exekučným súdom. Aj pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 cit. ustanovenia) . Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva teda exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení.

Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým nie je rozhodnutie súdu nie vždy je ustanovená viazanosť len výrokom rozhodnutia a rozpornosť exekučného titulu so zákonom je často tak zjavná, že na ňu možno usúdiť z jednoduchého porovnania výroku titulu s príslušnou právnou normou. V exekučných konaniach na základe rozsudku rozhodcovského súdu sa preto exekučný súd nevyhne skúmaniu zmlúv jednak pre potrebu vyhodnotenia rozhodcovskej doložky, ako aj za účelom posúdenia charakteru právneho vzťahu a z toho vyplývajúceho určenia práva rozhodného pre posúdenie plnenia priznaného exekučným titulom z hľadiska ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. nielen z jeho výroku, ale aj z odôvodnenia.

V nadväznosti na uvedený právny záver rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie zodpovedá zákonu.

Oprávnený tiež nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 500 eur.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe, alebo právnickej osobe.

Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej Zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili Zmluva o úvere uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Charakter predmetnej zmluvy totižto nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej o.i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice Rady 93/13/EHS, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Európsky súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C - 473/00 Cofidis) . Z citovaných ustanovení čl. 2 Smernice Rady 93/13/EHS vyplýva, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle tejto smernice. Na predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania, ktorý vznikol uzatvorením Zmluvy o úvere, je preto potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko pri jeho aplikácii je potrebné použiť tzv. eurokonformný výklad, pretože v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere bola Slovenská

republika členským štátom Európskej únie. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj keď to z týchto ustanovení priamo nevyplýva.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky súdom prvého stupňa ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 1 OZ a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil pre nespôsobilý exekučný titul.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej takéto trovy nevznikli, preto odvolací sú rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.