KSKE 4 CoE 8/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoE/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910208976 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7910208976.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej D. A., E.. XX.XX.XXXX, I. K. E., Y. XXX/XX, zast. JUDr. Kristiánom Kürthym, Hollého 22, Šaľa, o vymoženie 1.126,26 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 pod sp.zn. EX 6804/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 02.11.2011, č.k. 14Er/634/2010-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením :

1/ exekúciu z a s t a v i l

2/ súdnemu exekútorovi n e p r i z n a l náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca v Bratislave sp.zn. SR 23566/09 zo dňa 29.01.2010, súd poveril dňa 10.08.2010 vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Povinný podal dňa 16.08.2011 návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že výška zmenkového úroku bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, keď zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu neprimerane vysokej sankcie.

S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2010 sp.zn. II. ÚS 54/2010-15, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preskúmal podmienky predmetného exekučného konania, preskúmal exekučný titul a Zmluvu o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku.

Zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.05.2009 zistil, že povinnej bol poskytnutý úver, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Oprávnený sa následne žalobou zo dňa 22.12.2009 domáhal zaplatenia sumy 1.126,26 eur s prísl. a trovami konania, na základe čoho bol pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekúcii.

Ďalej poukázal na ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä ust. § 53 ods. 4 písm. r/ a uzavrel, že uvedená zmluva medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou. Je z nej evidentné, že je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorej sú vpísané údaje o povinnej a o výške úveru, kde povinná nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov oprávneným a tieto tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a povinná tak mala možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu ako celok. Ďalej upriamil pozornosť na rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy. Uviedol, že podľa bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - rozhodcovskej doložky - všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov a jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky tak, ako bola formulovaná v bode 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je podľa ust. § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci bol tak vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil ako absolútne neplatnú a preto exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil tým, že listom zo dňa 27.09.2011 požiadal súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie v lehote 7 dní od doručenia žiadosti s tým, že ak bude táto žiadosť exekútorom ignorovaná, súd rozhodne o nepriznaní trov exekúcie. Keďže súdny exekútor uvedenú žiadosť ignoroval, rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal správnosť záverov súdu prvého stupňa o tom, že uzavretá zmluva medzi ním a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere s odôvodnením, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol jej poskytnutý úvere na účel povolania. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, z čoho vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na uvedené exekučné konanie nemôže vzťahovať. Namietal aj závery súdu prvého stupňa o rozhodcovskej doložke a uviedol, že s povinnou bola uzavretá zmluva o úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Preto nevyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade mal spotrebiteľ právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Strany zmluvy sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu prvého stupňa by znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného. Podľa neho sú tzv. alternatívne rozhodcovské doložky právne prípustné podľa vnútroštátneho práva (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) , aj podľa práva európskeho. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože po doručení návrhu na vykonanie exekúcie z jeho strany, súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia a toto mu po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo aj udelené. Z toho vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi.

Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Stotožnila sa so závermi súdu prvého stupňa o tom, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou aj napriek skutočnosti, že v časti účelu úveru je uvedený účel povolania. Uvedené označenie je však iba účelové a obchádza zákon práve z dôvodu, aby oprávnený mohol namietať použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Už z formuláru zmluvy vyplýva, že v časti účel úveru sú tri zo štyroch kolónok formulované tak, aby v prípade označenia bola zmluva o úvere vyňatá spod ustanovení spotrebiteľských úverov. Stotožnila sa aj so závermi súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky.

K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie aj súdny exekútor, v ktorom uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu a z týchto dôvodov nemôže zaujať ani stanovisko k obsahu podaného odvolania.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. o odvolaní oprávneného proti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekúciu môže (okrem dôvodov vymenovaných v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku) zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z (iných) ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Ex. por.) .

Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ZRK) , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo,

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž dopĺňa Exekučný poriadok o

špeciálne prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a exekútorovi už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky, exekučné konanie ex offo uznesením zastaví.

Pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Práve takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 cit. ustanovenia) . Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva teda exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení.

V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Vyššie uvedená právna úprava a jej výklad je takisto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a vyplýva z nej povinnosť súdu aj pri nútenom výkone rozhodnutia, v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán, chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok Súdneho dvora zo 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL) .

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v ustanovení § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Právna úprava Exekučného poriadku predpokladá, že súd udelí exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju zastaví, ak zistí, že sú splnené podmienky pre úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže zakladať prekážku res iudicata pre neskoršie úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie, lebo exekúcia môže začať až v konaní po vydaní poverenia (upovedomením o jej začatí - § 47 Ex.por.) a zastaviť možno len začatú exekúciu.

Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola medzi účastníkmi uzavretá 29.05.2009, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné súvisiace okolnosti, je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V rozhodnom období (29.05.2009) bolo teda bez právneho významu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na povinnú možno hľadieť ako na spotrebiteľa. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje odlišne od § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený, ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej - povolanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý na účely svojej obchodnej činnosti či podnikateľskej činnosti. Tým viac, keď zo zmluvy nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré by povinnú identifikovali ako podnikateľku, resp. živnostníčku (IČO) a pod.

Vzhľadom na tieto závery, aj oprávneným namietané posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je nedôvodné.

Stotožniť sa totiž možno s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v posudzovanej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 1 OZ. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže teda byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil pre nespôsobilý exekučný titul.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.