KSKE 4 Cob 114/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/114/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808209764 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808209764.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: F. Z. - T., W. XXX, B., R.: XX XXX XXX, zastúpenej advokátom W.. L. J., H. XX/XX, B. Z., proti žalovaným: l. F. O. - Z., V. XX, L., zastúpenej advokátom V.. F. W., H. a W. 4, L. a 2. B. O. B., I. XX, L., o zaplatenie XX.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu L. zo dňa X.X.XXXX č. k. XCb/X/XXXX-XXX v spojení s opravným uznesením zo dňa X.XX.XXXX č. k. XCb/X/XXXX-XXX, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v l. a 2. rade zaplatiť žalobkyni XX.XXX,XX eura spoločne a nerozdielne v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že žalobkyňa sa pôvodne žalobou domáhala proti žalovaným zaplatenia sumy XXX.XXX,- Sk s prísl. (v konaní sp. zn. XXCb/XX/XXXX) z dôvodu neuhradených faktúr za dodaný tovar. Po začatí konania žalovaný v 2. rade zaplatil XXX.XXX,- Sk, súd prvého stupňa na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou preto uznesením zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXCb/XX/XX-XX konanie v tejto časti zastavil a zvyšok nároku žalobkyne vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. XCb/XX/XX. V tomto konaní bolo nariadené súdom prvého stupňa znalecké dokazovanie, na základe výsledkov ktorého vzala žalobkyňa svoj návrh čiastočne v sume X.XXX,- Sk späť. So súhlasom žalovaných súd prvého stupňa uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XCb/XX/XX-XXX konanie o zaplatenie X.XXX,- Sk zastavil a zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie. V tomto konaní súd prvého stupňa posudzoval návrh žalobkyne na rozhodnutie vo veci rozsudkom na základe čiastočného uznania, pretože žalovaní mali podľa tvrdenia žalobkyne jej dlh uznať opakovanými uznávacími právnymi úkonmi. Tvrdila, že žalovaní jej nárok uznali listom, ktorý bol doručený žalobkyni dňa XX.X.XXXX, kde žalovaní spoločne a nerozdielne uvádzajú, že dlh vo výške XXX.XXX,- Sk uznávajú a majú záujem ho vyrovnať s tým, že sa zaväzujú do XX.X.XXXX uhradiť sumu asi XXX.XXX,- Sk a zvyšnú časť do XXX.XXX,- Sk budú uhrádzať v mesačných splátkach po cca XX.XXX,- Sk; v tomto podaní žalovaní tiež uviedli, že majú na sklade tovar žalobkyne dodaný na faktúru v hodnote XXX.XXX,- Sk. Žalovaná v l. rade opätovne uznala dlh listom z XX.XX.XXXX vo výške XXX.XXX,- Sk, opätovne konštatovala, že majú na sklade tovar žalobkyne v hodnote XXX.XXX,- Sk a uviedla, že so žalovaným v 2. rade začnú dlh vyrovnávať v pravidelných splátkach až po prevzatí tohto tovaru žalobkyňou. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom XX.X.XXXX uznal do zápisnice dlh voči žalobkyni asi vo výške XXX.XXX,- Sk. Na ďalšom pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalovaný v 2. rade potvrdil, že majú so žalovanou v l. rade na sklade sporný tovar žalobkyne v hodnote XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura) , ktorý bol dodaný podľa tvrdenia žalobkyne na základe kúpnej zmluvy a nešlo o tovar z prieskumného predaja, teda sporným ostáva medzi účastníkmi konania len tovar v tejto hodnote. Žalobkyňa pri tvrdení o uznaní dlhu vychádzala z listu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaná v l. rade uznala svoj dlh vo výške XXX.XXX,- Sk. Na uvedenom liste je pečiatka žalovanej v l. rade a tiež podpis,

o ktorom nevedela, či patrí žalovanej v l. rade. Aj v tomto liste je konštatované, že má na sklade tovar žalobkyne v hodnote XXX.XXX,- Sk. Žalovaná v l. rade tvrdila, že dlh voči žalobkyni neuznala. Žalovaný v 2. rade uznal nárok žalobkyne v sume XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eura) . Na výzvu súdu prvého stupňa žalovaný v 2. rade oznámil, že nesúhlasí s rozhodnutím čiastočným alebo medzitýmnym rozsudkom, žalovaná v l. rade na výzvu súdu prvého stupňa nereagovala, pričom bola vo výzve poučená, že ak sa v stanovenej lehote k návrhu žalobkyne nevyjadrí, bude mať súd podľa § 101 ods. 3 O. s. p. za to, že s návrhom súhlasí.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 152 ods. 2 a § 153a ods. 2 O. s. p. a mal za to, že žalovaný v 2. rade uznal nárok žalobkyne vo výške XX.XXX,XX eura na pojednávaní dňa X.X.XXXX a žalovaná v 1. rade uznala dlh voči žalobkyni minimálne vo výške XX.XXX,XX eura písomne dňa X.XX.XXXX a vo výške XXX.XXX,- Sk listom zo dňa XX.XX.XXXX. Pretože žalovaní dlh vo výške XX.XXX,XX eura uznali, súd prvého stupňa žalobe v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne vylúčil na samostatné konanie.

Opravným uznesením zo dňa X.XX.XXXX č. k. XCb/X/XXXX-XXX súd prvého stupňa opravil počítaciu chybu vo výroku rozsudku, pretože namiesto sumy XX.XXX,XX eura mala byť správne uvedená suma XX.XXX,XX eura.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v l. rade. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania a súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázala na doterajší priebeh konania a zdôraznila, že dlh voči žalobkyni nikdy neuznala. Listy zo dňa X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX nepodpisovala, tieto podpísal jej manžel, žalovaný v 2. rade, ktorý vystupoval v rámci združenia s obchodným názvom Z. so sídlom V. XX, L.. Zdôraznila, že mala záujem len na tom, aby si žalobkyňa prevzala nepredaný tovar v hodnote XXX.XXX,- Sk. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa X.X.XXXX právny zástupca žalovanej v l. rade vyslovil nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa rozsudkom na základe uznania, preto neobstojí konštrukcia súdu prvého stupňa, že ak sa nevyjadrila po odročení pojednávania, tak s vydaním takého rozhodnutia súhlasí, keďže už nepovažovala za potrebné sa k tomu aj písomne vyjadrovať.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalovanej v l. rade ako neprípustné odmietol, pretože boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom na základe uznania. Poukázala na listy žalovanej zo dňa X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, o ktorých žalovaná v l. rade tvrdila, že ich nepodpisovala, ale podpísal ich žalovaný v 2. rade, v konaní však neiniciovali dokazovanie v tomto smere. S poukazom na ustanovenie § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka tvrdila, že zo záväzkov združenia voči tretím osobám sú účastníci združenia zodpovední spoločne a nerozdielne. Pokiaľ žalovaná v 1. rade uviedla, že dlh voči žalobkyni neuznala, táto jej námietka je právne bezvýznamná, lebo tento úkon urobil žalovaný v 2. rade a jej tvrdenie môže mať vplyv len na interné vzťahy medzi členmi združenia, nie však voči tretím osobám. Mala za to, že akýkoľvek uznávací prejav, nech ho spravil ktorýkoľvek z účastníkov zmluvy o združení, zaväzuje všetkých účastníkov tohto združenia bez ohľadu na to, či sa na tomto prejave dohodli a či všetci účastníci združenia s takýmto prejavom súhlasili.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v l. rade v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolanie nie je podľa § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom na základe uznania, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd preto v odvolacom konaní môže len posudzovať, či boli splnené zákonom stanovené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku alebo či súd vec správne právne posúdil.

Podľa § 153a ods. 1 O. s. p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno podľa § 153a ods. 2 O. s. p. len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

Podľa § 153a ods. 3 O. s. p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

Uznanie pohľadávky je úkonom procesným, a ako to vyplýva z ustanovenia § 153a ods. 1 O. s. p., musí ísť o úkon vykonaný žalovaným po začatí konania, teda žalovaný ako dlžník ho musí vykonať ako účastník konania písomným podaním súdu alebo do zápisnice na pojednávaní. V prípade, že dlžník uzná pohľadávku mimo súdneho konania, tento úkon smeruje voči veriteľovi a nespôsobuje procesnoprávne dôsledky, ale dôsledky hmotnoprávne, napríklad vo vzťahu k premlčacej dobe, dôkazné bremeno na preukázanie, že dlh v čase uznania neexistoval, sa presúva na dlžníka a pod. Takýto úkon preto nemožno považovať za uznanie pohľadávky v zmysle § 153a ods. 1 O. s. p. a žalobca sa nemôže s poukazom na uznanie dlhu, ktoré vykonal dlžník pred začatím konania alebo mimo súdneho konania, domáhať, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.

Žalovaný ako dlžník môže uznať v konaní celý dlh, môže uznať základ uplatneného nároku alebo môže uznať nárok len čiastočne. V prípade, ak žalovaný (v konaní) uzná celý žalobou uplatnený nárok, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania, aj keď to žalobca nenavrhne. Návrh žalobcu nie je potrebný ani v prípade, ak žalovaný uzná základ nároku, v takom prípade súd rozhodne rozsudkom pre uznanie vo forme medzitýmneho rozsudku. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobou len čiastočne, môže súd rozhodnúť rozsudkom na základe uznania, len ak to navrhne žalobca.

V prípade, že je žalovaných viac, rozsudkom na základe uznania môže súd rozhodnúť len vtedy, ak nárok pred súdom uznajú všetci žalovaní. Ak nárok uzná len jeden, prípadne niekoľkí z viacerých žalovaných, možno rozhodnúť voči tým, ktorí urobili v súdnom konaní uznávací prejav, rozsudkom na základe uznania, len ak to navrhne žalobca a ak na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo. Ak sú žalovaní nerozlučnými spoločníkmi, je vylúčené rozhodnúť rozsudkom na základe uznania, ak nárok žalobcu neuznajú všetci žalovaní. Vyplýva to z ustanovenia § 91 ods. 2 vety druhej O. s. p., podľa ktorého na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Odvolanie proti rozsudku na základe uznania nie je zásadne prípustné, okrem prípadu, ak neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, pričom stačí, aby nebol splnený len jeden zo zákonných predpokladov, alebo ak súd vec nesprávne právne posúdil.

V posudzovanej veci neboli splnené predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom na základe uznania proti obidvom žalovaným. Žalovaná v l. rade v konaní pred súdom prvého stupňa nárok uplatnený žalobkyňou ani sčasti neuznala. Súd prvého stupňa vychádzal z jej písomných podaní, ktoré mala adresovať žalobkyni a v ktorých mala uznať jej nárok ešte pred podaním žaloby - v listoch zo dňa X.XX.XXXX a 30.10.2003. V prípade, že ide o uznania, majú hmotnoprávnu, nie procesnoprávnu povahu a preto ich nemožno považovať za uznanie pohľadávky pre účely aplikácie ustanovenia § 153a O. s. p. Súd prvého stupňa teda nemohol v prípade žalovanej v l. rade rozhodnúť rozsudkom na základe uznania.

Žalovaný v 2. rade uznal pred súdom prvého stupňa pohľadávku žalobkyne čiastočne a práve s poukazom na toto uznanie žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného v 2. rade na zaplatenie uznanej sumy rozsudkom na základe uznania. Súd prvého stupňa však uložil žalovaným splniť dlh žalobkyni spoločne a nerozdielne.

Procesné spoločenstvo účastníkov je upravené v ustanovení § 91 O. s. p. Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba (§91 ods. 1 O. s. p.) , v tomto prípade ide o tzv. samostatné spoločenstvo. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 1 veta prvá O. s. p.) , takéto spoločenstvo je spoločenstvom nerozlučným. Pri posudzovaní, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi.

Aj keď súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vec právne neposúdil, lebo dôsledne dodržiaval ustanovenie § 157 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého v rozsudku na základe uznania uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol, úsudok o tom, či vo všeobecnosti ide o spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné vyplýva už z podanej žaloby a následne z vykonaného dokazovania a prednesov účastníkov konania.

Odvolací súd však musel prihliadať na okolnosť, že žalobkyňou uplatnené právo sa opiera o tie isté skutkové okolnosti a o skutkovú podstatu tej istej právnej normy, pričom pasívne spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa týka obidvoch rovnako a najmä, že žalovaným bola uložená povinnosť plniť žalobkyni spoločne a nerozdielne, čím bola rozhodnutím súdu založená ich pasívna solidarita (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a tým aj nerozlučné spoločenstvo v konaní, ktoré vylučuje odlišné rozhodnutie voči jednotlivým žalovaným. Vzhľadom na takéto procesné spoločenstvo žalovaných potom platí, že odvolanie jedného z nich je účinné aj pre ďalšieho žalovaného (§ 91 ods. 2 O. s. p.) .

V posudzovanej veci podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len žalovaná v l. rade. S poukazom na súdnym rozhodnutím založené pasívne nerozlučné spoločenstvo žalovaných má takto podané odvolanie odkladný účinok aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý odvolanie nepodal a odvolací súd musel preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. M Cdo 79/02) .

Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom na základe uznania u oboch žalovaných, ktorým súd prvého stupňa takýmto rozsudkom uložil plniť spoločne a nerozdielne, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude právne posúdiť nárok žalobkyne, najmä s prihliadnutím na tvrdenie žalovaných, že tovar v hodnote XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura) je tovarom dodaným podľa zmluvy o prieskumnom predaji odevných výrobkov, ktorý by si mala žalobkyňa prevziať. Predmetom žaloby je podstatne vyššia suma, ktorú žalovaní nad túto sumu X.XXX,XX eura zrejme nespochybňujú. Javí sa, že ide o cenu tovaru, ktorý žalovaní prevzali či už na základe dohody o prieskumnom predaji tovaru alebo na základe kúpnej zmluvy, tovar predali a cenu, za ktorú ho nadobudli, žalobkyni nezaplatili. Svoj záväzok práve z tohto dôvodu pred začatím konania aj viacerými podaniami uznali. Dôkazné bremeno na preukázanie, že dlh v čase uznania neexistoval, bude preto na žalovaných. Skôr sa však musí súd prvého stupňa zaoberať zistením, či ide o uznanie dlhu v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, či ho vykonali obaja žalovaní, alebo ak tak urobil len jeden z nich, či mal oprávnenie konať aj v mene druhého žalovaného, či už ako fyzická osoba podnikateľ alebo ako člen združenia. V súvislosti s uznaním dlhu v konaní žalovaným v 2. rade, súd prvého stupňa posúdi, či vo veci ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo žalovaných a teda či možno na základe

takéhoto uznania v konaní rozhodnúť rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku len vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Tieto okolnosti súd prvého stupňa v konaní neskúmal, vo veci vôbec nevypočul žalovanú v l. rade, okrem iného aj na okolnosť, či žalovaný v 2. rade konal so žalobkyňou v jej mene, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že kúpnu zmluvu na roky XXXX-XXXX podpísal žalovaný v 2. rade ako zástupca žalovanej v l. rade. Odvolací súd poukazuje aj na to, že účastníci konania majú procesnú povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti, neunesenie bremena dôkazu znamená, že v konaní nebudú preukázané ich tvrdenia a nebudú v konaní úspešní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) .

Právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení je súd prvého stupňa podľa § 226 O. s. p. viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.