KSKE 4 Cob 134/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/134/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210439 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811210439.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: X. V. L., s.r.o., D. 5, F., K.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou M. V., s.r.o, D. 5, F., K.: XX XXX XXX proti žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v N., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou R.. U. E., vyššou súdnou úradníčkou I. súdu M., za účasti vedľajšieho účastníka A. na ochranu občana spotrebiteľa Q., U. XX, T., K.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom R.. E. Y., W.. L. 7, L., o zaplatenie XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu C. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XCb/XX/XXXX-XX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka R.. E. Y..

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania XX,XX eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka R.. E. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že žalobca a žalovaná nemajú právo na náhradu trov konania a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XCb/XX/XXXX-XX konanie zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 93 ods. 4, § 137, § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 O. s. p., § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a konštatoval, že k zastaveniu konania vo veci došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom pred začatím pojednávania z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane žalovanej. Žaloba bola teda podaná nedôvodne a žalobca je povinný znášať trovy tohto konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie súdu po XX,XX eura za jeden úkon, 2x režijný paušál po X,XX a XX% DPH v sume XX,XX eura, celkom vo výške XXX,XX eura. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou náhradu trov konania týmto účastníkom nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Odvolaním napadol len výrok uznesenia, ktorým súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Navrhol, aby odvolací súd

zmenil uznesenie v jeho napadnutej časti a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Žalobca citoval ustanovenie § 93 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 a 2 O. s. p. a vyjadril názor, že vedľajším účastníkom požadované trovy konania nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, lebo samotnou úlohou združenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Tvrdil, že v danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Zdôraznil, že účelom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, združenie má pritom vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie a združenie má využívať aj možnosť podpory ministerstva. Mal za to, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, tieto trovy právneho zastúpenia musí znášať z vlastných prostriedkov, inak takéto konanie vytvára dojem účelovosti. Žalobca citoval z rozhodnutí súdov SR, ktorými nebola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania práve z dôvodu, že nejde o účelne vynaložené trovy konania. Žalobca ďalej tvrdil, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je v danom prípade nadbytočné, účelové a nehospodárne, čím dochádza k zbytočnému navyšovaniu trov konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a rozhodnúť s použitím ustanovenia § 150 O. s. p. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľné, lebo nie je z neho zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil so spisovým materiálom. Zdôraznil, že vyjadrenie právneho zástupcu je zhodné s vyjadreniami v iných veciach a navyše, takéto úkony podľa navrhovateľa má prioritne vykonávať sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Namietal dôvodnosť tvrdenia žalobcu o neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka s poukazom na to, že žalobca na celom území Slovenska uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých obchodných praktík a premlčané pohľadávky a po vstupe vedľajšieho účastníka do konania masívne berie žaloby späť. Zdôraznil, že súd prvého stupňa rozhodol o trovách vedľajšieho účastníka v súlade s našou právnou úpravou a judikatúrou súdov, ale aj s legislatívou Európskej únie.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Účastníci konania nepodali odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nepriznal. V tejto časti sa stalo uznesenie súdu prvého stupňa právoplatným a nebolo odvolacím súdom preskúmavané.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť uznesenia v jeho napadnutej časti a správnosť jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza:

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O. s. p.) .

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q., oznámil vstup do konania na strane žalovaného z vlastného podnetu (§ 93 ods. 3 O. s. p.) na podporu žalovaného ako spotrebiteľa podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa X.X.XXXX. Následne súd prvého stupňa doručil

vedľajšiemu účastníkovi žalobu a platobný rozkaz č. k. XXRob/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Vedľajší účastník podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal premlčanie práva žalobcu.

Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej, pretože podľa oznámenia poštového doručovateľa na adrese S., C. nebola známa. Súd prvého stupňa preto zisťoval pobyt žalovanej a zistil, že má hlásený pobyt bezdomovca v N., následne uznesením zo dňa X.X.XXXX ustanovil žalovanej opatrovníka.

Súd prvého stupňa odpor podaný vedľajším účastníkom doručil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý vo vyjadrení z X.X.XXXX tvrdil, že vedľajší účastník nie je oprávnený namietať premlčanie nároku, lebo tak môže urobiť len účastník konania. Po doručení predvolania na pojednávanie, podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa XX.X.XXXX, vzal žalobca návrh v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a vrátiť mu súdny poplatok.

Uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XCb/XX/XXXX-XX súd prvého stupňa konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie po doručení odporu podaného vedľajším účastníkom. Mal zrejme na to, že podaním tohto odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Právo vedľajšieho účastníka podať proti platobnému rozkazu odpor, však z ustanovenia § 172 ods. 1 O. s. p. nevyplýva.

V platobnom rozkaze súd uloží odporcovi, aby do XX dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal (§ 172 ods. 1 veta druhá O. s. p.) . Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1 O. s. p.) .

Citované zákonné ustanovenia majú zabezpečiť, aby platobný rozkaz, ako zrýchlená forma rozhodovania, sa dostal do dispozície odporcu. Ak odporca prevezme platobný rozkaz a nepodá proti nemu odpor, nadobudne platobný rozkaz právoplatnosť s účinkami právoplatného rozsudku. Nikto iný ako odporca alebo ním splnomocnený zástupca nie je oprávnený podať proti platobnému rozkazu odpor.

Pokiaľ v danej veci podal odpor vedľajší účastník bez toho, aby bol splnomocnený zastupovať žalovanú, odpor bol podaný neoprávnenou osobou a súd prvého stupňa nemal na toto podanie prihliadať ako na odpor. V prípade, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť, mal súd prvého stupňa platobný rozkaz zrušiť a až potom mal vo veci nariadiť pojednávanie (§ 173 ods. 2 O. s. p.) .

Odvolací súd posudzoval preto podanie (odpor) vedľajšieho účastníka ako vyjadrenie vo veci.

Uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa (nariadil pojednávanie vo veci bez toho, aby zrušil platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému) nemá však vplyv na zákonnosť a správnosť jeho rozhodnutia a navyše nie je v odvolacom konaní ani preskúmateľné, keďže účastníci konania proti výroku o zastavení konania a proti výroku o trovách konania žalobcu a žalovanej odvolanie nepodali a v tejto časti sa stalo uznesenie právoplatným.

Vstup vedľajšieho účastníka má za cieľ zabezpečiť ochranu žalovanej, ktorá je alebo môže byť ako spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení. Po doručení žaloby podal vedľajší účastník kvalifikované stanovisko prostredníctvom splnomocneného advokáta a namietal premlčanie pohľadávky žalobcu. Zrejme to bol dôvod, pre ktorý žalobca vzal pred už vytýčeným prvým pojednávaním žalobu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O. s. p.) , to znamená, že sa tiež môže dať v súdnom konaní zastúpiť advokátom. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu vysloveným v odvolaní, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania nebol účelný. Po doručení vyjadrenia (odporu) vedľajšieho účastníka s námietkou premlčania práva žalobcu totiž žalobca vzal svoju žalobu späť bez udania dôvodu a žiadal konanie vo veci zastaviť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že vedľajší účastník účinne poskytol pomoc žalovanej ako spotrebiteľovi pri ochrane jej práv, preto nemožno pochybovať o tom, že jeho vstup do konania na strane žalovanej ako spotrebiteľa nebol účelný.

Právna úprava rozhodovania o náhrade trov zastaveného konania v prvej vete § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníka sporového konania za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska. V prípade, že žalobca vzal svoju žalobu späť, zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť jeho trovy, teda trovy protistrany a tiež vedľajšieho účastníka.

Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 150 ods. 1 O. s. p., lebo konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania účastníkovi konania, avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať jednak v okolnostiach danej veci a jednak v okolnostiach na strane účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti účastníka v konaní. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

V posudzovanej veci žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a viedli by k nepriznaniu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Pokiaľ žalobca spochybňuje dôvodnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej, odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je okrem iných aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v posudzovanej veci bol nárok uplatnený žalobou založený práve na spotrebiteľskej zmluve. Cieľom vedľajšieho účastníka pri vstupe do konania na strane žalovanej ako spotrebiteľa je poskytnúť jej kvalifikovanú pomoc, a to prostredníctvom práva znalého odborníka - advokáta. Práve tak postupuje aj žalobca, ktorý v posudzovanej veci splnomocnil na uplatnenie svojich práv a zastupovanie na súde advokátsku spoločnosť. Z tohto dôvodu tvrdenie žalobcu o nehospodárnosti konania a zbytočnom navyšovaní trov konania v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania nie je opodstatnené. Odvolací súd má za to, že žalovaným uvádzane skutočnosti nemajú charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto jeho návrhu na rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 150 ods. 1 O. s. p. nevyhovel.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania žalobcom vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní vo výške XX,XX eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty XXX,XX eura, keďže predmetom odvolania boli len trovy prvostupňovaného konania v tejto výške. Vedľajšiemu účastníkovi patrí preto polovica tarifnej odmeny (XX,XX eura) vo výške X,XX eura, režijný paušál X,XX eura a XX% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 3,18 eura. Priznané trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (§ 179 ods. 1 O. s. p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.