KSKE 4 Cob 60/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/60/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710213442 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710213442.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu E.. B. F. a členov senátu H.. H. P. a E.. K. K. v právnej veci žalobcu: R. plynárenský priemysel, a. s., H. nivy XX/a, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: C. družstvo H., XXX XX H., A.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátkou E.. H. N., S. XXX, H., o zaplatenie XX.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu H. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXCb/X/XXXX-XXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eura a trovy konania X.XXX,-. eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o dodávke plynu číslo obchodného partnera XXXXXXXXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je identifikácia odberného miesta odberateľa, zmluvná cena, platobné a fakturačné podmienky a osobitné povinnosti pre odberné miesto technologického charakteru ako prílohy č. 1 až 4. Listom zo dňa X.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému výšku mesačných preddavkov za november a december XXXX vo výške X.XXX eur a X.XXX eura. Žalobca vyfakturoval žalovanému za dodávku zemného plynu podľa zmluvy cenu plynu za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX faktúrou č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX splatnou XX.X.XXXX sumu XX.XXX,XX eura, za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX faktúrou č. XXXXXXXXXX z X.X.XXXX splatnou XX.X.XXXX sumu X.XXX,XX eura, za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX faktúrou č. XXXXXXXXXX z X.X.XXXX splatnou XX.X.XXXX sumu X.XXX,XX eura, za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX faktúrou č. XXXXXXXXXX z X.X.XXXX splatnou XX.X.XXXX sumu X.XXX,XX eura, za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX faktúrou č. XXXXXXXXXX zo X.X.XXXX splatnou XX.X.XXXX sumu XX.XXX,XX eura a úroky z omeškania vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX splatným XX.X.XXXX vo výške XXX,XX eura. V jednotlivých faktúrach za dodávku plynu bola vyúčtovaná cena špecifikovaná a pozostávala z odmeny za služby obchodníka, za služby súvisiace s distribúciou a prepravou, zo sankcií za prekročenie denného maximálneho množstva, resp. zo zvýšenia ceny za odber menší než dohodnuté % zmluvného množstva.

Listom zo dňa XX.X.XXXX požiadal žalovaný o ukončenie zmluvného vzťahu k XX.X.XXXX a súčasne požiadal o odpustenie doúčtovania V. alebo aspoň o jeho zníženie. Účastníci konania sa dohodli na

ukončení zmluvy písomne dohodou o ukončení zmluvy o dodávke plynu zo dňa X.X.XXXX s tým, že práva a záväzky zmluvných strán, ktoré vznikli pred dňom nadobudnutia účinnosti dohody, ostávajú nedotknuté. Následne listom zo XX.X.XXXX požiadal žalovaný o odpustenie označených platieb a súčasne prehlásil, že svoje záväzky voči žalobcovi splní v termíne do XX.X.XXXX. Žalobca listom z XX.X.XXXX podmienil odpustenie časti dlhu úhradou sumy XX.XXX,XX eura a podpisom zmluvy o novácii záväzku z faktúry č. XXXXXXXXXXX s termínom jej úhrady do XX.X.XXXX. Listom z XX.X.XXXX namietal žalovaný neplatnosť právneho úkonu zmluvy o dodávke plynu z XX.XX.XXXX a odstúpil od tejto zmluvy z dôvodu, že pre uzavretie zmluvy sa vyžaduje podpis dvoch členov predstavenstva, lebo hodnota predmetného úkonu prevyšuje sumu X.XXX,- eur. V konaní poukazoval na to, že jeho povinnosti vyplývajúce zo zmluvy sú neprimerané, nie je zachované rovnovážne postavenie účastníkov zmluvy a na zmluvu účastníkov konania je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, lebo dodávku plynu potreboval iba občasne.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 243 ods. 2 a 3, § 261 ods. 1 a § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 1, § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. c/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 356, § 365, § 369, § 409 ods. 1 , § 447, § 448, § 450 ods. 1 a § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a konštatoval, že právny vzťah účastníkov konania vyplývajúci zo zmluvy o dodávke plynu sa riadi ustanoveniami Zákona o energetike, zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve.

Žalovaným namietanú neplatnosť zmluvy z dôvodu, že nie je podpísaná dvoma členmi predstavenstva, súd prvého stupňa posudzoval podľa ustanovení § 13 až 16 a príslušných ustanovení o konaní orgánov družstva Obchodného zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je pre platnosť právneho úkonu predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva, uviedol, že ide kogentné ustanovenie, ktorého nedodržanie má za následok neplatnosť právneho úkonu. Pre kúpnu zmluvu zákonná úprava nevyžaduje písomnú formu, nie je preto potrebné, aby bola podpísaná dvoma členmi predstavenstva, hoci sa účastníci zmluvy dohodli na jej písomnej forme. Súd prvého stupňa uzavrel, že nedostatok ďalšieho podpisu člena predstavenstva na kúpnej zmluve, robí právny úkon účastníkov konania relatívne neplatným, to znamená, že právny úkon je platný, kým sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Zdôraznil, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Konštatoval, že dotknutým z tohto právneho úkonu, a preto oprávneným domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je len žalobca, pretože žalovaný musel vedieť, že písomnosti zakladajúce práva a povinnosti družstva pri hodnote nad X.XXX,- eur podpisujú dva členovia predstavenstva. Hodnota právneho úkonu bola zrejmá už z oznámenia žalobcu o preddavkoch, ktoré presiahli sumu X.XXX,- eur mesačne a boli známe žalovanému už pri podpise zmluvy. Zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, žeby žalobca uviedol žalovaného pri podpise zmluvy do omylu. S poukazom na vykonané dokazovanie uviedol, že za žalovaného konala osoba, ktorá bola spôsobilá obsahu zmluvy porozumieť, preto skutočnosť, že sa neoboznámila s celým obsahom zmluvy, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že žalovaný odstúpil od zmluvy a dovolával sa jej neplatnosti až po tom, keď dohodou účastníkov konania bola zmluva k XX.X.XXXX ukončená.

Za nedôvodnú považoval súd prvého stupňa argumentáciu žalovaného, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, ale za podmienky, že nekoná ako podnikateľ, teda ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný však túto podmienku ako podnikateľ nespĺňa. Súd prvého stupňa zdôraznil, že okrem toho v zmluve nezistil také ustanovenia, ktoré by vo vzťahu k prejednávanému sporu mohol označiť ako nekalé, resp. neprijateľné.

Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že žalovaný v liste zo dňa XX.X.XXXX uznal nárok žalobcu. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Žalovaný však v konaní len všeobecne namietal nesprávnosť vyúčtovaných súm, nepredložil pritom žiaden konkrétny dôkaz o tom, že nárok uplatnený žalobcom nevznikol, prípadne zanikol, a nevyvrátil tak domnienku existencie uznaného záväzku voči žalobcovi.

Zo zmluvy účastníkov konania vyplývala pre žalobcu povinnosť dodávať žalovanému zemný plyn a pre žalovaného vyplývala povinnosť zaplatiť dojednanú kúpnu cenu. Súd prvého stupňa konštatoval, že cena dohodnutá účastníkmi konania za predmet kúpy nie je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi o cenách a keďže žalovaný nezaplatil cenu dodaného plynu, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za dodaný zemný plyn v hodnote XX.XXX,XX eura a úroky z omeškania vo výške XXX,XX eura, na ktoré vznikol žalobcovi zákonný nárok v dôsledku omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a uložil žalovanému povinnosť nahradiť v konaní úspešnému žalobcovi trovy konania v sume X.XXX,- euro, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy konania podľa predloženého vyčíslenia, vrátane trov odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že odôvodnenie rozsudku je neúplné, nekonkrétne, zmätočné, dôsledkom čoho je nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, lebo neprihliadal na absolútnu neplatnosť zmluvy účastníkov konania z dôvodu, že podľa zápisu v obchodnom registri spoločnosti žalovaného pri právnych úkonoch, ktorých hodnota prevyšuje sumu X.XXX,- eur, za družstvo podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva. Výpis z obchodného registra bol pritom žalobcovi predložený pri podpise zmluvy a svedok A.. H. Y., pracovník žalobcu, vo výpovedi uviedol, že si túto skutočnosť nevšimol. Zdôraznil, že ani pri podpise zmluvy nebola určená výška ceny, iba spôsob jej výpočtu, ktorý je neurčitý a komplikovaný, preto žalovaný nemohol vedieť, že ide o vyššiu cenu, lebo žalobca ho s ňou neoboznámil. Uviedol, že v dôsledku zničenej úrody sušička nebola v prevádzke a vytýkal súdu prvého stupňa, že sa výhradami žalovaného k jednotlivým faktúram nezaoberal. Vyslovil názor, že medzi účastníkmi konania došlo k dodávke plynu v bezzmluvnom vzťahu, preto všetky dojednania týkajúce sa dodávky plynu, sankcií zvýšenia cien, účtovania platieb za prekročenie alebo neodobraté množstvo plynu a úrokov sú neplatné. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba a predmetom dodávky je plyn, ktorý žalovaný ďalej nepredával, ale ho spotreboval. Poukázal na dominantné postavenie žalobcu na trhu a komplikované podmienky zmluvy, ktoré žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, najmä uvedené v prílohe č. 3 bod 2.6 a 2.7. a v časti výpočtu ceny, žalobca nepodal žalovanému podstatné informácie týkajúce sa zvyšovania cien a rôznych ďalších sankcií, o ktorých kedy vedel, tak by možno k uzavretiu zmluvy nedošlo, a zmluva obsahuje tiež iné podmienky, ktoré nemohol ako bežný spotrebiteľ pochopiť. Vytýkal žalobcovi, že zneužil skutočnosť, že zástupca žalovaného je cudzí štátny príslušník, na Slovensku podniká krátku dobu a neovláda slovenský jazyk.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa riadne preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti pre právne posúdenie veci, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný založil svoje odvolanie na dvoch odvolacích dôvodoch - namietal absolútnu neplatnosť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, pretože zmluvu nepodpísali dvaja členovia predstavenstva a tvrdil, že zmluva účastníkov konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Účastníci konania sú podnikateľmi a ich právny vzťah, ktorý sa nepochybne týka ich podnikateľskej činnosti, sa riadi predovšetkým ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1) .

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obchodný zákonník nemá kompletnú úpravu právnych úkonov, preto je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka.

Právny úkon musí byť dovolený, to znamená, že svojim obsahom a účelom nesmie odporovať zákonu, nesmie obchádzať zákon a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatný. Ide pritom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá postihuje takýto právny úkon od počiatku a ku ktorej musí súd prihliadať s úradnej povinnosti.

Právny úkon odporuje zákonu najmä vtedy, ak je v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona (napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka) . O rozpor so zákonom však nejde v prípade, ak samotný zákon umožňuje účastníkom právneho úkonu upraviť si dohodou vzájomné práva a povinnosti inak (dispozitívne ustanovenia) .

Štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo (§243 ods. 2 Obchodného zákonníka) . Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva (§ 243 ods. 3 veta druhá a tretia Obchodného zákonníka) .

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že len v prípade, ak je zákonom predpísaná písomná forma právneho úkonu, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva družstva, inak je takýto právny úkon absolútne neplatný pre rozpor so zákonom.

Obchodný zákonník je založený na zásade neformálnosti, to znamená, že pre väčšinu právnych úkonov, najmä zmlúv uzavretých podľa tohto právneho predpisu nie je predpísaná písomná forma. V posudzovanej veci uzavreli účastníci konania kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka plynu žalobcom do odberného miesta žalovaného. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že pre uzavretie kúpnej zmluvy Obchodný zákonník nepredpisuje písomnú formu, preto pre jej platnosť nebol potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva, aj keď ju v písomnej forme zmluvné strany uzavreli. Písomná forma právneho úkonu totiž vyplývala z vôle zmluvných strán, nie zo zákona.

V posudzovanej veci však žalovaný namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy účastníkov konania práve z dôvodu, že zmluva nebola podpísaná dvoma členmi predstavenstva s poukazom na to, kto a akým spôsobom je oprávnený za družstvo konať.

Podľa výpisu z obchodného registra za žalovaného navonok koná každý člen predstavenstva samostatne tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu družstva pripojí svoj vlastnoručný podpis. Pri právnych úkonoch, pri ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje čiastku X XXX eur, podpisujú za družstvo vždy dvaja členovia predstavenstva.

Obchodný zákonník v ustanovení § 243 ods. 3 vety druhej stanovuje, že za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda, ak zo stanov nevyplýva niečo iné. Žalovaný si v súlade s dispozitívnou úpravou citovaného ustanovenia upravil konanie predstavenstva navonok iným spôsobom a to tak, že za družstvo koná každý člen predstavenstva samostatne, okrem prípadov, ak hodnota právneho úkonu prevyšuje stanovenú hranicu, kedy je potrebný podpis dvoch členov predstavenstva.

Spôsob konania za predstavenstvo navonok si mohol žalovaný upraviť aj iným spôsobom, prípadne, ak by stanovy neobsahovali takúto úpravu, platila by úprava uvedená v zákone, teda za predstavenstvo družstva by navonok konal jeho predseda alebo podpredseda.

Pokiaľ si žalovaný upravil osobitným spôsobom konanie predstavenstva navonok, nejde o zákonnú úpravu, žalovaný len využil možnosť danú mu dispozitívnym ustanovením Obchodného zákonníka, aby konanie predstavenstva navonok upravil podľa vlastných potrieb. V takom prípade však nedodržanie stanovenej formy právneho úkonu, a to podpísanie zmluvy dvoma členmi predstavenstva, lebo hodnota právneho úkonu prevyšuje sumu 5.000,- eur, nespôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Absolútne neplatný je totiž právny úkon len vtedy, ak svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V súvislosti s konaním predstavenstva navonok by to bolo len v prípade právneho úkonu, pre ktorý je predpísaná písomná forma a nebol by podpísaný dvoma členmi predstavenstva družstva.

Žalovaný by sa mohol dovolávať prípadne len relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, nie však podľa § 40a Občianskeho zákonníka, keďže prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú v tomto ustanovení taxatívne vymenované, ale podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa podľa tohto ustanovenia aj žalovaným namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu posudzoval. Jeho závery v tomto smere žalovaný zrejme považoval za správne, lebo ich nenapadol a svoje odvolanie založil už len na námietke absolútnej neplatnosti zmluvy účastníkov konania z dôvodu, že túto nepodpísali dvaja členovia predstavenstva. V rozsahu podaného odvolania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj preskúmal a dospel k záveru, že táto odvolacia námietka žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie nie je opodstatnená.

Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného, ktorou vytýkal súdu prvého stupňa, že zmluvu účastníkov konania neposúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

Treba prisvedčiť žalovanému, že podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom aj právnická osoba. Podmienkou podľa tohto ustanovenia však je, že nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, v prípade právnickej osoby by teda išlo o nákup výrobkov alebo využívanie služieb pre jej vnútorné potreby, súvisiace s chodom tejto právnickej osoby, napríklad nákup plynu na vykurovanie administratívnej budovy, ak súčasne túto hoci aj sčasti neprenajíma.

V posudzovanej veci však zo zmluvy účastníkov konania, ako aj z výpovede svedkov vyplýva, že odberným miestom, do ktorého žalobca plyn dodával, bola sušička, ktorá slúžila na sušenie sóje, repky, kukurice a ďalších produktov, ktoré zrejme dopestoval žalovaný, prípadne ich nakúpil a po úprave ďalej predával. Pokiaľ sa sušička využívala aj na sušenie rastlinných produktov, ktoré žalovaný nepredával, ale ich využíval vo svojej živočíšnej výrobe, ani v tomto prípade nemožno spotrebu plynu na takúto činnosť hodnotiť ako vlastnú spotrebu družstva, keďže následne produkty živočíšnej výroby ďalej predával. Predmetom činnosti žalovaného podľa výpisu z obchodného registra je totiž okrem iného aj obchodná činnosť - nákup a predaj nespracovaných výrobkov poľnohospodárstva a lesníctva vrátane vlastných poľnohospodárskych základných produktov - živých zvierat, obilia, osív, krmív a spracovanej produkcie.

Zmluvu účastníkov konania vzhľadom na nesplnenie zákonných predpokladov nemožno posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, preto odvolací súd sa nezaoberal a nehodnotil tvrdenie žalovaného, že ním označené podmienky zmluvy sú neprijateľné.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v tomto konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.