KSKE 4 Saz 3/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Saz/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200970 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200970.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľa: Z. P. K. R., R.. XX.XX.XXXX C. K. N.-R., J. W. (Ď. Q. .) , Š. N. J., J. N. D., I., A. T.R.- P. N. O. N. A. XX.XX.XXXX, O. N. N. C. U. C. K. D., Š. N., Q. Č.. XX, J., toho času miesto pobytu N. T. W., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, N. X, D., o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-424-12/PO-Ž-2012 zo dňa 25.07.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 25.07.2012 ČAS: MU-424-12/PO-Ž-2012.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.07.2012 ČAS: MU-424-12/PO-Ž-2012 zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len SR ) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle ) ako zjavne neopodstatnenú.

Navrhovateľ pricestoval dňa 11.07.2012 na hraničný prechod Č. R. T. - Č. medzinárodným osobným vlakom V. XXXX z Ukrajiny. Pri hraničnej kontrole predložil cestovný doklad J. a povolenie na pobyt Francúzska č. F.. Nakoľko pri vykonanej kontrole však bolo zistené, že povolenie na pobyt vykazuje známky falšovania, navrhovateľ bol predvedený na Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou (ďalej len OHK ) za účelom podania vysvetlenia.

Po tom, čo bolo preukázané, že povolenie na pobyt Francúzska je falošné, navrhovateľ dňa 11.07.2012 (odporca pravdepodobne mylne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dátum 11.06.2012) prejavil záujem požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. OHK však dňa 11.07.2012 vydalo rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO11-73-017/2012, ktorým rozhodlo o zaistení navrhovateľa a o jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia, kde navrhovateľ až následne dňa 17.07.2012 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že v domovskej krajine nemá žiadne prostriedky na prežitie a nemôže tam ani študovať.

Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 19.07.2012 vykonaný vstupný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľ uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval na Ukrajinu študovať. Iný dôvod opustenia krajiny nikdy nemal. Rovnako dodal, že v krajine pôvodu nikdy nemal žiadne problémy, proti nemu nikdy nebolo a ani nie je vedené žiadne trestné konanie a nikdy nemal problémy s políciou,

armádou alebo s inými zložkami štátu. Taktiež nikdy nebol členom žiadnej politickej strany a politického hnutia. Na štúdium na Ukrajine ho podľa jeho slov zlákala televízna reklama.

Z krajiny pôvodu navrhovateľ vycestoval dňa 18.10.2011 letecky do Kyjeva na Ukrajinu. Celý akademický rok 2011/2012 navštevoval v T. na T. B. jazykový kurz. Ukrajinu, kde študoval, sa rozhodol opustiť po tom, čo dňa 06.03.2012 po výbuchu v D. (dňa 04.03.2012) zahynula na následky zranení jeho matka, ktorá mu financovala štúdium v zahraničí. Po jej smrti mu totiž nemal kto štúdium ďalej financovať. Navrhovateľ mal za to, že výbuchy boli dôsledkom boja vlády so vzbúrencami, pričom sa podľa jeho názoru malo jednať o nastražené výbuchy, ktoré mali spôsobiť práve vzbúrenci. Navrhovateľ sa na vykonanom vstupnom pohovore zmienil i o problémoch s prejavmi rasizmu na Ukrajine, pričom sám ich označil za menej závažné a bežné. Ďalej uviedol, že v J. by už viac nedokázal žiť, nakoľko tam operujú rôzne ozbrojené bandy zlodejov, ktoré páchajú rôznu trestnú činnosť. Údajne v prípade, ak by sa dozvedeli, že navrhovateľ sa vrátil do krajiny pôvodu z Európy, mysleli by si, že má veľa peňazí a mohol by sa tak ľahko stať ich terčom.

Iné dôvody žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom neuviedol.

Nakoľko navrhovateľ v rámci konania pred odporcom predložil doklad totožnosti, t. j. jeho cestovný pas, správny orgán považoval s ohľadom na uvedenú skutočnosť totožnosť navrhovateľa za jednoznačne preukázanú.

Odporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom uvedených skutočností a dostupných informácií dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť zakladal na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v prvom rade argumentoval, že navrhovateľ do konania okrem svojho cestovného dokladu, nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Nepredložil žiadne doklady, preukazujúce jeho štúdium na Ukrajine a na vstup na územie Európskej únie navyše použil falošné povolenie k pobytu Francúzska, ktoré mu údajne vybavil bezplatne neznámy človek na Ukrajine a o ktorom navrhovateľ vedel, že je falošné.

Správny orgán ďalej dôvodil, že prebiehajúce konflikty medzi vládou a vzbúrencami v J., na ktoré poukázal navrhovateľ, sa z dostupných zdrojov potvrdiť nepodarilo. Odporcovi sa však podarilo zabezpečiť informáciu o sérii výbuchov v meste D. dňa 04.03.2012 tak, ako to uvádzal i samotný navrhovateľ. Nepotvrdila sa však informácia, že by tieto výbuchy spáchali vzbúrenci , keďže sa jednalo o výbuchy muničného skladu spôsobené požiarom.

Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti správny orgán do konania zabezpečil i informácie o fungovaní mimovládnych organizácií na území J. (viď Správa o dodržiavaní ľudských práv 2011, MZV USA zo dňa 24.05.2012) , napríklad o fungovaní Úradu vysokého komisára pre utečencov (ďalej len UNHCR ) , ktoré poskytujú ochranu a pomoc vnútorne presídleným osobám a vracajúcim sa utečencom.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodňoval inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť navrhovateľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú.

Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia záverom venoval pozornosť i vyhodnoteniu rizika vážneho bezprávia, ktoré zákon o azyle definuje v ustanovení § 2 písm. f) , pričom uviedol, že navrhovateľovi vyplývajúc z jeho vyjadrení v krajine pôvodu nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Odporca taktiež poznamenal, že navrhovateľovi nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž podľa názoru správneho orgánu neexistujú žiadne informácie o tom, že by na území J. prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa.

S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti odporcovi vyplynulo, že neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 14.08.2012 v zákonnej 20-dňovej lehote opravný prostriedok a žiadal rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-424-12/PO-Ž-2012 zo dňa 25.07.2012 o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové konanie. Navrhovateľ zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

S rozhodnutím odporcu nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke a nedostatočne zistil skutočný stav veci v otázke posúdenia doplnkovej ochrany. Domnieval sa, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle z dôvodu hrozby vážneho bezprávia. Rovnako trval na tom, že správny orgán nemal jeho žiadosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú a mal skúmať, či spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Argumentoval zlou, nestabilnou bezpečnostnou situáciu v krajine pôvodu, nepokojmi, útokmi povstalcov a vysokou mierou neselektívneho násilia. Taktiež opakovane poukázal na smrť svojej matky. Záverom podaného opravného prostriedku navrhovateľ taktiež uvádzal, že sa v krajine pôvodu nemá kam vrátiť a v J. nemá žiadnu rodinu.

Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 13.09.2012, doručeného odvolaciemu súdu dňa 20.09.2012, vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Správny orgán úvodom argumentoval ekonomickými dôvodmi žiadosti navrhovateľa s podrobným poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že navrhovateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a svoju žiadosť zakladal na irelevantných dôvodoch. Taktiež dodal, že navrhovateľ v rámci odvolacieho konania neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) , v spojení s ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 citovaného zákona ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

V zmysle § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. (§ 13b ods. 1 a 2 zákona o azyle)

Podľa § 12 ods. 1 zák. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ:

a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo

c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (§ 12 ods. 3 zákona o azyle)

Z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia nezapočítava.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či

prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

V ustanovení § 12 zákona o azyle sú vymedzené zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v prípade, ak žiadateľ svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch alebo skutočnostiach ako sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b citovaného zákona, pričom také rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania.

Vyplývajúc z administratívneho spisu odporcu odvolací súd považoval za preukázané, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ktoré sa začalo dňa 17.07.2012, kedy navrhovateľ pred pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach vyhlásil, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a preto v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zamietnutie jeho žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej.

Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným ekonomickým dôvodom žiadosti o udelenie azylu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že za relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho považovať ťaživú situáciu navrhovateľa (navrhovateľ niekoľkokrát v rámci azylového konania udal, že v krajine pôvodu nemá žiadne prostriedky na prežitie a nemôže tam ani študovať) , vyplývajúcu zo zlej ekonomickej situácie v krajine pôvodu.

I z rozhodovacej činnosti súdov, rozhodujúcich o opravných prostriedkoch žiadateľov o udelenie azylu (Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Bratislave) , pritom jednoznačne vyplýva, že základným východiskom pri určovaní, čo nie je prenasledovaním, je téza, že prenasledovanie nie je chudoba, či inak označované ekonomické problémy v krajine. Je pritom dôležité zdôrazniť, že nie je rozhodujúce, pod akým označením sú tieto ekonomické dôvody v priebehu konania uvádzané.

Skutočnosť, že navrhovateľ prejavil obavy z rasistických útokov na Ukrajine, respektíve z nedostatku finančných prostriedkov, nie sú ani podľa názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Navrhovateľ, ako občan J., sa do krajiny pôvodu môže kedykoľvek vrátiť, pričom samotné tvrdenia navrhovateľa, že by po príchode do J. mohol vzbudiť záujem mnohých zločineckých skupín, sa v rámci konania pred odporcom preukázať nepodarilo. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd i túto námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú. Navyše je pravdou, že navrhovateľ pred odchodom z krajiny pôvodu žiadne konkrétne problémy neuvádzal, nakoľko ich (ako to sám niekoľkokrát uviedol) ani nemal.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby vážneho bezprávia odvolací súd uvádza, že správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pomerne podrobne vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava.

Odporca nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa (nachádzajúce sa na č. l. 45-50 administratívneho spisu odporcu) a samotné výpovede navrhovateľa v konaní vyhodnotil, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Taktiež mu nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž i podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú žiadne informácie, že by na území J. prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa. S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti i krajskému súdu v zhode so závermi odporcu vyplynulo, že u navrhovateľa neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle.

V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov (prevažne ekonomických) , ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Krajskému súdu je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené.

Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu. Navrhovateľ nepredložil v konaní pred odporcom a ani v rámci odvolacieho konania žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu v krajine pôvodu hrozilo vážne bezprávie tak, ako to udával.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nemal preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.