KSKE 4 Sp 11/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Sp/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201025 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201025.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: R. S., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť L. E., t.č. Ú. P. K. F., zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Oddelenie hraničnej kontroly PZ Ubľa, Ubľa, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č.: PPZ-HCP-SO14-P-033/2012 zo dňa 13.8.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č.PPZ-HCP-SO14-P-033/2012 zo dňa 13.8.2012.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č.PPZ-HCP-SO14-P-033/2012 zo dňa 13.8.2012 odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa ust. § 88 ods.1 písm.c/ zák.č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov tak, že zaistil dňom 13.8.2012 navrhovateľa bez cestovných dokladov a podľa § 88 ods.5 zák.č. 404/2011 Z.z. s poukázaním na článok 20 ods.1 písm.b/ Nariadenia Rady /ES/ č.343/2003 na základe získaných údajov zo systému Eurodac, určil lehotu zaistenia na 2 mesiace, najviac do 12.10.2012 a navrhovateľa umiestnil do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov X. F..

V dôvodoch rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 6.8.2012 v čase o 4:20 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou OHK PZ H. na autobusovej zastávke v obci H., okres F.. Navrhovateľ nepreukázal svoju totožnosť, pretože nemal pri sebe doklady, preto bol predvedený na OHK PZ H. za účelom zaistenia. Navrhovateľ neoprávnene prekročil štátnu hranicu z územia Rakúskej republiky do Slovenskej republiky, kde sa následne zdržiaval bez oprávnenie, bez potrebných dokladov totožnosti a víza. Z Viedne vycestoval vlakom do Bratislavy dňa 1.8.2012, kde sa zdržal asi 3 dni a následne cestoval stopom cez Košice a Humenné do obce H.. Prvé rozhodnutie, ktoré odporca vydal dňa 6.8.2012 bolo nahradené napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.8.2012. Po doplnení dokazovania odporca zistil, že navrhovateľ už v minulosti žiadal o udelenie azylu v Rakúskej republike a chce sa tam vrátiť, pretože pred zaistením sa na Slovensku zdržiaval iba ako turista. Spolkový azylový úrad Ministerstva vnútra Rakúskej republiky vedie konanie o azyle podľa článku 16 ods.1 písm.c/ Nariadenia Rady / ES/ č.343/2003 a súhlasil s transferom cudzinca na svoje územie. Priepustka LAISSEZ-PASSER č.SK000168 na transfer zo Slovenskej republiky do Rakúskej republiky do 9.12.2007 cez Spoločné kontaktné pracovisko Jarovce - Kittsee, ktorá je označená výstupnou prechodovou pečiatkou z územia Slovenskej republiky cez uvedené pracovisko zo dňa 3.11.2007 dokladuje to, že žiadateľ požiadal o udelenie azylu v Rakúskej republike. Výstup z lustrácie v Informačnom systéme Eurodac a zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods.1 zákona o správnom konaní preukazuje, že navrhovateľ po celú dobu od vykonania transferu zo Slovenskej republiky sa zdržiaval na území Rakúskej republiky

a ktorú neopustil, pričom bolo zistené, že Rakúska republika ako štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podľa čl.16 Nariadenia Rady /ES/ č.343/2003 nevykonala opatrenia na vycestovanie štátneho príslušníka tretej krajiny do krajiny pôvodu, alebo inej krajiny, do ktorej môže oprávnene vycestovať. Rovnako účastník konania (navrhovateľ) ako štátny príslušník tretej krajiny neopustil územie Rakúskej republiky najmenej tri mesiace, preto je Rakúska republika naďalej zodpovedná za posúdenie žiadosti o azyl podľa uvedeného nariadenia. Odporca po týchto skutočnostiach vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý by bolo rozhodnuté o zaistení na účel vrátenia účastníka konania v zmysle readmisnej dohody je neopodstatnený. Readmisná dohoda nemôže byť dôvodom na vydanie rozhodnutia o zaistení žiadateľa o udelenie azylu na území Rakúskej republiky podľa § 88 ods.1 písm.d/ zákona o pobyte cudzincov.

Navrhovateľ porušil ust. článku 5 ods.1 písm.a/, b/, c/ Nariadenia Rady ES č.562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex spoločenstva o pravidlách pohybu osôb cez hranice, čím sa dopustil priestupku podľa § 118 ods.1 písm.a/ zákona o pobyte cudzincov, pretože má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

Jeho zaistenie je potrebné na výkon prevozu podľa Nariadenia komisie ES č.1560/2003 z 2.9.2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady ES č.343/2003, ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl, podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Ú. V. EÚ L 222, 5.9.2003) , preto odporca rozhodol tak ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Navrhovateľ proti rozhodnutiu odporcu podal opravný prostriedok prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote, v ktorom poukázal predovšetkým na to, že toto rozhodnutie nie je v súlade s platnou úpravou:

- pre neexistenciu rozhodnutia o prevoze, keďže navrhovateľovi nebolo pred jeho zaistením doručené rozhodnutie, ktorého obsahom by bolo rozhodnutie slovenských orgánov o tom, že bude prevezený do Rakúskej republiky,

- rozhodnutie, v zmysle ktorého by bolo možné navrhovateľa previezť na územie Rakúska neexistuje,

- neexistuje ani efektívnosť a účelnosť zaistenia.

Bez ohľadu na vyššie uvedené, z rozhodnutia odporcu rovnako nemožno zistiť, či je navrhovateľ z územia Slovenskej republiky prevoziteľný, a teda či je pozbavenie jeho osobnej slobody za účelom jeho prevozu efektívne a účelné s poukazom na čl.5 ods.1 písm.f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl.7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozsudkoch uviedol, že pozbavenie slobody bolo porušením článku 5 ods.1 písm.f/ Dohovoru z dôvodu, že úkony smerujúce k vyhosteniu sa neuskutočňovali s náležitou starostlivosťou.

Odporca sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal s efektívnosťou a účelnosťou zaistenia navrhovateľa. Ďalším dôvodom, pre ktoré považuje navrhovateľ rozhodnutie odporcu za nezákonné je lehote zaistenia, ktorá v napadnutom rozhodnutí nebola odôvodnená, pokiaľ ide o jej dĺžku. Tvrdil ďalej, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhovateľ žiada, aby podľa čl.5, ods.4 Dohovoru bol prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v F. a nariadil toto prepustenie.

Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a súčasne nariadiť prepustenie navrhovateľa z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v F..

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l ods.1 O.s.p. a zistil, že opravný prostriedok navrhovateľa nebol dôvodný, preto bolo rozhodnutie odporcu potvrdené s poukazom na ust. § 250q ods.1 O.s.p..

Z obsahu vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, Migračný úrad z 8.11.2007 vyplýva, že vo veci navrhovateľa sa oznamuje, že Spolkový azylový úrad Ministerstva vnútra Rakúskej republiky dňa 7.11.2007 prijal zodpovednosť za ukončenie azylovej procedúry v Rakúskej republike podľa čl.16 ods.1 písm.c/ Nariadenia Rady /ES/ č.343/2003 a súhlasil tak s transferom cudzinca na svoje územie. Z vyššie uvedeného podania vyplýva, že navrhovateľove tvrdenia v podanom opravnom prostriedku neobstoja, pretože podľa čl.16 ods.1 písm.c/ nariadenia Rady /ES/ č.343/2003 Členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podľa tohto nariadenia je povinný vrátiť za podmienok ustanovených v čl.20 žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povelenia.

Podľa čl.17, ak dožiadanie o prevzatie nie je podané v lehote do 3 mesiacov, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl pripadne tomu štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.

Podľa čl.18 citovaného nariadenia ods.1, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a vynesie rozhodnutie o dožiadaní o prevzatie žiadateľa do 2 mesiacov od dátumu obdržania dožiadania. V uvedenom prípade ku dňu vyhlásenia rozhodnutia tunajšieho súdu nebolo vydané žiadne rozhodnutie, či bolo vyhovené alebo nie o žiadosti navrhovateľa o poskytnutie azylu.

Odporca preto zdôvodňoval lehotu zaistenia stanovenú v napadnutom rozhodnutí do 12.10.2012, pretože odo dňa zaistenia, teda od 13.8.2012 predpokladal, že do uvedeného dátumu bude mať rozhodnutie dožiadaného štátu o tom, či navrhovateľ má byť prevezený do Rakúskej republiky, alebo nie. Z uvedeného pohľadu súd teda má za preukázané, že doba zaistenia bola v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená. V opačnom prípade, ak by takáto lehota určená nebola a navrhovateľ by bol prepustený zo zaistenia v zmysle požiadavky navrhovateľa, uvedenej v opravnom prostriedku, Slovenská republika by navrhovateľa prepustila zo zaistenia bez zákonného podkladu.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku opakovane namieta pozbavenie osobnej slobody ako aj efektívnosť a účelnosť zaistenia navrhovateľa s tým, že správny orgán uvedené aspekty dostatočným spôsobom vo svojom rozhodnutí neodôvodnil. Súd je toho názoru, že aj efektívnosť a účelnosť aj pozbavenie osobnej slobody boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené, s poukazom na to, že navrhovateľ ak by bol prepustený z Útvaru policajného zaistenia v F., potom následne by bol opakovane zaistený, pretože nemá pri sebe žiadne doklady, ktoré by ho oprávňovali k pobytu na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 88 ods.1 písm.c/ zákona č.440/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov ) , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je práve vyššie citované nariadenie Rady ES č.343/2003 z 18.2.2003, ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl, podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Ú.v.EÚL050, z 25.2.2003) . Na uvedené nariadenie nadväzuje aj nariadenie Komisie /ES/ č.1560/2003 z 2.9.2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady / ES/ č.343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl, podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Ú.v.EÚL222. z 5.9.2003) . Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 6.8.2012 vyplýva, že navrhovateľ si je vedomý porušenia právnych predpisov Slovenskej republiky a súčasne uviedol, že požiadal o azyl v Rakúsku, pretože pre neho je tam lepšia životná úroveň ako na Slovensku.

Súd ďalej zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods.1 zákona o správnom konaní zo dňa 13.8.2012 zistil, že sám navrhovateľ súhlasil s tým, že ak konanie, pokiaľ ide o udelenie azylu na

území Rakúskej republiky prebehne skôr ako konanie o odvolaní, takže súhlasil so zaistením, pretože aj v roku 2007 musel čakať na prevoz.

Z uvedeného dôvodu súd sa nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, uvedeným na začiatku svojho opravného prostriedku, pokiaľ namieta neexistenciu rozhodnutia príslušnej krajiny, ktorá udeľuje azyl, pretože na takéto rozhodnutie je daná 2-mesačná lehota odo dňa zaistenia na základe dožiadania príslušného členského štátu, ktorým v tomto prípade bola Slovenská republika vo vzťahu k Rakúskej republike.

Podľa platnej právnej úpravy zákona o pobyte cudzincov, § 88 ods.4, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 6 mesiacov. V tomto prípade bol navrhovateľ zaistený len na ten účel (na dobu 2 mesiacov) , za dobu ktorú je povinnosť cudzieho štátu, Rakúskej republiky, vydať rozhodnutie o tom, či bude navrhovateľ vydaný na územie Rakúskej republiky. V tomto smere odporca v napadnutom rozhodnutí neporušil žiadne zákonné ustanovenia.

Podľa ust. § 250q ods.2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 250l ods.2, § 246c O.s.p.. Účastníkom konania trovy nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.