KSKE 4 Sp 6/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Sp/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200552 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200552.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľa U.. R. A. P. O. X. G. , H. W. Č..XX, X., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č.8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 8202-3/2012-BA zo dňa 16.02.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 8202-3/2012-BA zo dňa 16.02.2012.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu rov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 16.02.2012 č. 8202-3/2012-BA vyslovila, že navrhovateľ podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z.z. má nárok na úrazovú rentu od 01.08.2011 v sume 433,- eur a po zvýšení od 01.01.2012 v celkovej sume 447,30 eur mesačne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ má podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 16.02.2012, ktorá je prílohou rozhodnutia, v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 70 %. Navrhovateľ dňa 21.07.2010 ako zdravotnícky záchranár v Záchrannej službe Košice pri ošetrení pacienta utrpel léziu šľachy m. biceps brachii vpravo, ktorá bola operačne riešená počas hospitalizácie na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach od 03.08.2010 do 05.08.2010. Od 27.06.2011 do 29.06.2011 bol opätovne hospitalizovaný a opätovne operovaný. Od 05.09.2011 nastúpil na rehabilitačnú liečbu, ktorá bola ukončená koncom septembra 2011, pretože bolo konštatované už trvalé poškodenie pravého ramena s bolesťami aj v kľude, s výrazne redukovanou pohyblivosťou a slabosťou pravej hornej končatiny so slabým stiskom pravej ruky. Poškodený nie je schopný práce v pôvodnom pracovnom zaradení. Posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 70 % od 01.08.2011, t.j. od ukončenia podporného obdobia pre vyplácanie nemocenských dávok. Odporkyňa po citovaní ustanovení § 88 ods.2, § 89 ods.1 a § 84 ods.1 konštatovala, že zamestnávateľ navrhovateľa z rozhodujúceho obdobia od 01.01.2009 do 31.12.2009 oznámil denný vymeriavací základ určený podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 24,9658 eur. Na základe uvedených ustanovení zákona bola úrazová renta poškodenému v sume 425,30 eur určená ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho základu, ktorý je 24,9658 eur a koeficientu 0,70 určeného ako podiel čísla 70 zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Suma úrazovej renty bola stanovená: 30,4167x80 % z 24,9658 eur x 0,70 = 425,30 eur. Priznaná mesačná suma úrazovej renty 425,30 eur bola zvýšená od augusta 2011 o 1,8 % na sumu 433,- eur a od 01.01.2012 o 3,3 % na sumu 447,30 eur.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 03.03.2012 doplneným podaním zo dňa 28.03.2012 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ vyslovil nesúhlas s priznanou mierou poklesu pracovnej schopnosti následkom pracovného úrazu v rozsahu 70 %. Uviedol, že absolvoval lekárske vyšetrenie u lekára pracovnej zdravotnej služby J.. K. W., o čom predložil lekársky posudok. Na základe tohto posudku nie je schopný vykonávať žiadnu činnosť so záťažou, a tým je jeho uplatnenie nielen v pracovnom, ale aj v súkromnom živote minimálne. Domnieva sa preto, že jeho percentuálne ohodnotenie funkčnosti a uplatnenia sa v spoločnosti by malo byť ohodnotené na 100 %.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2012 navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Konštatovala, že z podkladov, z ktorých vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že navrhovateľ zamestnaný ako zdravotnícky záchranár v Záchrannej službe Košice dňa 22.07.2010 asi o 22.00 hod. v nočnej službe bol vyslaný k dopravnej nehode - zrazený chodec motorovým vozidlom. Po ošetrení a zhodnotení stavu zraneného pri jeho nakladaní na transportné lehátko sa zranený s nadmernou hmotnosťou pri zdvíhaní lehátka z vozovky začal hýbať a navrhovateľovi mierne stočilo pravú hornú končatinu doľava a v ramene tejto končatiny pocítil bolesť. Pretože pravá horná končatina bola naďalej funkčná, nekládol tomu väčší dôraz. Naďalej pracoval a riadne chodil do služieb. V utorok nasledujúci týždeň navrhovateľ zistil, že sa mu zväčšil sval na tejto končatine a postupne začal v nej strácať silu. Následne išiel na vyšetrenie a diagnostikovali mu utrhnutý biceps. Jeho zamestnávateľ klasifikoval predmetné zranenie ako pracovný úraz. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 16.02.2012 posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, v lekárskej správe zo dňa 04.05.2012 uviedol, že navrhovateľ podľa pracovnej zmluvy a popisu pracovných činností je schopný vykonávať všeobecné povinnosti, odborné povinnosti v spolupráci s lekárom samostatne, aj špecifické pracovné povinnosti počas pracovnej zmeny v zmysle postihnutia asi v rozsahu jednej štvrtiny. Preto aj vzhľadom na špecifický charakter vykonávaných činností, kde sa miešajú odborné vedomosti aj s fyzicky náročnou činnosťou, bola stanovená 70 %-ná miera poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Pre navrhovateľa nie je vhodná práca zdravotníckeho záchranára. Môže vykonávať prácu len v prostredí bez fyzicky náročných prác, dvíhania a nosenia bremien, so šetrením pravej hornej končatiny.

Odporkyňa k tvrdeniu navrhovateľa, že jeho poškodenie zdravia má za následok mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % uviedla, že posudkový lekári Sociálnej poisťovne pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa zohľadnili skutočnosti známe z jeho posudkovej dokumentácie. Odporučili pracovné činnosti, ktoré môže navrhovateľ vykonávať, pretože práca zdravotníckeho záchranára nie je preňho vhodná. Navrhovateľ bol pri posudzovaní poklesu jeho pracovnej schopnosti poučený o možnosti predložiť nové dôkazy, aktuálne lekárske správy, bol oboznámený s výsledkom posúdenia poklesu jeho pracovnej schopnosti a dôvodmi určenia miery poklesu pracovnej schopnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 25.06.2012 navrhovateľ uviedol, že jeho pracovnú náplň je potrebné posudzovať ako celok, t.j. bude spôsobilý prácu zdravotníckeho záchranára vykonávať v plnom rozsahu, alebo nie je spôsobilý ju vykonávať. Preto nesúhlasil s posudkami posudkových lekárov, podľa ktorých nie je spôsobilý vykonávať pracovné povinnosti záchranára v rozsahu asi jednej štvrtiny.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný navrhovateľa prostriedok nie je dôvodný.

Podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 02.08.2010 a oznámenia poistnej udalosti z toho istého dňa navrhovateľ ako zdravotnícky záchranár zamestnaný v Záchrannej službe Košice dňa 21.07.2010 o 22.00 hod. utrpel pracovný úraz, keď pri nakladaní pacienta na transportné lehátko pocítil bolesť a pri následnom vyšetrení na traumatologickej ambulancii mu bol diagnostikovaný utrhnutý biceps. V opise pracovných činností navrhovateľa vo funkcii zdravotnícky záchranár zo dňa 30.06.2008 boli navrhovateľovi stanovené základné povinnosti v zmysle § 81 Zákonníka práce, jeho všeobecné povinnosti, špecifické povinnosti počas pracovnej zmeny, jeho odborné povinnosti ako

posádky ambulancie RLP a MIJ pri spolupráci s lekárom, ako člena posádky ambulancie RLP, RZP a MIJ vykonávané samostatne a napokon jeho právomoci v rámci posádky RZP.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach zo dňa 16.02.2012 navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu pracovnej schopnosti 70 % v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21.07.2010, pri ktorom utrpel poranenie svalu a šľachy dlhej hlavy dvojhlavého svalu ramena - musculus biceps brachii. Podľa posudku navrhovateľ nie je schopný práce v pôvodnom pracovnom zaradení. Môže vykonávať prácu len v prostredí bez fyzicky náročných prác, bez dvíhania a nosenia bremien, pričom je nutné prísne šetrenie pravej hornej končatiny. Môže vykonávať práce administratívneho charakteru, resp. práce pri výdaji pomôcok v sklade. K rovnakému záveru, pokiaľ ide o určenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach v posudku zo dňa 04.05.2012. Posudkový lekár konštatoval, že podľa pracovnej zmluvy a popisu pracovných činností navrhovateľ je schopný vykonávať všeobecné povinnosti, odborné povinnosti v spolupráci s lekárom ako aj samostatne, aj špecifické pracovné povinnosti počas pracovnej zmeny asi v rozsahu jedna štvrtina. Preto s prihliadnutím na špecifický charakter vykonávaných pracovných činností, kde sa miešajú odborné vedomosti aj s fyzicky náročnou činnosťou, bola stanovená 70 %-ná miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť.

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 12 ods.2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa o nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 88 ods.1 citovaného zákona má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 zákona a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 89 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa suma úrazovej renty určí ako súčin 30,46167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného určeného podľa § 84 zákona a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a čísla 100.

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platia zásady určené v § 54 ods.1,2,9 a 10 zákona rovnako (§ 84 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z.) .

Odporkyňa pri priznaní úrazovej renty navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím postupovala v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

V konaní nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ dňa 21.07.2010 utrpel pracovný úraz už popísaným spôsobom a s uvedenými následkami, suma denného vymeriavacieho základu, z ktorého odporkyňa vychádzala pri výpočte sumy úrazovej renty a ani spôsob výpočtu sumy úrazovej renty.

Navrhovateľ nesúhlasil s určením percentuálneho poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zdravotníckeho záchranára. Tvrdil, že uňho došlo k 100 %-nému poklesu schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie, pretože pracovnú náplň zdravotníckeho záchranára je potrebné posudzovať ako celok, t.j. buď je spôsobilý túto prácu vykonávať v plnom rozsahu, alebo vôbec nie je spôsobilý ju vykonávať.

Pri určovaní percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie posudkový lekári vychádzali z opisu pracovných činností navrhovateľa ako zdravotníckeho záchranára. Posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne konštatoval, že súčasťou pracovných povinností navrhovateľa boli duševné činnosti, pri ktorých využíval svoje odborné vedomosti, ako aj fyzicky náročné činnosti. V dôsledku pracovného úrazu navrhovateľ nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť zdravotníckeho záchranára asi v rozsahu jednej štvrtiny, a preto posudkový lekári stanovili 70 %-nú mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vykonávať jeho doterajšie zamestnanie.

Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, podľa ktorého ak nie je spôsobilý vykonávať doterajšie zamestnanie zdravotníckeho záchranára v plnom rozsahu, má mu byť určený 100 %-ný pokles schopnosti vykonávať toto zamestnanie. Pri určení percentuálnej miery poklesu schopnosti zamestnanca vykonávať doterajšiu činnosť v zmysle § 88 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia postupom podľa § 153 ods.4 písm.a/ zákona č. 461/2003 Z.z. určujú percentuálnym vyjadrením, v akom rozsahu klesla schopnosť zamestnanca vykonávať svoje doterajšie pracovné povinnosti. Vzhľadom na špecifický charakter pracovných činností zdravotníckeho záchranára, ktoré zahŕňajú duševné činnosti ako aj fyzicky náročné činnosti, nemožno konštatovať, že u navrhovateľa došlo k 100 %-nému poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. S výnimkou fyzicky náročných činností zostala u navrhovateľa zachovaná schopnosť výkonu duševných činností s využitím odborných vedomostí tak, ako sú uvedené v opise pracovných činností zdravotníckeho záchranára. Napriek tomu, že posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne konštatovali, že doterajšia práca zdravotníckeho záchranára pre navrhovateľa nie je vhodná, neznamená to, že u navrhovateľa ide o 100 %-ný pokles jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.

Z lekárskeho posudku pracovnej zdravotnej služby Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach zo dňa 08.03.2012 (preventívna prehliadka mimoriadna - samoplatca) vyplýva záver konštatovaný posudkovými lekármi - navrhovateľ je zdravotne nespôsobilý práce ako záchranár - vodič sanitného motorového vozidla. Tento záver lekárskeho posudku pracovnej zdravotnej služby je v súlade so závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia.

Pretože opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom, súd ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd podľa § 250k ods.1 za použitia ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.