KSKE 5 Co 127/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/127/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209111 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811209111.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej C. L., K., R. XXX/X, o zaplatenie 1 298,53 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/173/2011-36 zo 6.2.2012 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 555,80 € s 8,76 % úrokom z omeškania od 23.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

V odôvodnení uviedol, že sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil, čo vyplýva z Úverovej zmluvy č.3711286643, ktorej súčasťou sú úverové podmienky, uzavretej 10.12.2007 (ďalej len zmluva) , z jej splátkového kalendára a zo splatenia celého úveru s výzvou k úhrade. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a preto jej v tejto časti vyhovel. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ust. O. z., ako aj zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Citujúc znenie § 52,§ 53 ods.1,2,4,5,§ 54 ods.1,2,§ 657 O. z.,čl.3 ods.1,2 smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,str.29-34 - ďalej len smernica) , bod 1. písm. e) jej prílohy,§ 4 zák.č.258/01 Z. z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy,§ 269 ods.1 a § 497 ods.1 Obch. zák. poukázal na to, že podľa čl. II zák.č.150/04 Z. z., ktorým sa novelizoval O. z., bola prebratá smernica, že túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ust. právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv, že toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98,C-241/98,C-242/98,C-243/98 a C-244/98, O.G.E.S. proti R.M.Q. a S.E.S.A. proti J.M.S.P.,J.L.C.B.,M.B. a E.V.F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, že právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam a, že smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ust. zmluvy. Dospel k záveru, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou na základe uvedených ust. a neriadi sa režimom Obch. zák. Zistil, že žalobca neuviedol v žalobe správne údaje ohľadom právneho vzťahu účastníkov, nakoľko tvrdil, že zmluva bola uzavretá 30.11.2007, avšak podľa podpisu žalovanej sa tak stalo až 10.12.2007, číslo zmluvy je zhodné, ako aj požičaná suma, avšak uviedol nesprávny údaj o počte mesačných splátok (37) , keď v zmluve je 48 mesačných splátok a celková výška úveru mala byť 1 267,62 € podľa žaloby, avšak podľa zmluvy je 1 644,29 €, že v zmluve je uvedená výška úveru 829,85

(25 000 Sk) , z nej však nevyplýva, aká je ročná úroková sadzba, je tam uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 46,50 %, avšak nie je uvedené, z čoho pozostáva a boli dohodnuté mesačné splátky po 34,26 € (1 032 Sk) v počte 48 splátok s konečnou výškou úveru 1 644,29 € (49 536 Sk) . Vzhľadom na § 4 ods.3 zák. o spotrebiteľských úveroch považoval za možné konštatovať, že žalovanej bol poskytnutý úver a rozdiel medzi požičanou sumou a sumou, ktorú mala vrátiť, je 814,44 € (24 536 Sk) , čo predstavuje navýšenie o cca 50,50 % a teda v zmluve chýba údaj o ročnom úroku a ani určená RPMN nie je v súlade s navýšením úroku a v zmluve sa tiež nenachádzajú informácie o poplatkoch spojených so zmluvou. Urobil záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, avšak neobsahovala všetky náležitosti podľa § 4 cit. zák. a preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto nepriznal žalobcovi úrok z úveru z dlžnej sumy a v tejto časti bola žaloba zamietnutá podľa § 4 ods.5 zák.č.258/01 Z. z., nakoľko od spotrebiteľa nemožno požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, pričom zmluva neobsahovala ročnú úrokovú mieru a uvedená RPMN neobsahovala vysvetlenie, z čoho pozostáva a nebola v súlade s celkovým navýšením úveru. Priznal žalobcovi 555,80 €, čo predstavovalo rozdiel medzi poskytnutou sumou 829,85 € a zaplatenou sumou žalovanou vo výške 274,05 €. Úroky z omeškania priznal v súlade s § 517 ods.2 O. z. a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. vzhľadom na to, že žalobca žalovanej 22.1.2009 zosplatnil zvyšok dlžnej sumy a 1. dňom od zmeškania splátky 23.1.2009 sa dostala do omeškania. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval) a so zreteľom na to, že pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov bol približne rovnaký, preto nepriznal trovy konania žiadnemu z nich.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle § 205 ods.2 písm. f) - z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nepopiera skutočnosť, že zmluva bola uzavretá 10.12.2007, že tiež priznáva, že pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej len PR) bola spravená administratívna chyba ohľadom počtu splátok, že týmto spôsobom ubezpečuje príslušný súd, že sumu, ktorú si uplatňoval v petite podaného návrhu na vydanie PR, bola určená správne, v súlade s dohodnutými podmienkami dojednanými v zmluve a, že z prehľadu o čerpaní a splácaní úveru, ktorý súdu doručil pri podaní návrhu, je možné zistiť a potvrdiť správnosť sumy uvedenej v petite podaného návrhu na vydanie PR. K svojmu postupu ďalej uviedol, že 22.1.2009 bola žalovanej v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami Hlava 7 § 3 písm. a) zaslaná výzva na splatenie celého dlhu s výzvou k úhrade dlžnej čiastky 1 298,53 €, pozostávajúcej z neuhradenej 9.-13.splátky po splatnosti v celkovej výške 171,28 €, zmluvných pokút v celkovej výške 12,85 € a z neuhradenej 14.-48.splátky v celkovej výške 1 199,10 € (35 x 34,26 €) a, že poistenie zmluvy bolo ukončené zosplatením, preto čiastka bola ponížená o 35 x 2,42 €, teda 84,70 € (171,28 € + 12,85 € + 1 199,10 € - 84,70 € = 1 298,53 €) . K záveru súdu, ku ktorému dospel po vykonanom dokazovaní, resp. k jeho tvrdeniu uviedol, že treba rozlišovať medzi pojmami ako je úrok, úroková sadzba/miera a RPMN, že úrok je príjem (dôchodok) plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z neho, je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi, že inak by sa dalo povedať, že úrok je cena plnenia, teda odmena veriteľa za poskytnutie úveru, úroková sadzba alebo úroková miera je úrok vyjadrený ako percentá z požičiavaného kapitálu (istiny) a najčastejšie sa úrokové sadzby vyjadrujú ako počet percent za 1 rok a, že RPMN sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru [§ 2 písm. d) zák.č.258/01 Z. z.]. Zásadne odmietol tvrdenie, že RPMN je v zmluve nesprávne určená, mal za to, že bola vypočítaná v súlade s pokynmi a podľa vzorca, ktorý uviedol zákonodarca v Prílohe č.1 a 2 k zák.č.258/01 Z. z. a vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala nesprávnosť výpočtu RPMN v danej zmluve. Zdôraznil, že tiež je potrebné odlišovať úrok, úroková sadzba, RPMN, pretože ako vyplýva z uvedených definícií, nie sú to totožné pojmy. Pokiaľ súd uviedol, že RPMN neobsahovala vysvetlenie z čoho pozostáva, po dôslednom preverení právneho stavu v čase uzavretia zmluvy a po jej preskúmaní mal za to, že obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa § 4 ods.2 zák.č.258/01 Z. z., ktoré boli v tom čase určené demonštratívnym výpočtom a vyžadovali sa pri poskytnutí takéhoto typu spotrebiteľského úveru ako poskytol žalovanej, že v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval platný a účinný právny poriadok SR, aby zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovali ročnú úrokovú sadzbu, preto neuvedenie ročnej úrokovej sadzby nemôže mať za následok, že poskytnutý úver sa bude posudzovať ako úver bez úroku a poplatkov, že ak by to tak bolo, išlo by o retroaktivitu, ktorá je v právnom a demokratickom štáte neprípustná, že na princípe zákazu retroaktivity je založená ochrana občianskej slobody jednotlivca, ochrana jeho právneho konania v minulosti a právnych účinkov tohto konania aj smerom k prítomnosti a budúcnosti vrátane ochrany ním nadobudnutých práv v minulosti, že princíp retroaktivity vo verejnom i súkromnom práve vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zák.,

nemá byť v svojej dôvere sklamaný, že k retroaktivite možno ešte uviesť, že z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ust. pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti, že v prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť) , čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by, napr. jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za právne neúčinné. Ďalej uviedol, že nesúhlasí a ani nemôže súhlasiť s tvrdením, že od žalovanej vyberá úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, lebo výška úroku, teda odplaty za poskytnutie úveru, je zistiteľná z údajov v nej uvedených a to konkrétne v kolónkach č.36-39, že výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru, že v tomto prípade žalovaná mala možnosť zistiť si výšku úroku, pretože stačilo zo sumy uvedenej v kolónke č.39 Konečná výška úveru 49 536 Sk odpočítať sumu uvedenú v kolónke č.36 výška úveru 25 000 Sk a vyšiel by úrok za poskytnutý úver vo výške 24 536 Sk, že pri uzatváraní danej zmluvy jej muselo byť zrejmé z uvedených údajov v zmluve, aký úrok zaplatí za poskytnutý úver a, že k zmluve je možné uviesť tiež to, že išlo o telefónnu pôžičku, pri ktorej poslal žalovanej návrh na uzavretie zmluvy a tá mala dostatok času vo svojom obydlí oboznámiť sa s podstatnými náležitosťami a teda aj výškou úroku. Mal za to, že žalovaná podpísaním zmluvy prejavila súhlas s takto určenou výškou úroku a dohodnutými zmluvnými podmienkami, že z uvedených skutočností vyplýva, že zmluva obsahovala údaj o úroku, z toho dôvodu má nárok na úrok, ktorý vznikol z dôvodu poskytnutia úveru žalovanej a, že od nej za poskytnutý úver nevyberá a ani nikdy nevyberal žiadne poplatky. Poukázal na to, že súd namietal výšku úroku v zmluve a takisto v súčasnosti mnohé súdy SR majú snahu porovnávať výšku úrokov u bankových a nebankových subjektov, čo - podľa neho - nie je správne, lebo nemožno porovnávať úvery poskytované bankami a nebankovými subjektmi hneď z niekoľkých dôvodov, že dojednaný úrok za poskytnutie úveru predstavuje jednak odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, ako aj krytie jeho rizika v súvislosti s poskytnutím úveru a v neposlednom rade zohľadňuje aj náklady spojené so získaním zdrojov financovania úverov, že kým banky poskytujú úvery spravidla z prostriedkov svojich klientov, nie z vlastných finančných zdrojov, tak naopak nebankové subjekty poskytujú úvery predovšetkým z vlastných zdrojov, resp. zo zdrojov, ktoré si takisto musia za nemalé úroky požičiavať u bánk a ďalších finančných inštitúcií, čo je samozrejme jednak spojené s vyššou mierou rizika, jednak s vyššími nákladmi na získanie finančných zdrojov, z ktorých sú následne poskytované úvery klientom, že banky spravidla poskytujú úvery iba klientom, ktorý spĺňajú prísnejšie podmienky (napr. výška príjmu, schopnosť poskytnúť záruky za poskytnutie úveru a p.) , že z uvedeného vyplýva aj rozdiel v štruktúre klientov bánk a nebankových subjektov, že klientmi nebankových subjektov sú spravidla osoby, ktoré by v bankách nemohli, buď v dôsledku nízkych príjmov alebo v dôsledku neschopnosti poskytnúť dostatočné záruky, získať úver, teda omnoho rizikovejšia skupina klientov, je teda zrejmé, že podmienky, za akých poskytujú úvery banky a za akých poskytujú úvery nebankové subjekty, sú diametrálne odlišné, čo sa samozrejme odráža aj vo výške dojednanej úrokovej sadzby, ktorá musí byť vyššia, aby kompenzovala nebankovým subjektom vyššiu mieru rizika, že pokiaľ by nebankové subjekty poskytovali úvery s rovnakými úrokovými sadzbami ako banky, bez zmeny cieľovej skupiny klientov, hrozili by im výrazné ekonomické a existenčné problémy a, že z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že v zmluve nechýbala žiadna jej podstatná obsahová náležitosť, ktorá by umožňovala súdu posudzovať poskytnutý úver ako úver bez poplatkov a bez úrokov, preto je názoru, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedených skutočností žiadal, po vykonanom dokazovaní, rozsudok zmeniť v súlade s petitom návrhu na vydanie PR, ktorý doručil súdu.

Rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná uhradiť žalobcovi 555,80 € s 8,76 % úrokom z omeškania od 23.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním napadnutý (prednes poverenej zamestnankyne žalobcu na odvolacom pojednávaní - č.l.63) , nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.) , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.

Podľa § 211 ods.2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 101 ods.2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaná sa napriek riadnemu predvolaniu na odvolacie pojednávanie nedostavila ani nepožiadala o odročenie [v podaní z 2.10.2012, došlom odvolaciemu súdu 5.10.2012, oznámila, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie zo zdravotných dôvodov (doklad priložila) , že aj keby neboli zdravotne dôvody aj tak by sa z finančných dôvodov nedostavila, nakoľko poberá 62,50 € mesačne, to jej nestačí ani na mesiac na stravu a ani na lieky, ktoré potrebuje, je rozvedená, exmanžel jej neprispieva a ona ten dlh voči žalobcovi nemá z čoho splácať a, že bude vďačná, keď po pojednávaní sa jej dá vedieť, ako to skončilo], preto bola vec prejednaná v jej neprítomnosti.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že, nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219) , ani na jeho zmenu (§ 220) , pokiaľ ním bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, lebo súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. h) ,ods.2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobcom uplatnený odvolací dôvod je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) . Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, dospejúc k právnym záverom, uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to so zreteľom na dôvody, resp. skutočnosti v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu vo veci, t. j. ohľadom nároku vo vzťahu ku ktorému bola žaloba zamietnutá, opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.) .

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.) , lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.

Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.