KSKE 5 Co 147/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/147/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709209071 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:8709209071.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa R. R., Q., Č. X, proti odporkyni K. O., Y., Š. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku 24C/128/2009-119 zo 14.5.2010 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni 6.738,37 € a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo (ďalej len spoluvlastníctvo) účastníkov k trojizbovému bytu č. 50, nachádzajúcemu sa na 9. poschodí obytného domu so súp. č.1383 na Čiernomorskej ul. č. 3 v Košiciach a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2293/100000, zapísaným na LV č. XXXXX pre kat. úz. J., N. Q. - V. J., okres Q. S. (ďalej len nehnuteľnosti) a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 6.738,37 € a zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 1.792,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania 470,71 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zistil, že predávajúci Ing. Štefan Simon a jeho manželka Angela Simonová a kupujúci - navrhovateľ a odporkyňa uzavreli 22.6.2006 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností - trojizbového bytu č. XX na ulici Č. X L. Ko v dome so súp. č.1383 na parc.č. 3982, nachádzajúceho sa v kat. úz. J., N. Q. - V. J. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2293/100000, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. J. pre obec Q.-V. J., okres Q. S., že kupujúci nadobudli túto nehnuteľnosť do svojho podielového spoluvlastníctva ,každý v rovnakom podiele v 1/2 z celku, že účastníci zmluvy sa v zmysle čl. V cit. zmluvy dohodli na kúpnej cene 1.250.000,- Sk, z ktorej kupujúci zaplatili zálohu 150.000,- Sk pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti a zvyšná časť kúpnej ceny 1.100.000,- Sk mala byť uhradená prevodom na účet predávajúcich z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB a.s. po zápise záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech VÚB, a.s.. Z výpisu LV č. XXXXX kat. úz. J., obec Q.-V. J., okres Q. S. zistil, že je zapísaný obytný dom so súp. č. 1383 na parc. č. 3982 ,nachádzajúci sa v Košiciach na Čiernomorskej ul. č. 3 , že ako vlastníci bytu č. 50 na 9. poschodí sú zapísaní navrhovateľ v 1/2 a odporkyňa v 1/2 . Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zistil, že zmluva bola uzavretá 12.7.2006 medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a záložcami S.. Š.. T. a manželkou D..T., že predmetom zálohu boli sporné nehnuteľnosti - byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, že navrhovateľ túto zmluvu uzavrel, ako dlžník ,na zabezpečenie Zmluvy o financovaní bývania, na základe ktorej mu veriteľ poskytol ako dlžníkovi úver 1.118.250,- Sk, ktorý pozostáva z flexihypotéky 910.000,- Sk a zo spotrebného úveru 198.250,- Sk, že navrhovateľ ako dlžník a VÚB a.s. ako veriteľ 13.7.2006 uzavreli Zmluvu o financovaní bývania, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver 1.108.250,- Sk. Podľa výpočtu anuitných splátok úveru sa navrhovateľ zaviazal splatiť poskytnutý úver v 300 mesačných splátkach po 255 €. Uviedol, že odporkyňa na pojednávaní 2.3.2010 žiadala, aby rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam,

aby nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť jej titulom vyporiadania jej spoluvlastníckeho podielu polovicu z hodnoty predmetného bytu a vzhľadom na to, že sa účastníci dohodli na hodnote predmetných nehnuteľností 1.900.000,- Sk, že žiadala, aby navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť jej 950.000,- Sk. Ďalej reprodukoval výpoveď navrhovateľa a odporkyne na pojednávaní 2.3.2009 (zápisnica na č.l. 48-50) a výpoveď navrhovateľa na pojednávaní 13.4.2010 (zápisnica na č.l. 70-71) . Konštatoval, že obaja účastníci sa zhodli na tom, že v spornom čase, v júni 2006 navrhovateľ poberal čistú mzdu asi 20.000,- Sk až 21.000,- Sk , že splátky hypotekárneho úveru činili 8.000,- Sk, že odporkyňa poberala čistú mzdu 12.000,- Sk až 13.000,- Sk a splácala úver v mesačných splátkach 5.000,- Sk. Zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej odporkyňou ako dlžníčka s veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. 7.6.2006 (na č.l. 75) zistil, že jej bol poskytnutý úver 150.000,- Sk, ktorý splácala mesačne od 10.7.2006 v 35 mesačných splátkach po 5.091,- Sk, že na preukázanie tejto skutočnosti predložila aj výpisy zo svojho účtu, z ktorých mu vyplynulo, že každý mesiac poukazovala veriteľovi dohodnutú splátku úveru. Vychádzajúc z § 136 ods. 1,2, § 137 ods. 1,2, § 139 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 OZ (ich znenie citoval) a zo zásady, že ak o zrušení spoluvlastníctva rozhoduje súd, má vec, pokiaľ je to možné medzi spoluvlastníkov rozdeliť, že inak ju prikáže jednému z nich, pričom dbá o jej účelné využitie a zo zhodných tvrdení účastníkov, mal za nepochybné , že spornú nehnuteľnosť - byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nie je možné rozdeliť tak, aby vec mohli účelne využívať obaja spoluvlastníci podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov, že obaja účastníci konania zhodne navrhli podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zrušiť a nehnuteľnosť v celosti prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľa, že spornou otázkou medzi nimi bola výška podielu spoluvlastníka z titulu vyporiadania jeho spoluvlastníckeho podielu, že na základe uvedených skutočností zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti a prikázal ju do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Uviedol, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ho vyporiadaval v širšom slova zmysle a zohľadnil pritom skutočnosti súvisiace s existenciou podielového spoluvlastníctva účastníkov, že prihliadal na to, či a do akej miery sa spoluvlastníci pričinili o získanie spoločnej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že primeranú náhradu pri súdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom, že výška náhrady prislúchajúca jednotlivým spoluvlastníkom musí byť vypočítaná podľa ich podielov z hodnoty, ktorú má spoločná vec v čase zrušenia spoluvlastníctva. Vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti 1.900.000,- Sk tak, ako sa dohodli účastníci konania a pri stanovení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel odporkyne zohľadnil to, ako sa obaja podieloví spoluvlastníci pričinili o nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti, zohľadnil investície oboch spoluvlastníkov, ktoré vložili do kúpy spoločnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mu bolo nesporné, že účastníci kupovali nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy uzavretej 22.6.2006 za kúpnu cenu 1.250.000,- Sk. Považoval za nesporné, že časť kúpnej ceny 1.100.000,- Sk zaplatili predávajúcim z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý výlučne navrhovateľovi a výlučne on splácal a doposiaľ aj spláca splátky tohto úveru, že ďalšiu časť kúpnej ceny 150.000,- Sk zaplatili predávajúcim v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, že podľa neho na túto časť kúpnej ceny prispeli obaja účastníci rovnakou sumou 75.000,- Sk zo svojich výlučných finančných prostriedkov, že podľa odporkyne túto časť kúpnej ceny v celej výške 150.000,- Sk zaplatila ona zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ktoré mala k dispozícii z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. a následne celý úver aj splatila zo svojich prostriedkov, že navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplynulo, že v máji 2006 pred uzavretím kúpnej zmluvy, čerpal zo svojho účtu 70.000,- Sk, z ktorej zaplatil polovicu spornej časti kúpnej ceny 75.000,- Sk, že odporkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, ktorý jej bol poskytnutý na 150.000,- Sk 7.6.2006, že navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa nemohla zaplatiť celú časť kúpnej ceny 150.000,- Sk, pretože následne v septembri 2006 kupovala osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu cca 100.000,- Sk, z toho cca 40.000,- použila zo svojich úspor a zvyšok cca 60.000,- Sk uhrádzala z uvedeného úveru, že tieto skutočnosti potvrdila s tým rozdielom, že časť kúpnej ceny cca 60.000,- Sk zaplatila zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré boli uložené na účte navrhovateľa. Vzhľadom na to, že v tejto časti boli tvrdenia účastníkov konania rozporné, pri určení výšky náhrady za podiel odporkyne postupoval tak, keďže mal za nepochybné, že navrhovateľ investoval spolu 1.100.000,- Sk, čo je 88 % z celkovej kúpnej ceny (1.250.000,- Sk) a skutočnosť, že na zvyšnú časť kúpnej ceny 150.000,- Sk sa skladali obaja účastníci, že v polovici navrhovateľ nevedel preukázať a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, vychádzajúc z toho, že celú túto časť kúpnej ceny 150.000,- Sk zaplatila odporkyňa z poskytnutého úveru, ktorá čiastka je 12 % z celkovej kúpnej ceny bytu, že v priebehu konania sa účastníci zhodli na hodnote nehnuteľnosti 1.900.000,- Sk, a pri

zohľadnení investícií oboch účastníkov do kúpnej ceny nehnuteľnosti uzavrel, že navrhovateľ sa pričinil o nadobudnutie bytu 88 %-ami, čo zo súčasnej hodnoty nehnuteľnosti 1.900.000,- Sk je 1.672.000,- Sk a odporkyňa sa pričinila 12 %-ami, čo je 228.000,- Sk. Zo zhodných tvrdení účastníkov mu vyplynulo, že navrhovateľ doposiaľ zaplatil odporkyni titulom vyporiadania jej spoluvlastníckeho podielu 25.000,- Sk, a preto túto sumu z hodnoty podielu odporkyne odpočítal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania jej spoluvlastníckeho podielu 203.000,- Sk (6.738,37 € ) ,do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (jeho znenie citoval) . V konaní boli obaja účastníci čiastočne úspešní aj neúspešní, že navrhovateľ žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie podielu odporkyne 75.000,- Sk (odpočítal už zaplatenú časť 25.000,- Sk) , že odporkyňa žiadala, aby súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie 950.000,- Sk, že navrhovateľa zaviazal na zaplatenie 203.000,- Sk ( po odpočítaní už zaplatených 25.000,- Sk, spolu na 228.000,- Sk) , že navrhovateľ bol úspešný v 33 % a odporkyňa v 24 % (pri posúdení pomeru navrhovanej náhrady a súdom prisúdenej náhrady za spoluvlastnícky podiel odporkyne) a preto uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania podľa pomeru úspechu v 9 % z celkových trov konania (33 % - 24 % = 9 %) . Trovy navrhovateľa pozostávali zo súdneho poplatku 1.892,- eur a z trov právneho zast. advokátom za 7 úkonov právnej pomoci ,vyčíslené z hodnoty konania 950.000,- Sk ( 31.534,22 eur ) podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za prevzatie a príprava zast. 13.2.2009, návrh z 11.9.2009, účasť na pojednávaní 2.3.2010, vyjadrenie vo veci 29.3.2010, účasť na pojednávaní 13.4.2010, vyjadrenie vo veci z 10.5.2010, účasť na pojednávaní 14.5.2010, t.j. 7 úkonov po 469,74 eur, 2x režijný paušál po 6,95 eur, 5x režijný paušál po 7,21 eur; spolu trovy 5.230,13 eur, z čoho 9 % je 470,71 eur, ktoré trovy je povinná odporkyňa zaplatiť na účet právneho zást. navrhovateľa.

Vychádzajúc z § 7 ods. 9 zák.č. 71/1992 Zb., keď v danom prípade je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom a účastníci sa zhodli na cene podielu v 1/2 950.000,- Sk/31.534,22 €, z čoho 6 % súdny poplatok je 1.892 € a navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 99,50 €, preto zaviazal ho na jeho doplatenie 1.792,50 € (1.892 - 99,50) .

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to v rozsahu výšky náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva 6.738,37 € a výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil so súdom stanovenou výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel a s tým, že pri posudzovaní právnej veci nezohľadnil skutočnosť existencie ťarchy zaťažujúcej oba spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, že pri stanovení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel nezohľadnil skutočnosť, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva uplatňoval kompenzáciu vo výške 1/2 celkovej výšky istiny a úrokov za poskytnutú flexihypotéku a úver poskytnutý bankou na úhradu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, že celková výška istiny a úrokov za poskytnutú flexihypotéku a úver poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, a.s. je 76.529,01 € (2.305.512,90 Sk) , že v žalobe uplatnil svoj nárok za predpokladu, že na nehnuteľnosti je ťarcha vo forme záložného práva k nehnuteľnosti pre pohľadávku VÚB a.s. predstavujúcu celkovú výšku istiny a úrokov za poskytnutú flexihypotéku a úver, že táto ťarcha zaťažuje rovnakým dielom oboch spoluvlastníkov zo záväzku voči VÚB a.s., že podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, že VÚB, a.s. má k predmetným spoločným nehnuteľnostiam záložné právo, ktoré zaťažuje oboch spoluvlastníkov dielom, 1/2 k celku a keďže toto právo tretej osoby - banky zaťažuje rovným dielom oboch spoluvlastníkov, že si v konaní voči odporkyni oprávnene a opodstatnene uplatnil právo na kompenzáciu vo výške 1/2 záväzku voči banke splatiť dlh zabezpečený záložným právom banky, t.j. 76.529,01 :2 = 38.264,54 € a súd mal túto skutočnosť zohľadniť. Ďalej nesúhlasil ani so súdom stanovenou výškou náhrady trov konania a uviedol, že za predpokladu, že by bol rozsudok správny a mal by byť zaviazaný zaplatiť odporkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel 6.738,37 €, že náhrada trov konania matematickým výpočtom je 3.451 €, nie 470,71 €, že odporkyňa mala v konaní úspech 17 % a on 83 % 83 - 17 = 66 % z uplatňovaných 5.230,13 € je 3.451 €. Vychádzajúc zo skutočností, že sa nebránil náhrade za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva 1.659,69 € a odporkyňa si uplatňovala polovicu hodnoty predmetných nehnuteľnosti 31.534 €, že sporných bolo 31.534 - 1.659,69 = 29.874,31 €, že súd priznal odporkyni náhradu 6.738,37 € a on sa nebránil náhrade 1.659,69 €, 6.738,37 - 1.659,69 = 5.078,68 €, že 29.874,31 € je 100 % a 5.078,68 € je 17 %, že úspech odporkyne je 17 % a jeho úspech je 83 %. 83 - 17 = 66 % z uplatňovaných 5.230,13 € je 3.451 , že súd posúdil predmetnú právnu vec právne nesprávne. Navrhol preto rozsudok zmeniť a zaviazať ho k povinnosti zaplatiť odporkyni 1.659,69 € a odporkyňu zaviazať zaplatiť mu trovy konania 5.230,13 € a ak vezme svoje odvolanie späť v časti rozsahu výšky náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva 6.738,37 € , navrhol rozhodnutie zmeniť a odporkyňu zaviazať zaplatiť mu trovy konania 3.451 €.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa - proti jeho tretiemu a štvrtému výroku . Uviedla, že rozsudok je v rozpore s ust. OZ § 142 ods. 1 prvá veta, že je daný dôvod pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) , že predmetom sporu bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dvoch fyzických osôb k bytu, ktorý spolu so navrhovateľom nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa po povolení vkladu vlastníckeho práva v príslušnom katastri nehnuteľností stali podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti každý v 1/2, že uvedené bolo dokázané na pojednávaní, a to, či už predložením kúpnopredajnej zmluvy, ako aj výpisom z prísl. katastra nehnuteľností, že o. i. táto skutočnosť nebola ani jedným z účastníkov rozporovaná a je po pravde. Zdôraznila že je podielový spoluvlastník v podiele 1/2 ,na základe slobodne uzavretej zmluvy z jej strany, tak aj zo strany navrhovateľa, že navrhovateľa nikto k uzavretiu takejto zmluvy nenútil, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj vo svojej výpovedi, že súd zbytočne vykonával dokazovanie smerom, ktorý nijako nesúvisí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva (napr. otázka platieb za jednotlivé médiá v byte, platby za bežné potreby ako nákupy potravín, drogérie, etc.) . Citovala znenie § 142 OZ a uviedla, že v prípade, o ktorom rozhodoval súd, dopadá na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva § 142 ods. 1 prvá veta, že v ich prípade nebolo sporné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tom, že sa podielové spoluvlastníctvo zruší a byt bude prikázaný navrhovateľovi - s týmto obaja účastníci súhlasili, nakoľko navrhovateľ žije v Košiciach, byt chcel a tak isto ho bude účelnejšie využívať, nakoľko ona žije s rodinou v Poprade. Poukázala na to, že spornou otázkou ostala výška náhrady, ktorá jej bola ponúknutá a s ktorou nesúhlasí. Uviedla, že je 50 % spoluvlastníkom bytu v hodnote 63.068 € (vyjadrenie navrhovateľa o hodnote bytu) , že pri dodržaní právnej úpravy vzťahujúcej sa k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, kde mal súd prihliadnuť na veľkosť podielov, došlo v tomto prípade k rozhodnutiu, ktoré je v rozpore s právnou úpravou, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnosti - vyporiadania v širšom slova zmysle, zohľadnil skutočnosti súvisiace s existenciou podielového spoluvlastníctva a prihliadal na to, či a do akej miery sa spoluvlastníci pričinili o získanie spoločnej nehnuteľnosti, že takýmto rozhodnutím s uvedeným odôvodnením naplnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci , keď na zistený skutkový stav ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva aplikoval ust. a zásady o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 prvá veta OZ (jeho znenie citovala) , že ust. o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva takúto úpravu neobsahujú a nemožno k nej dôjsť žiadnym výkladom (logický, gramatický a systematický) , že takýto záver nemožno dokonca vyvodiť ani z doteraz ustálenej judikatúry. Poukázala na to že skutočnosti, kto ako splácal úver, sú bez významu , nakoľko súd mal pri zaviazaní strán povinnosťou na výplatu druhej strany zohľadniť len hodnotu bytu a výšku podielu (je 50 % spoluvlastník bytu) a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť jej 31.534 €, že namiesto uvedeného postupu zvolil postup, ktorý nie je možné oprieť o žiadne ust. OZ. Napokon uviedla, že od nesprávneho rozhodnutia vo veci samej sa odvíja aj nesprávne rozhodnutie o trovách, že pokiaľ by súd rozhodol správne, musel by priznať všetky ňou uplatnené trovy konania, že sa snažil konvalidovať kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel navrhovateľ tak, že napriek tomu, že je spoluvlastník v 1/2, snaží sa mu prisúdiť viac pod dojmom jeho nákladov na úver, čo je irelevantné pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ako mu po práve patrí. S takýmto postupom súdu sa nestotožnila, pretože mal postupovať podľa ust. zákona, čo sa v tomto prípade nestalo. Dala takisto na vedomie, že hneď na prvom pojednávaní, ktoré bolo prerušené za účelom potenciálnej dohody medzi stranami, navrhovateľovi, prostredníctvom jej právneho zást. navrhla dohodu s obsahom, že v prípade, že jej vyplatí 10.000 € za jej 50 % podiel na byte, skončia spor zmierom, čo odmietol. Poukázala na to, že navrhovateľ si uvedomuje, že kúpnopredajná zmluva, na základe ktorej nadobudli podielové spoluvlastníctvo k bytu je preňho nevýhodná, avšak k jej podpisu ho nikto nenútil a už vôbec nie k určeniu podielov, že takéto rozdelenie podielov bol návrh navrhovateľa, že rozhodnutie je v rozpore napr. s rozhodnutím uverejneným pod R 43/1997, keď primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel ceny veci (t. zn. 50 % z ceny 63.068 €) . Žiadala rozsudok v treťom a štvrtom výroku zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť jej 31.534 € a nahradiť jej trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ vo vyjadrení k o odvolaniu odporkyne uviedol, že súhlasí, že hodnota predmetných nehnuteľností bez ťarchy by bola cca 63.068 € a že obidvaja účastníci konania sú ich podielovými spoluvlastníkmi, každý rovným dielom 1/2 k celku, že ústne v prvostupňovom konaní i svojim písomným podaním z 29.3.2010 v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva uplatnil kompenzáciu 1/2 celkovej výšky istiny a úrokov za poskytnutú flexihypotéku a úver poskytnutý bankou na úhradu kúpnej

ceny za predmetné nehnuteľnosti a z uvedeného dôvodu nesúhlasil s návrhom odporkyne, aby jej po zrušení podielového spoluvlastníctva mal vyplatiť polovicu ich hodnoty, ktorú by mali bez ťarchy. Súhlasil s odporkyňou v tom, že súd má vychádzať pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva s použitím ust. OZ upravujúcimi podielové spoluvlastníctvo. Poukázal na to, že podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, že na predmetných nehnuteľnostiach je ťarcha vo forme záložného práva k nehnuteľnostiam pre pohľadávku VÚB, a.s., predstavujúcu celkovú výšku istiny a úrokov za poskytnutú flexihypotéku a úver, že táto ťarcha v zmysle § 137 ods. 1 OZ zaťažuje rovnakým dielom oboch spoluvlastníkov zo záväzku voči VÚB a.s., že táto skutočnosť vyplýva z LV č. 12761 Kat. úradu v Košiciach, Správy katastra Košice, kat. úz. Jazero, obec Košice - Nad Jazerom, ale aj z čl. VI. kúpnej zmluvy z 22.6.2006 o prevode predmetných nehnuteľností, ktorá bola uzavretá slobodne. Nesúhlasil s názorom odporkyne, že ťarchou je zaťažený len on, nakoľko on je účastník zabezpečovacích úkonov voči banke, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva je namieste uplatnenie kompenzácie 1/2 celkovej výšky istiny a úrokov za poskytnutú flexihypotéku a úver poskytnutý bankou na úhradu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, že celková výška istiny a úrokov za poskytnutú flexihypotéku a úver poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, a.s. je 76.529,01 € (2.305.512,90 Sk) , že si voči odporkyni pri určení výšky náhrady za vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva (50 % zo 63.068 € = 31.534€) uplatnil právo na kompenzáciu vo výške záväzku voči banke splatiť dlh zabezpečený záložným právom banky, t.j. 76.529,01 : 2 = 38.264,50 € a trvá na tom, aby súd túto skutočnosť zohľadniť, keďže ide o záväzok vyplývajúci z § 137 ods. 1 OZ. Citujúc znenie § 142 ods. 1 OZ uviedol, že odporkyňa so zohľadnením hodnoty ťarchy pri určení výšky hodnoty nehnuteľnosti nesúhlasí a odôvodňuje to tým, že zabezpečovacie úkony s bankou podpísal len on a že nezohľadnil pri vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva existenciu ťarchy, že požadovaná náhrada 31.534 € za polovicu nehnuteľnosti s hodnotou 63.068 € zaťaženou ťarchou v hodnote 76.529,01 € nie je primeraná a nemá oporu v § 142 ods. 1 OZ, že náhrada 31.534 € by nepredstavovala objektívnu cenu, za ktorú by sa polovica predmetných nehnuteľností zaťažených ťarchou mohla predať. Navrhol zmeniť rozhodnutie a zaviazať ho k povinnosti zaplatiť odporkyni 1.659,69 € (ide o nesplatenú časť pôvodne dohodnutej primeranej výšky náhrady za vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania) a odporkyňu zaviazal zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového konania 5.230,13 € i odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že logika, z ktorej vychádza navrhovateľ je od podania žaloby nesprávna, pretože je to práve ona, ktorá na predmetnej nehnuteľnosti vlastní 1/2 a nemá žiadny zmluvný vzťah s bankou a napriek tomu súhlasila so zriadením záložného práva v prospech banky aj na jej podiel, že jej nevznikla žiadna povinnosť podieľať sa na splácaní úveru, že práve naopak, jej prejavom vôle dovolila obmedziť svoje vlastnícke právo, že na základe uvedeného sa domnieva, že podaná žaloba aj odvolanie sú nedôvodné.

Rozsudok vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti a ich prikázaní do výlučného vlastníctva navrhovateľa a vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 1.792,50 €, odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1,3 O.s.p.) , preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) , prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti (§ 219) , ani na jeho zmenu (§ 220) , lebo súd nesprávne vec správne posúdil tým, že použil správny právny predpis (§ 142 ods. 1 OZ) , avšak ho nesprávne vyložil, na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) , ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) . Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Súd použil správny právny predpis § 142 ods. 1 OZ , ale ho nesprávne vyložil, keď pri určení výšky primeranej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčke - odporkyni , neprihliadol na veľkosť podielov (1/2 z celku) , ktoré majú účastníci k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do podielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou z 22.6.2006 (fotokópia na č.l. 14-18) . Z čl. I predmet zmluvy - bod V. jednoznačne vyplýva, že predávajúci predali kupujúcim - účastníkom konania nehnuteľnosť špecifikovanú v č.l. I. ods. 1 tejto kúpnej zmluvy a kupujúci - účastníci túto nehnuteľnosť kúpili do svojho podielového spoluvlastníctva, každý v rovnakom podiele - jedna polovica k celku. Nevedno z akého dôvodu súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola sporná otázka výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva a z toho vyplývajúcej povinnosti - výplaty ustupujúcemu spoluvlastníkovi, pretože výška spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka - oboch účastníkov, jednoznačne vyplýva z uvedenej kúpnej zmluvy- právneho titulu, na základe ktorého sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov súd neprihliadol na veľkosť podielov každého zo spoluvlastníkov (jedná polovica k celku) a pri určení výšky výplaty ustupujúcej spoluvlastníčke- odporkyni zohľadnil hodnotu investícií toho ktorého z účastníkov do spoločnej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho zmenil výšku ich spoluvlastníckych podielov k predmetnej nehnuteľnosti ( navrhovateľ investoval 1.100.000,- Sk, 88 % z celkovej kúpnej ceny a odporkyňa 150.000,- Sk z poskytnutého úveru, 12 % z celkovej kúpnej ceny bytu) , postupoval nesprávne.

Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemožno vychádzať z analógie § 150 OZ, ktoré ust. sa aplikuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je osobitným právnym inštitútom, vzťahujúcim sa na majetok manželov, nadobudnutý počas existencie manželstva, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

Nemožno však opomenúť skutočnosť, že účastníci žiadali pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadniť ich investície do spoločnej nehnuteľnosti, čo v konečnom dôsledku znamená vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v širšom zmysle slova, ktoré však nemožno vykonať v rámci výroku rozsudku o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva , ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi hodnotu jemu prislúchajúcej primeranej náhrady , zodpovedajúcej výške jeho podielu zo spoločnej veci.

Súdna prax sa zjednotila na tom, že vyporiadanie v zmysle § 142 OZ sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, že v jeho rámci sa prihliada napr. aj na to, či a do akej miery niektorí z predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod.

Zo zákonnej úpravy podľa § 141 a § 142 OZ vyplýva, že so zrušením podielového spoluvlastníctva;, či už dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu, je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté, že zmyslom tohto vyporiadania, konkrétne vtedy, ak ide o zrušenie spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (§ 142 ods. 1 tretia veta OZ) , nie len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel (spoluvlastnícke podiely) , ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa medzi podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré sa vytvorili medzi predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada napríklad aj na to, či a do akej miery niektorí z predchádzajúcich spoluvlastníkov investoval do spoločnej nehnuteľnej veci a podobne.

Podľa súdnej praxe vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom slova zmysle slova, a to na základe návrhu účastníka, príp. vzájomného návrhu a základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok) , ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorí zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý.

O návrhu (vzájomnom návrhu) , ktorým sa z dôvodu širšieho vypriadania požaduje zaplatenie určitej sumy, však treba rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Nesprávny je taký postup, keď sa investície vynaložené na vec a požadované v rámci širšieho vyporiadania premietnu priamo do sumy, ktorú súd uloží zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel (rozsudok Najvyššieho súdu 2 Cdo/53/2004 - Zo súdnej praxe 3/2000) .

Súd vo veci nepostupoval správne, pokiaľ investície vynaložené na spoločnú vec (nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve účastníkov) a vyžadované v rámci širšieho vyporiadania (navrhovateľom ako aj odporkyňou) premietol priamo do sumy, ktorú uložil zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel.

So zreteľom na tú skutočnosť, že ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku pre každého spoluvlastníka, je potrebné pri určení výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi - odporkyni vychádzať z veľkosti podielov, ktoré majú účastníci k predmetnej nehnuteľnosti (1/2) a výšku primeranej náhrady určiť ako 1/2 zo všeobecnej ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti, na ktorej sa obaja účastníci zhodli, t.j. z 1.900.000,- Sk, / 63.068,45 € a samostatným výrokom rozhodnúť o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni prislúchajúcu sumu.

So zreteľom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova (účastníci žiadali zohľadniť to, čo obaja ako podieloví spoluvlastníci investovali do spoločnej nehnuteľnosti - pričinili sa o jej nadobudnutie a žiadali zohľadniť ich investície, ktoré vložili do jej kúpy) , suma súdom zistených investícií na základe návrhu navrhovateľa a vzájomného návrhu odporkyne v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa musí premietnuť do ďalšieho samostatného výroku rozsudku, ktorým bude uložená povinnosť zaplatiť jednému z účastníkov hodnotu preukázaných investícií do spoločnej nehnuteľnosti. Tieto investície vynaložené na spoločnú vec - nehnuteľnosť v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd nesprávne premietol priamo do sumy, ktorú uložil zaplatiť navrhovateľovi odporkyni ako náhradu za spoluvlastnícky podiel.

Preto bude potrebné osobitným výrokom uložiť tomu, ktorému účastníkovi povinnosť zaplatiť druhému účastníkovi sumu, výšku ktorej zistí (pri vyporiadaní nároku v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva) , ktorá nebude uvedená v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel.

Preto v ďalšom konaní po vrátení veci bude povinnosťou súdu vec opätovne právne posúdiť, riadiac sa právnym názorom vysloveným v odôvodnení tohto uznesenia a osobitnými výrokmi upraviť práva a povinnosti účastníkov konania.

V novom rozhodnutí pritom prihliadne na skutočnosti uvedené účastníkmi v odvolaní, ako aj ich vyjadrenia k odvolaniam a príp. vykoná ďalšie účastníkmi navrhnuté dôkazy a všetky vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s § 132 -135 O.s.p. a opätovne vo veci rozhodne.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Odvolací súd nemal vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O.s.p.)

Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 ods.1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

Občiansky súdny poriadok, podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl.46 ods.1 Ústavy, čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť svojho právneho názoru na inštančne vyššom súde.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.