KSKE 5 Co 204/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 5 Co 204/2011

KS v Košiciach, dátum 28.05.2012, sp.zn. KSKE 5 Co 204/2011

§ 642 zákona č. 340/2005 § 2 zákona č. 340/2005 § 3 ods. 3 zákona č. 340/2005 § 261 ods. 1 OBZ § 2 OSP § 850 OZ § 62 ods. 1 OZ § 64 ods. 1 OZ § 64 ods. 1 OBZ § 574 ods. 1 OZ § 574 OZ § 451 ods. 1 OZ § 369 ods. 1 OBZ § 142 ods. 1 OSP § 149 ods. 1 OSP § 10 ods. 1 OSP § 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 § 17 ods. 1 zákona č. 655/2004 § 15 zákona č. 655/2004 § 72 ods. 1 zákona č. 655/2004 § 73 ods. 2 zákona č. 543/2005 § 15 zákona č. 543/2005 § 72 ods. 1 zákona č. 543/2005 § 221 ods. 1 písm. f) OSP § 205 ods. 2 OSP § 221 ods. 1 písm. h) OSP § 205 ods. 2 písm. a) OSP § 221 ods. 2 OSP § 220 OSP § 205 ods. 2 písm. d) OSP § 205 ods. 2 písm. f) OSP § 850 OSP § 13 ods. 4 OBZ § 12 ods. 1 OBZ § 850 OBZ § 34 OBZ § 35 ods. 1 OBZ § 266 OBZ § 451 OZ § 221 ods. 1 OSP § 851 OZ § 852 OZ § 57 ods. 1 zákona č. 431/2002 § 62 ods. 1 zákona č. 431/2002 § 64 ods. 1 zákona č. 431/2002 § 64 ods. 3 zákona č. 431/2002 § 456 OZ § 642 zákona č. 95/2002 § 650 zákona č. 95/2002 § 262 ods. 1 zákona č. 95/2002 § 64 zákona č. 95/2002 § 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 95/2002 § 40 OZ § 64 OZ § 642 OZ § 644 OZ § 369 ods. 1 zákona č. 340/2005 § 214 ods. 2 OSP § 214 ods. 1 OSP § 212 ods. 1 OSP § 219 ods. 1 OSP § 157 ods. 2 OSP § 132 OSP § 135 OSP § 153 ods. 1 OSP § 205 ods. 1 písm. a) OSP § 1 ods. 2 OSP § 64 ods. 3 OZ § 265 OZ § 369 ods. 1 OZ § 451 ods. 1 OSP § 517 ods. 1 OSP § 3 OSP § 224 ods. 3 OSP § 3 ods. 9 OSP

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/204/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809204543 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809204543.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu L.+E. L., K.. K. Q..X.., C., Q. XX, P.: XX XXX XXX, zast. JUDr. S.. P. S., S.., MBA - advokátom, Advokátska kancelária, C., E. XXXX/XX, P.: XX XXX XXX, proti žalovanému P.. A. T., Q., Š. XX, T.. V. &. D., K..Q..X.., Advokátska kancelária, T., H.. K. XX, P.: XX XXX XXX, o zaplatenie 126,19 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 6C/121/2009-507 z 28.4.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok , okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 18% zo sumy 126,19 € od 29.6.2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia ročného úroku z omeškania vo výške 18% zo sumy 126,19 € od 29.6.2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 126,19 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 18 % zo sumy 126,19 Eur od 29.06.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 598,44 Eur, na účet jeho zást. , A.. F. E. 169,39 Eur a A.. S.. P. S., S.. 429,05 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, čoho sa žalobca domáhal žalobou, podanou uňho 3.7.2009, čím ju odôvodnil, ako sa k ním vydanému platobnému rozkazu (ďalej len PR) 16Ro/94/2009-27 zo 7.9.2009 vyjadril žalovaný v podanom odpore, vymenoval dôkazné prostriedky, ktoré vo veci vykonal. Reprodukoval podstatný obsah výpovede zást. žalobcu na pojednávaní 27.10.2010 (zápisnica na č.l. 249-253) , žalovaného (č.l.253-255) , svedka A.. E.. C. (č.l.256-259) . Z dôvodu hospodárnosti konania a na návrh účastníkov konania, keďže žalobca vedie viacero sporov s bývalými sprostredkovateľmi poistenia na základe totožného skutkového stavu a totožných zmluvných podmienok sa oboznámil so svedeckými výpoveďami Z. D., F. E., Q. D., A. E., P.. S. Š., M. Z., Z. H., A. O., A. K., Z. D., Ľ. L., P.. T. Y.Š., P.. A. Ľ., A. E. Z., N. F., zo zápisníc o pojednávaní 7.12.a 9.11.2009, 25.1.2010 na Okresnom súde (ďalej len OS) v Lučenci v konaní 13Cb/180/2009 a zo zápisnice z 10.5.2010 OS Nové zámky v konaní 15Cb/274/2009, kde bol vypočutý svedok N. M.. Zo Zmluvy o sprostredkovaní z 3.7.2007 zistil, že žalobca ako poisťovací agent a žalovaný ako podriadený sprostredkovateľ poistenia - poradca uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie poistenia alebo sprostredkovanie návrhov zmlúv iných finančných produktov, smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len VZP) a citoval znenie ich čl.IV. Uviedol, že žiadosť o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení podal žalobca

písomne 16.2.2009, že žalobcovi bola doručená 17.2.2009, že zmluvný vzťah bol ukončený dohodou, bez udania dôvodu, že ukončenie Zmluvy o sprostredkovaní bolo akceptované žalobcom k 16.02.2009. Ďalej uviedol, že VZP pre poradcov upravovali práva a povinnosti zmluvných strán , hodnotenie zmlúv a ich hodnotenie ( čl. I. II. ), výkonostno- postupový systém, ktorý zahŕňal podmienky pre dosiahnutie jednotlivých postavení a výšku provízie ( čl. III.) a citoval čl. II. B. bod. 1 VZP . Spomenul, že v nich sú upravené rôzne provízie v čl. III., a to provízia za vlastnú produkciu, za tímovú produkciu a ďalšie provízie za dosiahnuté výsledky - v závislosti od dosiahnutého postavenia, alebo dosiahnutia najlepších výsledkov a splnení stanovených cieľov. Ďalej uviedol, čo zistil z pripojených vyúčtovaní, že v júli 2007 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 13 608 Sk, že v auguste 2007 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 9 828 Sk, pričom v uvedenom mesiaci bola zúčtovaná záloha 25% zo zálohy z 12 630 Sk , vo výške 3 158 Sk, že v septembri 2007 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 20 160 Sk, pričom v uvedenom mesiaci bola zúčtovaná záloha 25% zo zálohy z 12 630 Sk , vo výške 3 158 Sk, že v októbri 2007 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 0,oo Sk, pričom v uvedenom mesiaci bola zúčtovaná záloha 25% zo zálohy z 12 630 Sk , vo výške 3 158 Sk, k výplate - 3 158 Sk, že v novembri 2007 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 10 334 Sk, pričom v uvedenom mesiaci bola zúčtovaná záloha 25% zo zálohy z 12 630 Sk , že v decembri 2007 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 8 574 Sk, pričom v uvedenom mesiaci už nebola zúčtovaná záloha a zostatok zálohy bol vykázaný - o Sk, že v januári 2009 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 298,74 EUR, pričom v uvedenom mesiaci bola zaznamenaná ako nezúčtovaná záloha 419,24 EUR, stornorezerva 1 132,02 Eur, že zúčtovaná záloha bola vedená za január 2009 v sume -269,91 EUR a nezúčtovaná záloha v sume -149,33 EUR, že vo februári 2009 bolo finančné ocenenie vlastnej produkcie žalovaného 40,02 EUR, produkcia celkom 23,14 EUR, pričom v uvedenom mesiaci bola zaznamenaná ako nezúčtovaná záloha -149,33 EUR, stornorezerva 1 132,02 Eur, že zúčtovaná záloha bola vedená za február 2009 v sume -23,14 EUR a nezúčtovaná záloha k 28.2.2009 v sume -126,19 EUR. Z pripojených vyúčtovaní za r. 2008 mu vyplynulo, že vo vyúčtovaniach boli záznamy v súvislosti so zúčtovaním zálohy 12 630 Sk a jej zostatkov vedené záznamom nula ( 0 ) , že v obratových predvahách za obdobie mesiacov jún - december 2007 boli vedené zálohy na provízie na účtoch 31410 alebo 31420, že 6.7.2007 je vedená záloha na províziu 12 630 Sk a 7.8.2007 záloha na províziu 12 630 Sk , obe pod č. účtu 31420. Konštatoval, že medzi spoločnosťou AXA životní pojišťovňa, a. s., Praha, organizačná zložka Slovensko, Bratislava, ako zastúpeným a žalobcom ako obchodným zástupcom, bola uzavretá 22.6.2007 Zmluva o sprostredkovaní poistenia, predmetom ktorej bolo vykonávať sprostredkovanie poistenia pre zastúpeného - AXA životní pojisťovňa, a. s., že k uvedenej zmluve bol prijatí Dodatok č. 1 z 22.6.2007, na základe ktorého spoločnosť AXA a žalobca s ohľadom na predpokladaný objem uzatvorených obchodov a s ohľadom na prevádzkové potreby obchodného zástupcu sa dohodli na poskytnutí preddavku na provízie, že podľa prepočtu, zastúpený, tzn. spoločnosť AXA sa dohodol so žalobcom na poskytnutí preddavku na províziu v celkovej výške 20 000 000,- Sk, že preddavok mal byť vyplatený v troch splátkach, 7 000 000,- Sk , do 7 dní od podpísania dodatku, 5 000 000,- Sk od 15.7.2007 a 8 000 000,- Sk do 15.8.2007 , nie však skôr, ako obchodný zástupcu sprostredkuje obchodnú produkciu zodpovedajúcu sume 5 000 000,- Sk, že rovnako bolo dohodnuté že preddavok provízie bude splácaný obchodným zástupcom - žalobcom v 4 splátkach, do 31.12.2008 2 000 000,- Sk z poskytnutého preddavku, do 31.12.2009 5 000 000,- Sk, od 31.12.2010 6 000 000,- Sk a do 31.12.2011 7 000 000,- Sk. Vychádzajúc z § 642 Obch.zák., § 2 písm.c) a §3 ods.3 zák.č. 340/2005 Z.z. účinného v čase vzniku a zmluvy o sprostredkovaní (ich znenie citoval) mu bolo preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní 3.7.2007, v súlade s ust. Obch. zák. a zák. č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia, že išlo o obchodno- záväzkový vzťah ( § 261 ods. 1 ObZ) , že v rámci dohodnutých zmluvných podmienok žalovaný, ako podriadený sprostredkovateľ poistenia vykonával sprostredkovanie poistenia v zmysle § 2 písm. a) zák. o sprostredkovaní poistenia, t. z. predkladal ponuky na uzavretie poistných zmlúv, návrhy poistných zmlúv, vykonával činnosti smerujúce k uzavretiu poistných zmlúv, uzatváral poistné zmluvy, že vykonával svoju činnosť ako podnikateľ, za odplatu - províziu. V priebehu vykonávaného dokazovania mu nebola sporná suma, ktorá bola poskytnutá žalovanému 6.7.2007 12 630,- Sk a 7.8.2007 12 630,- Sk. Sporná mu ostala návratnosť časti poskytnutých záloh, že podľa tvrdenia žalovaného poskytnuté zálohy pozostávali z dvoch častí, z časti návratnej, ktorú on osobne splácal v štyroch splátkach a ktoré súviseli z predchádzajúcou výplatou z provízii zo spoločnosti L. a z druhej časti, ktorá mala byť nenávratná a ktorá mala byť určitým podnecujúcim prvkom na prechod sprostredkovateľov poistenia zo spoločnosti L. do novovytvorenej spoločnosti žalobcu, toto presvedčenie mu malo plynúť z vyhlásenia A. E. C. na stretnutí v Banskej Bystrici, ktorý dal verejný prísľub, že budú poskytnuté dve zálohy, jedna návratná a druhá nenávratná s tým, že sprostredkovateľ bude povinný vrátiť iba jednu zálohu. Z oboznámených

svedeckých výpovedí svedkov Z. D., F. E., Q. D., A. E., P.. S. Š., Z. H., A. O., A. K., Z.B. D., P.. T. Y., podľa pripojených zápisníc z pojednávaní na OS v Lučenci v konaní 13 Cb/180/2009 , v Nových zámkoch v konaní 15Cb/274/2009 mu vyplynulo, že uvedení svedkovia boli bývalými sprostredkovateľmi poistenia u žalobcu, že išlo o osoby, ktoré prechádzali z pôvodnej spoločnosti L. a zúčastnili sa stretnutia v Banskej Bystrici, kde žalobca prezentoval svoje zámery a produkty, spolu so spoločnosťou AXA, so zámerom presvedčiť sprostredkovateľov na spoluprácu s novovytvorenou obchodnou spoločnosťou, že uvedení svedkovia, proti ktorým tiež žalobca vedie spory, tvrdili že J. E.. C. prisľúbil na tomto stretnutí poskytnutie dvoch záloh na preklenutie nepriaznivého finančného obdobia spojeného s prechodom do novej spoločnosti, kedy sprostredkovatelia nemajú možnosť dosahovať v určitom dvojmesačnom období príjmy, že podľa prísľubu A.. E.. C. malo sa jednať o zálohy, z ktorých jedna záloha bola návratná a druhá časť nenávratná, že ďalšiu skupinu svedkov, tvorili tiež sprostredkovatelia poistenia u žalobcu, ktorí s nim nevedú spory. Z uvedených svedeckých výpovedí mu síce vyplynulo, že A.. E.. C. prisľúbil možnosť poskytnutia záloh, avšak podstatné v danom prípade mal to, do akej miery bol v uvedenom období kompetentný dávať akékoľvek finančné prísľuby. Poukázal na to, že žalovaný trval na tom, že na tomto stretnutí v Banskej Bystrici bol daný A.. E.. C. verejný prísľub. Citujúc znenie § 850 OZ, § 62 ods.1, § 64 ods.1,4 a vychádzajúc z podstaty verejného prísľubu v danom prípade konštatoval, že zákonné podmienky vyplývajúce z § 850 OZ neboli naplnené, pretože sa nejednalo o neobmedzený okruh osôb na stretnutí v Banskej Bystrici, že práve naopak, okruh osôb bol vymedzený, pretože išlo o sprostredkovateľov poistenia, ktorí boli pozvaní na stretnutie, spravidla prostredníctvom svojich vedúcich pracovníkov, že nešlo o stretnutie, ktorého by sa zúčastňovala široká verejnosť, že A.. E.. C. vydával prehlásenia na stretnutí v čase, kedy žalobca nebol zapísaný v obchodnom registri, že žalobca bol zapísaný do obchodného registra OS Bratislava I. Oddiel Sro, Vložka č. 46607/B, dňom 22.6.2007, že v tom čase boli ako spoločníci vedení A.. E.. C. a Z.. P. Š.. Z toho mu vyplynulo, že v čase stretnutia v Banskej Bystrici právne žalobca neexistoval, pretože podmienkou vzniku obchodnej spoločnosti je jej zápis do obchodného registra, tzn. že do dňa jej vzniku sa žalobca nemohol nejakým spôsobom zaväzovať, že pokiaľ by žalobca bol akceptoval úkony vykonané formou určitého prísľubu alebo vyhlásenia A.. E.. C., bolo jeho povinnosťou schváliť do 3 mesiacov od vzniku spoločnosti úkony osoby, ktorá konala v mene spoločnosti pred jej vznikom (§ 64 ods. 1 ObZ) , že podľa ods. 4 uvedeného ust., štatutárny orgán, alebo jeho členovia boli povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov vykonaných pred vznikom spoločnosti, že preukázateľne žalobca neoznamoval žiadne dodatočné schválenie úkonov A.. E.. C., že finančné prostriedky poskytol sprostredkovateľom poistenia, a teda aj žalovanému, žalobca, nie A..E.. C., že riešenie otázky návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov nebolo ani predmetom jednotlivých zmlúv o sprostredkovaní, že v danom prípade neboli ani súčasťou zmluvy uzavretej so žalobcom z 3.7.2007, že zmluva obsahovala časť týkajúcu sa provízii s tým, že ich výška bola stanovená v zmysle VZP a v prípade predčasného ukončenia poistných zmlúv riešená formou ťarchopisu, započítaním pohľadávky a jej vyrovnaním z nárokovateľných provízii poradcu, a to aj bez predchádzajúceho súhlasu poradu, že ani VZP pre poradcov v časti II., III., neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by boli upravovali takýto spôsob poskytnutia finančných prostriedkov, z ktorých časť mala byť nenávratná, že VZP upravujú provízie za vlastnú produkciu, za tímovú produkciu a prípade ďalšiu províziu za dosiahnuté najlepšie výsledky. Vzhľadom k tvrdeniu žalovaného a s poukazom na oboznamované výpovede svedkov skúmal, či v danom prípade nedošlo v priebehu obdobia od uzavretia zmluvy o sprostredkovaní, k odpusteniu dlhu v zmysle § 574 ods. 1 OZ. Vychádzajúc zo znenia § 574 mu nebolo preukázané, že by došlo k odpusteniu dlhu a z toho mu vyplynulo, že pokiaľ žalovanému bola poskytnutá určitá finančná záloha na budúce provízie, nebolo možné vychádzať z toho, že uvedená záloha bude nenávratná, pretože tak žalobca, ako aj žalovaný pôsobili ako podnikatelia a vykonávali svoju činnosť, za účelom dosiahnutia určitého zisku, ktorý je možný po dosiahnutí určitej produkcie. V tomto smere sa stotožnil s názorom žalobcu, že by bolo nelogické , pokiaľ by žalobca poskytoval finančné prostriedky bez záruky ich návratnosti, pretože podľa znenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia, žalovanému ako aj ostatným účastníkom zmluvy o sprostredkovaní poistenia, nič nebránilo prevziať finančné prostriedky, ktoré mali byť podľa prehlásenia nenávratné a následne vypovedať zmluvu o sprostredkovaní, že žalobca by sa tým nesporne vystavil neobvyklému riziku, pretože podľa výpovedí svedkov poskytnuté finančné prostriedky formou spriemerovaných provízií dosahovaných za obdobie 2 až 3 mesiacov spoločnosti L. sa v prípade mnohých sprostredkovateľov, pohybovali vo vysokých sumách. Javilo sa mu pravdepodobné, že prvá časť poskytnutých finančných prostriedkov, ktorá bola vrátená aj žalovaným, bola návratná v kratšom časovom období, a druhá časť poskytnutých finančných prostriedkov mala byť vrátená v dlhšom časovom horizonte, pričom nie je vylúčené že v prípade dosiahnutej plánovanej produkcie by bola možnosť poskytnutia mimoriadnej provízie, ktorá by bola fakticky započítaná na poskytnutie druhej

časti finančných prostriedkov a nebolo by potrebné túto vrátiť. Tým, že žalovaný, ako aj veľký počet ďalších sprostredkovateľom poistenia, vypovedali zmluvu a ukončili pracovnú činnosť, bolo zamedzené žalobcovi dosiahnuť s výrazne nižším počtom pracovníkov plánovanú produkciu a teda bol nútený zúčtovať poskytnuté zálohy, v prípade žalovaného v januári a vo februári 2009 , pretože pracovná činnosť žalovaného u žalobca bola ukončená 16.2.2009 a to, že zálohy na províziu boli súčasťou účtovných operácii mu jednoznačne vyplynulo z predloženej predvahovej súvahy žalobcu. Poskytnutie nenávratných záloh mal za vylúčené aj z hľadiska obsahu uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní poistenia a dodatku č. 1 k zmluve , medzi žalobcom a spoločnosťou AXA a uviedol, že spoločnosť AXA poskytla žalobcovi skutočne preklenovací úver so splatnosťou na 4 roky, aj na vyplatenie záloh na provízie, nie však na vyplatenie nenávratných záloh. Mal tiež za zrejmé , že aj postupné vyplácanie úveru predpokladalo dosiahnutie určitej produkcie a nesledovalo bezodplatné zabezpečenie potencionálnych sprostredkovateľov poistenia, ktorí prejavia záujem o prestup k žalobcovi. Citujúc znenie § 451 ods. 1 OZ, vyvodil záver so zreteľom na to, že žalovaný prevzal poskytnuté finančné prostriedky, pričom časť z nich vrátil v období mesiacov august až november 2007 vrátane, že bolo jeho povinnosťou vrátiť aj ďalšiu časť poskytnutých finančných prostriedkov, v prípade ukončenia pracovnej činnosti pre žalobcu, že v zmysle predložených vyúčtovaní za obdobie júl 2007 až február 2009 mu bolo zrejmé, že k mesiacu január 2009 bola konečná nezúčtovaná časť zálohy mínus 126,19 Eur, pretože zvyšujúcu časť zálohy zúčtoval žalobca oproti províziám, na ktoré mal žalovaný nárok v mesiaci január a február 2009, že povinnosťou žalovaného bolo uvedenú sumu žalobcovi vrátiť, pretože nebol preukázaný žiaden právne relevantný dôvod na iný postup. Vychádzajúc z § 369 ods. 1 ObZ, (jeho znenie citoval) uviedol, že žalovaný nevrátil sumu žalobcovi v lehote splatnosti, čím sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania mu vyplynula zo VZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o sprostredkovaní v bode II. písm. b.) bod 1, že predstavoval 18 % z dlžnej čiastky ročne, že mal byť účtovaný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu uvedeného vo vyúčtovaní, že žalobca poslal žalovanému výzvu na plnenie 24.6.2009, o čom pripojil aj doklad o doručení - podací lístok z 25.6.2009, že od doručenia uvedenej výzvy žalobca odvodil počiatok omeškania, ktorý považoval za primeraný vzhľadom k času doručovania, a to k 29.6.2009. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal náhradu účelne vynaložených trov úspešnému žalobcovi. Konštatoval, že v priebehu konania bol žalobca zastúpený postupne dvomi právnymi zást., A.. F.. E. od 3.7.2009 do 17.2.2011 a následne A.. S.. P. S.Í. S.., MBA, ktorý prevzal právne zast. žalobcu 18.2.2011 a preto priznal náhradu trov konania žalobcovi diferencovane tak, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaného k náhrade diferencovane pre oboch právnych zástupcov. Právnej zást. A.. F.. E. priznal trovy právneho zast., ktoré vyčíslila ku 17.2.2011 za právne úkony vykonané v r. 2009 - prevzatie a príprava zast., podanie návrhu 29.6.2009. Okrem toho priznal ďalšie 4 právne úkony, a to za vyjadrenie vo veci samej z 12.3.2010 a za účasť na pojednávaniach 15.3. a 27.10.2010 a za vyjadrenie vo veci samej zo 4.11.2010. Hodnota úkonu bola podľa § 10 ods.1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. 16,60 Eur, ku každému úkonu bol v r. 2009 pripočítaný režijný paušál 6,95 Eur, za úkony v r. 2010 7,21 Eur, spolu odmena vrátane režijného paušálu bola priznaná 141,34 Eur, k tomu bola pripočítaná 19 % DPH 27,05 Eur, spolu trovy právneho zast. vrátane priznanej DPH 169,39 Eur. Právnemu zást. žalobcu A.. S.. P.. S.Í. S.., MBA, priznal náhradu trov za 5 úkonov právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zast. vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní 21.2.2011, porada s klientom 28.2.2011, vypracovanie listiny o právnom úkone - návrh na doplnenie dokazovania z 8.3.2011 a za účasť na pojednávaní 6.4.2011. Nepriznal mu úkon - poradu alebo rokovanie s klientom z 19.2.2011, pretože považoval uvedený úkon za neúčelný, nakoľko 18.2.2011 pri prevzatí veci a príprave zast. bola vykonaná súčasne aj prvá porada s klientom, ktorá musela byť postačujúca. Tiež nepriznal úkon - poradu alebo rokovanie s klientom zo 4.4.2011, pretože stav dovtedy vykonaného dokazovania si nevyžadoval poradu s klientom, pretože v danom prípade už išlo len o právne zhodnotenie stavu vykonaného dokazovania, na ktoré je spôsobilý právny zást. žalobcu a naviac mu nepredložil žiaden doklad o tom, že sa porada konala. Hodnota úkonu bola podľa § 10 ods. 1 cit.vyhl. 16,60 Eur a ku každému úkonu bol v r. 2011 pripočítaný režijný paušál 7,41 Eur. Trovy právneho zast. spočívajúce v režijnom paušále boli 120,05 Eur. Konštatoval, že zást. žalobcu si uplatnil v súvislosti s účasťou na pojednávaní v dňoch 21.2. a 6.4.2011 náhradu za stratu času, ktorú mu priznal v rozsahu 10 pol hodín vykonanej cesty z Bratislavy do Rožňavy a späť v sadzbe 12,35 Eur za každú pol hodinu, spolu 123,50 Eur za každý deň účasti na pojednávaní. Celkovo strata času mu bola priznaná podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. v spojitosti s § 15 písm. a.) vyhl. 247 Eur. Vychádzajúc z § 72 ods. 1 Zák. č. 543/2005 Z. z., § 73 ods.2 v zmysle § 15 písm.a.) vyhl. uviedol, že zást. žalobcu si uplatnil aj náhradu cestovného, že neuviedol, ako cestu vykonal, či verejným dopravným prostriedkom alebo osobným motorovým vozidlom, že neoznačil evidenčné číslo, ani typ osobného motorového vozidla, že len podľa uplatnených cestovných náhrad vyvodil, že zrejme sa jednalo o cestu vykonanú osobným motorovým

vozidlom, že k vyčísleniu trov konania nepripojil ani fotokópiu technického preukazu a z týchto dôvodov nevedel preveriť správnosť vyčísleného cestovného, použitých pohonných hmôt, spotrebu litrov na 100 km. Vzhľadom k danej situácii priznal právnemu zást. žalobcu cestovné vo výške cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom v zmysle § 72 ods. 1 a § 73 ods. 2 Zák. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské súdy, špeciálny súd v znení neskorších predpisov. Zistené cestovné uvedeným prostriedkom z Bratislavy do Rožňavy bolo 15,50 Eur. Za štyri vykonané cesty priznal náhradu 62,- Eur, celkom mu priznal náhradu trov právneho zast. 429,05 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho v zmysle § 221 ods.1 písm.f) O.s.p. z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.2 a) O.s.p., keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm.f) O.s.p.) , resp. podľa § 221 ods.1 písm.h) O.s.p. , že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.2 písm.a) O.s.p., keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm.h) O.s.p.) zrušiť a podľa § 221 ods.2 O.s.p. vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo eventuálne rozsudok podľa § 220 O.s.p. z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d) O.s.p.) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.f) O.s.p.) zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu zaplatiť mu trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Uviedol, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že podľa jeho názoru vyhlásenie A.. E.. C. na stretnutí v Banskej Bystrici 20.6.2007 nemožno subsumovať pod § 850 Obč.zák., nakoľko okruh účastníkov tohto stretnutia nebol neobmedzený, ale jednalo sa o presne vymedzený okruh osôb, že poukázal na to, že A.. E.. C. na predmetnom stretnutí za žalobcu ako jeho spoločník konať nemohol, pretože žalobca de iure vznikol zápisom do obchodného registra až 22.6.2007, teda o dva dni neskôr, že poukázal na vzťah účastníkov ako dvoch podnikateľov, pričom podľa jeho názoru by bolo nelogické, pokiaľ by mu žalobca vyplácal peňažné prostriedky bez toho, aby v budúcnosti požadoval ich vrátenie, že záverom súd konštatoval, že pokiaľ mu žalobca na začiatku ich spolupráce vyplatil dve sumy, že jedna z nich mala byť vrátená v kratšom časovom období, a druhá (ktorá jediná je v tomto konaní sporná) mala byť vrátená v dlhšom časovom horizonte.S rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením v celom rozsahu nesúhlasil. V prvom rade mal zato, že súd správne vyhodnotil a použil ako dôkaz zápisnice o pojednávaniach v totožných skutkových i právnych veciach vedených na OS Lučenec a na OS v Rimavskej Sobote, že v konaní vedenom na OS Lučenec 13Cb 180/2009 sa vypočutí svedkovia vyjadrovali k sporným skutočnostiam vôbec po prvý krát, že ich výpovede sú teda zvlášť hodnotné a naviac, že súd mohol účelne a hospodárne získať ucelený prehľad o skutkovo i právne totožnej prejednávanej právnej veci bez toho, aby opätovne musel predvolávať a vypočúvať rovnakých svedkov k totožným skutkovým okolnostiam. Poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že pôvodne na zmluvnom základe vykonával činnosť podriadeného sprostredkovateľa poistenia pre spoločnosť L., akciová spoločnosť, Q. M. X, C., IČO: XX XXX XXX (ďalej len ., akciová spoločnosť ) , že po nezhodách, ku ktorým došlo v spoločnosti L., akciová spoločnosť sa A.. E.. C., vedúci siete sprostredkovateľov poistenia v spoločnosti L., akciová spoločnosť a Z.. P. Š., člen predstavenstva spoločnosti L., akciová spoločnosť ako zakladatelia rozhodli založiť novú konkurenčnú spoločnosť, že žalobca bol založený spoločenskou zmluvou zo 14.6.2007 a de iure vznikol zápisom do obchodného registra 22.6.2007. Ďalej uviedol, že vzhľadom na potrebu získania nových spolupracovníkov, ktorí by pre novozaloženú spoločnosť začali vykonávať produkciu a teda generovať zisk, bolo do Banskej Bystrice 20.06.2007 zvolané stretnutie, na ktoré boli pozvaní spolupracovníci vykonávajúci činnosť podriadených sprostredkovateľov poistenia pre spoločnosť L., akciová spoločnosť, že stretnutie, na ktorom sa okrem neho zúčastnilo ďalších približne 200 až 300 ľudí viedol A.. E.. C., ktorý u nich ako ich dlhoročný nadriadený požíval veľkú dôveru, že po predstavení novozaloženej spoločnosti a jej produktov im A.. E.. C. ponúkol možnosť spolupráce, že prípadný súhlas kohokoľvek si však z právneho hľadiska aj s poukazom na konkrétne ust. zák. č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia účinného do 31.12.2009 vyžadoval ukončenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou L., akciová spoločnosť, zrušenie zápisu v registri sprostredkovateľov poistenia vo vzťahu k spoločnosti L., akciová spoločnosť, čo s poukazom na § 13 ods. 4 a § 12 ods. 1 zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia bolo možné spraviť len na návrh spoločnosti L., akciová spoločnosť ako výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorá na jeho podanie mala zákonnú lehotu 30 dní počítanú odo dňa doručenia žiadosti výlučného sprostredkovateľa poistenia a podriadeného sprostredkovateľa poistenia, alebo skončenia platnosti zmluvy, uzatvorenie nového zmluvného vzťahu so spoločnosťou

L.+E. L., K.. K. Q..X.., nový zápis do registra sprostredkovateľov poistenia vo vzťahu k spoločnosti L.+E. L., K.. K. Q..X.., čo vyplýva z § 12 ods. 1, ods. 4 písm. b) zák. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia; že v čase konania stretnutia bolo úplne relevantnou obavou, že tí, ktorí prejdú do novozaloženej spoločnosti po dobu minimálne 30 dní nebudú môcť vykonávať činnosť sprostredkovateľa poistenia, že spoločnosť L., akciová spoločnosť sa o stretnutí dozvedela a každému spolupracovníkovi vrátane jeho prostredníctvom elektronickej pošty oznámila, že tomu, kto prejde do novozaloženej spoločnosti už nebudú vyplatené žiadne ďalšie provízie, čo bola pre prípadných záujemcov ďalšia relevantná obava (e-mailová komunikácia ,tvorí súčasť spisu) . Práve vzhľadom na uvedené A.. E.. C. na stretnutí pred prítomnými - všetko sprostredkovateľmi poistenia spoločnosti L., akciová spoločnosť - pre prípad, že sa rozhodnú ukončiť zmluvný vzťah s touto spoločnosťou a na zmluvnom základe nadviažu spoluprácu so žalobcom, prisľúbil, že tým, ktorí prejdú do novozaloženej spoločnosti bude vyplatená konkrétna peňažná čiastka a zároveň aj špecifikoval spôsob jej výpočtu, že malo sa jednať o vyplatenie dvoch súm, z ktorých každá mala predstavovať 80% z priemeru odmien dosahovaných v spoločnosti L., akciová spoločnosť za posledné tri mesiace, pričom jedna suma mala byť vyplatená z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty ohľadne budúceho vyplácania dovtedy nevyplatených provízií spoločnosťou L., akciová spoločnosť a táto čiastka mala byť vratná práve v závislosti od vyplatenia predmetných provízií spoločnosťou L., akciová spoločnosť, druhá suma (z ktorej časť je predmetom tohto konania) mala byť vyplatená z dôvodu, že po dobu približne jedného až dvoch mesiacov hrozilo, že nebudú môcť vykonávať činnosť sprostredkovateľa poistenia, čo by výrazne ovplyvnilo životný štandard každého, a bolo prisľúbené, že bude nevratná. Opakoval, že vyhlásenie resp. prísľub A.. E.. C., ktorý všetci zúčastnení vrátane jeho akceptovali, bol jasný, určitý a zrozumiteľný a tvrdil, že predmetný prísľub vytvoril základ právneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Ďalej uviedol, že tí, ktorí mali záujem uzatvoriť zmluvu so žalobcom, čo bol aj jeho prípad, ním poverenej osobe v nasledujúcich dňoch odovzdali vyúčtovania, ktoré preukazovali dosahovaný príjem v spoločnosti L., akciová spoločnosť, že bezprostredne po uzatvorení zmluvy so žalobcom , boli tomu ktorému sprostredkovateľovi poistenia sľúbené peňažné prostriedky vyplatené, že so žalobcom konajúcim prostredníctvom konateľa však osobne nikto z prítomných nikdy o vyplácaní peňažných prostriedkov nekomunikoval, že on ako aj žalobca sa presne podľa toho, čo odznelo na stretnutí v Banskej Bystrici počas celého obdobia spolupráce správali, najmä potom ako mu spoločnosť L., akciová spoločnosť v konečnom dôsledku vyplatila nevyplatenú províziu, žalobcovi (vratnú) prvú časť vyplatenej sumy vrátil, a táto bola v priebehu mesiacov august až november 2007 zúčtovaná, čo vyplýva z každomesačných vyúčtovaní. Následne mal na každom ďalšom vyúčtovaní počnúc mesiacom december 2007 v kolónke zostatok zálohy 0 a to až do januára 2009, že žalobca druhú (nevratnú) časť od neho počas trvania zmluvného vzťahu s ním nikdy nežiadal, ani ju ako pohľadávku voči nemu nikdy neinventarizoval, že žalobca sa rovnako ako k nemu správal aj ku všetkým ostatným účastníkom predmetného stretnutia, ktorí k nemu prešli zo spoločnosti L., akciová spoločnosť, t.j. voči nikomu účtovne pohľadávku neviedol, voči nikomu ju neinventarizoval, pričom každý potom ako dostal zo spoločnosti L., akciová spoločnosť vyplatenú províziu žalobcovi (vratnú) časť vyplatenej sumy vrátil, následne na vyúčtovaniach každomesačne vystavovaných žalobcom mali všetci v kolónke zostatok zálohy: 0 a to až do januára resp. februára 2009, že od nikoho žalobca dovtedy druhú (nevratnú) časť nikdy nežiadal. Poukázal na to , že súd v tejto súvislosti aj s poukazom na konkrétne ustanovenia VZP správne poukázal na to, že vyúčtovania sú záväzným účtovným dokladom a po uplynutí 15 dní od ich doručenia ich nemožno namietať, že je pravdou, že niektorí spolupracovníci sa v priebehu spolupráce so žalobcom dožadovali písomného potvrdenia nenávratnosti druhej (spornej) časti peňažných prostriedkov, ktoré im žalobca nikdy nedal, čo však nemožno vykladať v ich neprospech, pretože vzhľadom na absenciu písomného zápisu zo stretnutia v Banskej Bystrici sa jednalo o legitímnu požiadavku. Uviedol, že u žalobcu prestal vykonávať činnosť 16.2.2009 a to na vlastnú žiadosť, ktorá bola akceptovaná, že v predmetnej žiadosti, ktorá je súčasťou súdneho spisu, je aj kolónka záväzky poradcu , kde opäť žiadny jeho eventuálny záväzok voči žalobcovi uvedený nie je, že po ukončení zmluvného vzťahu mu žalobca vyúčtovanie za mesiac január ani február 2009 nezaslal, ani mu nevyplatil dosiahnutú províziu za tieto mesiace (upozornil, že vyúčtovania mu chodili s dvojmesačným oneskorením, pričom bez vyúčtovania si vzhľadom na komplikovanosť výpočtu nevedel sám vypočítať províziu, na ktorú mi vznikol nárok) , pričom tak nepostupoval len v jeho prípade, že fakticky až po doručení návrhu na vydanie PR sa dozvedel, že má mať akýsi domnelý záväzok voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Dodal, že vo februári r. 2009 sa žalobcovi sieť sprostredkovateľov poistenia rozpadla. Mal zato, že vyššie popísaný skutkový stav bol v konaní dostatočne preukázaný relevantnými písomnými dokladmi (najmä mesačnými vyúčtovaniami) ako aj výpoveďami svedkov. Tvrdil, že sporná otázka, s ktorou sa mal súd vyporiadať spočíva v tom, či má žalobca nárok na vrátenie žalovanej

sumy, t.j. časti zo sumy, o ktorej tvrdí, že je nevratná, že súd zistený skutkový stav právne posúdil tak, že sa nejednalo o verejný prísľub podľa § 850 Obč.zák., keďže vyhlásenie J. E.. C. na stretnutí v Banskej Bystrici 20.06.2007 bolo určené len tým, ktorí naň boli pozvaní, pričom ďalej poukázal na to, že žalobca konanie spoločníka A.. E.. C. po založení spoločnosti a pred jej vznikom neschválil (§ 64 ods. 1 Obch.zák.) . Citujúc znenie § 64 ods. 1, ods.2 Obch. zák. uviedol, že v súvislosti so záväzkami prevzatými osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom treba osobitne upozorniť na rozdiel medzi účinkami "neprevzatia" tých záväzkov zo strany spoločnosti, ktoré konajúce osoby prevzali s odkladacou podmienkou, a medzi účinkami "neprevzatia" tých záväzkov, ktoré boli zo strany konajúcich osôb prevzaté bez odkladacej podmienky, že ak spoločnosť neudelí dodatočný súhlas a neprevezme záväzky týkajúce sa tých právnych úkonov, ktoré boli uzavreté s odkladacou podmienkou, právne následky týchto úkonov vôbec nenastanú a osoby konajúce v mene spoločnosti pred jej vznikom sa nevystavujú žiadnemu právnemu riziku, že nesplnenie odkladacej podmienky totiž znamená, že z platného právneho úkonu právne následky vôbec nenastanú, že ak však spoločnosť neschváli tie právne úkony, ktoré konajúce osoby neuzavreli s odkladacou podmienkou (čo je práve jeho prípad) , že uvedené právne úkony zostanú aj naďalej platné a účinné, pričom nezaväzujú spoločnosť (hoci boli prevzaté v jej mene) , ale priamo osoby, ktoré záväzky z týchto úkonov v mene spoločnosti pred jej vznikom prevzali.V konaní mu bolo preukázané, že na predmetnom stretnutí konal A.. E.. C. sám za seba, t.j. jedine on sám (nie žalobca) mohol byť z vlastného konania zaviazaný, že súd sa však vôbec nezaoberal tým, prečo za A.. E.. C. plnil žalobca a naviac sa nezaoberal ani obsahom jeho sporného vyhlásenia a súvisiacimi právnymi dôsledkami, že zostalo nezodpovedaným prečo žalobca, ktorý o vyplatení konkrétnych súm tomu ktorému sprostredkovateľovi poistenia so žiadnym z nich o ich vyplatení nerokoval, napriek tomu každému, kto prešiel zo spoločnosti L., akciová spoločnosť do novozaloženej spoločnosti vyplatil konkrétnu sumu, ktorá zodpovedala sume dojednanej na stretnutí a prečo sa žalobca tým, čo bolo prezentované na stretnutí takmer počas celej doby spolupráce mu riadil. Tvrdil, že súd uvedené akoby prehliadal, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, že ak súd neposúdil vyhlásenie A.. E.. C. ako jeho verejný prísľub podľa § 850 Obč.zák., mal ďalej skúmať existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalobcom ako aj okolnosti vyplácania konkrétnych súm. Z výpovede P.. P. Š. (konateľa žalobcu) vyplynulo, že spoločnosť sa uzatvorenou dohodou riadila ako so záväznou . Vychádzajúc z § 34, § 35 ods. 1 Obč.zák. (ich znenie citoval) , z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že medzi ním a žalobcom bola konkludentným spôsobom uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva a to presne v intenciách prísľubu A.. E.. C., že žalobca (konkludentne) faktickým vyplatením dvoch súm (k čomu došlo po vzniku spoločnosti) vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Z prejavu vôle nemal pochybnosti o tom, aká vôľa je vyjadrená týmto spôsobom a aký je jej obsah, že žalobca presne vedel, komu, koľko a za akých podmienok má plniť, že rovnako vedel, za akých podmienok a ktorá časť z vyplatenej sumy sa má vrátiť, čo vyplýva najmä z mesačných vyúčtovaní, že k týmto istým záverom na základe rovnakého rozsahu dokazovania, aké bolo vykonané v tomto konaní už dospeli súdy v Rimavskej Sobote, Lučenci aj Brezne. V konečnom dôsledku, že pre neho nebolo rozhodujúce, kto konkrétne mu sľúbenú sumu vyplatil, že A.. E.. C. a žalobcu vnímal a vníma takmer ako jednu a tú istú osobu, že pokiaľ by si však súd aj osvojil právny názor, že účastníkom právneho vzťahu nebol žalobca ale A.. E.. C. a žalobca poskytol plnenie za A.. E.. C., že súd by mal žalobný návrh rovnako zamietnuť naviac aj z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu, čo vyplýva práve z § 64 ods. 1, ods. 2 Obch. zák. účinného v rozhodnom čase. Konštatoval, že vyššie pomenovaný právny vzťah je zároveň odlišným od právneho vzťahu, ktorý bol medzi nimi založený zmluvou o sprostredkovaní, na ktorú vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval, že predmetná zmluva ani jej VZP o sporných sumách v žiadnom bode nehovoria. Vytýkal súdu, že v rozhodnutí bez akýchkoľvek logických súvislostí konštatoval, že sa mu javí pravdepodobné, že prvá časť poskytnutých finančných prostriedkov, ktorá aj bola vrátená, bola návratná v kratšom časovom období, a druhá časť poskytnutých finančných prostriedkov mala byť vrátená v dlhšom časovom horizonte, že toto skutkové zistenie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, akoby vôbec neprihliadol na výpovede približne 20-tich svedkov a žiadnym spôsobom sa nevyporiadal mesačnými vyúčtovaniami, ktorých obsah bol žalobcom nevysvetlený, že práve obsah týchto mesačných vyúčtovaní bez ďalšieho ponúka zodpovedanie všetkých sporných otázok ohľadne návratnosti jednej a nenávratnosti druhej časti vyplatenej sumy. Opakovane uviedol skutočnosť, že sporná druhá časť žalobcom vyplatených peňažných prostriedkov mu bola vyplatená ako nevratná a vymenoval dôkazy, z ktorých mu to vyplynulo. K tvrdeniu žalobcu, že na vyplatenie spolupracovníkov, ktorý k nemu prišli pracovať, z časti použil aj peňažné prostriedky, ktoré dostal ako úver do spoločnosti AXA uviedol, že táto skutočnosť nie je pre posúdenie právneho vzťahu medzi ním a žalobcom významná, že sa jedná o internú vec žalobcu, o ktorej nemal vedomosť, že v konečnom dôsledku, z účelovo viazaných peňažných prostriedkov od

spoločnosti AXA si A.. E.. C. v r. 2007 osobne každomesačne vyplácal 900 000,- Sk, že hospodárne nakladanie s peňažnými prostriedkami od spoločnosti AXA preto v čase vzniku spoločnosti asi nebolo prvoradým. Z dôvodu právnej istoty, ak by súd mal v otázke návratnosti druhej časti vyplatenej sumy akékoľvek pochybnosti, poukázal na to, že Obch.zák. má samostatné hierarchicky usporiadané interpretačné pravidlá pre výklad právnych úkonov (§ 266 ObZ) , pokiaľ by prejav vôle nebol pre obidve strany celkom určitý, prejav vôle bol určený jemu , že v zmysle uvedeného ho nemožno vykladať v jeho neprospech, ako to urobil súd. Poukázal na to, že žalobca vo svojich vyjadreniach pomerne obsiahlo poukazuje na možnú zaujatosť konkrétnych svedkov, na čo nepriamo poukázal aj súd v napadnutom rozhodnutí, že na rozdiel od žalobcu je toho názoru, že v danej veci, vzhľadom na absenciu písomného zápisu o priebehu stretnutia v Banskej Bystrici, sú svedecké výpovede zúčastnených na tomto stretnutí skutkovo významné. Úplne súhlasil s tým, že z hľadiska úvah o vierohodnosti svedeckých výpovedí treba prihliadať k tomu, aký je pomer svedkov k účastníkom konania, čo osobitne platí aj o A.. E.. C., P.. P.. Š. B. M.. M., že v konaní boli vypočutí aj svedkovia ako Č., E., Ľ., F., z ktorých nikto nevedie so žalobcom súdny spor a ktorých výpovede sú obsahovo úplne zhodné s výpoveďami ostatných svedkov, že na svedecké výpovede všetkých bývalých sprostredkovateľov poistenia vo vzájomných súvislostiach nadväzujú i právne relevantné písomné doklady, a to predovšetkým pravidelné mesačné vyúčtovania, žiadosť o ukončenie zmluvy, prípadne ďalšie účtovné doklady. Na druhej strane zdôraznil, že žiadnu výpoveď svedka, ani žiadny konkrétny písomný dôkaz produkovaný v konaní nemožno jednoznačne vyložiť v prospech žalobcu a jeho tvrdenie o tom, že by sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, že žalobca sa vo svojich vyjadreniach takmer vôbec nezaoberá obsahom písomných dokladov, že na preukázanie svojho nároku značne chaoticky a nesúvisle vytrhávaním z kontextu poukazuje na čiastkové vety v niektorých zápisniciach o pojednávaniach z obdobných konaní, ktorých sa jeho právny zást. nezúčastnil, že nie je mu ďalej zrejmé, čo mal žalobca v úmysle preukázať predložením zápisnice o výsluchu svedka M.. M., ktorého výpoveď je v úplnom rozpore s výpoveďou A.. E.. C. ako aj výpoveďou P.. P.. Š., že v kontexte súvislostí sa až úsmevne javí čestné vyhlásenie osobnej sekretárky A.. E.. C. Z. N. predloženej právnym zást. na poslednom pojednávaní, hoci paradoxne počas 2 rokov nebol navrhnutý jej výsluch, že Z.. N. nikdy nebola sprostredkovateľom poistenia v spoločnosti L., akciová spoločnosť, a hoci v nej pracovala, bola len sekretárkou. Ďalej uviedol, v čom spočíva podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) .Mal zato, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, že na celej veci je paradoxné, že nie on žalobcovi, ale žalobca jemu dĺži peňažné prostriedky, že mu doposiaľ nevyplatil províziu za január ani za február 2008, že to isté platí o všetkých, ktorí zmluvný vzťah so žalobcom ukončili, že žalobca sa snaží zhojiť svoj nezdar v podnikaní nečestným spôsobom, ktorého výsledkom je aj toto súdne konanie, že jeho konanie je v rozpore dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, preto v žiadnom smere nemôže požívať právnu ochranu. Napokon uviedol, že je si vedomý skutočnosti, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, no mal za to, že rozhodnutie súdu je bez logických súvislosti svojvoľné a nezákonné. Z uvedených skutočností mu vyplynulo, že rozhodnutie súdu je založené na absencii aplikácie zákonných ustanovení na prejednávanú vec a teda aj na absentujúcom právnom posúdení veci. Vychádzajúc z § 221 ods.1 O.s.p. uviedol, že aj takouto vadou je postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu, pretože je bez takého odôvodnenia, ktoré by obsahovalo relevantné právne posúdenie a vyhodnotenia vzťahu jeho a žalobcu. Poukázal na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorého nedostatky mu neumožňujú primerane reagovať na nedostatky rozhodnutia, argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí v celom rozsahu, že rozhodnutie súdu aj s jeho odôvodnením považuje za správne a logické. Ďalej uviedol popis skutkového stavu a vyjadril sa k právnej stránke veci, pričom opakoval skutočnosti, ktoré uviedol v konaní pred súdom. Za dôležitý dôkaz,, že má nárok na vrátenie zálohy 126,19 EUR (3 801,60 SKK) s prísl. od žalovaného považoval skutočnosť, že žalovaný do týchto dní vôbec nenamietal započítanie a zúčtovanie časti zálohy 419,24 EUR (12.630,- SKK) , a to v štyroch splátkach vo vyúčtovaní za august až november 2007, a započítanie a zúčtovanie časti zálohy 293,05 EUR (8 828,42 SKK) vo vyúčtovaní za január a február 2009. Poukázal na to, že žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zást. v konaní bránil tvrdením, že 20.6.2007 na stretnutí v Banskej Bystrici bol daný verejný prísľub, že verejný prísľub daný nebol a opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré už uviedol v konaní pred súdom. Citoval znenie § 850 , § 851 a § 852 OZ a uviedol, že na stretnutí v B. Bystrici boli prítomní len účastníci, ktorí boli vopred pozvaní osobne alebo cestou svojich vedúcich pracovníkov , že stretnutie nebolo prístupné širokej verejnosti a nebolo urobené formou verejného prejavu (napr. v televízii, rozhlase, tlači, na plagátoch) a z toho mu vyplynulo,

že neboli splnené základné podmienky verejného prísľubu, že taktiež výpovede svedkov v konaniach po celom Slovensku sú rozporuplné. Mal za to, že každý svedok tvrdí to, čo mu vyhovuje v jeho konkrétnom prípade, napr., že jedna zálohová platba je vratná a druhá je nevratná, že obe sú vratné, že obe sú nevratné, že len vedúci sprostredkovatelia budú vracať zálohové platby a pod. Z dôvodu poukázania na rozdielnosť výpovedí svedkov citoval niektoré ich vyjadrenia, a to B.. Š., E.. Z., M.. Z., P.. A.. Ľ., Z.. Č., N.. M. B. Z.. D., že na základe svedeckých výpovedí je možné poukázať na značné nezrovnalosti, ktoré sa vo výpovediach vyskytujú, hoci sa všetci zúčastnili toho istého stretnutia, že sú natoľko rozdielne, že vyvolávajú dojem účelovosti, najmä, ak sa jedná o svedkov, ktorí sú v obdobnom súdnom spore s ním ako žalovaný a je nepochybný ich záujem na úspechu toho účastníka sporu, voči ktorému žaloba smeruje (jednotlivé skupiny dlžníkov podľa regiónov v SR sú zastupované spravidla tým istým právnym zást. a v závislosti od toho sú rozdielne aj výpovede žalovaných a nimi predvolávaných svedkov) . Z toho dôvodu poukázal na možné z výpovedí svedkov dospieť k niekoľkým záverom, že na stretnutí v Banskej Bystrici neodznel žiadny verejný prísľub ohľadne poskytnutia nenávratných finančných prostriedkov, čo tvrdí on, A.. E.. C. B. K. N.. M. (OS Nové Zámky, z 10.5.2010, 15Cb/274/2009) , P.. M.. M. (OS Galanta, z 13.08.2010, 29Cb/1/2010) , Z.. C. (OS Trebišov, z 1.2.2010, 6Cb/17/2009) , že finančné prostriedky boli na základe verejného prísľubu žalobcu poskytnuté nenávratne, čo tvrdí svedok F.. E. (OS Galanta, zo 6.11.2009, 24Cb/175/2009) , že finančné prostriedky boli poskytnuté na základe dohody medzi žalobcom a tým ktorým sprostredkovateľom za to, že sprostredkovateľ nemohol po určitý čas vykonávať sprostredovateľskú činnosť, čo tvrdia svedkovia S.. Š. (OS Lučenec, z 9.11.2009, 13Cb/180/2009) , Z.. S. (OS Lučenec, z 9.10.2009, 13Cb/180/2009) , Š.. K.Á. (OS Lučenec, z 9.11.2009, 13Cb/180/2009) , Z.. D. (OS Lučenec, z 9.11.2009, 13Cb/180/2009) , že finančné prostriedky vyplácané tak v mesiaci júl 2007 ako aj v auguste 2007 budú nenávratné, čo tvrdia svedkovia S.. Š. (OS Lučenec, z 9.11.2009, 13Cb/180/2009) , F.. E. (OS Galanta, zo 6.11.2009, 24Cb/175/2009) , že na stretnutí bolo prezentované, že jedna časť finančných prostriedkov bude návratná a druhá nenávratná, čo tvrdia svedkovia A.. O. (OS Lučenec, z 9.11.2009, 13Cb/180/2009) , A.. K. (OS Lučenec, z 9.11.2009, 13Cb/180/2009) , že na stretnutí sa hovorilo len o jednej vyplácanej sume, čo tvrdí svedok K. (OS Galanta, z 20.07.2010, 24Cb/175/2009) , že poskytnuté finančné prostriedky mali byť zúčtované v prípade dosiahnutia určitej produkcie počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a tým ktorým sprostredkovateľom, čo tvrdí A.. E.. C. a svedok Z.. D. (OS Lučenec, zo 7.12.2009, 13Cb/180/2009, zápisnica str. 12) , že spôsob výpočtu vyplatených súm bol dojednaný po stretnutí v Banskej Bystrici a spôsob vrátenia týchto finančných prostriedkov bol dohodnutý na poradách, čo tvrdí svedok S.. Š. (OS Lučenec, z 9.11.2009, 13Cb/180/2009, zápisnica str. 12) , že peňažné prostriedky, ktoré boli žalobcom poukázane som oprávnený si ponechať, čo tvrdí svedok Q.. D. (Vyjadrenie žalovaného z 5.11.2009) . Poukázal na to, že neboli splnené základné podmienky vyžadované zák. ust. pre verejný prísľub, lebo z výkladu § 850 OZ vyplýva, že adresátom verejného prísľubu je bližšie neobmedzený okruh osôb, pričom prejav jeho zakladateľa A.. E.. C. na stretnutí konanom v Banskej Bystrici 20.6.2007 nemožno považovať za verejný prísľub pre nesplnenie náležitosti takéhoto právneho posúdenia, a to z dôvodu, že sa nejednalo o bližšie neobmedzený počet osôb , lebo na stretnutí bol počet osôb obmedzený práve počtom do úvahy prichádzajúcich osôb, ktoré boli v zmluvnom vzťahu a v postavení sprostredkovateľov voči spoločnosti L., a.s., a ktorí jediní tak tvorili okruh záujmu a výlučne im bol prejav určený, pretože iba oni mohli splniť podmienku ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou L., a.s., a uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní s ním, teda, iba týmto osobám mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zálohy na províziu, ktorá sa vyratúvala práve z provízie dosahovanej v spoločnosti L., a.s. Uvedená skutočnosť mu potvrdzovala, že prejav s ponukou na vyplatenie zálohy na províziu bol určený nanajvýš všetkým zmluvným sprostredkovateľom spoločnosti L., a.s., ktorých počet je daný určitým pevným počtom osôb, teda nie počtom neobmedzeným, ako to vyžaduje § 850 OZ.

Citujúc znenie § 57 ods. 1, § 62 ods. 1, § 64 ods. 1, 2 , § 64 ods. 3 , 4 Och. zák. uviedol, že obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu až zápisom spoločnosti do OR a preto spoločnosti do dňa jej vzniku nemôžu vznikať žiadne záväzky, že v období po založení spoločnosti, ale pred jej vznikom, má za spoločnosť okrem iných oprávnenie konať aj zakladateľ, ktorým bol aj A.. E.. C., avšak v zmysle cit. ust. v prípade relevantného verejného prísľubu by bol zaviazaný sám A.. E.. C. a na spoločnosť by záväzky z tvrdeného verejného prísľubu prešli iba v prípade, ak by ich na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote troch mesiacov od vzniku spoločnosti, spoločnosť výslovne schválila a prevzala a vtedy by z nich spoločnosť bola viazaná od počiatku, čo sa však nestalo, že v podvojnom účtovníctve účtoval zálohu poskytnutú žalovanému na účte 314 - poskytnuté preddavky, na ktorom, podľa príručky Podvojné účtovníctvo podnikateľov od autorky P.. B. L. (príručka zahŕňa okrem iného Opatrenie MF SR č. MF/10069/2004-74, Opatrenie MF SR č. 23054/2002/92) , sa

účtujú poskytnuté dlhodobé a krátkodobé preddavky poskytnuté dodávateľom pred splnením zmluvy zo strany dodávateľa, že poskytnutú zálohu v júli a v auguste 2007 zaúčtoval na dlžníckej debetnej strane účtu 314 - poskytnuté preddavky a na veriteľskej kreditnej strane účtu 221 - bankové účty, že účtoval voči žalovanému poskytnutý preddavok - pohľadávku, ktorú žalovaný je povinný mu vrátiť a keďže nemal a nemá vrátený poskytnutý preddavok, že sa mu o nevrátenú sumu zvýšil daňový základ, pretože poskytnuté preddavky nie sú pre neho nákladom, pokiaľ nie sú zúčtované. Vzhľadom k tomu, že poskytol žalovanému preddavok, ktorý zaúčtoval v zmysle zák. o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov bol povinný vykázať a zaplatiť vyššiu daň z príjmu právnickej osoby v zmysle zák. o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia preddavku. Opakovane poukázal na to, že žalované peňažné prostriedky mu boli vyplatené ako záloha, takto boli označené aj na vyúčtovaniach v kolónke príjem, ktoré mu boli doručené v mesiacoch júl a august 2007 (t.j. vyúčtovanie s označením júl 2007 - preddavok a vyúčtovanie s označením august 2007 - preddavok ) a žalovaný nielenže mal, ale musel mať vedomosť o tom, že sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu či preddavok, pričom týmto označením je v bežnej obchodnej praxi priradený význam finančného plnenia vyplácaného vopred pred splnením istej podmienky (t.j. predtým, ako nastane istá skutočnosť) , ktorá by oprávňovala príjemcu na ponechanie si vyplatených finančných prostriedkov. V konaní mu nebolo preukázané, že by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí zálohových platieb došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie, nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne poskytnuté peňažné prostriedky, že pojmu záloha je tak v právnej ako aj ekonomickej terminológii priradený jasný účel a tento nie je možné zamieňať a poukázal na rozhodnutie Vrchního soudu v Praze 7 Cmdo 35/94 . Ďalej reprodukoval podstatnú časť výpovede svedkyne A.. M.. D., na pojednávaní 7.3.2011 vedenom na OS Bratislava V pod 23Cb 305/2009 - v obdobnom súdnom spore. Ďalej uviedol, že v júli a auguste 2007 obdŕžali od neho preddavky na províziu rovnako ako žalovaný aj nižšie uvedení a vymenovaní sprostredkovatelia, pričom svoj dlh voči nemu dobrovoľne vrátili alebo ho splácajú alebo uzatvorili zmier alebo boli v súdnom spore neúspešní (vymenoval žalovaných a súdne spory v obdobných právnych veciach a ich výsledok) . Poukázal na to, že ďalším dôkazom, že poskytol žalovanému zálohu, ktorú je povinný vrátiť, je čestné vyhlásenie Z.. N., ktorá vo svojom čestnom prehlásení zo 25.3.2011 o. i. uviedla, že sa 20.6.2007 zúčastnila informatívneho stretnutia v kinosále centra Európa v Banskej Bystrici, na ktorom nepočula nič o nenávratnosti navrhnutých finančných výpomocí na júl a august 2007, že na uvedenom stretnutí počula, že ak budú výpomoci vyplatené, budú vyplatené ako zálohy na budúce provízie a časom sa zúčtujú. Citujúc znenie § 574 OZ, § 451 ods. 1, 2, § 456 prvá veta OZ, § 642 a § 650 Obch. zák. uviedol, že medzi ním a žalovaným existoval obchodno- záväzkový vzťah, titulom platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, na ktorý sa podľa dohody strán v zmysle § 262 ods. 1 Obch.zák. vzťahuje Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 95/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, a zákon o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z.č. 340/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom ust. Obch. zák. upravujúce zmluvu o sprostredkovaní s výnimkou § 642 majú dispozitívnu povahu, že žalovaný na základe predmetného zmluvného vzťahu vyvíjal pre neho činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho finančných produktov a on sa žalovanému za to zaviazal vyplatiť odplatu - províziu dojednanú vo VZP, pretože ide o odplatnú zmluvu a odplatnosť záväzkového vzťahu je jeho podstatnou náležitosťou, že z charakteru predmetného zmluvného vzťahu, ako odplatného, vyplýva povinnosť žalovaného vrátiť mu akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré mu boli titulom zálohy, resp. preddavku na províziu na vyplatenie, ktorej za existencie zmluvného vzťahu nesplnili podmienky, ním vyplatené, vrátiť voči čomu ani sám žalovaný nenamietal. K tvrdeniu žalovaného, že medzi účastníkmi konania bola konkludentným spôsobom uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorej mu vyplatil dve sumy, z ktorých jedna mala byť podmienečne vratná a druhá nenávratná uviedol, že takýto právny názor nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a to aj z dôvodu, že v odolaní ako aj vo vykonanom dokazovaní absentuje špecifikácia opísaného konkludentného právneho úkonu, ktorá by robila právny úkon platným, že žalovaný neuviedol, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu konkludentnej zmluvy, kto túto zmluvu uzavrel a aký bol jej predmet, že ani samotný žalovaný a svedkovia v konaní sa nedokázali zhodnúť na predmete takejto dohody, ktorého naplnením by bolo vyplatenie žalovaných finančných prostriedkov. Poukázal na to, že žalovaným tvrdený právny úkon (nepomenovaná zmluva) postráda akúkoľvek kvalitu požadovanú na platný právny úkon - najmä jasný prejav vôle, totožnosť oferty s akceptáciou, či určitosť a preto sa o právny úkon nejedná, že medzi účastníkmi konania nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení takejto zmluvy, že tak ako vypovedal jeho konateľ spoločnosti k rokovaniam, resp. osobným stretnutiam došlo len medzi ním a postupovo vyššími poradcami, že žalovaný naopak uviedol, že s konateľom spoločností vôbec nerokoval a zároveň výslovne, aj nepriamo prostredníctvom námietky absencie jeho

aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že nikdy s ním neuzavrel inú zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní, že žalovaný nielenže v konaní existenciu konkludentnej dohody netvrdil, ale sám vylúčil jej možnú existenciu. Poukázal na výpoveď A.. E.. C. a z § 64 Obch. zák. mu vyplynulo, že schvaľovať sa musia výslovne uvedené konkrétne právne úkony, že o schvaľovaní záväzkov prevzatých pred vznikom spoločnosti s ručením obmedzeným rozhoduje valné zhromaždenie spoločnosti, čo upravuje § 125 ods. 1 písm. a) Obch.zák., že v prípade neschválenia takéhoto úkonu sa právny úkon považuje za neplatný a citoval znenie § 40 OZ. Poukázal na to, že konkludentné schválenie takéhoto záväzku (či schválenie formou faktického konania) je vzhľadom k účelu § 64 Obch.zák. neprípustné, pričom už samotný proces valného zhromaždenia, ako orgánu oprávneného schvaľovať tieto úkony, je viazaný na povinnosť vypracovania písomného výstupu jeho priebehu vo forme zápisnice ošetrenej podpisom predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa, že až keby jeho spoločnosť na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote 3 mesiacov odo dňa svojho vzniku výslovne schválila a prevzala záväzky bol by z nich viazaný, čo však v konaní nebolo preukázané. V konaní mu bolo bezpochyby nespornou skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená jediná zmluva a to zmluva o sprostredkovaní, že uvedené potvrdili obaja účastníci konania, nakoľko uviedli, že medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení inej zmluvy, na základe ktorej by poskytol žalovanému žalované finančné prostriedky, že v celom konaní vznášal žalovaný námietku nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, že záloha, ktorej vrátenie bolo predmetom súdneho konania, bola poskytnutá žalovanému po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, ktorej právna úprava pramení z § 642 Obch. zák.; a opätovne zdôraznil (vychádzajúc z § 644 Obch. zák.) , že žalované finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené ako záloha, takto boli označené aj na vyúčtovaní v kolónke príjem, ktoré bolo žalovanému doručené v mesiaci júl a august 2007 a teda tento musel mať vedomosť o tom, že sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu, či preddavok, pričom týmto označeniam je v bežnej obchodnej praxi priradený význam finančného plnenia vyplácaného vopred pred splnením istej podmienky (pred tým, ako nastane istá skutočnosť) , ktorá by oprávňovala príjemcu na ponechanie si vyplatených finančných prostriedkov, že v konaní nebolo preukázané, že by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí záloh došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie, nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne poskytnuté peňažné prostriedky, že pojmu záloha je tak v právnej ako aj ekonomickej terminológii priradený jasný účel a tento nie je možné zamieňať. Konštatoval, že žalovanému právo na ponechanie zálohy, či už počas existencie zmluvného vzťahu s ním, alebo po ňom, nevzniklo, že aj z uvedeného možno dospieť k záveru, že na strane žalovaného sa jedná o bezdôvodné obohatenie a poukázal na judikát Najvyššieho súdu ČSR z 24.04.1975, 5 Cz 13/75. Citujúc znenie § 451 OZ mal za to, že v konaní neboli preukázané skutočnosti tvrdené žalovaným, že opieral svoje oprávnenie na ponechanie si žalovaných finančných prostriedkov (resp. aj ich vyplatenie) o tvrdenie, že po ukončení spolupráce so spoločnosťou L., a.s. a následnom uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní s ním, nemohol vykonávať sprostredkovateľskú činnosť a preto poskytnuté zálohy mali byť istou kompenzáciou za výpadok jeho príjmu. V konaní mu bolo jednoznačne preukázané, že toto tvrdenie žalovaného nebolo pravdivé, keďže boli predložené jeho vyúčtovania z inkriminovaného obdobia, podložené zoznamom poistných zmlúv, ktoré v tomto čase uzavrel a z týchto dokladov vyplynulo, že žalovaný vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre neho počnúc podpísaním zmluvy o sprostredkovaní a navyše zák. č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezakazuje sprostredkovateľom vykonávať sprostredkovateľskú činnosť z dôvodu prechodu z jednej sprostredkovateľskej spoločnosti do druhej, avšak viaže toto oprávnenie k naplneniu podmienky spočívajúcej v registrácii v Národnej banke Slovenska. Poukázal na to, že svoje tvrdenie o návratnosti poskytnutej zálohy (preddavku) opiera aj o logiku skutočnosti, že vedel, že sprostredkovatelia sú oprávnení kedykoľvek zmluvu o sprostredkovaní jednostranne ukončiť, že finančné prostriedky ním vyplatené žalovanému boli poskytnuté ako záloha na budúce provízie, s tým, že budú zúčtované oproti mimoriadnej provízii, ktorú bolo možné dosiahnuť len určitou produkciou a žalovaný spolu s ostatnými sprostredkovateľmi túto produkciu nedosiahli a rozhodli sa pre hromadný odchod z jeho spoločnosti, a poškodeným ostal práve on, že mu poskytol žalované finančné prostriedky ako zálohu, pričom takto boli označené aj vo vyúčtovaní, ktoré mu bolo doručené a teda tieto finančné prostriedky prevzal s vedomím, že sa jedná o zálohu, nakoľko doručené vyúčtovanie nenamietal, že sa preto nejedná , a ani nemôže ísť, v tomto prípade o výkon jeho práva, ktorý by si uplatňoval v neprospech druhej strany (žalovaného) . Uviedol, že z hľadiska úvah o vierohodností svedeckých výpovedí súd prihliada k tomu, aký je pomer svedka k účastníkom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, 29 Odo 1004/2003) , že svedkov, ktorí boli vypočutí v obdobnej právnej veci vedenej OS Lučenec proti žalovanému - Z.. S., B. R. Š., K., H.Á., K., D., Y., D., E., D., E. , nemožno považovať za vierohodných, nezaujatých, či objektívnych, že je nemysliteľné, aby si v súdnych konaniach navzájom svedčili osoby, proti ktorým je

súčasne vedené konanie ním iniciované z rovnakého právneho dôvodu, že bol nepochybný záujem vypočutých svedkov na tom, aby v konaní bol úspešný práve žalovaný, čo v konečnom dôsledku priamo podporuje možnosť úspechu aj v ich konaniach (mnohí vypočutí svedkovia, ktorí sú účastníkmi obdobného konania sú navyše zastúpení tým istým právnym zást. ako žalovaný) . Konštatoval, že v priebehu súdneho konania boli ním predložené početné účtovné doklady, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že poskytnuté peňažné prostriedky jednotlivým sprostredkovateľom boli vyplácané a účtované ako záloha. Z predloženej obratovej predvahy za r. 2007 mu vyplynulo, že na analytickom účte účtu 314 - poskytnuté preddavky, a to na účte 31420 boli evidované vyplatené sumy ako zálohy, že tieto sumy korešpondovali aj so sumami nachádzajúcimi sa v jeho hlavnej knihe za r. 2007, že poskytnuté zálohy, ktoré neboli ako pohľadávky splatné, logicky nepovažoval za záväzky žalovaného, keďže tieto sa stali pohľadávkou až v čase, keď žalovanému sčasti zúčtoval poskytnutú zálohu v mesiaci december 2008 a v mesiaci január 2009 oproti provízii dosiahnutej žalovaným, že zvyšná časť poskytnutej zálohy nemohla byť zúčtovaná z dôvodu, že žalovaný v tomto produkčnom mesiaci nedosiahol dostatočne vysokú províziu, voči ktorej by bolo možné zálohu zúčtovať v celej výške, že nezúčtovaná časť poskytnutej zálohy preto ostala evidovaná ako pohľadávka a žalovaný bol vyzvaný na jej zaplatenie, že jeho tvrdenia umocňuje aj fakt, že žalovaný a ostatní sprostredkovatelia si v konaniach s ním neuplatňovali vzájomným návrhom tú časť zálohy, ktorú žalovanému zúčtoval v posledných mesiacoch spolupráce. Ďalej uviedol, že vyplatil žalovanému zálohu, ktorá mala vlastne pokryť obdobie, kým získa príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej pre neho a pokiaľ by bol ďalej pokračoval v činnosti a zmluvnom vzťahu s ním a bol by získal ďalšie provízie, že tieto by sa boli jednoznačne započítali voči poskytnutej zálohe, že zmluvný vzťah sa ukončil skôr, ako sa vyplatená záloha skonzumovala s vytvoreným nárokom na províziu, čím došlo na strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a takto získané bezdôvodné obohatenie musí vydať. Keďže sporné peňažné prostriedky vyplatil žalovanému titulom zmluvného záväzkového vzťahu ako zálohu na sprostredkovateľskú províziu, a započítanie a zúčtovanie časti poskytnutej zálohy vo vyúčtovaniach za obdobie august až november 2007 žalovaný nenamietal, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalovaný je povinný vrátiť preddavok na províziu 126,19 EUR (3 801,60 Sk) aj s prísl., že sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, že si uplatnil úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch.zák. v znení účinnom v čase omeškania, že je povinný aj na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške 18% p.a. (v súlade s bodom II.B.1. VZP) z dlžnej sumy v súlade s jeho návrhom odo 29.6.2009, ktorý nasleduje po splatnosti žalovanej sumy do zaplatenia. Zastával názor, že rozhodnutie súdu je spravodlivé, logické a odôvodnené. Navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalovaného zaplatiť mu trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

Žalobca podaniami z 9.3.2012 ,došlými odvolaciemu súdu 13.3.2012 predložil prehľad udalostí týkajúcich sa právnej veci vedenej pod 5Co/204/2011 a v podstate opakoval skutočnosti a tvrdenia, ktoré uviedol v konaní pred súdom a vo svojom vyjadrení k odvolaniu, osobitne sa vyjadril k právnej stránke veci, ktorú už odôvodnil vo vyjadrení k odvolaniu a dal na vedomie dokumenty vzhľadom na to, že vedie obdobné spory ako je spor vedený v predmetnej právnej veci, po celom Slovensku, že sa jedná o vec na rovnakom skutkovom základe, že dáva na vedomie fotokópie rozhodnutí a to rozsudok KS v Trnave 21Cob/502/2010-318 z 5.4.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Galanta 13Cb/177/2009-270z 11.11.2010, rozsudok KS v Trnave 21Cob/503/2010-146 z 29.3.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Galanta 13Cb/179/2009-103 z 11.11.2010, rozsudok OS Galanta 15Cb/44/2009-430 z 5.5.2011, rozsudok OS Bratislava V 23Cb/305/2009-234 zo 16.5.2011, rozsudok KS v Banskej Bystrici 43Cob/12/2011 z 26.5.2011, ktorým bol zmenený rozsudok OS Lučenec 13Cb/200/2009-160 z 11.10.2010, rozsudok KS v Banskej Bystrici 43Cob/328/2010 z 26.5.2011, ktorým bol zmenený rozsudok OS Lučenec 13Cb/191/2009-187 z 11.10.2010, ako aj ďalšie rozhodnutia súdov (vymenované na č.l. 680 - 681) . Poukázal na právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, v ktorom sa prelína aj princípov právnej istoty (ako jeden z princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods.1 Ústavy SR) , v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako. Uvedené podania boli zast. žalovaného krátkou cestou doručené na pojednávaní odvolacieho súdu 15.3.2012 (zápisnica na č.l. 686) .

Na odvolacom pojednávaní 15.3.2012 zást. žalovaného krátkou cestou predložil rozsudok KS v Nitre 15Cob/185/2011-634 zo 14.12.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Nové Zámky 15Cb/274/2009-456 z 8.6.2011 v obdobnej právnej veci, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca

zaslal 21.5.2009 na vedomie fotokópiu uznesenia NS SR 5 Obdo 8/2012 z 29.2.2012 , ktorým bol uvedený rozsudok KS v Nitre zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,2 O.s.p. a rozsudok okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 18% úrok z omeškania zo sumy 126,19 € od 29.6.2009 do zaplatenia a výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudok má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v uvedenej časti, lebo jeho dôvody sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní a vo zvyšnej časti ,týkajúcej sa zaplatenia 18% úroku z omeškania ročne zo sumy 126,19€ od 29.6.2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil podľa § 221 ods.1, 2 O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 písm.h) O.s.p., lebo súd vec vo zvyšnej časti nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Žalovaný v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.a) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm.f) , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdom odňala možnosť konať pred súdom (že rozsudok je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný) , že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav - § 221 ods. 1 písm. h) , § 205 ods.2 písm.d) , t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods.2 písm.f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaným tvrdená vada konania (§ 205 ods.2 písm.a) O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm.f) O.s.p.) , t.j. že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť dôvodov rozsudku, nie je daná.

Z § 157 ods.2 O. s. p., ktorého znenie žalovaný v odvolaní cituje, vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak išlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety) , ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie, pričom posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z akých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu, podľa týchto ust., vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú z tzv. súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodujúci skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov, bez toho, aby bolo uvedené, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie robí a z akých dôvodov, ako i bez vysvetlenia príp. rozporov medzi nimi. Rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá uvedeným zásadám, preto žalobcom tvrdený odvolací dôvod podľa § 205 ods.1 písm. a) a § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym skutkovým zisteniam sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd ,okrem výroku o prísl. pohľadávky -priznaného 18% ročného úroku z omeškania z priznanej istiny, použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

So všetkými namietanými výhradami žalovaného uvedenými v odvolaní sa súd riadne vysporiadal v odôvodnení rozsudku, na ktoré poukazuje odvolací súd a s ktorými sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné:

Podľa § 1 ods.2 Obch.zák. právne vzťahy uvedené v ods.1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Obč.práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 850 OZ verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlásil, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z vyššie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.

Podľa § 62 ods.1 prvá veta Obch.zák., obchodná spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.

Podľa § 64 ods.3 Obch.zák., osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa ods.1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne.

Podľa ods.4 cit. ust. štatutárny orgán, alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.

Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods.2 cit. ust. je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal a kto ho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť a musí sa vydať štátu.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu, že prísľub A.. E.. C. na stretnutí v Banskej Bystrici nenaplnil zákonné podmienky vyplývajúce z § 850 OZ z dôvodov, ktoré súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku (prísľub nebol adresovaný neobmedzenému počtu osôb, naopak okruh osôb bol vymedzený, pretože išlo o sprostredkovateľov poistenia, ktorí boli pozvaní na stretnutie, spravidla prostredníctvom svojich vedúcich pracovníkov) , že nešlo o stretnutie, ktorého by sa zúčastňovala široká verejnosť, pričom podstatná je tá skutočnosť, že v čase stretnutia v Banskej Bystrici žalobca právne neexistoval, pretože podmienkou vzniku obchodnej spoločnosti boli zápis do obchodného registra , t.z. že do dňa jej vzniku sa žalobca nemohol nijakým spôsobom zaväzovať. Z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by sa verejný prísľub dal, bol by to A.. E.. C. - fyzická osoba a nie žalobca (právnická osoba) a už aj z tohto dôvodu je bez právneho významu skúmať akýkoľvek obsah prísľubu, pretože jeho následky by žalobcu ako právnickú osobu neboli spôsobilé zaväzovať, t.z. vyvolať v tomto dôsledku povinnosti žalobcu, ktorý v tom čase ako právny subjekt ešte neexistoval. Je preto bez akéhokoľvek právneho významu žalovaným uvádzaná skutočnosť - výpovede svedkov v obdobných konaniach pred OS Lučenec a Rimavská Sobota, ktoré sú pre právne posúdenie so zreteľom na znenie § 850 OZ o podstatných náležitostiach, ktorý má spĺňať v zmysle cit. ust. verejný prísľub bez právneho významu.

Rovnako je potrebné ako podstatné uviesť, že A.. E.. C. na stretnutí v Banskej Bystrici 20.6.2007 nemal v kompetencii dať ani ústny prísľub v mene žalobcu a to ako jeden zo zakladajúcich spoločníkov žalobcu so zreteľom na cit. znenie § 850 OZ nesplnenie zákonných podmienok verejného prísľubu, ale aj z dôvodu, že žalobca po svojom vzniku (zápisom do obchodného registra 22.6.2007) neschválil jednostranný právny úkon A.. E.. C. podľa § 64 Obch.zák. a to do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, následkom čoho podľa ods.4 cit.ust. štatutárny orgán alebo jeho členovia boli následne povinný bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom tohto záväzkového vzťahu - verejného prísľubu - schválenie verejného prísľubu, ktorý bol vykonaný pred vznikom spoločnosti.

Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobca na základe existencie zmluvného vzťahu so žalovaným - odplatnej zmluvy o sprostredkovaní vyplatil žalovanému finančné prostriedky ako záloha na sprostredkovateľskú províziu, čo potvrdzuje skutočnosť, že ak by aj jeden zo zakladateľov žalobcu A.. E.. C. realizoval vyhlásenie na stretnutí v Banskej Bystrici, že pôjde o dar, takéto konanie by zaväzovalo výlučne osobu realizujúcu vyhlásenie a nie žalobcu, ktorý v uvedenom čase nebol právnickou osobou, nemal právnu subjektivitu, keďže nebol zapísaný v obchodnom registri, a preto neide o úkon súvisiaci so vznikom spoločnosti, schválenie spoločnosťou v zákonnej lehote.

V konaní nebolo žalovaným preukázané, že existuje právny dôvod, ktorý by ho oprávňoval ponechať si uvedené finančné prostriedky, pričom jeho argumentácia spočívajúca v tom, že môže požadoval od

žalobcu nárok na vyplatenie tzv. ďalšej provízie za dosiahnuté výsledky , je účelová v snahe vyhnúť sa vráteniu zálohy za sprostredkovateľskú províziu žalobcovi.

Je potrebné rovnako poukázať na výkladové pravidlá prejavu vôle účastníkov, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalovanému vzniklo právo na ponechanie si vopred vyplatenej zálohy, ktorá mala pokrývať obdobie, kým získa príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej pre žalobcu a pokiaľ by žalovaný bol ďalej pokračoval v činnosti a zmluvnom vzťahu so žalobcom, bol by získaval ďalšie provízie, ktoré by sa boli jednoznačne započítali voči poskytnutej zálohe. Zmluvný vzťah bol ukončený skôr, ako sa vyplatená záloha skonzumovala s vytvoreným nárokom na províziu, čím na strane žalovaného došlo k získaniu majetkového prospechu, ktoré žalovaný musí žalobcovi vydať.

Rovnako je nesprávny právny názor žalovaného, ktorý má za to, že medzi ním a žalobcom bola konkludentným spôsobom uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva a to presne v intenciách prísľubu A.. E.. C., že fakticky vyplatením dvoch súm vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Uvedená argumentácia je bez právneho významu, práve z dôvodu, že medzi účastníkmi nebol preukázaný vznik takého právneho vzťahu, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že vyplatenie odmeny bolo vykonané ako nenávratné plnenie, preto bol nárok žalobcu súdom správne kvalifikovaný podľa § 451 ods.1,2 OZ a záloha vyplatená žalovanému nebola posúdená ako nenávratné plnenie.

Nárok žalobcu uplatnený v žalobe je preto, čo do základu aj výšky oprávnený a žalovaný je preto povinný sumu, ktorú zadržuje bez právneho dôvodu žalobcovi vrátiť.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku , časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 18% ročne zo sumy 126,19 € od 29.6.2009 do zaplatenia a jeho právne posúdenie podľa § 369 ods.1 Obch.zák., je daný odvolací dôvod podľa § 221 ods.1 písm.h) O.s.p., t.j. že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistený skutkový stav, preto bolo potrebné rozsudok podľa § 221 ods.1, 2 O.s.p. v tejto časti zrušiť a rovnako vo výroku o trovách konania, ,ktoré na tento výrok nadväzovali a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods.2 O.s.p.

Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.1,2 OZ, ktorý nie je možno vyvodiť zo zmluvy o sprostredkovaní, súčasťou ktorej sú VZP upravujúce v bode B. jednak úrok z omeškania vo vzťahu vyúčtovania provízii.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania vyplýva preto z ust. § 517 ods.1,2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., podľa ktorých je potrebné posúdiť nárok na úroky z omeškania vyplývajúce z nesplnenia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.

Rovnako je treba zrušiť rozsudok aj vo výroku o trovách konania, ktorý od tohto výroku závisí a o ktorých opätovne rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods.3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutia a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súdu prvého stupňa v novom rozhodnutie o veci) a v ňom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.