KSKE 5 Co 219/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/219/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109225805 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109225805.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu Q. W., W., Z. XXX/XX, zást. X.. Q. S., U., S., Q.R. X, proti žalovanému U. I., S., T. XX, zást. X.. Y. J., U., U. S., S., V. XX, o zaplatenie 6 638,78 € istiny s prísl., o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku 18C/75/2010-117 z 30.3.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 456,58 € v prospech jeho zást., v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení reprodukoval podstatnú časť výpovede žalobcu na pojednávaní 3.11.2010 a 9.2.2011 (zápisnica na č.l.72 p. v.-74 a 99 p. v.-100) , žalovaného na pojednávaní 29.9.2010 a 30.3.2011 (zápisnica na č.l.66-68 a 108 p. v.-109 p. v.) a svedka Q. W. na pojednávaní 30.3.2011 (zápisnica na č.l.109 p. v.-110 p. v.) , konateľa a spoločníka T., W.. Y.. R.., S., Q. XX, H.: XX XXX XXX (ďalej len UAG) , citoval z mandátnej zmluvy zo 7.2.2008 (fotokópia na č.l.81-82) , splnomocnenia (fotokópia na č.l.84) pre X.. H. J. a písomnej dohody (fotokópia na č.l.83) z 22.9.2008 o ukončení mandátnej zmluvy, uviedol, čo vyplýva z obsahu tr. oznámenia (fotokópia na č.l.3) , podaného žalovaným na Krajskej prokuratúre v Košiciach 14.5.2009, z kópie (č.l.85) elektronickej komunikácie z 25.5.2009, medzi S. S. Y. U. Q..W..H.. W., W.. Y.. R.., W., Š. XX, H.: XX XXX XXX (ďalej len MSI) , predloženej žalobcom, z kópie (č.l.55-58) rozhodnutia č.1DS 2499/09 zo 14.9.2009 Obvodnej prokuratúry v Gdaňsku, predloženého žalovaným vo forme prekladu, a z potvrdenia (fotokópia na č.l.59) Tatra banky, a. s., Bratislava, Hodžovo námestie 3. Uzavrel, že v konaní bolo nepochybne zistené, že prvotná spolupráca medzi spoločnosťami účastníkov konania, v ktorých pôsobili ako spoločníci i štatutárne orgány, sa začala na základe mandátnej zmluvy zo 7.2.2008, ktorej účelom bolo uspokojenie pohľadávky žalobcu (M.S.I.) od dlžníka I. S. - V..Z..T.., B. V., že mandant - M.S.I. uhradila na začiatku spolupráce ako zálohu 6 638,78 € a následne 17.3.2008 mala byť poskytnutá žalobcom ďalšia finančná čiastka v zhodnej výške 6 638,78 €, z dôvodu, že riešením záležitosti mal byť poverený S.. S.. Y., ktorý si uvedené finančné prostriedky vyžiadal ako zálohu. Vzal do úvahy, že o tejto sume žalobca uvádzal, že šlo o jeho súkromné zdroje, ktoré poskytol ako fyzická osoba, aj keď úkony sa vždy týkali vymoženia pohľadávky jeho spoločnosti, že vychádzal z toho, že aj keď finančné prostriedky pochádzali z majetku spoločnosti, boli to jeho osobné finančné zdroje, keďže boli zaúčtované ako výber spoločníka, že zálohu odovzdal žalovanému, ako fyzickej osobe, pretože to považoval za jeho súkromnú iniciatívu, v čom ho mali utvrdiť aj neskoršie vyjadrenia ostatných konateľov

T. X.. J. U. Q.. W., že o uvedenej aktivite žalovaného s S.. S.. Y. nemajú vedomosť, že žalobca vykonával a vykonáva v M.S.I. práva a povinnosti jediného spoločníka a konateľa, že všetky právne úkony, ktoré boli predmetom posudzovania, a ktoré realizoval (mandátna zmluva, odovzdanie peňažnej sumy, ústne dohody) , sa týkali uspokojenia pohľadávky uvedenej spoločnosti voči poľskému podnikateľskému subjektu a že predmetom spornej zálohy boli finančné prostriedky použité z majetku M.S.I., čo sa v jej účtovníctve malo odraziť ako položka výber spoločníka. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti a existujúce dohody o uspokojovaní záujmov M.S.I., prostredníctvom mandátnej zmluvy medzi spoločnosťami účastníkov konania, ustálil, že pokiaľ tu existuje nárok na vrátenie finančných prostriedkov, tento patrí ako oprávnenému subjektu M.S.I. Poukázal na to, že žalobca mal v konaní dôkazné bremeno - povinnosť preukázať tvrdenie, že je ako fyzická osoba nositeľom tvrdeného hmotného práva na plnenie, či už z titulu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by šlo o neplatný právny úkon alebo práva na vrátenie časti finančných prostriedkov, po ich riadnom zúčtovaní z mandátnej zmluvy, či zmluvy príkaznej. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá bola spornou, predovšetkým vychádzal z charakteru právneho úkonu, ktorého sa mali poskytnuté finančné prostriedky týkať, aby bolo možné rozlíšiť, kedy vystupoval žalobca vo svojom mene, a kedy v mene svojej obchodnej spoločnosti, keďže bol nielen samostatným právnym subjektom, ale súčasne aj štatutárom i spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorej sa právne úkony dotýkali. Dospel k záveru, že nebola tvrdená, ani zistená existencia zmeny veriteľa, či dlžníka zo záväzkového vzťahu M.S.I. a T. Kalinowskeho - P.H.U. a úkony vykonávané žalobcom smerovali k uspokojovaniu záujmov právnickej osoby, v ktorej pôsobil ako štatutárny orgán aj spoločník, a bol jedinou oprávnenou osobou konať v jej mene, teda jeho úkony boli úkonmi tejto spoločnosti ako samostatného právneho subjektu a sám žalobca, ako fyzická osoba nebol oprávnený dovolávať sa splnenia dlhu a ani z ničoho nemožno dovodiť toto jeho oprávnenie, že akýkoľvek jeho úkon, či už proti UAG alebo priamo žalovanému, sa dotýkal práve pohľadávky M.S.I. proti poľskému partnerovi, v ktorej súvislosti boli poskytnuté aj sporné finančné prostriedky, že skutočnosť, že finančné prostriedky boli zaúčtované ako výber spoločníka, čím sa mali dostať do jeho osobnej majetkovej sféry je len účtovnou operáciou, ktorá nič nemení na podstate záväzku, ktorého sa úkony týkali, a ktorou bolo uspokojovanie pohľadávky M.S.I. v Poľskej republike, že pokiaľ bol samotný predmet právneho úkonu, smerujúci k upokojeniu pohľadávky možný a dovolený (účastníci a svedok uvádzali, že malo isť o úkony šetriace majetkové pomery povinnej osoby, kontakt s povinným subjektom, zabezpečovanie právnych krokov v podobe podávaní podnetov na štátne orgány, tr. oznámení, či uspokojovanie pohľadávky formou zápočtov alebo odkupovania pohľadávok) , nositeľom práv a povinností z tohto vzťahu by bola M.S.I., ako tejto skutočnosti nasvedčuje aj predložená mandátna zmluva medzi uvedenou spoločnosťou a UAG, v ktorej pôsobil aj žalovaný, že to, že sporná pohľadávka sa mala dotýkať záväzkových vzťahov obchodných spoločností nie fyzických osôb, je podporované aj obsahom rozhodnutia vydaného Obvodnou prokuratúrou v Gdaňsku zo 14.9.2009, v ktorom sa konštatovalo odovzdanie spornej zálohy v kontakte E. E.-Y. W..D..S.. Y. so žalovaným, pôsobiacim pre UAG, ktorá mala uzavretú zmluvu s firmou žalobcu - M.S.I. a že na vyhodnotenie skutočností z ktorých vychádzal pri posúdení vecnej legitimácie žalobcu by nemal vplyv výsluch S.. S.. Y. U. X.. J., preto tieto žalobcom navrhované dôkazy nevykonal. Pretože žalobca, ako fyzická osoba, nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, t. j. právo na uplatňovanie žalovanej pohľadávky, žalobu zamietol. Výrok o trovách konania mu vyplynul z § 142 ods.1 O. s. p. s tým, že trovy procesne úspešného žalovaného pozostávajú zo súdneho poplatku 120 € za odpor, a trov právneho zast., jeho zást., podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.) v hodnote 336, 58 €, priznaných za 8 úkonov právnej pomoci pri základnej sadzbe tarifnej odmeny 1 úkonu právnej služby 41,49 € a náhrade paušálnych výdavkov za 6 úkonov po 6,95 € v r.2010 a za 2 úkony po 7,41 € v r.2011. Plnú sadzbu tarifnej odmeny 41,49 € priznal za prevzatie a prípravu zast. z 2.1.2010, písomné podanie vo veci samej - odpor 2.2.2010, účasť na pojednávaniach 29.9. a 3.11.2010,9.2. a 30.3.2011. Za odvolanie proti uzneseniu o povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, v súlade s § 14 ods.3, písm. b) vyhl., priznal polovicu odmeny - 20,75 € a za účasť na pojednávaní 15.12.2010, ktoré prebehlo bez prejednania veci priznal štvrtinu odmeny, v súlade s § 14 ods.5 vyhl. - 10,37 €. Nepriznal odmenu za podanie vo veci samej, doručené 15.7.2010, lebo obsahovalo len skutočnosti, ktoré už mali byť predmetom prvotného vyjadrenia vo veci - odporu, za ktorý odmena bola priznaná.

Proti rozsudku, vo všetkých jeho výrokoch, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p., lebo súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a

navrhol rozsudok zmeniť, zaviazať žalovaného zaplatiť mu 6 638,78 € s úrokom z omeškania 10,5 % od 1.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, ako aj na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Tvrdil, že jeho aktívna vecná legitimácia, ako žalobcu, je bezpochyby daná tým, že nakladal s peňažnými prostriedkami vo svojom výlučnom vlastníctve a ako výlučný vlastník ich držal a disponoval nimi. Vytýkal súdu, že neodôvodnil, na základe akej právnej úvahy dospel k záveru, že peňažné prostriedky mali patriť inému právnemu subjektu, ako jemu a že nemal konať vo svojom mene, ako fyzickej osoby, ale v mene iného právneho subjektu. Napokon uviedol, že podrobnejšie spresnenie uvedených dôvodov odvolania bude z jeho strany realizované a doručené súdu bez zbytočného odkladu.

Žalovaný tiež podal proti rozsudku včas odvolanie, a to proti výroku o trovách konania. Svoje odvolanie oprel o dôvody, že súd pri stanovení tarifnej odmeny 41,49 € za 1 úkon právnej služby, nesprávne stanovil túto odmenu, lebo žalobca si uplatnil pohľadávku 6 638,78 €/199 999,88 Sk, teda pôvodne 200 000 Sk s prísl. a súdom priznaná odmena 41,49 € za 1 úkon právnej služby je odmena podľa § 10 ods.1 vyhl., no za predmet konania len 663,88 €/20 000 Sk, v tomto prípade však uplatnená pohľadávka žalobcu bola 6 638,78 € a k 41,49 € bolo nutné pripočítať 9,96 € za každých aj začatých 10 000 Sk/231,94 €, prevyšujúcich 20 000 Sk/663,88 €, teda tarifná odmena za 1 úkon právnej služby je 41,49 € + (18 x 9,96 €) , t.j. 18 x 10 000 Sk, prevyšujúcich 20 000 Sk až do 6 638,78 €/199 999,88 Sk, zaokrúhlene 200 000 Sk, potom odmena za 1 úkon právnej služby, podľa § 10 ods.1 vyhl., nie je 41,49 €, ale 220,77 €. Uviedol, že podaním označeným ako Vyúčtovanie trov konania z 30.3.2011, doručeným súdu 31.3.2011, si uplatnil jeho zást. spolu náhradu trov konania, aj so zaplateným súdnym poplatkom za odpor, vo výške 2 163,18 €, preto považoval priznanú náhradu trov konania 456,58 € za nesprávne stanovenú a vypočítanú zo strany súdu. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže - podľa jeho názoru - v konaní došlo k vadám podľa § 205 ods.2 písm. b) ,c) ,d) ,e) ,f) O. s. p., preto touto cestou navrhol zrušiť výrok rozsudku a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že žalobca v ňom podrobne neuviedol, z akých skutkových dôvodov napáda rozsudok, len uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 O. s. p. a doslova je v odvolaní napísané, že podrobnejšie spresnenie uvedených dôvodov odvolania bude z jeho strany realizované a doručené súdu bez zbytočného odkladu, z toho potom vyplýva, že sa vlastne nemá k čomu vyjadrovať, keďže odvolanie žalobcu je strohé a bez podrobného uvedenia, v čom vidí, podľa svojho názoru, nesprávnosť rozhodnutia súdu vo veci samej. Tu ešte uviedol, že žalobca podal odvolanie 12.5.2011, na 15. deň od doručenia rozsudku (prevzal ho 27.4.2011) , teda už nemal lehotu na to, aby mohol odvolanie ešte doplniť. Keďže odvolanie žalobcu nemá - podľa jeho názoru - potrebné náležitosti podľa § 205 O. s. p., teda, že v odvolaní neuviedol, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (čo vyplýva už aj z citovanej časti odvolania) navrhol odvolanie podané zo strany žalobcu odmietnuť s poukazom na § 218 ods.1 písm. d) O. s. p., teda, že nemá náležitosti podľa § 205 ods.1 a 2 O. s. p.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok, okrem výroku o trovách konania, potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.

Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec) , avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) . Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Žalobca neuvádza v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by sa dali podradiť pod niektorý z uvedených odvolacích dôvodov a na skutočnosti uvedené v podaní (č.l.138) zo 6.2.2012, predloženom na pojednávaní toho istého dňa, nebolo možné vziať zreteľ, lebo tomu bránil § 205a ods.1 O. s. p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže v prejednávanej veci nešlo o žiaden z týchto prípadov.

Neboli však podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219) , ani na jeho zmenu (§ 220) , pokiaľ ide o výrok o trovách konania, lebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok vo výroku o trovách konania musel byť podľa § 221 ods.1 písm. h) ,ods.2 O. s. p. zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie konanie.

Súd vec nesprávne právne posúdil, lebo nesprávne stanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, pričom v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, z akého dôvodu nevychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny, uvedenej vo vyúčtovaní trov konania (č.l.115-116) z 30.3.2011, preto v ďalšom konaní bude jeho povinnosťou o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.) .

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.) , lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.

Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

Občiansky súdny poriadok, podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.