KSKE 5 Co 227/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/227/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898821 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898821.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu M.. A. D., X. Y. J. Č. XXX, E. J. Č. XXX, A.. Z., proti žalovanému Lesy Slovenskej republiky, š.p. so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 8, v konaní o 4 747,59 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. zo 24.3.2011 č.k. 19C/1668/1997, o doplnení a oprave rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/130/2010 zo dňa 18.10.2010

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Košiciach dopĺňa rozsudok sp. zn. 5Co/130/2010 z 18.októbra 2010 o výrok:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a náhrade trov štátu.

II. Opravuje výrok rozsudku sp.zn. 5Co/130/2010 z 18.októbra 2010 tak, že ten má správne znieť:

"Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti istiny 1.858,86 € a úrokov z omeškania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajský súd v Košiciach rozhodol pôvodne o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.zn. 19C/1668/1997 zo 14.4.2010 tak, že potvrdil rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti istiny vo výške 1.858,86 € a úrokov z omeškania a výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia odvolacieho súdu na str.8 odsek 4, 5, 6, 7, 8 vyplýva, že rozhodnutie odôvodnil tým, keď zistenie rozsahu bezdôvodného obohatenia bolo taktiež úplne a presne zistené, lebo znalec vychádzal z ohliadky na mieste samom a výmera podľa LV č. XXXX nemohla byť správna, preto prisvedčil žalovanému, že už sa nechcel odvolávať a prakticky nebolo možné uznať ani jeho list ako uznávací prejav dlhu, lebo takýto charakter predmetný list nemal, okrem toho žalobca zakázal zamestnancom žalovaného fyzicky vstupovať a aj účinne brániť im v tom na pozemky žalovaných. Odvolací súd nepreskúmaval výroky nenapadnuté odvolaním podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. (o zastavení konania) , lebo tieto nadobudli právoplatnosť podľa § 206 ods.2 O.s.p.) .

Ďalej odvolací súd v rozsudku zo dňa 18.10.2010 odôvodnil náhradu trov odvolacieho konania.

Okrem iného odvolací súd odôvodnil rozsudok zo dňa 18.10.2010 na str. 6 v ods.4 aj tým, že v podanom odvolaní okrem výroku, ktorým súd v časti zastavil konanie, žiadal žalobca napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, žiadal priznať náhradu trov konania, včítane trov právneho zastúpenia. Podľa neho sú dané dôvody odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., lebo súd prvého stupňa sa nevyporiadal s posúdením, ktoré pozemky je potrebné pre účely výpočtu nájomného považovať za zastavané, a ktoré nie, a predmet nájmu mohol byť iba v lesných pozemkoch

o výmere 6234 m2 a zastavaných o výmere 262 m2, s čím nesúhlasí, a čo je v rozpore so závermi súdneho znalca Ing. Hlaváčka, ako aj aktuálnym stavom KN. Pri určení výšky nájmu vychádzal súd z nájomného obvyklého v čase uzavretia zmluvy preukázaného dokladmi len zo strany žalovaného, avšak žalobca v priebehu dokazovania preukazoval súdu, že medzi účastníkmi došlo k dohode o uznaní výšky nájomného a žalobca v tejto súvislosti poukázal na písomnú korešpondenciu nachádzajúcu sa v súdnom spise medzi ním a právnym zástupcom žalovaného. Žalovaný teda uznal nájomné patriace žalobcovi za obdobie od 1.10.1993 do 1.10.1995, bolo teda treba vychádzať z tejto dohody účastníkov.

Na str. 6 v ods.6, 7 zároveň odvolací súd konštatuje, že vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 140,92 €. Uviedol vo vyjadrení, že niektoré zápisy napr. na LV č. 1285 nemožno považovať za hodnoverné, lebo súd správne posúdil rozsah zastavaných a lesných pozemkov. Údaje o výmere lesných plôch na aktuálnom LV č. XXXX vychádzajú z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Rožňave, ktoré síce je právoplatné, ale na podnet žalovaného sám Obvodný lesný úrad v Rožňave povolil obnovu tohto správneho konania, o tom rozhoduje teraz Krajský lesný úrad v Košiciach, ktorý rozhodnutie o povolení obnovy potvrdil. Súd napokon vychádzal aj z väčšej výmery zastavanej plochy na úkor lesných pozemkov, a preto nemohol by žalobcovi priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ani takú sumu, aká už bola žalobcovi rozsudkom priznaná. Nájomný vzťah k lesným pozemkom zanikol ku dňu 1.10.1995 a k zastavaným plochám zanikol ku dňu 8.1.1994, čo je zrejmé z výpovede žalobcu doručenej žalovanému 7.1.1993 (výpovedná doba 3 mesiace - § 22 ods. 7 zák. 229/91 Zb.) . Žalobca nesprávne tvrdil, že žalovaný svojím listom zo dňa 12.3.1996 uznal výšku nájomného, avšak toto už vysvetlil prvostupňový súd a rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa určilo výšku nájomného, ktoré je obvyklé nájomné v danom mieste a čase a podstatne nižšie, než žalobca požaduje. Žalovaný zotrváva na právnom názore, že žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného a na vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec nevznikol, lebo žalobca zakázal zamestnancom žalovaného vstup na svoje pozemky a aj fyzicky bránil vo využívaní tohto pozemku žalovaným, avšak už v záujme ukončenia sporu voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie nepodal.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd rozsudkom zo 14.4.2010, č.k. 19C/1668/1997-324:

1/ zastavil konanie v časti istiny vo výške 1.858,86 € a úroku z omeškania vo výške 21% ročne zo sumy 469,03 € od 1.10.1994 do zaplatenia, vo výške 21% ročne zo sumy 469,03 € od 1.10.1995 do zaplatenia, vo výške 3,4% ročne zo sumy 1.206,60 € od 1.10.1995 do zaplatenia, vo výške 18% ročne zo sumy 546,64 € do zaplatenia a vo výške 0,4% ročne zo sumy 849,70 € od 1.8.1996 do zaplatenia,

2/ uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 194,95 € a úrok z omeškania vo výške 21% ročne zo sumy 62,80 € od 2.4.1995 do zaplatenia, vo výške 21% ročne zo sumy 62,80 € od 2.10.1995 do zaplatenia a vo výške 17,6% ročne zo sumy 70,79 € od 5.3.1998 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

3/ žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a

4/ uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 100% a trovy štátu 149,41 €.

Na základe žalobcom podaného odvolania už Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo 18.10.2010, č.k. 5Co/130/2010-358 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zastavení konania v časti istiny 1.858,86 € a úrokov z omeškania a výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu súd zamietol a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Odvolací súd s poukazom na ust. § 164 a § 211 O.s.p. konštatuje, že došlo k zrejmej nesprávnosti vo výroku rozsudku, a preto rozhodol o oprave svojho rozsudku sp.zn. 5Co/130/2010 zo 18.10.2010.

Podľa § 159 ods. 1, 2 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 164 O.s.p., zák.č. 99/1963 Zb. v znení účinnom od 1.1.2012, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

So zreteľom na ust. § 211 ods.2 O.s.p., lebo ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, odvolací súd aplikoval ust. § 164 O.s.p. pri zistení zrejmej nesprávnosti a to postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Opravné uznesenie sa vydáva vtedy, ak sa oprava týka výroku rozsudku, pričom oprava sa môže týkať záhlavia rozsudku, jeho výroku, odôvodnenia, poučenia, prípadne i dňa vyhlásenia rozsudku a podpisu. Ak sa oprava týka výroku rozsudku, vykoná ju súd uznesením a opravné uznesenie je potrebné vydať tiež vtedy, ak sa oprava týka záhlavia rozsudku v označení účastníkov. Z výroku opravného uznesenia musí byť zrejmé, čo a aká chyba nastala v písaní alebo ako došlo k inej zrejmej nesprávnosti a čo sa vo výroku rozsudku konkrétne opravuje. Pritom nesprávnosti, ktoré sa vyskytnú v ďalšej časti rozsudku, súd môže opraviť aj iným spôsobom. Oprava rozsudku sa môže vykonať nielen z úradnej povinnosti (ex offo) , ale i na návrh účastníka.

Odvolací súd konštatuje, že rozsah, v akom sa rozhodnutie súdu prvého stupňa malo preskúmať v riešenej veci určil odvolateľ a to tým, akú časť rozsudku napadol a to tak z hľadiska kvantitatívneho ako aj kvalitatívneho. On napokon vymedzil rozsah, v akom malo byť rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a keďže nebolo podané dovolanie a odvolacie konanie v občianskom právnom konaní spolu s prvostupňovým konaním predstavuje jeden celok (§§ 212 až 224 O.s.p.) , odvolací súd rozhodol o oprave rozsudku zo dňa 18.10.2010, lebo z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že mal byť potvrdený rozsudok len okrem výroku o zastavení konania v časti istiny 1.858,86 € a úrokov z omeškania, následný výrok bol nesprávne uvedený a je nadbytočný, čo vyplýva aj z nepresného odôvodnenia rozsudku na str. 7 druhý odsek v závere vety: ...pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní a to iba v napadnutej časti, t.j. okrem výrokov o zastavení konania a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti .

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.10.2010 ako aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 14.4.2010 vyplýva, že súd prvého stupňa náležite odôvodnil tak aj zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti ako aj na str. 16 odseku 7, 8, 9 odôvodnenia rozsudku aj výrok o trovách konania, preto zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania žalovaného v plnom rozsahu vo výške 100%, toto odôvodnenie je potrebné spojiť aj s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/130/2010 zo dňa 18.10.2010.

S poukazom na § 167 ods. 1, 2 a § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pri použití § 166 ods. 1 O.s.p. odvolací súd doplnil svoj rozsudok z 18.10.2010 uznesením, ktorým potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania a trovách štátu. (§ 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania) . Výrok o trovách konania má vždy charakter uznesenia, preto po návrhu účastníka konania v odvolacom konaní, odvolací sú tak konal a doplnil výrok rozsudku a opravil svoj výrok.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že so zreteľom na ust. §§ 142 ods. 3, 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobca je povinný zaplatiť trovy konania žalovanému ako aj trovy štátu, keďže žalobca

mal v konaní úspech v pomerne nepatrnej časti a aj procesne zavinil čiastočné zastavenie konania (bol neúspešný) , a preto potvrdil uvedené výroky ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.) .

Preto odvolací súd s poukazom na § 219 ods.1,2, § 166 a § 167 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a to iba v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti istiny 1 858,86 € a úrokov z omeškania. Potvrdil teda rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd prvého stupňa žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania (§ 219 ods.1,2 O.s.p.) a to medzi účastníkmi konania a o náhrade trov štátu.

V konaní o oprave výroku rozsudku so zreteľom na § 211 ods.2 a § 151 O.s.p. nerozhodoval o trovách odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.