KSKE 5 Co 23/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 5 Co 23/2011

KS v Košiciach, dátum 15.02.2012, sp.zn. KSKE 5 Co 23/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/23/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107203132 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107203132.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobkyne: B.. Ľ. Č., bývajúcej v L., C. F. Č..XX, zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Advokátskej kancelárie Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Stredná priemyselná škola Strojnícka: Komenského 2, Košice, zast. JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, Advokátskej kancelárie Košice, Hraničná 12, o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 29.10.2010, č.k. 20C/23/2007-124 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 421.893,-Sk z titulu náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie tým, že vykonal dôkazy na 40 možných a do úvahy prichádzajúcich zamestnávateľov žalobkyne, u ktorých sa vyskytujú miesta zodpovedajúce jej kvalifikácii , pričom z týchto 40-tich dotazov sa mu len približne 20 podarilo doručiť, pričom z odpovedí niektorých zamestnávateľov zistil, že napr. v kritickom období u VSS Trading Košice, s.r.o. bolo voľných 8 pracovných miest v profesii konštruktér a technológ s vyžadovaním vzdelaním, aké má žalobkyňa. Tento zamestnávateľ nevylúčil prijatie žalobkyne v prípade, že by bola prejavila záujem o voľné miesto. Rovnako ZTS VVÚ Košice, kde sa žalobkyňa neuchádzala o zamestnanie. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobkyňa napriek tomu, že vo svojich písomných aj ústnych vyjadreniach tvrdila, že si zamestnanie hľadala a to študovaním vývesnej tabuli na úrade práce a pod., súd prvého stupňa mal za to, že žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že o nejaké konkrétne zamestnanie sa aj uchádzala. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že v rozhodnom období reálne existovala možnosť vo viac ako 4 organizáciách aj zamestnať sa pre žalobkyňu, pričom žalobkyňa nepreukázala, že by akýmkoľvek spôsobom sa o prácu v týchto organizáciách uchádzala. Ďalej súd prvého stupňa prihliadol k tomu, že žalobkyňa má klasické vysokoškolské vzdelanie so strojníckym zameraním, a preto nemožno prihliadať len k tomu, že žalobkyňa pracovala v školstve a teda očakávala, že voľné miesto bude na niektorej škole. Aj napriek tomu súd prvého stupňa urobil dotaz aj na Strednú odbornú školu

automobilovú v Košiciach, z vyjadrenia ktorých zistil, že v období rokov 2003 až 2006 mala škola 105 zamestnancov, pričom bol veľký pohyb pracovných síl inžinierov - strojárov a v uvedenom období sa často vyskytovalo voľné miesto pre takéto vzdelanie, aké má žalobkyňa. Voľné miesta boli uverejňované aj v novinách. Podľa vyjadrenia tejto školy, v prípade, že by sa bola žalobkyňa uchádzala o toto miesto, určite by bola splnila všetky predpoklady na prijatie za učiteľku odborných strojárskych predmetov, keďže mala aj pedagogické vzdelanie a 30 ročnú prax. Tento zamestnávateľ uviedol, že nezaznamenal žalobkyňu ako uchádzačku o zamestnanie.

Vychádzajúc z horeuvedených skutočností mal súd prvého stupňa za to, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že sa v inkriminovanom období zaujímala o zamestnanie, či už prostredníctvom úradu práce alebo za pomoci právnickej alebo fyzickej osoby a ďalej má za to, že vhodným zamestnaním pre ňu nemôže byť iba učiteľ odborného predmetu na strojníckej škole. Preto, keďže súd mal za preukázané, že v rozhodnom období existovali vhodné pracovné miesta pre žalobkyňu, avšak táto sa ani nepokúsila kontaktovať týchto zamestnávateľov, keďže o týchto voľných miestach podľa jej tvrdenia musela mať vedomosti, pretože ako tvrdila, prezerala vývesné tabule s voľnými pracovnými miestami, mal súd prvého stupňa za to, že nie je dôvod na priznanie náhrady mzdy presahujúcej 9 mesiacov, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p., pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa si uplatňovala 20.651 € a bola úspešná iba 5.623 €, pričom žalovaný si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na ust. § 79 ods.2 Zákonníka práce, podľa ktorého má súd predovšetkým prihliadnuť na to, z akých dôvodov sa do práce nezapojila. Poprela, že by sa vôbec nepokúsila kontaktovať zamestnávateľov. Naopak vyvinula snahu o zapojenie sa do práce a nájdenie si voľného pracovného miesta. Dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa do práce nezapojila bol ten, že nebola vybratá vo výberovom konaní, napriek tomu, že spĺňala požiadavky na výkon tejto práce. Rozhodne to nebola pasivita alebo jej svojvôľa. Pokiaľ ide o zamestnávateľov, u ktorých to konštatuje súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, má za to, že súd prvého stupňa mal prihliadnuť na to, že práve žalovaný ju zbavil bezdôvodne pracovného miesta, pričom je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že má pedagogické vzdelanie a 30 ročnú pedagogickú prax. Pokiaľ ide o strednú odbornú školu automobilovú, bola by tam prijatá ako nekvalifikovaná pracovná sila a podľa odporúčania VÚC by v jej veku nebola prijatá do pracovného pomeru, ale iba na prácu vykonávanom mimo pracovného pomeru, t.j. na dohodu o vykonaní práce.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa. Má za to, že z celého konania vyplýva, že žalobkyňa by chcela iba prácu stredoškolskej učiteľky, pričom však nič neurobila a svoju činnosť v tomto smere obmedzila iba na neúspešnosť v konkurze na funkciu riaditeľky Strednej priemyselnej školy strojníckej v Košiciach, Komenského 2, čiže na funkciu riaditeľky u žalovaného.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) , rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ustanovením § 156 ods.1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods.3 O.s.p.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne o veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolací súd je toho názoru, že po zrušení veci súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v intenciách nariadený krajským súdom a na základe zisteného skutkového stavu správne v prevyšujúcej časti ohľadom náhrady mzdy za dobu presahujúcu 9 mesiacov žalobu zamietol. V tejto časti sú správne, výstižné a presvedčivé dôvody rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal aj s odvolacími námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní a odvolací súd sa stotožňuje s tým, že pokiaľ žalobkyňa nepreukázala náležitým spôsobom, že vyvinula snahu k tomu, aby sa zamestnala, správne súd prvého stupňa žalobu zamietol. Samotná skutočnosť a preukázanie jedného prípadu pokusu o získanie zamestnania vo výberovom konaní a to konkrétne žalovaného, nie je preukázanie vynaloženia dostatočného úsilia na získanie zamestnania. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvého stupňa dotazom na rôzne organizácie zamestnávajúce odborníkov so strojníckym vzdelaním vyplynulo, že takéto voľné miesta sa v kritickom čase v Košiciach nachádzali, pričom žalobkyňa nevedela preukázať, že sa u nich o túto prácu uchádzala a samotné organizácie potvrdili, že sa žalobkyňa u nich o takúto prácu neuchádzala.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a žalovaný si žiadne preukázateľné trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.