KSKE 5 Co 291/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/291/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710209918 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710209918.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa: SPP-distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 proti odporcovi: W.C. U., S. S. XX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane odporcu: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 249 € s prísl., o odvolaní vedľajšej účastníčky na strane odporcu Komunálnej poisťovne, a.s. VIG, Bratislava, proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 21C/9/2011-58 z 9.6.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 249 € s 8,5% úrokom z omeškania od 14.3.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 49,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.7.2010 domáhal zaplatenia 249,- Eur s príslušenstvom, lebo odporca ako vodič motorového vozidla ŠPZ: O. XXX X. pri dopravnej nehode 22.2.2008 poškodil NTL prípojku v obci Nižná Rybnica, ktorej oprava bola vyčíslená faktúrou č. 9000055037 z 28.2.2008, splatnou 13.3.2008. Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení uviedla, že neuplatnením nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľa voči poisťovateľovi- vedľajšiemu účastníkovi, navrhovateľ znemožnil vykonanie obhliadky zo strany vedľajšieho účastníka a teda tento nárok nemožno považovať za preukázaný. Zároveň vzniesla námietku premlčania v zmysle § 106 ods. 1,2 OZ. Súd prvého stupňa (ďalej len súd) dôvodil, že navrhovateľ 22.2.2008 vykonal opravu plynovej prípojky, ktorá bola poškodená pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca motorovým vozidlom ŠPZ: SO 149 AA. Vykonané práce navrhovateľ vyčíslil odporcovi faktúrou č. 9000055037, vystavenej 28.2.2008, splatnej 13.3.2008 vo výške 249 € s DPH (č.l. 3) . Navrhovateľ o oprave vykonal súpis vykonaných prác a dodávok z 20.2.2008, ktorú odporca potvrdil svojim podpisom (č.l. 4) , pritom vo výpovedi odporca uznal, že 20.2.2008 pri dopravnej nehode poškodil plynovú prípojku v obci Nižná Rybnica. Následne navrhovateľ vykonal opravu, na náhradu ktorej vyzval odporcu. Odporca predložil vyúčtovanú opravu poisťovni, v ktorej mal poistené motorové vozidlo - Komunálnej poisťovni. Tá mu oznámila, že k plneniu tejto poistnej udalosti môže dôjsť potom ako si navrhovateľ uplatní náhradu škody, resp. poistné plnenie po preukázaní výšky tohto poistného plnenia. V ďalšom období nevenoval pozornosť tejto udalosti, keďže v poisťovni mu povedali, že to zaňho vyriešia a vo vyjadrení uviedol, že od odporcu nežiada náhradu škody, ale aby uhradil opravné práce, ktoré si odporca objednal u

navrhovateľa a potvrdil ich svojim podpisom na súpise vykonaných prác a dodávok z 20.2.2008. Zároveň námietky odporcu ako aj vedľajšieho účastníka v zmysle § 106 ods. 1,2 OZ považoval za irelevantné, keďže navrhovateľ si neuplatňuje právo na náhradu škody, kedy sa uplatňuje dvojročná premlčacia doba, ale na zaplatenie objednaných prác, na ktoré sa uplatňuje trojročná premlčacia doba.

So zreteľom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy podľa § 51 OZ a v tomto konaní sa nejedná o náhradu škody, ale o úhradu nákladov, ktoré vznikli navrhovateľovi vykonaním opravných prác, ktoré si objednal odporca u navrhovateľa, súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu ako aj vedľajšej účastníčky, pretože na uvedený právny vzťah sa nevzťahuje dvojročná premlčacia doba, ale všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť splatnosťou dlhu, t.j. 14.3.2008 - dňom, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Odporca nezaplatil za vykonané práce navrhovatelovi riadne a včas, preto ho súd zaviazal na zaplatenie 249 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo žalovanej sumy v zmysle § 517 ods. 1,2 OZ.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 49,50 € za zaplatený súdny poplatku za podaný návrh.

V podanom odvolaní žiadala vedľajšia účastníčka rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a odporcovi ako aj vedľajšej účastníčke priznať náhradu trov konania.

V odvolaní namietala, že motorové vozidlá neboli navrhovateľom využívané na inú podnikateľskú činnosť a ani nevykonávali na základe existujúceho zmluvného vzťahu činnosť pre tretí subjekt za odplatu a preto nemôže si navrhovateľ uplatňovať voči odporcovi náhradu tzv. ušlého zisku, lebo keby nedošlo k dopravnej nehode, použité motorové vozidlá by zostali zaparkované v priestoroch navrhovateľa a na žiadnu inú činnosť by boli použité. Ďalej namietala odvolateľka, že s poukazom na § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a ten je oprávnený uplatniť svoj návrh na svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať, prípadne ak sa nejedná o vzťah z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku a odvolací súd takto vec neposúdi, vedľajšia účastníčka navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu v tom, že vysloví svoj právny názor, že v danom prípade nejde o náhradu škody vyplývajúcu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neuvedie spoločnosť Komunálna poisťovňa, a.s. VIG ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Ako odvolací dôvod uviedla odvolateľka § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a zároveň opakovala, že považuje tento právny vzťah za vzťah plynúci z povinného poistenia aj z nasledovných dôvodov, lebo poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona a tiež škodovou udalosťou, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie (§ 2 písm. h) cit. zák.) a poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu (§ 2 písm. i) cit. zák.) . Okrem toho nejde o žiadnu z výluk podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) zák. č. 381/2001 Z.z. a preto právo je premlčané v danej veci podľa § 15 cit. zák. Preto vedľajšia účastníčka opakovala v odvolaní, že najneskôr 28.2.2008, keď navrhovateľ vyhotovil faktúru za vykonané práce, začala plynúť subjektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 OZ. Pri neuznaní námietky premlčania odvolacím súdom vedľajšia účastníčka dodala, že nesúhlasí s výškou priznaného nároku a to preto, že uplatnený nárok z hľadiska náhrady tzv. státia pri použití dopravného prostriedku použitého na opravu spôsobenej škody nebol odôvodnený. Toto státie považovala vedľajšia účastníčka za ušlý zisk. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol navrhovateľ potvrdiť rozsudok ako vecne správny, neuplatnil si trovy odvolacieho konania. Názor vedľajšej účastníčky, ktorá považuje vzťah medzi navrhovateľom a odporcom za vzťah plynúci z povinného poistenia považuje za nesprávny, opakoval, že navrhovateľ si neuplatňuje od odporcu náhradu škody, ale žiada, aby odporca uhradil opravné práce, ktoré si odporca objednal u navrhovateľa. Uviedli, že túto skutočnosť mal vykonaným dokazovaním konajúci súd za preukázanú. K tvrdeniu vedľajšej účastníčky k uplatnenému nároku na náhradu tzv. státia pri použití dopravného prostriedku, použitého na opravu spôsobenej škody, ktorý považuje za neodôvodnený tvrdil, že náklady na použitie dopravných prostriedkov vyplývajú z cenníka externých služieb navrhovateľa

účinného od 1.1.2008, ktorý priložil. V zmysle bodu 5.1 cit. Cenníka vyplýva, že sadzby za výkony uvedené v tabuľke sú fakturované v celkovom časovom rozsahu použitia dopravných prostriedkov. V bode 8 tabuľkovej časti cit. cenníka je cena za použitie nákladných automobilov stanovená vo výške 507,78 Sk bez DPH. Táto cena zodpovedá na cene uvedenej na Súpise vykonaných prác a dodávok, ktorú odporca osobne podpísal.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne. (rozsudok vyhlásený spôsobom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.)

Odporca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov vo veci nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) . O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) , takže ani tento odvolací dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

So všetkými výhradami a skutočnosťami, uvedenými žalobcom v odvolaní , sa súd riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré nijak nepreukázali opodstatnenosť odvolacích dôvodov a nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu a odvolateľ sa len účelovo dožadoval iného rozhodnutia.

Odvolací súd považuje za potrebné doplniť odôvodnenie rozsudku súdu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov len v tom, že v konaní jednoznačne bola preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ opravil poškodené plynové potrubie, teda plnil navrhovateľ a že ide o vzťah medzi odporcom a vedľajšou účastníčkou z titulu zmluvy o zákonnom poistení škôd z dopravných nehôd.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (poistenie zodpovednosti) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len kancelária) .

S poukazom na § 2 písm. f) , g) cit. zák., poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a poškodený, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

Keďže podľa § 2 písm. i) cit. zák. poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu ako aj so zreteľom na § 15 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať, súd prvého stupňa rozhodol správne.

Odvolací súd dodáva, že nemožno v tom-ktorom konaní špekulovať a licitovať so vstupom do konania tak ako tvrdí vedľajšia účastníčka vo svojom odvolaní.

Už v odpore proti platobnému rozkazu podanom 11.10.2010 č.l. 14-15 spisu uvádza vedľajšia účastníčka, že na základe prešetrenia škodovej udalosti zo dňa 20.2008 vedľajší účastník zistil, že škodová udalosť zo dňa 20.2.2008 nebola vedľajšej účastníčke zo strany navrhovateľa hlásená. Z uvedeného vyplýva, že nenahlásením škody poisťovateľovi, teda neumožnením vykonania obhliadky zo strany poisťovateľa, nemožno nárok považovať za preukázaný. Preto aj vzniesli námietku premlčania a nárok navrhovateľa neuznali. Zároveň však upozornili súd, že odvolateľka ako poisťovateľka odporcu, ktorý uzatvoril poistnú zmluvu č. 68044756164 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlo, má právny záujem na výsledku konania a preto v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. týmto vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Súd prvého stupňa zákonne postupoval v konaní, keď vzal na vedomie vstup vedľajšej účastníčky do konania podľa § 93 O.s.p. a napokon treba uviesť, že odporca pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 9.6.2011 (vedľajšia účastníčka nebola prítomná na pojednávaní) okrem iného uviedol, že on vedel o tom, že navrhovateľ odstránil závadu na plynovej prípojke a uznal aj rozsah prác, ktoré boli pri tejto oprave vykonané tak, ako sú uvedené v súpise vykonaných prác a dodávok.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že vedľajšia účastníčka licituje a vzájomne si odporuje v podaniach na súde prvého stupňa, keď v odvolaní na str. 2, 5. odsek zhora uvádza, že ak teda bude mať odvolací súd za to, že sa nejedná o vzťah z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, vedľajší účastník navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie

súdu prvého stupňa v tom, že vysloví tento právny názor (že sa v danom prípade nejedná o náhradu škody vyplývajúcu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) a neuvedie spoločnosť Komunálna poisťovňa, a.s. VIG ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, to znamená, že sama odvolateľka pochybuje o svojom vstupe do konania, čím účelovo vyjadruje svoje zámery v odvolaní nehľadiac na zákonné účastníctvo v konaní, na základe ktorého podala aj odvolanie včas. Odvolací súd dodáva, že nemôže vedľajšia účastníčka takto licitovať so svojim vstupom do konania a zároveň so svojim vystúpením ako aj s právnym posúdením veci, pretože aj ona má napomôcť v konaní tak, aby bol úplne zistený skutkový stav vo veci a spor bez prieťahov skončený.

K ostatným námietkam o výške náhrady škody je treba uviesť, že nahlásenie, resp. nenahlásenie škody poisteným je právnym vzťahom medzi odporcom a vedľajšou účastníčkou a nie medzi navrhovateľom a odporcom, ktorú účastníci riešili spor dohodou podľa § 51 OZ..

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že ide o dohodu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom, čo do základu nároku a výška bola preukázaná navrhovateľom podľa cenníka externých služieb navrhovateľa pri použití nákladných automobilov v bode 8 Cenníka týchto externých služieb, v ostatnom odkazuje na vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu (č.l. 70-71 spisu) .

Podľa § 142 ods.1 ako aj § 224 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale si ich neuplatnil a odporcovi pre neúspech nepatria..

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.