KSKE 5 Co 294/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/294/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210213319 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210213319.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne T. U., W., I. B. X, zast. H. W. R. H. U.., U..G..C.., W., Ž. X, N.: XX XXX XXX, proti žalovanému T.. N. S., W., Z. X, o zaplatenie 4 647,15 € istiny s prísl., o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku 19C/13/2011-66 zo 17.6.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 4 647,15 € s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 1.6.2006 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania 678,86 € na účet jej zást., všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Zistil, že podľa listinného dokladu, označeného ako potvrdenie , žalovaný svojim vlastnoručným podpisom potvrdil, že si 21.9.2006 požičal od svojej matky H. S.H. finančnú hotovosť 140 000 Sk, ktorú sa jej zaviazal vrátiť v máji 2007 a to prevodom na jej bankový účet, že podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l.14) zo 17.12.2007 došlo k postúpeniu pohľadávky z veriteľky H.. S. na žalobkyňu, ktorá sa tak stala novou veriteľkou, že podľa oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l.13) zo 17.12.2007 postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému (bolo mu odoslané 18.12.2007) a že podľa predžalobnej výzvy z 25.6.2007, označenej ako výzva na zaplatenie dlžoby na plnenie, žalovaný bol pôvodnou veriteľkou vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, výzvu prevzal 28.6.2007, avšak na ňu nijakým spôsobom nereagoval. Z predžalobnej výzvy (predloženej žalobkyňou) z 22.1.2008 zistil, že vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 140 000 Sk, že vo výzve mu pripomenula uvedené postúpenie pohľadávky, že veriteľom je už ona, že žalovaný bol opätovne vyzvaný aj listom z 28.4.2010, v ktorom ho vyzvala, aby uhradil aspoň časť dlhu (v rozsahu aspoň jednej polovice) , čím by považovala svoju pohľadávku za splnenú v celom rozsahu, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil, a preto jej neostávalo iné, ako uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. Vychádzajúc z § 657 a 658 ods.1 O. z. (ich znenie citoval) , s poukazom na uvedené, mal za preukázané, že medzi veriteľkou H.. S. a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie mu 140 000 Sk, prepočítanej konverzným kurzom na 4 647,15 €, s dobou splatnosti do mája 2007, ktorú však neuhradil. Mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas a to i napriek niekoľkým výzvam žalobkyne, a preto určil jeho povinnosť zaplatiť jej titulom pôžičky dlžnú sumu 4 647,15 €. Mal nepochybne za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol uzatvorený občianskoprávny vzťah, pri ktorom si nemôžu zmluvne dohodnúť výšku úrokov z omeškania, nakoľko ich výšku podľa § 517 ods.2 O. z. ustanovuje vykonávací predpis. Citujúc znenie § 3 ods.1 vyhl.č.87/95 Z. z. (s účinnosťou

do 31.12.2008) mal za preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, nakoľko ho nesplnil v dojednanej lehote, preto priznal žalobkyni úrok z omeškania v súlade s cit. ust. tak, ako si ho uplatnila - 8,5 % ročne z dlžnej sumy 4 647,15 € a to od 1.6.2007 až do zaplatenia, nakoľko už v samotnej Zmluve o pôžičke označenej ako Potvrdenie bolo medzi účastníkmi konania dojednané, že dlžník je povinný vrátiť požičané peňažné prostriedky najneskôr do mája 2007. Mal za preukázané, že aj napriek neoznačeniu lehoty plnenia presným dňom, treba považovať za posledný deň na uhradenie dlžnej sumy 31.5.2007, preto nasledujúcim dňom po splatnosti uvedenej pôžičky, t.j. 1.6.2008 sa žalovaný dostal do omeškania, a je povinný platiť úroky z omeškania a že diskontná sadzba, určená Národnou bankou Slovenska, splatnou k 1. dňu omeškania 1.6.2007 bola 4,25 %. Zároveň mal za to, že nesplnením povinnosti žalovaného vzniklo žalobkyni oprávnenie požadovať splnenie uvedeného záväzku podľa uvedenej pôžičky. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval) rozhodol o trovách konania 678,86 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 278,5 € za žalobu a trov právneho zast. 400,36 € podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.) za 2 úkony po 161,01 € (z výpočtového základu tvoriaceho predmet konania 4 647,15 €) - prevzatie a príprava zast. a podanie žaloby, režijného paušálu 2 x 7,21 € za r.2010 a 19 % DPH 63,92 €.

Žalobkyňa podala v zák. stanovenej lehote proti výroku o náhrade trov konania odvolanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. Uviedla, že sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len PR) 26.5.2010 domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej 4 647,15 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1.6.2007 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, že na základe tohto návrhu súd 3.6.2010 vydal PR 41Ro/203ú2010-22, proti ktorému žalovaný 2.11.2010 podal odôvodnený odpor, že 17.6.2011 sa v predmetnej veci konalo v poradí 2. pojednávanie, na ktorom súd rozhodol tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť jej 4 647,15 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2007 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, že následne na to 20.6.2011 predložila súdu písomné vyčíslenie trov konania podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhl.) , na základe ktorého vyčíslila trovy konania: 1) zaplatený súdny poplatok 278,50 €,2) tarifná odmena podľa § 10 ods.1 vyhl. (za 1 úkon právnej služby 161,01 €) - prevzatie a príprava zast. 20.5.2010,návrh na vydanie PR 26.5.2010, vyjadrenie k odporu 6.12.2010,účasť na pojednávaní 17.6.2011 a účasť na pojednávaní 17.5.2011 - odročené bez prejednania 40,30 €,3) paušálna náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods.3 vyhl. (1 úkon v r.2010 7,21 € a 1 úkon v r.2011 7,41 €) za 3 úkony právnej služby v r.2010 21,63 €, za 2 úkony právnej služby v r.2011 14,82 €,4) podľa § 18 ods.3 vyhl. daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) 20 % 144,20 €, spolu 1 143,49 € (ako dôkaz označila ftk. Predloženia písomného vyčíslenia trov konania z 20.6.2011) . Citujúc znenie § 151 ods.1 O. s. p. tvrdila, že na základe uvedených skutočností vyplýva, že predložila súdu vyčíslenie trov konania v celkovej výške 1 143,49 €, v zák. stanovenej lehote, že z písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 (jeho znenie tiež citovala) a to tak, že jej priznal náhradu trov konania v celkovej výške 678,86 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 278 € a z trov právneho zast. 400,36 €. V súvislosti so samotnou výškou priznaných trov právneho zast. uviedla, že tie boli súdom priznané za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zast., podanie žaloby na súd) po 161,01 €, režijný paušál a DPH. Na tomto mieste upozornila na skutočnosť, že súd pri výpočte trov konania neprihliadol na jej podanie - písomné vyčíslenie trov konania z 20.6.2011, v odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto podaním a neodôvodnil, z akého dôvodu priznal náhradu trov právneho zast. len v rozsahu 2 úkonov právnej služby, že z uvedeného a zo skutočnosti, že súd vyhovel návrhu v celom rozsahu, vyplýva, že mal jej priznať náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva podľa uvedeného podania z 20.6.2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť jej trovy konania v celkovej výške 1 143,49 €, trovy právneho zast. v odvolacom konaní 201,10 € a súdny poplatok za podanie odvolania, na účet jej zást., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Voči rozsudku, v časti tykajúcej sa termínu zaplatenia úrokov a termínov, sa včas odvolal žalobca. Vytýkal súdu, že zást. žalobkyne listom zaslal overenú kópiu Čestného prehlásenia svojej matky z 28.12.2007, ktorým ruší svoje rozhodnutie o postúpení pohľadávky na žalobkyňu zo 17.12.2007, že toto čestné prehlásenie nebral do úvahy, aj keď má významné postavenie v tomto konaní, že v Čestnom prehlásení jeho matky z 28.12.2007 je písomne vyjadrené, že ide o bezúročnú pôžičku a splatná je k rukám jeho matky a nie žalobkyne a že v Čestnom prehlásení jeho matky sa doslova píše: Týmto čestným prehlásením ruším všetky doterajšie dohody (písomné aj ústne) , ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom oprávňovať T.. U. na vymáhanie tohto dlhu . Opätovne namietal vymáhanie úroku

z pôžičky, pretože tento nebol dohodnutý a jeho matka mu finančné prostriedky zapožičala bezúročne, čo súd v konaní vôbec nezohľadnil, že súd nedostatočne vykonal dokazovanie, pretože žalobkyňa a jej zást. mu účelovo predložili listinné dôkazy, teda sudca vo svojom rozhodnutí nemohol zohľadniť Čestné prehlásenie H.. S. z 28.12.2007, že listom z 21.4.2011 upozornil sudcu Y.. Y. W. a ostatných účastníkov konania, že voči uvedenej dlžnej sume nenamieta, nespochybňuje svoju dlžobu, ale žiadal súd a ostatných účastníkov konania, aby mu umožnili vysporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) po rozvode, v konaní ktorého je uvedená dlžná suma zahrnutá (41C/13/2010) , že na vzniknutej dlžobe sa podieľala aj jeho vtedajšia manželka Q. S., G.. C., takže časť dlžoby by mala uhradiť ona - tento návrh je súčasťou prebiehajúceho konania o BSM, že na pojednávaní vo veci sa nemohol osobne zúčastniť preto, lebo akékoľvek spojenie medzi Sliačom a Košicami mu neumožňovalo zúčastniť sa konania v dopoludňajších hodinách, že svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil a požiadal, aby pojednávanie bolo preložené na iný termín a hlavne v odpoludňajších hodinách, kedy už existuje vlakové spojenie medzi Sliačom a Košicami, že túto jeho žiadosť súd nezohľadnil aj napriek tomu, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vyžadujúca pri preprave sprievodcu. Na základe uvedeného mal za to, že súd nezohľadnil podstatné listinné dôkazy a teda nárok žalobkyne v konaní nebol riadne preukázaný. Navrhol, aby odvolávací súd opätovne preskúmal rozsudok a vec vrátil súdu na opätovné konanie, v ktorom bude zohľadnené jeho odvolanie a doplnenie listinných dôkazov o čestné prehlásenie jeho matky z 28.12.2007.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla v prvom rade, že žalovaný nikdy nepoprel a ani v predmetnom odvolaní nepopiera jej nárok na zaplatenie istiny 4 647,15 €. K bodu 1. uviedla, že žalovaný v tomto bode svojho odvolania namietal skutočnosť, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy ním predložený listinný dôkaz, a to čestné vyhlásenie pôvodnej veriteľky, jej matky z 28.12.2007, z ktorého vyplýva, že pôvodná veriteľka ruší uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky zo 17.12.2007, že Zmluvou o postúpení pohľadávky vznikol záväzkový vzťah medzi pôvodnou veriteľkou a ňou, že z § 493 O. z. (jeho znenie citovala) vyplýva, že jednostranným právnym úkonom zo strany pôvodnej veriteľky (v tomto prípade čestným vyhlásením) nie je možné ukončiť záväzkový vzťah založený Zmluvou o postúpení pohľadávky, že spôsoby skončenia záväzkového vzťahu vyplývajú z § 559-§ 587 O. z., keďže ide o taxatívny výpočet spôsobu skončenia záväzkového vzťahu, iný spôsob skončenia neprichádza do úvahy, teda z uvedeného vyplýva, že zrušenie Zmluvy o postúpení pohľadávky jednostranným prejavom vôle zo strany pôvodnej veriteľky urobené formou čestného vyhlásenia je právne neúčinné, nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky možno skončiť len z dôvodov, ktoré pripúšťa samotná zmluva alebo zákon a keďže Zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje ust., týkajúce sa jej skončenia, prichádza do úvahy aplikácia ust. O. z. o skončení záväzkového vzťahu, avšak v tomto prípade zák., ako možnosť skončenia, nepripúšťa jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, z uvedených dôvodov tak čestné vyhlásenie pôvodnej veriteľky z 28.12.2007 nemožno považovať za skončenie zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o postúpení pohľadávky, táto zmluva naďalej ostáva platnou a účinnou a na základe ktorej si uplatnila svoje práva, že v tomto bode žalovaný zároveň namieta vymáhanie úroku z pôžičky, pretože tento nebol dohodnutý a jej matka mu finančné prostriedky zapožičala bezúročne, čo súd v konaní vôbec nezohľadnil . Ďalej poukázala na to, že úroky z omeškania, tak ako ich priznal súd, vychádzajúc z jej návrhu, predstavujú úroky z omeškania podľa § 517 a n. O. z. (citovala znenie § 517 ods.1,2 O. z.) , nie tzv. dohodnuté úroky, ako odplata za poskytnutú pôžičku a že uvedené skutočnosti potvrdzuje aj rozsudok publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R53/1972,str.135 (časť jeho právnej vety citovala) . K bodu 2, v ktorom žalovaný namieta skutočnosť, že - podľa jeho názoru - súd nedostatočne vykonal dokazovanie, že ona a jej zást. účelovo predložili súdu listinné dôkazy, teda sudca v svojom rozhodnutí nemohol zohľadniť čestné vyhlásenie uviedla, že uvedené tvrdenie odmieta a považuje ho za nepravdivé a ničím nepodložené, že súd spomínané čestné vyhlásenie pôvodnej veriteľky mal k dispozícii, nakoľko ho žalovaný predložil ako prílohu k podanému odporu proti platobnému rozkazu, 2.11.2010. K bodu 3) uviedla, že ona žiadnym spôsobom žalovanému nebráni vo vyporiadaní BSM so svojou bývalou manželkou a zároveň uviedla, že - podľa jej názoru - predmetnému vyporiadaniu nebráni ani prebiehajúce súdne konanie. Ďalej v tejto súvislosti dodala, že tak ako to uviedla vo svojom vyjadrení zo 6.12.2010, skutočnosť, že na príslušnom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM, nemá vplyv na predmetné konanie o zaplatenie 4 647,15 € s prísl., že tento názor potvrdzuje aj Rozsudok uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R42/1972,str.135, z ktorého citovala. K bodu 4, v ktorom žalovaný opisuje dôvody, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávaní, ktoré v predmetnej veci vytýčil súd uviedla, že súd postupoval správne a zákonným spôsobom, keď konal v jeho neprítomnosti, nakoľko účelovo a bez vážneho dôvodu ospravedlňoval svoju neprítomnosť, že 1. pojednávanie bolo súdom vytýčené na 17.5.2011, pričom 21.4.2011 doručil svoje ospravedlnenie

na predmetné pojednávanie a ako dôvod neprítomnosti uviedol skutočnosť, že na súde prebieha pod 41C/13/2010 konanie o vyporiadanie BSM, ktorého je účastníkom, pričom na 17.5.2011 nebolo vo veci vyporiadania BSM nariadené pojednávanie, súd odročil toto pojednávanie bez prejednania veci na určitý termín a to na 17.6.2011. V súvislosti s účasťou, resp. neúčasťou žalovaného na ďalšom pojednávaní uviedla, že svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 17.6.2011 o 9.30 hod. ospravedlnil, a to telefonicky, deň pred konaním pojednávania, pričom ako dôvod svojej neprítomnosti uviedol, že nemal vlakové, resp. autobusové spojenie z miesta svojho pobytu. V súvislosti s dôvodmi, pre ktoré žiadal pojednávania odročiť, uviedla, že ani jeden z uvedených dôvodov, ktoré uviedol ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nie sú dôležitými dôvodmi podľa § 101 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citovala) , pre ktoré mal súd pojednávanie odročiť, lebo žalovaný mal dostatok času, aby s časovým predstihom požiadal o preloženie pojednávania na neskoršiu hodinu, resp. mal dostatok času zabezpečiť si dopravu do miesta konania pojednávania. Na základe uvedených skutočností navrhla rozsudok v napadnutej časti, t.j. v časti úrokov z omeškania podľa § 219 O. s. p. potvrdiť ako vecne správny.

Rozsudok, pokiaľ ním bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni istinu 4 647,15 €, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O.s.p.) , preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedený v § 214 ods.1 O. s. p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., rozsudok (okrem výroku o trovách konania) potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, avšak čo sa týka výroku o trovách konania zistil, že nie sú podmienky ani na potvrdenie rozsudku (§ 219) , ani na jeho zmenu (§ 220) , lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) , preto rozsudok v uvedenom výroku, podľa § 221 ods.2 O. s. p, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétny odvolací dôvod, ale skutočnosti v ňom uvedené sa podľa jeho obsahu dajú podradiť pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.2 písm. a) O. s. p., t.j. že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v § 205 ods.2 písm. c) O. s. p., t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, v § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov nie je daný.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu v O. s. p.

Žalovaným tvrdená vada konania, t.j. že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nebola zistená.

Podľa § 101 ods.2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa Čl.48 ods.2 prvá veta Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

V § 115 ods.1 O. s. p. je súdu uložená povinnosť, aby na nariadené pojednávanie predvolal okrem iného účastníkov, resp. ich zást. a potom závisí už len od účastníka, resp. jeho zást., či svoje právo využije alebo nevyužije, t. zn., že súd môže prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, resp. jeho zást. za predpokladu, že nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Žalovaný tvrdí, že ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky, že požiadal, aby bolo preložené na iný termín a hlavne v poludňajších hodinách, kedy existuje vlakové spojenie medzi Sliačom a Košicami, že súd túto jeho žiadosť nezohľadnil napriek tomu, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vyžadujúca pri preprave sprievodcu, že sa pojednávania vôbec nemohol osobne zúčastniť, lebo akékoľvek spojenie medzi Sliačom a Košicami mu neumožňovalo zúčastniť sa konania v dopoludňajších hodinách.

K žalovaným uvádzanému dôvodu na odročenie pojednávania (o. i. oznámenému súdu iba telefonicky, deň pred konaním pojednávania) je potrebné uviesť, že so zreteľom na to, že predvolanie na pojednávanie konané 17.6.2011 mu bolo doručené 27.5.2011 (doručenka pri č.l.55) , mal dosť času, aby súdu v predstihu oznámil, že mu čas a termín nariadeného pojednávania nevyhovuje. Okrem toho uvedený dôvod nemožno považovať ani za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, lebo ak žalovaný nemal vlakové spojenie z miesta bydliska do Košíc tak, aby sa mohol dostaviť na pojednávanie konané 17.6.2011 o 9.30 hod., mal možnosť do Košíc pricestovať vlakom deň predtým, t.j. 16.6.2011 a pojednávania konaného v dopoludňajších hodinách nasledujúci deň sa zúčastniť, pričom je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že termín a čas pojednávania určuje súd a nie účastník konania podľa toho, ako mu to vyhovuje.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec) , avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

K výhradám žalovaného, že súd nevzal do úvahy čestné prehlásenie jeho matky A. Chamillovej z 28.12.2007, v ktorom je vyjadrené, že ide o bezúročnú pôžičku a že je splatná k jej rukám a nie žalobkyni a jeho námietke, pokiaľ ide o vymáhanie úrokov z pôžičky, z dôvodu, že tie neboli dohodnuté, keďže mu jeho matka požičala finančné prostriedky bezúročne, je potrebné uviesť, že uvádzaný listinný dôkaz nepredložil ani v odvolacom konaní, iba ho spomína v odpore (č.l.30-31) proti platobnému rozkazu a v odvolaní proti rozsudku. Odhliadnuc od uvedeného, tento dôkaz - so zreteľom na svoj obsah -, by nemal pre právne posúdenie prejednávanej veci žiaden právny význam a jeho vykonanie a vyhodnotenie by bolo nadbytočné, lebo žalobkyni priznané úroky z omeškania vyplývajú z § 517 O. z. a zo skutočnosti, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením záväzku - pôžičky, a nie z dohody účastníkov - zo zmluvy o pôžičke.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p., preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné uviesť, že žalovaný nespochybňuje svoju dlžobu, ale uvádza, že sa na nej mala podieľať aj jeho vtedajšia manželka Q.. S., že časť dlžoby mala uhradiť ona, že tento dlh je súčasťou prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM, avšak v konaní o vyporiadanie BSM sa vyporiadavajú vzťahy týkajúce sa aktív a pasív bývalých manželov, vzniknutých počas manželstva a nezasahuje sa do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva, v tomto prípade právo na úroky z omeškania zo žalovanej istiny.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) , takže ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že dlh má byť splnený riadne a včas (§ 559 ods.2 O. z.) , teda spôsobom, aký je dohodnutý v zmluve alebo ustanovený právnym predpisom. Splnenie dlhu (solúcia) je právna skutočnosť, spôsobujúca zánik práv a povinnosti, resp. právneho pomeru a je to právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi na určenom mieste, dohodnutým spôsobom a v čase zročnosti pohľadávky to, čo bolo predmetom jeho povinnosti.

Podľa § 517 ods.1 prvá veta O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ods.2 cit. ust., ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 524 ods.2 O. z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Z potvrdenia z 21.9.2006 (fotokópia na č.l.17) je zrejmé, že pôžička 140 000 Sk, poskytnutá žalovanému jeho matkou Q.. S., jej mala byť vrátená v máji 2007. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 17.12.2012 (fotokópia na č.l.14) bola pohľadávka postupcu H.. S. postúpená postupníkovi - žalobkyni, ktorou došlo nielen k postúpeniu dlžnej istiny, ktorá nebola zaplatená žalovaným včas, do mája 2007, ale aj jej prísl., t.j. úrokov z omeškania, na ktoré má žalobkyňa právo podľa § 517 ods.1,2 O. z., ktoré si žalovaný zamieňa s dohodnutými úrokmi a ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, lebo sú sankciou za nedodržanie záväzku.

Podľa § 157 ods.1 O. s. p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa uvedie, o. i. odôvodnenie.

Podľa ods.2 cit. ust. v odôvodnení rozsudku súd, o.i stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods.2 cit. ust., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastupenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odôvodnenie rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania je sčasti neodôvodnené a teda nepreskúmateľné.

Žalobkyňa podaním zo 17.6.2011, došlým súdu 20.6.2011, uplatnila náhradu trov konania a písomne ich vyčíslila aj za vyjadrenie k odporu zo 6.12.2010 a účasť na pojednávaniach 17.5. a 17.6.2011, v 3 dňovej zákonnej lehote od vyhlásenia rozsudku a nevedno z akého dôvodu jej súd priznal náhradu trov právneho zast. iba za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zást. a podanie žaloby, režijný paušál a 19 % DPH, pričom v odôvodnení nevysvetlil, z akého dôvodu nepriznal trovy právneho zast. za ďalšie úkony právnej služby.

Pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.) , t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo je nedostatočne odôvodnené, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom odvolanie odôvodni, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo je nedostatočne odôvodnené, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu bude preto rozhodnutie o trovách konania riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a vyrovnať sa aj so skutočnosťami tvrdenými v odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.