KSKE 5 Co 319/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/319/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710215390 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710215390.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci žalobcu: M. Y., G. I. XXX, zast. JUDr. Martinom Kostrejom, advokát, kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanému: Z. G., G. F. H. Č..X, S., zast. JUDr. Jánom Mikuľákom, advokát, Františkánska 5, Košice, o 6.804,74 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 30.júna 2011, č.k. 20C/49/2011-86

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 570,15 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Kostreja do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť žalovanému, aby zaplatil žalobcovi sumu 6.804,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 29.10.2010 do zaplatenia a trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 2.108,47 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 20.11.2008 žalobca v zmysle zmluvy o pôžičke poskytol ako veriteľ sumu 6.804,75€ (205.000,-Sk) žalovanému v domnení, že tieto finančné prostriedky poskytuje F.. F. G., avšak s tým ,že na predmetnej zmluve o pôžičke absentuje podpis F.. F. G. ako dlžníka a na zmluve o pôžičke zo dňa 20.11.2008 je za F.. F. G. podpísaný žalovaný ako svedok s tým, že na druhej strane je uvedené, že peniaze prebral sumu 205.000,-Sk G. Z. , ktorých prevzatie aj potvrdil žalovaný svojim vlastnoručným podpisom. Zmluva o pôžičke zo dňa 20.11.2008 bola vlastnoručne napísaná žalovaným a keďže žalobca bol v domnení, že sumu 205.000,-Sk poskytol podpísaný svedok Z. G. - žalovaný F.. F. G. prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 28.9.2010 (č.l.6 spisu) vyzval na dobrovoľnú úhradu sumy 6.804,75 €.

Súd dôvodil, že po týchto dvoch mesiacoch začal podnikať kroky, aby mu tieto peniaze boli vrátené, avšak nikto mu už nedvíhal telefón, ani jeden z nich a zatajovali sa. Do tých dvoch mesiacov bol spokojný s tým, že bolo podpísané prevzatie sumy 205.000,-Sk. Žalobca zároveň zdôraznil, že pri poskytnutí sumy peňazí 205.000,-Sk sa vždy rozprávalo o tom, že táto suma peňazí má byť poskytnutá pre pána G. a nerozprávalo sa vôbec o tom, že by malo ísť o splátku nejakého jeho dlhu voči pánovi G.i a pri podnikateľských aktivitách s F.. G., žalobca uviedol, že tento mal družstvo Agrozemplín, s.r.o. a mal s ním podnikateľské aktivity. Následne, keď sa družstvo rozpadlo, už nemal s nimi žiadne obchodné aktivity. Dokonca mu Agrozemplín, s.r.o. ostal dlžný sumu 160.000,-Sk za siatie sóje, pričom 100.000,- Sk mu dali, ale 160.000,-Sk mu ostali dlžní. V čase spísania zmluvy o pôžičke zo dňa 20.11.2008 nebol v žiadnom obchodnom vzťahu s p. G. ani s p. F.. G., lebo zdôraznil, že pokiaľ mal aj nejaké záväzky voči žalovanému, tieto všetky vyrovnal.

Súd konštatoval, že žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 23.6.2011 (č.l.58-59 spisu) , ktoré bolo jeho vyjadrením k stanovisku žalovaného zo dňa 6.6.2011 (č.l.48-49 spisu) uviedol, že žalovaný zavádza súd svojimi tvrdeniami obsiahnutými v písomnom vyjadrení zo dňa 6.6.2011, kde uvádza, že suma 205.000,-Sk bola po súhlase žalobcu použitá ako úhrada na splatenie jeho záväzkov voči žalovanému. Poukazoval na tvrdenia žalovaného uvedené v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2010, kde tento doslova uviedol: Nepamätám presne na okolnosti preberania peňazí od p. Y. . Žalobca zároveň poukazoval na tvrdenie žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, kde tento uviedol: žalobca zavádzal aj moju osobu, keď tvrdil, že na pôžičke je s Ing. G. dohodnutý a že zájde za ním túto zmluvu podpísať .

Súd dôvodil (keď citoval §§ 451, 456 OZ) , že o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Právny dôvod od začiatku neexistoval, napr. v prípade poskytnutia zálohy kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva ešte nebola uzavretá. O takéto bezdôvodné obohatenie pôjde aj v prípade, ak niekto omylom poskytne plnenie inému, voči ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu a za plnenie, kde právny dôvod odpadol možno považovať napr. plnenia, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostali potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie. Za takéto plnenie možno považovať aj prípad uzavretia dohody o obstaraní veci, zverenie peňazí na ich kúpu, ktorá sa však neuskutočnila, pričom rozsah a obsah reštituovaného plnenia je založený na princípe uvedenia do predchádzajúceho stavu a týka sa všetkých skutkových podstát, na základe ktorých môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Predmet bezdôvodného obohatenia, t.j. to o čo sa povinný obohatil, sa musí vrátiť v rovnakom rozsahu a zákon neustanovuje žiadne výnimky. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia.

Obsahom reštituovaného plnenia je plnenie, ktoré bolo neoprávnene prijaté. Ide vlastne o predmet bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva buď v peňažnom plnení, resp. v plnení nepeňažného charakteru.

Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Z výsluchu žalobcu ako aj žalovaného vyplynulo, že listinu označenú ako Zmluva o pôžičke zo dňa 20.11.2008 (č.l. 4-5 spisu) vlastnoručne napísal žalovaný, pričom tento aj svojim vlastnoručným podpisom (na č.l. 5 spisu) osvedčil, že prevzal peniaze v sume 205.000,-Sk, a napokon v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 26.1.2011 (č.l. 23-24 spisu) však žalovaný jednoznačne poprel akékoľvek uzavretie zmluvy o pôžičke a prevzatia akejkoľvek sumy peňazí od žalobcu, keďže uviedol, že nemohol prevziať žiadne prostriedky z titulu domnienky žalobcu, že poskytuje peniaze Ing. G. ako pôžičku, potom vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že dňa 20.11.2008 vlastnoručne napísal túto zmluvu o pôžičke a prevzal aj peniaze, avšak nie v rozsahu 205.000,-Sk, ale iba v rozsahu 150.000,-Sk s tým, že uviedol, že sumu nejakých 55.000,-Sk mal už žalobca poskytnúť Ing. G. za nejaké iné ich obchody a on fyzicky prevzal od žalobcu iba sumu 150.000,-Sk.

Žalovaný na pojednávaní dňa 30.6.2011 poukazoval aj na to, že má so žalobcom uzatvorenú zmluvu o nájme určitých strojov a to konkrétne strojov uvedených vo výzve na vrátenie zo dňa 22.7.2010 (č.l.60 spisu) a to: valy, kembridské valce, kombinátor, kombajn E 517, brano-smyky, multitiler. Zároveň poukazoval aj na to, že neskôr odkúpil od vlastníka Agrozemplín, s.r.o. Michalovce, a to na základe kúpnej zmluvy č. 2009001 zo dňa 7.1.2009 (č.l.63-68 spisu) uzavretej medzi Jaroslavom G. a Agrozempín, s.r.o. Vinné v zastúpení konateľom Ing. G., kedy odkúpil od tejto spoločnosti stroje uvedené v čl. II bod. 2.2 tejto kúpnej zmluvy. Tieto stroje následne požičal žalobcovi a to: nákladný automobilový príves, rozbetadlo maštaľného hnoja RMA8, traktorovú vlečku, hliníkovú nádrž na vodu, pričom nevedel jednoznačne popísať tieto stoje a ani preukázať, kedy došlo k odovzdaniu týchto stojov žalobcovi a ich prevzatie žalobcom a ohľadne výzvy zo dňa 22.7.2010 (č.l.60-61 spisu) uviedol, že opätovne ju zasielal dňa 27.6.2011, o čom predložil súdu aj podací lístok, skoršie zaslanie nevedel preukázať.

Keďže žalovaný opätovne uvádzal nové skutočnosti, ktoré boli oproti predtým tvrdeným skutočnostiam v rozpore a to skutočnostiach uvádzaných, či už v odpore voči platobnému rozkazu, či skutočnostiach uvádzaným v podaní zo dňa 6.6.2011 ako aj tvrdeniami uvedenými v jeho účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 30.6.2011 nemôže súd jeho obranu hodnotiť presvedčivo a hodnoverne, tvrdil, že na otázku, prečo si neuplatnil zaplatenie sumy 430.000,-Sk, ktoré vyplývali zo zmlúv o pôžičke, resp. prehlásení nachádzajúcich sa na č.l. 50 až 54 spisu, žalovaný uviedol, že žalobca mu pred svedkami

sľúbil, a to pred svedkom p. Slezákom, že mu túto sumu peňazí dobrovoľne vráti, pričom aj podal voči jeho osobe žalobu na Okresnom súde Michalovce, ktorej číslo nevedel uviesť, pričom túto následne stiahol a to z toho dôvodu, že mu žalobca sľúbil vrátenie tejto sumy peňazí v rozsahu 430.000,-Sk.

Žalobca naopak uviedol, že predmetnú sumu vrátil, avšak poukazoval aj na to, že zmluvy o pôžičke boli z roku 2004, jedna zo dňa 26.5.2004, druhá takisto zo dňa 26.5.2004, prehlásenie zo dňa 1.10.2003, ďalšie prehlásenie rovnako zo dňa 1.10.2003, následná zmluva o pôžičke zo dňa 12.6.2003, pričom v prípade uplatnenia si týchto nárokov z týchto zmlúv o pôžičke zo strany žalovaného voči žalobcovi vznáša žalobca námietku premlčania týchto nárokov. Zároveň žalobca poprel, že by mal od žalovaného požičané nejaké stroje, pričom zo strany žalovaného neboli produkované žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností, aj keď obaja účastníci konania boli poučení v zmysle ust. § 120 ods.4 O.s.p. a žalovaný navrhol v konaní vypočuť na preukázanie svojich tvrdení svedka p. A., ktorý mal potvrdiť, že žalobca sľúbil vyrovnanie podlžnosti voči jeho osobe a ktorý zároveň vystupuje aj ako svedok na ním predložených zmluvách o pôžičke. Výsluchom p. Slezáka malo byť preukázané, že žalobca prišiel k nemu na jeseň r. 2010 a žiadal, aby mu žalovaný vystavil potvrdenie, že všetky podlžnosti voči nemu sú vyrovnané, pričom on mu odmietol niečo také podpísať. Dôkazmi navrhnutými zo strany žalovaného (ktoré súd nevykonal) ich výsluchom nemali byť preukázané skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale iba nepriamo smerujúce na potvrdenie dlhu žalobcu voči osobe žalovaného.

Súd mal teda za to, že ak by malo ísť o akékoľvek poníženie záväzku žalobcu voči žalovanému v rozsahu 205.000,-Sk, nič nebránilo žalovanému, aby takto jednoznačne formuloval odovzdanie peňazí dňa 20.11.2008 zo strany žalobcu jeho osobe v rozsahu 205.000,-Sk a nič mu teda nebránilo, keďže on vlastnoručne spisoval túto listinu zo dňa 20.11.2008 (č.l. 4-5 spisu) , aby ju naformuloval ako vrátenie peňazí zo strany žalobcu v rozsahu 205.000,-Sk a nie ako zmluva o pôžičke v rozsahu 205.000,-Sk od p. Y. ako veriteľa p. Ing. G. ako dlžníkovi. Teda prinajmenšom aj p. G. musel mať určitú vedomosť o tom, že táto suma peňazí 205.000,-Sk má smerovať pre Ing. G., pričom však zo strany p. Ing. G. bolo potvrdené, že žiadna suma peňazí zo strany p. G. mu odovzdávaná nebola.

Súd teda právne uzavrel, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 a následne OZ voči žalobcovi, keďže zo strany žalobcu došlo k plneniu, resp. odovzdaniu peňazí v rozsahu 205.000,-Sk žalovanému bez právneho dôvodu. Žalovaný v konaní si neuplatnil voči žalobcovi vzájomným návrhom v rozsahu 205.000,-Sk poníženie svojej pohľadávky voči nemu, ktorú prezentoval vo výške 430.000,-Sk a pokiaľ by aj tak urobil, súd uvádza, že tento jeho vzájomný návrh, čo do výšky zaplatenia sumy 205.000,-Sk by nemohol zohľadniť vzhľadom už len na predpokladanú námietku premlčania zo strany žalobcu, keďže jeho záväzky v rozsahu 430.000,-Sk vzhľadom na časový moment poskytnutia týchto peňažných prostriedkov zo strany žalovanému žalobcovi sa javia ako premlčané. Avšak otázku premlčania, resp. nepremlčania nemusel súd vzhľadom na neuplatnenie si tohto nároku zo strany žalovaného riešiť. Pokiaľ sa týka samotnej obrany žalovaného súd odkazuje na už vyššie skutočnosti, kvôli ktorým na žalovaného tvrdenia neprihliadal a považoval ich za nehodnoverné, keďže tento ich neustále menil a prispôsoboval momentálnej dôkaznej situácii a žalovaný navyše ním tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnymi dôkazmi osvedčujúcimi jeho nárok na zaplatenie sumy peňazí z titulu požičania strojov žalobcovi. Pokiaľ sa aj týka kúpnej zmluvy č. 2009001 zo dňa 7.1.2009 táto podľa tvrdení žalobcu navyše nasvedčuje tomu, že tento deň bola už spoločnosť Agrozemplín, s.r.o. Vinné už v likvidácii, a teda akékoľvek úkony urobené ešte predchádzajúcim konateľom sú neplatné. Keďže však žalovaný nepreukázal požičanie a následný nájom strojov zo strany žalobcu, súd sa touto skutočnosťou nezaoberal.

Súd priznal žalobcovi zaplatenie úroku z omeškania až počnúc dňom 29.10.2010, keďže žalobca listom zo dňa 20.10.2010 (č.l.8 spisu) dal žalovanému lehotu na dobrovoľné plnenie do 28.10.2010, pričom je evidentné z listu žalovaného zo dňa 28.10.2010 (č.l. 10-11 spisu) , že tento list žalobcu zo dňa 20.10.2010 mu bol doručený pred touto lehotou. Žalovaný mal svoj záväzok voči žalobcovi splniť dobrovoľne do 28.10.2010, keďže sa tak nestalo, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s jeho splnením, t.j. dňom 29.10.2010.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal. Trovy konania žalobcu v sume 2.108,47 € pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 408 € a trov právneho zastúpenia v sume 1.700,47 € priznaných v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 237,34 € z hodnoty sporu - 6.804,85 € za

jednotlivé úkony plus účasť na pojednávaní dňa 30.6.2011 - 6 úkonov á 237,34 €, 1 úkon á 59,33 € (1) a 1 úkon á 158,22 € (2/3) + režijný paušál 2 x 7,21 € (r. 2010) a 6 x 7,41 € (r. 2011) , spolu 2.108,47 €.

Na odvolacom pojednávaní žalobca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, žiadal priznať trovy odvolacieho konania, súd prvého stupňa správne rozhodol, lebo podľa § 120 O.s.p. poučil účastníkov konania, že majú navrhnúť dôkazy do vyhlásenia rozsudku. Zo strany žalovaného išlo o nezapočítateľnú pohľadávku podľa § 581 ods.2 OZ, pohľadávka sa premlčuje, lebo bola z r. 2003, peniaze zatiaľ neboli vyplatené a Ing. G. žalobcovi ich nevyplatil, sám tento svedok potvrdil, že nešlo o záväzky ohľadne žalobcu a žalovaného.

V podanom odvolaní žalovaný žiadal zmeniť rozsudok aj v časti náhrady trov konania a priznať ich mimo úkonov právnej služby za poradu zo dňa 18.5.2001, zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť a podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie, lebo ide o bezdôvodné obohatenie a je tu rozpor s dobrými mravmi na strane žalobcu. Žalobcom vyplatené sumy boli použité na úhradu záväzku žalobu, a preto ide o nesprávne právne posúdenie veci. Oni navrhli svedkov (odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.c/, d/, f/ O.s.p.) , súd sa nezaoberal, že treba vypočuť p. A. M. p. N., tieto dôkazy sú pre nich dôležité, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal úhradu svojich záväzkov voči žalovanému, ide o vyjasnenie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania a právna úprava nezakazuje úhradu premlčaného záväzku, keďže sa jedná o naturálnu obligáciu.

Vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že je nepochybné, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške žalovanej sumy, ktorú skutočnosť de facto žalovaný aj potvrdil vo svojej účastníckej výpovedi pred OS v Michalovciach, ktorú vykonal dňa 30.6.2011, a ktorá skutočnosť bola potvrdená samotnou zmluvou o pôžičke a výpoveďou žalobcu, ktorý potvrdil, že v čase vyhotovenia zmluvy dňa 20.11.2008 (zmluva ručne napísaná žalovaným) bol v čase odovzdávania peňazí, dňa 20.11.2008, keď ich prevzal p. G., žil v tom, že peniaze odovzdáva pre Ing. G.. Žalobca zároveň potvrdil, že pri podpise zmluvy o pôžičke povedal žalovanému, aby peniaze odovzdal p. G. a ten ho ubezpečil, že ich ihneď odnesie Ing. G..

To, že žalobca žil celý čas v tom, že predmetná suma bola poskytnutá pre Ing. G. a že ten ju aj prevzal od žalovaného, je potvrdené aj tou skutočnosťou, že žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu najprv vyzval predžalobnou upomienkou zo dňa 28.9.2010 Ing. G. a až následne po jeho odpovedi žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľnú úhradu záväzku a voči tomuto neskôr podal žalobný návrh.

Čo sa týka tej skutočnosti, napádanej zo strany žalovaného, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, v tejto súvislosti poznamenáva, že od prvej porady s klientom, ktorú ako advokát so žalobcom vykonal v rámci prípravy a prevzatia zastúpenia dňa 27.9.2010 došlo k tak podstatným skutkovým zisteniam, o ktorých spoločne so žalobcom nemali žiadnu vedomosť.

Navrhol potvrdiť rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.6.2011, č.k. 20C/49/2011-86 a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 244,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Žalovaný odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods.2 písm.b) , d) , e) a f) O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní žalovaného sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z ustanovenia § 153 ods.1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu a je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ustanovení § 120 ods.1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak j ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť) , bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníka konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Pri potvrdení rozsudku ohľadne vrátenia bezdôvodného obohatenia, odvolací súd podľa § 219 ods.2 O.s.p. sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa. Naviac so zreteľom na § 153 ods.1 O.s.p. poukazuje na vyčerpávajúce dôvody prvostupňového súdu, ktorý vyčerpávajúcim ako aj zákonným spôsobom z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti vyhodnotil dôkazy so zreteľom na § 132 až § 135 O.s.p.

S poukazom na § 100 a § 101 OZ, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke 3 rokov (plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz) .

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ustálenej súdnej praxe (R 69/1962) námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Pri započítaní musí byť plnenie rovnakého druhu a započítanie sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.

Odvolací súd uzatvára, že ani jednu z podmienok na započítanie žalovaný nesplnil, ak žalovaný si neuplatnil započítaciu námietku voči žalobcovi vzájomným návrhom, čo do plnenia 430.000,-Sk, neurobil žiaden úkon o započítaní, súd prvého stupňa správne na túto okolnosť prihliadal. Ak by aj tak urobil žalovaný, správne poznamenal prvostupňový súd, že tento je vo vzájomnej pohľadávke do výšky zaplatenia 205.000,-Sk, a nemohol by vzhľadom na námietku premlčania zo strany žalobcu, keďže jeho záväzky v rozsahu 430.000,-Sk so zreteľom na časový moment poskytnutia týchto peňažných prostriedkov zo strany žalovaného, sú jednoznačne premlčané, lebo sa stali v r. 2003.

Súd prvého stupňa síce neprehľadne na viacerých stranách pozsudku skákavo odôvodnil uvedené okolnosti, avšak z dokazovania výsluchmi svedkov bolo preukázané, že nejaké pôžičky so žalovaným mal mať v r. 2004, prehlásenie je zo dňa 1.10.2003, následná zmluva o pôžičke zo dňa 12.6.2003 a aj v prípade uplatnenia si týchto nárokov zo strany žalovaného, zo zmlúv o pôžičke voči žalobcovi vzniesol už presvedčivo žalobca námietku premlčania nárokov, inak poprel, že by mal od žalovaného požičané nejaké stroje a zo strany žalovaného ani neboli produkované žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností.

Na základe uvedeného, treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, že už nebolo potrebné vypočúvať svedkov A. a ďalších vzhľadom na premlčanie prípadnej námietky započítania, čo do výšky 430.000,- Sk zo strany žalovaného so zreteľom na časový odstup viac ako troch rokov od r. 2003.

Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa aj z hľadiska hospodárnosti konania nemusel vypočuť všetkých navrhnutých svedkov zo strany žalovaného.

Odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 570,15 €, podľa § 10 ods.1,2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, z hodnoty sporu vypočítaná odmena je 237,34 €, za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, účasť na pojednávanie 21.2.2012 + 2 x režijný paušál (+ 15,04 €) , náhradu za stratu času 80,43 € (strata času 29,59 €) . Právny zástupca žalobcu došiel z Michaloviec do Košíc na pojednávanie na aute Ford Focus, spotreba PHM (120 x 4 a 1/2 x 1,414 : 100 (čo predstavuje 7,63 €) , pri náhrade za km/h 120 x 0,183 - 21,96 €, spolu 29,59 € a náhrada za stratu času je 4 x 12,71 €, čas strávený na ceste (pre rok 2012 je výpočtový základ 763 €) , 1/60 zo základu predstavuje 12,71 €, za 4 polhodiny mu táto suma patrí, spolu cestovné + náhrada za stratu času 80,43 € v úhrne odmena v odvolacom konaní predstavuje 570,15 €, ktorá patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 149 O.s.p. ako zástupcovi úspešného účastníka (cestovné mu patrí podľa zákona č. 283/2002 Z.z.) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.