KSKE 5 Co 335/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/335/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508212941 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7508212941.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Q. O., O. B. Q., S. XXXX/XXX, proti žalovanému Jurajovi Žigovi, bývajúcemu v Českej republike, Postoloprty, Třebízskeho náměstí 515, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 16C/206/2008-102 z 3.marca 2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o prisúdení sumy 2.000 € žalobkyni a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť žalovanému, aby zaplatil žalobkyni sumu 2.000 € do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Ďalším výrokom rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že so zreteľom na trestné konanie (spis 5T/17/2007) bolo preukázané, že žalovaný spôsobil dňa 1.3.2006 smrť manželovi žalobkyne Q. O., a to ako vodič motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, keď zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu chodca, bol v trestnom konaní rozsudkom odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní piatich rokov. Z odôvodnenia rozsudku v trestnom konaní ako aj sobášnym listom bolo preukázané, že manželstvo s Q. O. uzavrela žalobkyňa 26.9.1987, z ich manželstva pochádzajú dve plnoleté deti - Y. O., narodená 6.3.1985 a Y. O., narodený 19.3.1978, ich spolužitie bolo harmonické aj napriek nezamestnanosti zabezpečoval potreby rodiny aj príjmami za príležitostne vykonávané práce manžel. Znaleckým posudkom č. 12/2010 Q.. O., znalca z odboru psychológia sa preukázalo, že pre žalobkyňu bola smrť manžela jednoznačne traumatickou udalosťou s následným rozvojom depresívnej symptomatiky.

Preto so zreteľom na § 11 a § 13 OZ súd dospel k záveru, že smrťou manžela žalobkyne došlo k neodstrániteľnému zásahu a doteraz nebolo poskytnuté morálne zadosťučinenie a ako nemajetková ujma sa mu zdala primeraná suma 2.000 € a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V podanom odvolaní žalobkyňa žiadala zmeniť rozsudok a vyhovieť návrhu, a to v sume 9.958,18 € a trov odvolacieho ako aj prvostupňového konania (§ 142 ods. 3 O.s.p.) , lebo citovala judikatúru (Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 1Co/201/2005, Okresný súd Nitra vo veci sp. zn. 10C/142/2002, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/206/2006) a keďže Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje, ust. § 13 ods. 1 OZ treba aplikovať tak, že zadosťučinenie má byť primerané. Poškodený má okrem toho aj samostatné nároky na náhradu

škody za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak smrť človeka spôsobuje zásadný zásah do osobnostných práv človeka, podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia) vychádza sa zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa ich súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Zmiernenie následkov ujmy v citovej a kultúrnej oblasti vzhľadom na následky tohto zásahu do súkromia žalobkyne sú nereparovateľné, poskytnutá náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch môže ešte prispieť aspoň k zmierneniu vzniknutého stavu, čo je zmyslom predmetnej právnej úpravy (bola narušená celistvosť rodiny a bolo zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života) .

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá z čoho zaplatiť priznanú sumu, lebo má pôžičky, nájomné platí, majú s manželkou byt.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219) , ani na jeho zmenu (§ 220) , lebo súd nesprávne vec právne posúdil, preto rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. h) , ods.2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to v časti zamietnutia žaloby.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) . O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ide o strohé, stručné a arbitrárne rozhodnutie v tejto časti. Je potrebné skúmať výšku nároku žalobkyne, pretože nárok jednoznačne bol preukázaný tak ako odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, čo do správnosti právneho posúdenia ohľadne základu nároku.

Povinnosťou súdu bude preto v ďalšom konaní - v súlade s vysloveným právnym názorom (§ 226 O. s. p.) - opätovne rozhodnúť, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.) .

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.) .

Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 ods.1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

Občiansky súdny poriadok, podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl.46 ods.1 Ústavy, čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť svojho právneho názoru na inštančne vyššom súde.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.