KSKE 5 Co 35/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211220540 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211220540.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu TRI IX, s.r.o., Košice, Klimkovičova 27, IČO: 36 573 124, proti žalovanému Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, Košice, Rastislavova 65, IČO: 31 687 067, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 29C/94/2011-77 z 28.11.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok 92,87 € a to prostredníctvom Daňového úradu Košice II a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 746,76 € a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet jeho zást.

Žalobca podal včas odvolanie voči výroku uznesenia, týkajúcemu sa náhrady trov právneho zast. žalovaného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. s tým, že mal zato, že zastavenie konania zavinil žalobca a preto je povinný uhradiť jeho trovy. Dospel k záveru, že nebol dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa druhej vety cit. ust. a vzhľadom na predmet a charakter sporu nevidel dôvod ani na rozhodnutie podľa § 150 O. s. p., keďže nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedol, že trovy konania pozostávajú z trov právneho zast. za 2 úkony právnej pomoci po 303,75 € (prevzatie a príprava zast. z 5.9.2011, vyjadrenie zo 14.11.2011) + 2 x 7,41 € režijný paušál, trovy právneho zast. 622,30 € + 20 % DPH vo výške 124,46 €, trovy právneho zast. vrátane DPH vo výške 746,76 € a to podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl) . Za základ tarifnej odmeny bral sumu 13 500 €, pretože predmet sporu, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáhal predstavoval túto výšku. Mal zato, že žaloba, ktorú žalobca podal na súde až 27.7.2011 nebola podaná dôvodne, pretože nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania 1.7.2010 (ďalej len zmluva) v bode V.4.3. síce dovoľovala odstúpenie od nej v prípade, ak žalovaný je v omeškaní najmenej s 2 splátkami nájomného, pričom žalobca túto možnosť využil a listom z 1.6.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalovaný neuhradil nájomné od decembra 2010 po apríl 2011, teda minimálne za 5 mesiacov, avšak v priebehu konania vyplynulo, že účastníci konania mali aj iné obchodno-záväzkové vzťahy, v dôsledku ktorých mali vzájomne splatné pohľadávky medzi sebou, ktoré si žalovaný listom zo 6.6.2011 započítal voči nároku žalobcu, vzniknutému zo zmluvy a keďže šlo o pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu, tieto zanikli započítaním, keďže sa vzájomne kryli a žalovaný urobil jednostranný prejav smerujúci k započítaniu, zánik pohľadávky nastal okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, t. j. pohľadávka žalovaného voči žalobcovi 1 200 € splatná 16.2.2011 vyplývala z faktúry 110010, pohľadávka 1 200 € splatná 11.3.2011 vyplývala z faktúry č.110034 a pohľadávka 1 200 € splatná 19.4.2011 vyplývala z faktúry č.110079 si žalovaný započítal s pohľadávkami žalobcu voči nemu a to voči pohľadávke 500

€ za december 2010, vyplývajúcu zo zmluvy, pohľadávku 500 € splatnú 1.3.2011 vyplývajúcu z faktúry č.30110122, pohľadávku 500 € splatnú 29.3.2011 vyplývajúcu z faktúry č.30110123, pohľadávku 500 € splatnú 29.4.2011 vyplývajúcu z faktúry č.30110124 a pohľadávku 500 € splatnú 29.4.2011 vyplývajúcu z faktúry č.30110125 a to do výšky, v ktorej sa vzájomne kryli, t.j. do sumy 2 500 €, že na základe tohto započítacieho prejavu teda najneskôr 29.4.2011 mal žalovaný uhradené svoje záväzky voči žalobcovi, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a to jednostranným započítaním, preto odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo urobené podaním datovaným 1.6.2011 (k tomuto dátumu žalobca neevidoval splatné a neuhradené pohľadávky voči žalovanému) , dôvodné nebolo. Uzavrel, že na základe uvedeného teda nebolo dôvodné ani podanie žaloby na vydanie prízemného, prenosného, montovaného, dreveného stánku, ktorá bola podaná na súd až 27.7.2011, žaloba bola podaná bezdôvodne a podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, keďže žalobu zobral späť a zavinil tak zastavenie konania a, že k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného, preto nebol dôvod na použitie § 146 ods.2 druhá veta O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania.

Žalobca v odvolaní uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) , zároveň doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) . Tvrdil, že nezavinil zastavenie súdneho konania, len sa domáhal svojich subjektívnych práv, v ktorých realizovaní mu bránil žalovaný, ktorý dlhodobo porušoval ust. zmluvy a to tým, že neuhrádzal nájomné riadne a včas, resp. za december 2010 až apríl 2011 ho neuhradil vôbec, že skutočnosť, že považoval zmluvu za neplatný právny úkon, nezakladala automaticky jej neplatnosť, že ak mal za to, že zmluva je neplatná, potom sa mal určenia neplatnosti domáhať na príslušnom súde a, že samotná skutočnosť, že považuje zmluvu za neplatnú nezakladá jeho oprávnenie na neplnenie záväzkov z nej vyplývajúcich a vytýkal súdu, že svojím rozhodnutím poskytol právnu ochranu subjektu, ktorý opakovane porušil rôzne ust. zmluvy. Pokiaľ súd tvrdí, že si mohol prevziať predmetný stánok už na základe písomnosti žalovaného označenej ako Výzva z 15.3.2011, uviedol, že v súlade s ust. zmluvy nebol oprávnený na odstránenie predmetného stánku počas jej trvania a prípadným odstránením stánku by sa dopustil porušenia zmluvy, ktorou bol viazaný, vytýkal súdu, že považoval jeho konanie, ktorý dodržiaval svoje zmluvné záväzky, za protiprávne, napriek tomu, že do dnešného dňa nebola konštatovaná neplatnosť predmetnej zmluvy a, že následne, v dôsledku opakovaného porušovania zmluvy, v súlade s čl. IV, bodom 4.3., od nej odstúpil. K nepriznaniu mu náhrady trov právneho zast., odôvodňovanému nedôvodnosťou odstúpenia od zmluvy, s prihliadnutím na časovú súvislosť medzi započítaním pohľadávok realizovaných žalovaným a odstúpením od zmluvy, uviedol, že vykonaným dokazovaním je preukázané, že žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy 7.6.2011, teda 7.6.2011 zmluva zanikla, že vykonaným dokazovaním je rovnako preukázané, že započítanie pohľadávok žalovaného s jeho pohľadávkami, bolo mu doručené 13.6.2011 (k odoslaniu započítania došlo podľa dátumu a podacom lístku 9.6.2011) , teda 5 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, že zo všeobecnej právnej úpravy započítania obsiahnutej v O. z., ako aj z právnej úpravy obsiahnutej v Obch. zák. vyplýva, že započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane a, že z uvedeného je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy z jeho strany žalobcu, je právne účinné a teda platné, pretože k nemu došlo pred nadobudnutím účinnosti započítania pohľadávok. Mal za to, že súd predmetnú otázku nesprávne právne posúdil, pričom nedôvodnosť odstúpenia od zmluvy považoval za hlavný dôvod nepriznania náhrady trov konania. Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí ďalej poukazuje na to, že si mohol predmetný stánok prevziať bez ohľadu na podanie predmetnej žaloby, v súvislosti s uvedeným tvrdením súdu poukázal na ust. čl. VI. zmluvy, bodu 6.6., podľa ktorého bol žalovaný povinný po skončení nájmu vrátiť predmetný stánok do jeho sídla, že s prihliadnutím na to, že na základe odstúpenia od zmluvy a výzvy na vrátenie predmetného stánku, žalovaný stánok nevrátil, pokúšal sa si predmetný stánok prevziať sám, že napriek preukázanému porušeniu uvedeného, ďalšieho ust. zmluvy, súd opätovne poskytoval žalovanému právnu ochranu, že súd sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s účelovými tvrdeniami žalovaného o tom, že predmetný stánok si mohol kedykoľvek prevziať, že uvedené tvrdenia sú v rozpore s jeho faktickým správaním, pretože mu nielen bránil v prevzatí veci, ale opomenul súdu oznámiť, že v letných mesiacoch prenechal predmetný stánok do podnájmu tretej osobe, bez jeho súhlasu, za účelom poskytovania služieb rýchleho občerstvenia (Dôkaz: fotografia dreveného stánku počas letných mesiacov r.2011) , že najprv považoval zmluvu za absolútne neplatnú, potom odmietol stánok vydať a nakoniec využíval predmetný stánok na dosiahnutie zisku, že takéto jeho konanie považuje, ktorý sa domáha zákonným postupom svojich práv na súde, za konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, že okrem uvedeného na strane

žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré mu do dnešného dňa nevydal a súd, napriek uvedenému, skonštatoval, že zavinil zastavenie konania. Čo sa týka stotožnenia sa súdu s vyjadrením žalovaného, že predmetný stánok si mohol prevziať aj na základe jeho výzvy z 3.10.2011, uviedol, že uvedená písomnosť je však v rozpore s jeho faktickým správaním sa, lebo písomnosťou z 31.10.2011 označenou ako Oznámenie mu oznámil, že na predmetný drevený stánok si uplatnil zádržné právo, ktorá skutočnosť mu bráni v riadnom prevzatí si veci (Dôkaz: - fotokópia písomnosti žalovaného Oznámenie z 31.10.2010) , že následne 2.11.2011 zmenil názor a e-mailom mu oznámil, že 4.11.2011 mu umožní odstránenie predmetného dreveného stánku (Dôkaz: - e - mail žalovaného z 2.11.2011) , že s poukazom na uvedené, bolo mu až 4.11.2011 umožnené prevzatie predmetného stánku, že žalovaný bol povinný vrátiť mu predmetný stánok do jeho sídla, nakoľko tak neurobil bol nútený domáhať sa svojho práva (vydania stánku) na súde, že k vydaniu stánku zo strany žalovaného došlo až 4 mesiace po podaní žaloby na súd 9.11.2011, z uvedeného dôvodu nemôže byť akceptované tvrdenie súdu v odôvodnení uznesenia, že jeho žaloba bola podaná bezdôvodne, že bezodkladne po vydaní mu stánku, vzal žalobu o vydanie veci späť, že z uvedeného je jednoznačne preukázané, že ak vzal žalobu späť, nezavinil zastavenie konania, že v prípade, ak by bol žalovaný taký dobromyseľný s odovzdaním predmetného stánku ako tvrdí, prečo ho prenechal tretej osobe do podnájmu za účelom podnikania a prečo mu ho neodovzdal v súlade so zmluvou a, že jeho správanie sa, ako aj jeho písomné vyjadrenia k predmetnej právnej veci sú zjavne účelové a napriek tomu mu súd poskytol právnu ochranu. Napokon poukázal na nesprávny výpočet náhrady trov konania, ktorú súd priznal žalovanému a, že uvedená nesprávnosť vyplýva zo skutočnosti, že považuje podľa vyčísleného súdneho poplatku 99,50 € za konanie sadzobníka súdnych poplatkov Položka 1, písm. b) - ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, napriek uvedenému, priznal žalovanému náhradu trov právneho zast. podľa § 10 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z., pričom správne mal vychádzať podľa § 11 ods.1 písm. a) cit. vyhl., t.j. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. S poukazom na uvedené navrhol zrušiť výrok uznesenia, týkajúci sa náhrady trov právneho zast. žalovaného a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v prvom rade uviedol, že uznesenie považuje za rozhodnutie vydané na základe správne zisteného skutkového stavu a vychádzajúc zo správneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu uviedol, že rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, pretože už 21.3.2011 zaslal žalobcovi list označený ako Odpoveď na list označený ako Upozornenie z 15.3.2011, že predmetným listom práve on už 21.3.2011 ako prvý vyzval žalobcu na odstránenie prízemného prenosného montovaného stánku z kúpaliska Triton za predpokladu, že uhradí všetky záväzky aj z iných obchodno-záväzkových vzťahov voči nemu a zároveň bol predmetným listom upozornený na to, že ak neuhradí uvedené záväzky, uplatní si na predmetný stánok zádržné právo, že však žalobca si napriek jeho výzve nesplnil svoje záväzky voči nemu a ani neoznámil, kedy si príde po predmetný stánok, resp. kedy ho z pozemku kúpaliska Triton odstráni, a teda žalobca sa nedostavil na kúpalisko Triton, aby predmetný stánok odstránil, že aj s prihliadnutím na uvedené skutočnosti považoval a dodnes považuje žalobcom uplatnený nárok za neopodstatnený a účelový, keďže sám žalobca na základe jeho výzvy neodstránil predmetný stánok a tak samotný predmet konania o vydanie veci považoval za neodôvodnený, čo potvrdil predmetným uznesením aj súd. Považoval za potrebné sa vyjadriť k žalobcovmu tvrdeniu o tom, že odstúpenie od zmluvy z jeho strany je právne účinné a teda platné, pretože k nemu došlo pred nadobudnutím účinnosti započítania pohľadávok. Opätovne poukázal na to, že si listom 6.6.2011, ktorý bol žalobcovi zaslaný 6.6.2011, z dôvodu aj právnej istoty, započítal svoje pohľadávky vzniknuté z iných obchodno-záväzkových vzťahov (Zmluva o spolupráci z 1.2.2009, ako aj Nájomná zmluva z 1.10.2003) s jeho pohľadávkami, ktoré ten mal evidovať zo zmluvy, aj keď - ako už uviedol -, tieto nároky neuznáva a pokladá zmluvu za neplatnú, a to z dôvodov, ktoré uviedol vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach, že vykonal započítavanie vzájomných splatných pohľadávok jednostranným úkonom a to listom zo 6.6.2011, ktorý bol odoslaný 6.6.2011, t.j. pred doručením samotného odstúpenia od zmluvy, zaslaného zo strany žalobcu a zároveň tento list z dôvodu právnej istoty opätovne zaslal aj doporučene listom 7.6.2011 a, že z uvedeného je zrejmé, že zaslal žalobcovi započítanie pohľadávok skôr, ako mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy. Napriek tomu opätovne poukázal na to, že účinky započítania v zmysle § 358 Obch. zák., v znení rozhodnom pre daný skutkový stav, nastávajú ku dňu, kedy sa započítavané pohľadávky stretli a k tomu dátumu aj zanikajú, že v zmysle uvedeného je zrejmé, že pohľadávky žalobcu zo zmluvy, aj keď - ako už uviedol - tieto nároky neuznáva a pokladá zmluvu za neplatnú, zanikli v dňoch predchádzajúcich dňu doručenia mu Odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, a teda zanikli ku dňu, kedy sa prvý raz ako splatné stretli

vzájomne započítavané pohľadávky. Pokiaľ v odôvodnení odvolania žalobca poukázal na čl. VI. zmluvy, bod 6.6., podľa ktorého bol povinný po skončení nájmu vrátiť predmetný stánok do sídla žalobcu, pričom uviedol, že stánok nevrátil, opätovne poukázal na to, že práve on ako prvý vyzval žalobcu na odstránenie prízemného prenosného montovaného stánku z kúpaliska Triton, a to aj s prihliadnutím k tomu, že zmluvu považoval za neplatnú. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobcu upriamil pozornosť na to, že predmetný stánok ani nebolo možné vrátiť do jeho sídla, keďže sídli na ul. Klimkovičova 27 v Košiciach, na predmetnej adrese sa nachádza byt, v ktorom je zriadené jeho sídlo, a teda s prihliadnutím na rozmery stánku nebolo možné vrátiť stánok do jeho sídla. Reagujúc na tvrdenia žalobcu, že zriadené zádržné právo mu bránilo v riadnom prevzatí stánku uviedol, že zriadil záložné právo na predmetný stánok (čo oznámil žalobcovi písomne listom zo 7.6.2011, ktorý mu bol zaslaný aj e-mailom) , nakoľko na základe výzvy z 21.3.2011 si neprišiel prevziať svoj stánok a následne ani neuhradil svoje splatné záväzky z iných obchodno-záväzkových vzťahov, ktoré mal a aj v súčasnej dobe má voči nemu. Považoval za účelové tvrdenie žalobcu, že zriadené zádržné právo mu bránilo v riadnom prevzatí stánku, pretože ho opätovne vyzval, aj napriek skutočnosti, že došlo k zriadeniu zádržného práva na predmetný stánok ako hnuteľnú vec, a to listom z 3.10.2011, na bezodkladné odstránenie prízemného prenosného montovaného stánku z kúpaliska TRITON, pričom zároveň žiadal o bezodkladné oznámenie dátumu odstraňovania stánku, na ktorý list však žalobca bezodkladne opäť nereagoval a dostavil sa na prevzatie až o viac ako 35 dní, že s prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že bol v omeškaní s odstraňovaním predmetného stánku, a to najmä už s prihliadnutím na jeho list z 21.3.,2011, ktorým ho vyzval na odstránenie predmetného stánku, avšak žalobca napriek tomu podal žalobu 27.7.2011. Naďalej trval na bezdôvodnosti nároku žalobcu na vydanie veci, z ktorej pri rozhodovaní o trovách vychádzal aj vo veci konajúci súd, a ktorá vyplýva zároveň zo skutočnosti, že na predmetný stánok bolo zriadené zádržné právo a to listom zo 7.6.2011, ktorý bol zaslaný žalobcovi aj e-mailom, a to z dôvodu existencie neuhradených a splatných záväzkov žalobcu z iných obchodno-záväzkových vzťahov, ktoré mal a aj v súčasnej dobe má voči nemu. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca v ďalšom odôvodnil svoje odvolanie aj tým, že nielenže mu bránil v prevzatí veci, ale opomenul súdu oznámiť, že v letných mesiacoch prenechal predmetný stánok do podnájmu tretej osobe, bez jeho súhlasu, za účelom poskytovania služieb rýchleho občerstvenia, reagujúc na jeho účelové tvrdenia opätovne poukázal na zriadenie zádržného práva, ako aj na dôvody jeho zriadenia na predmetný stánok vo svoj prospech a na to, že napriek tomu, že v čase odstránenia stánku bola výška jeho pohľadávok voči žalobcovi v súvislosti s ktorými bolo zriadené zádržné právo 6 232,40 €, vydal uvedený stánok žalobcovi, ktorý si ho 9.11.2011 prevzal, avšak opäť až na jeho výzvu. K rozporovaniu žalobcom v odôvodnení odvolania aj výpočtu náhrady trov konania, ktorú mu súd priznal, uviedol, že - podľa jeho názoru - súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil, že vo veci konajúci súd mal správne za to, že žaloba žalobcu bola podaná bezdôvodne a keďže žalobu zobral späť a zavinil tak zastavenie predmetného súdneho konania, je povinný nahradiť mu trovy konania, že uvedený názor vo veci konajúceho súdu vyplýva zo zisteného skutkového stavu, a teda predovšetkým zo skutočnosti, že už listom z 21.3.2011 ho vyzval na odstránenie predmetného stánku z kúpaliska Triton, na čo však nereagoval a predmetný stánok neodstránil, napriek uvedenému však podal 27.7.2011 žalobu o vydanie veci, ktorou sa domáhal vydania predmetného stánku a z uvedeného dôvodu mal súd pri rozhodovaní o trovách konania oprávnene za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, keďže na základe jeho výzvy z 21.3.2011, a teda pred podaním žaloby o vydanie veci, predmetný stánok neodstránil. V tejto súvislosti, citujúc znenie § 11 ods.1 písm. a) vyhl., upriamil pozornosť súdu na to, že - ako už uviedol vo vyúčtovaní trov právneho zast. z 29.11.2011 - z dôkazov predložených žalobcom v konaní v uvedenej právnej veci vyplýva, že hodnota predmetu sporu vydania ktorého sa v konaní domáhal, je bez ťažkostí vyjadriteľná a teda predstavuje sumu 13 500 € a s prihliadnutím na § 10 ods.1 cit. vyhl. tak predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby zo sumy 13 500 € sumu 303,74 € (úkon právnej služby) . Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol uznesenie v rozsahu napadnutom žalobcom potvrdiť. Zároveň navrhol zaviazať žalobcu k povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania 373,66 €, ktoré je povinný zaplatiť mu na účet jeho zást. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Uznesenie vo výroku o zastavení konania a výroku o vrátení súdneho poplatku nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.) , preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo

súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie uznesenia má podklad v zistení skutkového stavu veci a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú skutočnosti uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa výstižne a presvedčivo vyrovnal.

Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Podľa § 205a ods.1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom prvého stupňa zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel) , nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

Žalobca neuviedol v odvolaní nič, čo by sa dalo podradiť pod uvedený odvolací dôvod, avšak aj keby v odvolaní uplatnil skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebolo by možné na ne vziať zreteľ, lebo v uznesení 29C/94/2011-24 z 24.8.2011, doručenom mu 30.8.2011, bol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov, avšak za vyjadrenie k odvolaniu odmena [mimochodom nesprávne - v rozpore s § 14 ods.3 písm. b) vyhl. - vyčíslená], ani náhrada hotových výdavkov jeho zást. - advokáta mu nemohla byť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (len sa v ňom opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvého stupňa) , preto trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné bránenie práva a žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.