KSKE 5 Co 381/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/381/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608208502 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608208502.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcu E. D., J. F. R., W. F. X/XX, proti žalovanej 1) Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484 a 2) Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 342.874,06 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/87/2008-268 z 19.10.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom trovy konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, čoho sa žalobca žalobou , podanou 6.6.2008 domáhal, že si uplatňuje náhradu škody podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003 Z.z, ktorá mu bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 písm. d) , a to nesprávnym úradným postupom žalovaných v 1., 2. rade, a to nad rámec zákona stanoveného a prípustného úradného postupu od r. 1998 tým, že si voči nemu uplatňovali neprípustnú exekúciu EX 902/98, duplicitný a neprípustný nárok 1.356.864,-Sk, že svojvôľou, porušením a zanedbaním riadneho úradného postupu žalovaná v 2. rade v tej istej veci a na tú istú čiastku privodila spleť až troch vzájomne odporujúcich exekučných konaní a predovšetkým neprípustnej a nezákonnej exekúcie EX 902/98, že až na základe ním opakovaných podaní voči neprípustným exekúciám bolo vo veci EX 902/98 rozhodnuté súdom zrušujúcim uznesením Er 2941/98 Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves, právoplatným 7. 6. 2005, že ním bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a zastavená, vedená pod č. k. EX 902/98 Exekútorským úradom JUDr. Michala Kešeľáka v Spišskej Novej Vsi v prospech žalovanej, že neprípustný a nezákonný nárok bol na základe nesprávneho úradného postupu žalovanej voči nemu už uplatňovaný v celom rozsahu na jeho hnuteľnom a nehnuteľnom majetku 10. 7. 2001, kedy došlo k fyzickému naplneniu a vykonaniu nezákonného úradného postupu, a to k duplicitnému nároku žalovanej, čím mu vznikla škoda v priamej súvislosti s jej konaním , že mu bola okamžite rozvrátená a zlikvidovaná jeho podnikateľská činnosť, zobraté jeho drevoobrábacie stroje, ktoré neboli jeho vlastníctvom, že od r. 2001 bol on a jeho manželka ako spolupracujúca osoba pripravený o zárobok, zisk a nadväzné škody, že mu boli neoprávnene zobraté drevoobrábacie stroje - hnuteľné veci, ktoré neboli jeho vlastníctvom , a ktoré mal len v užívaní na základe dohody uzavretej 1. 6. 1993 s firmou Q. O. J.. S.. Z.. A.. Zobratie týchto stojov v prospech žalovanej oznámil vlastníkovi, ktorý uplatnil svoje právo na súde a následne na základe rozsudku OS Spišská Nová Ves 7C /394/01, právoplatného 13. 3. 2004, boli z exekúcie vylúčené, na ktoré si nezákonne uplatňovala

nárok žalovaná, že žalovaná v 2. rade súdom uloženú povinnosť uvedeným rozsudkom si doposiaľ nesplnila, stroje nevydala a zadržiava ich, že formálne jej konanie zastieraním a špekuláciou na marenie zákonom uloženej povinnosti je priamym dôkazom nezákonného a nesprávneho úradného postupu, že tak svojvôľou, zanedbaním riadneho úradného postupu, či duplicitou nároku konala a postupovala nesprávnym úradným postupom, nerešpektuje rozhodnutie súdu a pripravila ho o zamestnanie , ako aj jeho manželku L. D. a znemožnila im zárobok a zisk, že svojim konaním naplnila skutky nesprávneho úradného postupu podľa cit. zák. § 9 ods. 1, 2, úmyselným nesprávnym úradným postupom mu tak privodila, zapríčinila a spôsobila priamu škodu. Ďalej uviedol, že žalobca si voči žalovaným zmeneným návrhom uplatňuje vzniknutú priamu škodu 9.329.424,- Sk, ušlý zárobok od r. 2001 1.920.000,- Sk, ušlý zisk od r. 2001 3.840.000,- Sk, podlžnosť za nájom strojov od r. 2001 1.440.000,- Sk, privodenie ďalších exekúcií a penálov 550.000,- Sk, nezaplatenie dôchodkového a nemocenského poistenia 225.000,- Sk a znemožnenie zaplatiť EX /654/98 1.354.424,- Sk, že poukazujúc na nesprávny úradný postup žalovaných a na rozhodnutia súdov mu znemožnili činnosť a pripravili ho o zamestnanie, znemožnili mu riadne pracovať a získavať finančné prostriedky na plnenie svojich potrieb a záväzkov, že ním uplatňovaná a vyčíslená priama škoda je viazaná na reálne a opodstatnené nároky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s poukazom na jej čl. 46 ods. 3, že v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že žalované svojim postupom preukázateľne a nesporne zasiahli do jeho práv a právom chránených záujmov, zneužívali jeho osobné údaje a šírili nepravdivé a zmätočné údaje, zasiahli neprípustným a nezákonným postupom do jeho súkromia a slobody podnikania a obmedzili mu tak podnikanie, mimoriadne zhoršili jeho postavenie a súkromie, ako aj rodinné pomery, že za privodené dôsledky si voči žalovaným uplatňuje aj nemajetkovú ujmu v peniazoch 1.000 000 Sk.- podľa § 17 ods. 2 cit.zák., vymenoval aj listinné dôkazy, ktoré žalobca v konaní predložil, oboznámil vyjadrenie žalovaných k žalobe, listinné dôkazy predložené žalovanými a zistil, že žalobca vykonával podnikateľskú činnosť od r. 1993 na základe živnostenského oprávnenia, že 18. 9. 2000 bola do Obchodného registra zapísaná spoločnosť D. J.. S.. Z.. J. F. R., ktorej spoločníkmi a konateľmi sú žalobca a jeho manželka L. D. s výškou vkladu každý po 100.000,- Sk, že žalobca ako vlastník prevádzkovej budovy na ul. T.. F. Č.. X R. J. F. R., zmluvou o nájme nebytových priestorov z 21. 9. 2000 prenechal do nájmu prevádzkové a kancelárske priestory svojej novovzniknutej spoločnosti D. J.. S.. Z.. na dobu 5 r. , že podľa potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch zo 6. 6. 2008 je t. č. bez zamestnania, že podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi je osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi. Z dôkazných listín predložených poverenou zást. žalovanej v 2. rade a z jej výpovede zistil, že žalobca je evidovaný v Sociálnej poisťovni, pob. v Spišskej Novej Vsi ako SZČO od r. 1991 do r. 2001, kedy živnosť ukončil, že bol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, aj ako zamestnávateľ, že si spočiatku plnil svoju odvodovú povinnosť, že neskôr mu začal narastať dlh pri platení poistného a nakoľko nepristúpil k jeho zaplateniu ani po predošlých písomných výzvach, Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie, okrem iných Výkaz nedoplatkov č. 18/1998, na ktorý však žalobca nereagoval, dlh naďalej neplnil, že osobne s bývalou riaditeľkou žalovanej v 2. rade dohodol splátkový kalendár o platení dlhu, že tento však nedodržal, a preto žalovaná v 2. rade pristúpila v úvode k šetrnejšiemu vymáhaniu pohľadávky, podala návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť žalobcu v k. ú. F. J., ktorému súdny exekútor JUDr. Kešeľák vyhovel. Dôvodil, že tvrdenia žalobcu, že žalovaná v 2. rade mu spôsobila ujmu tým, že nerešpektovala právoplatný rozsudok OS Spišská Nová Ves 7C /394/01, hodnotila Sociálna poisťovňa za veľmi mylné, že práve naopak, žalobca poškodzuje ju ako inštitúciu tým, že vysoké dlhy, ktoré voči nej preukázateľne má, doposiaľ nezaplatil, že na návrh Sociálnej poisťovne bolo vedené exekučné konanie u JUDr. M. Kešeľáka pod EX 902/98, že bolo plne v kompetencii exekútora vykonávať súpis hnuteľných vecí v prevádzke žalobcu, pri ktorom súpise oprávnený nebol prítomný, že práve naopak Sociálna poisťovňa upozornila exekútora na právoplatnosť rozsudku o vylúčení veci z exekúcie, nakoľko exekúciu sledovala, že žalovaná v 2. rade exekúciu nekomplikovala, práve naopak , neodvolávala sa ani proti opakovaným návrhom žalobcu na odklad exekúcie a následným rozhodnutiam o odklade exekúcie a v konečnom dôsledku upustila od ďalších nárokov na zisťovanie jeho majetku a uspokojila sa s takým postupom, aký vykonával exekútor, že práve naopak sám žalobca spôsoboval prieťahy v exekúcii, a to návrhom na odklad a návrhom na zastavenie exekúcie, že dokonca aj konanie 7C 394/01 na OS Spišská Nová Ves vyvolal sám žalobca, aby takto zmaril exekučné konanie, ktoré sa započalo v r. 1998, pretože návrh na vylúčenie vecí z exekúcie dal až po troch rokoch od jej započatia, že Sociálna poisťovňa takto neurobila žiaden úradný úkon, alebo postup, ktorým by mala poškodiť dlžníka, teda žalobcu, nakoľko vymáhanie pohľadávky zverila podľa Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi, ktorý mal pri svojom výkone dodržiavať zákonný postup. Poukázal na vyjadrenie žalovanej v 2. rade k tvrdeniam žalobcu, že práve ich inštitúcia jeho a jeho manželku mala pripraviť o zamestnanie, že sú absurdné, že práve naopak, zo spisového materiálu

Sociálnej poisťovne sa dá predpokladať, že žalobca sa v čase, keď mal živnosť, dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, čo bolo jeho riziko podnikania, že k aprílu 2010 jej dlží 2.520.827,- Sk.-, že pokiaľ by uhradil samotné poistné, bolo by mu možné odpustiť sankcie generálnym pardonom, asi vo výške 1.300.000,- Sk.-, že k takémuto uhradeniu pohľadávky však doposiaľ nedošlo , že si pri výpočte vzniknutej priamej škody vypočítava sumy, ktoré jej dlhuje.

Zistil, že ohľadom pohľadávok žalobcu sú na tunajšom súde vedené exekučné konania pod č. Er/ 1704/98 , vykonávané súdnym exekútorom pod EX/ 654/98, u ktorého exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 18/1998 z 12. 5. 1998 - neuhradené poistné a penále v celkovej sume 1.354.424,- Sk, že 3. 8. 1998 bolo vydané súdom upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. F. J.Á., že je vedené konanie pod Er /2941/98 vykonávané súdnym exekútorom pod EX /902/98, kde bol podaný návrh na vykonanie exekúcie vymožením pohľadávky 3. 12. 1998, kde opäť je exekučným titulom Výkaz nedoplatkov č. 18/1998 a neuhradené poistné a penále v celkovej sume 1.354.424,- Sk a platobné výmery č. 203, 283, 92 a 162 titulom poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 2.440,- Sk, že v tomto konaní súdny exekútor 11. 1. a 23. 3. 1993 vykonal súpis hnuteľných vecí za prítomnosti povinného a vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX v k. ú. J. F. R. 10. 9. 1999, že 9. 1. 2001 po udelení súhlasu oprávneného exekútor vydal príkaz na predaj predmetných nehnuteľností a 15. 5. 2001 príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky dlžníka povinného - Daňový úrad Spišská Nová Ves 1.629.224,- Sk na základe daňového priznania k DPH, že 21. 12. 1999 tunajší súd v predmetnej exekúcii vydal uznesenie, ktorým povolil na návrh povinného - Ž., odklad exekúcie do 29. 2. 2000, že rozsudkom 7C /394/01 z 27. 1. 2004 boli vylúčené z exekúcie , vedenej pod Er /2941/98 u súdneho exekútora pod EX/ 902/98 hnuteľné veci, a to hydraulický lis, typ - motor 165 L-4 SIMI, kolíkovací stroj viacvretenový G.c.R, stolárska pás. brúska typ RM 23, formátovacia píla strojárska typ FCT 2800, skracovacia píla typ ROP 35/D2, kotúčová píla typ DPTA 4, že navrhovateľom v konaní bola firma Q. O. J.. S.. Z.., so sídlom v A., že návrh na vylúčenie veci z exekúcie v konaní Er /2705/00 (EX 433/00) bol súdom zamietnutý, lebo súpis hnuteľných vecí bol urobený len pre účely exekučného konania Er /2941/98 a v konaní Er /2705/00 bol v t. č. povolený odklad. Ďalej zistil, že 23. 7. 2001 žalobca, ako firma D. J.. S.. Z.. podal návrh na vylúčenie veci z exekúcie vedenej pod Er /2941/98 a Er /2705/00, že rozsudkom 4C /585/01 z 21. 10. 2002 tunajší súd vylúčil z exekúcie Er 2941/98 hnuteľné veci, a to spodnú frézu MNF 10, pílu DRSD 63, hrúbkovú frézu MRG 8, spodnú frézu MNH 100, dubové schodište, frézu malý profil - priemer 160, frézu veľký profil - priemer 160, frézu zvlakovú jednozubovú, frézu viaczubovú, frézu Sk 40 m/n, frézu - priemer 120, frézu 8 m/n x 125 m/n a 3 ks. kotúčové píly v priemere 350 m/n, že návrh na vylúčenie veci z exekúcie Er /2705/00 súd zamietol z dôvodu, že sa v nej exekúcia nevedie predajom hnuteľných vecí, že Sociálna poisťovňa podala proti tomuto rozsudku odvolanie a následne Krajský súd (ďalej len KS) v Košiciach uznesením 13 Co/ 28/03 zo 17. 10. 2003 uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, že uznesením z 25. 9. 2008 bolo konanie právoplatne ukončené vylúčením vecí z exekúcie. Ďalej uviedol, že pre účely exekučného konania Er 2941/98 vedenom u exekútora pod EX /902/98 bol rozsudkom 1C /278/02 zo 4. 2. 2008 zamietnutý návrh o vyslovenie neplatnosti súpisov hnuteľných vecí, ktorý návrh žalobca opakovane podal a po jeho odvolaní bol predmetný rozsudok potvrdený aj rozsudkom KS v Košiciach 17 Co /126/2004 z 21. 9. 2004. Zistil, že OS Spišská Nová Ves 11. 5. 2005 v konaní Er /2941/98 uznesením vyhlásil exekúciu vedenú pod EX /902/98 čiastočne do výšky 1.354.424,- Sk za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil, že v odôvodnení uznesenia uviedol, že na vymoženie tej istej pohľadávky boli vydané súdom dve poverenia, a to v konaní Er /1704/98 3. 8. 1998 a v konaní Er /2941/98 22. 12. 1998. Konštatoval, že vo veci pochybil súdny exekútor, keď v návrhu zo 7. 12. 1998 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 1.356.860,- Sk s prísl., hoci správne mal požiadať iba o doplnenie pohľadávky ako nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 2.440,- Sk, a to už k uplatnenej istine a vydanému povereniu Er /1704/98 z 3. 8. 1998, že súdom malo byť vydané poverenie iba na 2.440,- Sk, že následne 18. 11. 2005 exekútor predložil súdu návrh na spojenie exekučných konaní EX /902/98 a EX 654/98 z dôvodu, že sa jedná o toho istého oprávneného, povinného a exekučný titul, že súd so zreteľom na právoplatnosť uznesenia o čiastočnom zastavení exekučného konania Er /2941/98 uznesením v konaní Er /1704/98 návrh na spojenie veci následne zamietol už ako nedôvodný. Ďalej zistil, že v ďalšom exekučnom konaní Er /2705/00 u exekútora vedenom pod EX /433/00, kde bol exekučným titulom Výkaz nedoplatkov č. 18/1998 z 12. 5. 1998 - neuhradené poistné a penále žalobcu v celkovej sume 1.354.424,- Sk, bol 24. 7. 2000 podaný návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v k. ú. J. F. R., zapísané na LV č. XXXX a

XXXX, že 31. 8. 2000 vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, že podľa § 167 Exekučného poriadku bolo exekútorom zriadené predmetné exekučné záložné právo a následne 22. 3. 2001 povinný podal návrh na odklad exekúcie, ktorému súd uznesením z 10. 5. 2001 vyhovel a povolil odklad do 30. 9. 2001, že 2. 8. 2004 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v tej istej veci sú vedené tri exekučné konania, ktorému súd uznesením z 11. 5. 2005 nevyhovel z dôvodu, že exekúcia v konaní Er /2705/00 (EX 433/00) , má len zabezpečovací charakter a poverenie bolo vydané iba v súvislosti so zriadením exekučného záložného práva. Poukázal na to, že žalobca od októbra 2008 nepreberal jeho zásielky , a preto vo veci opakovane pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p., že sa prvýkrát zúčastnil pojednávania 15. 11. 2010, na ktorom zápisnične a neskôr aj písomným doplnením splnomocnil na preberanie súdnych zásielok a písomností v predmetnej veci I. P., ktorá s predmetným splnomocnením súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom, a preto v ďalšom konaní postupoval podľa § 49 ods. 1, 2 O.s.p. a všetky písomnosti mu doručoval prostredníctvom splnomocnenej zást. a popísal, aké skutočnosti zistil z výsluchu svedkov L. D. a O.. Ľ. Q..

Vychádzajúc z § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 10, § 18 ods. 1 a § 22 zák. č. 58/1969 Zb. (ich znenie citoval) uzavrel, že zák. č. 544/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2004, že preto nárok žalobcu na náhradu škody nie je možné posudzovať podľa tohto zák., nakoľko žalobcom popisovaný nesprávny úradný postup žalovanej v exekučnom konaní bol započatý 10. 7. 2001, že návrhy na začatie exekučného konania boli podávané 3. 8. 1998, 3. 12. 1998 a 24. 7. 2000, že na ich základe boli začaté tri exekučné konania, z ktorých jedna exekúcia bola súdom 7. 6. 2005 vyhlásená za neprípustnú a čiastočne zastavená, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaná si neplnila povinnosť uloženú rozsudkom 7C /394/01, ktorý právoplatným 11. 3. 2004, ešte za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. Poukázal na to, že podanie návrhu a následné vydanie poverenia súdom na základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov 18/1998, nespĺňa podmienku nesprávneho nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu príslušnej Sociálnej poisťovne, pretože aj keď boli vydané tri poverenia, dva návrhy boli na zriadenie exekučného záložného práva na dve rozdielne nehnuteľnosti, ktoré majú len zabezpečovací charakter a keďže do jedného z poverení súd nesprávne uviedol, že sa týka aj vymoženia pohľadávky a jedno z poverení vymoženie pohľadávky už obsahovalo, bolo potrebné túto nezrovnalosť odstrániť, že s týmto ráta aj Exekučný poriadok v § 57 ods. 1 písm. g) , a preto súd podľa cit. ust. exekúciu čiastočne zastavil, že nedošlo k jej zastaveniu ako celku, pretože žalobca dobrovoľne neuhradil, čo mu ukladal exekučný titul. Pojem škody zák. č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady, že preto je potrebné aplikovať prísl. ust. všeobecnej úpravy § 442 Obč. zák. ( jeho znenie citoval) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia . Vyvodil záver, že žalobca v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom a žiadnymi dôkazmi, aj keď bol na to opakovane podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyzývaný a poučený, že mu v r. 2001 vznikla škoda, a to z dôvodov a vo výške, ako ju vyčíslil a rozpísal v žalobe, že podľa rozsudku 10C /44/2008 z vyjadrenia Daňového úradu v J. F. R. zistil, že žalobca už v r. 1999 a 2000 vykazoval straty, pričom najnižšie straty vykázal v r. 2001; a že žalobca v uvedených rokoch nedosahoval zisk, neplatil odvody Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, a to už od r. 1995, čo následne viedlo k viacerým exekučným konaniam, že v exekučnom konaní Er 2941/98 (EX 902/98) , z ktorého žalobca odvádza svoje nároky, bolo 22. 12. 1998 vydané poverenie na vymoženie dlžného poistného a penále 1.354.424,- Sk a za nesplnenie oznamovacej povinnosti 2.440,- Sk, že 11. 1. 1999 exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí, ktoré podliehajú exekúcii a až 17. 7. 2001 odňal z jeho prevádzky hnuteľné veci, čiže po vyše dvoch rokoch, že nehnuteľnosti žalobcu boli odpredané v iných exekučných konaniach, že dom prešiel 26. 4. 2001 dražbou do vlastníctva M. C., pričom príklep bol udelený 27. 4. 2002, a to v exekučnom konaní Er/2745/98 a Er /2746/98, že dielne boli odpredané uplatnením záložného práva H., I.. J.. vlastníkovi C. J.. S.. Z.. J. H. a garáž bola odpredaná dražbou 14. 2. 2002, ktorá prešla do vlastníctva I. P. v konaní č. Er /2746/98 príklepom z 13. 7. 2004. Z predmetných exekučných spisov zistil, že priestory, kde žalobca podnikal ako fyzická osoba, prenajal svojej novozriadenej firme, ktorá v nich naďalej podnikala, že čiastočné zastavenie jednej z exekúcii pod Er /2941/98 nemalo za následok vznik škody a ani nebolo vykonané žiadne duplicitné exekučné konanie, nakoľko dlh Sociálnej poisťovne zostal neuhradený a exekučný titul je naďalej právoplatný a vykonateľný. Zdôraznil, že v danom prípade, keby si žalobca riadne a včas plnil povinnosti voči Sociálnej poisťovni, že by mu nevznikol dlh a táto by nemala dôvod na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného mu vyplynulo, že sám žalobca svojim konaním zapríčinil, že sa proti nemu začali a viedli exekučné konania. Pri postupe Sociálnej poisťovne nezistil pochybenia, ktoré

by mali mať za následok vznik akejkoľvek škody na strane žalobcu a uviedol, že na uspokojenie svojej pohľadávky na poistnom a penále voči žalobcovi si plnila len svoju zákonnú povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, že pri svojom postupe, pri podávaní návrhov na vydanie poverenia súdom postupovala v súlade so zákonom, a preto takýmto postupom neboli poškodené žiadne práva žalobcu a na základe takto zisteného skutkového stavu nárok žalobcu (ktorého sa žalobca nesprávne domáha podľa zák. č. 514/2003 Z. Z.) , ako nedôvodný zamietol. Ďalej uviedol, že žalobca sa okrem majetkovej ujmy domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch 1.000.000,- Sk, že aj v tejto časti žalobu zamietol, že náhradu škody, ktorú žalobca požadoval titulom nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne (ktorú posudzuje podľa zák. č. 58/1969 Zb.) , nemožno podľa cit. zákona nahradiť nemajetkovou ujmou, že takúto možnosť zaviedol až zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý však nadobudol účinnosť 1. 7. 2004 a keďže nesprávneho postupu sa Sociálna poisťovňa mala dopustiť ešte za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb., že nie je možné uplatniť si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa nového zákona, ktorý v čase vzniku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nebol platný ani účinný, že sa zaoberal aj možnosťou posúdenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Obč. zák., z titulu ochrany osobnosti, nakoľko žalobca v odôvodnení uviedol, že následky, ktoré mu Sociálna poisťovňa svojim postupom privodila, mu spôsobili obzvlášť závažnú a doživotnú ujmu a nemožno ju žiadnym ospravedlnením navrátiť, alebo zmeniť, že svojim postupom mala zasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov tým, že zneužívala jeho osobné údaje a šírila nepravdivé a zmätočné údaje a tým zasiahla do jeho súkromia, slobody podnikania a obmedzila mu tak slobodu podnikania, mimoriadne zhoršila jeho postavenie, súkromie a rodinné pomery. Konštatoval, že samotná exekúcia, ktorá bola vykonávaná v rámci zákona, vydanie čiastočného zastavujúceho uznesenia súdom, ktoré bolo vydané tak isto v súlade so zákonom a následná exekúcia strojov, hnuteľných vecí žalobcu exekútorom, nie Sociálnou poisťovňou, v žiadnom prípade nie sú dôvodom na náhradu nemajetkovej ujmy tak, ako to mal zákonodarca na mysli pri tvorbe § 11 a nasl. Obč. zák., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepredložil také dôkazy, ktoré by odôvodňovali náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. Na záver konštatoval, že Sociálna poisťovňa, či už ústredie v Bratislave, alebo pobočka v Spišskej Novej Vsi, sa nedopustila žiadneho takého konania, ktoré by zasahovalo do osobnostných práv žalobcu, do jeho práv na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy, že žalované nemôžu zodpovedať za neoprávnený zásah do jeho práv , nakoľko sa žiadneho takého zásahu nedopustili, že samotný výkon exekúcie, ktorý bol vykonávaný podľa Exekučného poriadku, nie je možné posudzovať ako neoprávnený zásah do práv žalobcu. So zreteľom na uvedené dôvody, a predovšetkým na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu , že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne a vznikom škody žalobcovi a taktiež, že nebolo preukázané konanie Sociálnej poisťovne zasahujúce do osobnostných práv žalobcu , žalobu voči žalovanej v 1. rade ako nedôvodnú zamietol. Okrem toho Sociálna poisťovňa, pobočka v Spišskej Novej Vsi, nemá v daných zodpovednostných veciach samostatnú právnu subjektivitu (§ 120 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení) , a preto voči nej žalobu z dôvodu nedostatočnej pasívnej legitimácie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. a žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko vzal za preukázané, že u žalovaného sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná. Po preskúmaní majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov zistil, že žalobca je t. č. nezamestnaný, poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a preto mu priznal aj oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) , v náväznosti na § 221 ods. 2 písm. f) , § 205 ods. 2 písm. b) a c) O.s.p.

V odvolaní opakoval skutočnosti a dôvody uvedené v žalobe a v jeho vyjadreniach urobených pred súdom. Uviedol, že uplatňuje dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - odňatie práva konať pred súdom, že ako účastník k podanej žalobe žiadosťou 12.4.2011 v náväznosti na priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uznesením 7C/87/2008 zo 7.5.2009 požiadal podľa § 30 O.s.p. o ustanovenie právneho zást., že uplatnenie práva na právnu pomoc podľa cit. ust. ako účastník konania, ktorému bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku vzhľadom k zložitosti veci a rovnocennému postaveniu voči druhému účastníkovi, ktorý bol právne zast., uplatnil a žiadal opakovane aj na pojednávaní 13.4.2011, čo je uvedené v zápisnici na str. č. 3, ktorého sa zúčastnil v ťažkostiach a práceneschopnosti, že aj napriek spĺňaniu zákonných podmienok na právnu pomoc podľa § 30 O.s.p. a jemu zákonom danému

právu bol od 13.4.2011 do 19.10.2011 držaný v právnej neistote, že rozhodnuite o zamietnutí jeho návrhu a neustanovenie advokáta datované 19.10.2011 je rovnaké ako rozsudok, ktorým v predmetnej veci súd rozhodol o zamietnutí jeho návrhu, spolu s rozsudkom mu doručil 12.11.2011 a bez toho, aby o jeho procesom práve a návrhu na právneho zást. rozhodol pred vytýčením pojednávania, že vytýčil ho na 19.11.2011, čím mu odňal možnosť na právnu pomoc a v jeho neprítomnosti rozhodol, že neustanovenie právneho zást. a zamietnutie jeho návrhu súčasne s rozsudkom je rozhodnutie a konanie súdu zaťažené závažným procesným pochybením v rozpore s O. s. p. ( citujúc znenie § 18 a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) . Ďalej uviedol, že od podania návrhu z dôvodu zdravotných obtiaží a pohybu mimo miesta bydliska si preberanie zásielok zabezpečil splnomocnenou osobou Annou Kleinovou, že je pravdou, že konania 19.10.2011 sa nezúčastnil, pretože z 11 rokov trvajúcej nezákonnosti, ktorá mu úplne rozvrátila život ako aj zdravotných ťažkostí a trvajúcej práceneschopnosti od 25.11.2011 sa ocitol v takom stave, že nedokázal na veci reagovať ani konať, že právneho zást., o ktorého požiadal, mu súd neustanovil a navyše zamietol, že z dôvodov procesného pochybenia tak bol vylúčený a ukrátený na právach, ktoré mu ako účastníkovi konania patria. Poukázal na to, že odôvodnenie súdu v rozsudku voči jeho žalobe s pohľadávkou žalovanej a uplatňovanie troch exekučných konaní v tej istej veci je neakceptovateľné a právne neprípustné, že spôsobená škoda žalovanou a jej pohľadávka sú dve samostatné veci, že nemožno akceptovať odôvodnenie súdu ani tvrdenia žalovanej, že pokiaľ mala pohľadávku, tak ako verejno-právna inštitúcia mohla svojvôľou, nezákonne a porušovaním všeobecne- záväzných predpisov neprípustným, nezákonným a nesprávnym úradným postupom konať voči nemu, že v dokazovaní nepostupoval dôsledne a zásadne sa nevysporiadal s rozpormi a porušeniami zákona, ale svoje rozhodnutia o takéto porušenia odôvodnil, že celé odôvodnenie je jednostranné v prospech žalovanej a navyše zaťažené procesnými pochybeniami. Ďalej uviedol, že vzhľadom na 10 rokov trvajúcu nezákonnosť vo svojom podaní z 1.12.2010 žiadal o zabezpečenie dôkazu, žiadajúc OS v Spišskej Novej Vsi o výklad Ústavného súdu SR, či je v súlade s Ústavou SR, Zák. č. 233/1995 Z.z. o exekučnej činnosti, ďalšími zákonmi SR a všeobecne záväznými predpismi vedenie troch exekučných konaní v tej istej veci, na základe toho istého exeučného titulu a voči tomu istému povinnému, že súd nevykonanie takéhoto dôkazu vo svojom písomnom vyhotovení rozhodnutia neuviedol, čo je v rozpore s § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorým procesným pochybením svoje rozhodnutie zaťažil., že obdobne súd v rozsudku na str. č. 7 ods. 1 odôvodňuje rozhodnutie tým, že uplatňovanie jeho návrhov na odklad , či zastavenie exekúcie boli priťahmi a marením pohľadávky žalovanej a uviedol, že domáhať sa ochrany na súde je realizáciou jeho Ústavou SR zaručeného práva a takéto odôvodnenie súdu nemožno akceptovať, pretože odporuje zákonu. Úplne odmietal a nepripúšťal zavádzajúce odôvodnenie rozsudku na str. č. 7 ods. 1 o akomsi zmarení exekučného konania, ktoré započalo v r. 1998, že úplne irelevantné je odôvodnenie, že vyvolal konanie 7C/394/01 na OS Spišská Nová Ves, že účastníkom tohto konania bol navrhovateľ Tomina Lieskovec a odporcom Sociálna poisťovňa, že návrh bol podaný neodkladne voči neoprávnenému zásahu 3.7.2001 a nie po troch rokoch, ako je v odôvodnení, že je to práve žalovaná Sociálna poisťovňa, ktorá mu škodu spôsobila, že rozsudok nerešpektuje a stroje mu dodnes nevydala, že predmetným rozsudkom a jeho plnením sú vždy zaviazaní jeho účastníci a nikto iný, že v rozsudku je žalovaná Sociálna poisťovňa, voči ktorej bol rozsudok vynesený, ktorá tento nerešpektuje, že rozsudok jej uložil vydanie vecí a nie vyhotoviť písomný list, že rovnako nerešpektuje ani rozsudok 4C/585/01 a neoprávnene zhabané veci dodnes nevydala a nesplnila zákonom uloženú povinnosť, čo je marenie úradného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že súdom v širšom rozsahu odôvodnený rozsudok o EX 902/98, ktorá bola od samého začiatku nezákonná a neprípustná , sú obchádzané dôkazy a pravdivý skutkový stav EX /902/98 bola právoplatne vyhlásená za neprípustnú, a to v značnom rozsahu v čiastke 1.354.424,-Sk a v nej účelovo zamontovaná čiastka 2.440,-Sk, čo možno považovať za drobné, ktoré súd uvádza ako existujúcu, nie je pravdivá. Tvrdil, že súdu predložil dôkazné listiny o zaplatení tejto čiastky 3.3.2006 a trovy konania 1.500,-Sk na pojednávaní 6.12.2010 , uvedené v zápisnici na str. 8.

Vytýkal súdu, že rozhodnutie je v rozpore so skutočnosťou, čo je uvedené aj na str. 7 ods. 1,2,3 a 4 ako zákonná exekúcia, že tak preukázateľne jeho dôkazy nebral do úvahy , čím obchádzal v jeho neprospech zákonný rámec dokazovania a keďže EX /902/98 bola právoplatným uznesením súdu vyhlásená za neprípustná, tak bola neprípustná od samého začiatku a neprípustné všetky úkony, ktoré boli ňou vykonané a preto súd nemôže takýto nezákonný stav neustále interpretovať vo svojom odôvodnení na obhajobu a v prospech žalovanej ako stav zákonný. Ďalej uviedol, že v rozpore k dôkazom je aj ďalšie odôvodnenie rozsudku, str. 7 ods. 2, že doručil listinný dôkaz: Splatenie pohľadávky - uplatnenie Generálneho pardonu z 28.4.2010 preukazujúc uplatnenie a zaplatenie pohľadávky Sociálnej poisťovne z finančnej čiastky, ktorú získala z predania jeho nehnuteľnosti neprípustnou a nezákonnou EX 902/98 na základe Exekučného príkazu z 9.1.2001 súbežne s iným konaním, že tak obišiel ďalší jeho dôkaz,

ktorým sa nezaoberal a ani vo svojom písomnom rozhodnutí neodôvodnil.Tvrdil, že uplatňovanie jeho nároku je dôvodné, pretože zrušujúce a právoplatné uznesenie Er /2941/00 bolo súdom vydané v r. 2005 a jeho žalobný návrh na toto náväzne podaný 6.6.2008, po nadobudnutí účinnosti zák. v r. 2003, že žalovaná pri realizácii akéhokoľvek svojho práva je povinná dodržiavať všeobecne platné predpisy, zákony a Ústavu SR a domáhať sa svojho práva zákonom stanoveným spôsobom, že ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom , za túto škodu zodpovedá, že porušením právnej povinnosti uplatňovaním neprípustnej EX /902/98, v zmysle zrušujúceho uznesenia súdu Er /2941/00 z 11.5.2005 ako aj opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom v EX /654/98 vykonané a nedodržaním všeobecne záväzných predpisov ako aj ich noriem , je konanie nesprávnym úradným postupom a zodpovednosťou za škodu. Opakoval, že neoprávnene zobraté stroje vylúčené rozsudkom OS Spišská Nová Ves 7C/394/01 a súdom uloženú povinnosť do dnešného dňa nesplnila a stroje nevydala, že formálne písomné vyjadrenie žalovanej nie je splnením rozsudku, že žalovaná mu tak znemožnila riadne pracovať, produkovať a získavať finančné prostriedky a plniť svoje potreby a záväzky, že za 10 rokov sústavne konala nezákonne nesprávnym úradným postupom, že mu znemožnila reálne si vysporiadať každú pohľadávku. Ďalej uviedol, že súd v rozhodovanej veci nebral do úvahy ani tak dôležité a záväzné dôkazné listiny a v nich uvedené skutočnosti, a to právoplatné uznesenie 2941/00, právoplatný rozsudok 7C/394/01, ako aj ďalší právoplatný rozsudok 4C/585/01, ktoré sú podľa § 159 a § 170 ods. 1 O.s.p. pre každého záväzné.

So zreteľom na uvedené dôvody a skutočnosti v náväznosti so zásadami judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale sa musí tiež javiť, že je poskytovaná spravodlivo a objektívne, opretím o uvedené odôvodnenie mal za vylúčené, aby účastník konania bol vystavený voľnej manipulácii v rozhodovanej veci bez ohľadu, ako je jeho právo zabezpečené a bránené. Tvrdil, že žalovaná porušením všeobecne záväzných predpisov, ďalších zákonov a noriem ako i Ústavy SR a zneužitím svojho práva a exekučného titulu- Výkaz nedoplatkov 18/1998 z 12.5.1998 a nesprávnym úradným postupom uplatňovala voči nemu nezákonnú EX /902/98, na základe toho istého exekučného titulu tri exekučné konania. K odôvodneniu rozsudku, ohľadom tvrdení žalovanej, že poverenie súdu na vykonanie exekúcie sa oprávnenému nedoručuje uviedol, že ju nezbavuje zodpovednosti a ani jeho nároku, že žalovaná sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, pretože ako organizácia je odborne právne zabezpečená a bolo jej doručené upovedomenie o každej exekúcii. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalované v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne a procesne správny potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne (rozsudok bol verejne vyhlásený postupom podľa §§ 211, 156 ods. 3 O.s.p.) .

Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a aj keď v odvolaní konkrétne neuviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/) O.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutočnosti ním uvedené sa podľa ich obsahu dajú podradiť aj pod tieto odvolacie dôvody.

Ani jeden z týchto do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov nie je daný.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu v O.s.p.

Žalobcom tvrdená vada konania, t.j. že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nebola zistená.

Podľa § 101 ods.2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie , ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa Čl.48 ods.2 prvá veta Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

V § 115 ods.1 O. s. p. je súdu uložená povinnosť, aby na nariadené pojednávanie predvolal okrem iného účastníkov, resp. ich zást. a potom závisí už len od účastníka, resp. jeho zást., či svoje právo využije alebo nevyužije, t. zn., že súd môže prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, resp. jeho zást. za predpokladu, že nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Žalobca tvrdí, že súd mu odňal možnosť na právnu pomoc a v jeho neprítomnosti rozhodol, že zamietol jeho návrh na ustanovenie advokáta napriek tomu, že spĺňal zákonné podmienky na právnu pomoc podľa § 30 O.s.p., že vytýčil pojednávanie na 19.11.2011, na ktorom rozhodol o zamietnutí jeho návrhu na ustanovenie advokáta a rozsudkom žalobu zamietol, že neustanovenie právneho zást. a zamietnutie žaloby súčasne s rozhodnutím je konaním zaťaženým závažným procesným pochybením a v rozpore s O.s. p.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol na pojednávanie konané 19.10.2011 súdom riadne a včas predvolaný (doručenka pri č.l. 237) , že predvolanie bolo 5.10.2011 doručené jeho zást. I. P., ním splnomocnenej na doručovanie zásielok súdu, že žalobca neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu na ustanovenie právneho zást. podľa § 30 O.s.p. uznesením na pojednávaní 19.10.2011 (zápisnica na č.l. 238) , ktorému nevyhovel a zamietol ho a následné rozhodnutie vo veci samej, nie je procesným porušením a závažnou procesnou vadou, ktorým konanie trpí a odňatím možnosti konať pred súdom, pretože súd o ňom rozhodol ešte predtým, ako rozhodol rozsudkom vo veci samej. O. i. je potrebné dodať, že Krajský súd v Košiciach na základe žalobcom podaného odvolania voči napadnutému uzneseniu, uznesením 5Co/145/2012-310 z 18.5.2012 toto uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Inými vadami podľa § 205 ods.1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania) , chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia) , v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1 prvá veta O. s. p.) ,

aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a O. s. p.) , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 129 ods.1 O. s. p. a p.) .

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu skutočnosť, ktorú by bolo možné hodnotiť ako inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec) , avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súd vykonal všetky žalovanými navrhnuté dôkazy, tie boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejme z obsahu spisu.

Žalobcom označená skutočnosť-nezabezpečenie dôkazu , a to výklad Ústavného súdu SR , či je zák. č. 233/1990 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v súlade s Ústavou a všeobecne záväznými predpismi vedenými tromi exekučnými konaní v tej istej veci, na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému , nemožno hodnotiť ako vykonanie dokazovania, resp. zabezpečenie dôkazu. Vedenie troch exekučných konaní v tej istej veci, na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému , je vecou právneho posúdenia a zisťovania podmienok konania . Zaujatie stanoviska Ústavným súdom SR je dôvodom na prerušenie konania súdom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. veta druhá, ak pred rozhodnutím vo veci by súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; a v tom prípade by postúpil návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, čo však nie je tento prípad.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov

vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

K správnym a výstižným dôvodom ,týkajúcich sa zistenia skutkového stavu, žalobcom vytýkaného chybného hodnotenia dôkazov súdom, resp. keď nevzal do úvahy ním uvádzané dôkazy, je potrebné uviesť, že žalobca odôvodňuje a odvíja svoj nárok -nesprávny úradný postupu žalovaných tým, že voči nemu uplatňovali svoju pohľadávku -exekučný titul súčasne v troch exekučných konaniach.

Uplatnenie práva-vymáhanie pohľadávky v exekučnom konaní, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, resp. nesprávne rozhodnutie.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Zb.) , v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa malo vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa článku 46 (právo na súdnu a inú právnu ochranu) ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sociálna poisťovňa v uvádzaných exekučných konaniach bola v procesnom postavení oprávnenej strany -účastníka exekučného konania, t.zn. uplatňovala si svoje právo na vymoženie svojej pohľadávky voči žalobcovi - exekúciu , a uplatnenie práva si nemožno zamieňať s nesprávnym úradným postupom. V exekučných konaniach bola Sociálna poisťovňa účastníkom konania -oprávnenou a na strane druhej bol účastníkom exekučného konania žalobca - povinný, t.j. správne, alebo nesprávne mohli postupovať iba súd, resp. ním poverený súdny exekútor, ktorí konali a rozhodovali .

Zodpovednosť podľa § 18 zák.č. 58/69 Zb. je založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to na nesprávnom úradnom postupe, vzniku škody a v príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom a vznikom škody. Prvou podmienkou je teda nesprávny úradný postup, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán postupoval, resp. nekonal, alebo nepostupoval. O konanie v príčinnej súvislosti by išlo vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, t.j. vtedy, ak tento nesprávny úradný postup alebo škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku, t.zn., ak bolo preukázané, že ak by nebolo tohto nesprávneho úradného postupu, ku škode by nebolo bývalo došlo.

Ohľadom tvrdenej zodpovednosti žalovaných za škodu je potrebné uviesť, že súd so žalobcom uvádzanými argumentmi vyčerpávajúco a presvedčivo vyrovnal v odôvodnení svojho rozsudku a žalobca v odvolaní v podstate iba opakuje a uvádza tie isté námietky, ktoré uviedol už pred súdom, preto si odvolací súd osvojuje jeho závery, ku ktorým však dodáva, že postup žalovaných nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože v uvádzaných exekučných konaniach bola Sociálna poisťovňa účastníčkou exekučného konania -oprávnenou , v procesnom postavení , v ktorom úradne nepostupovala a v konečnom dôsledku nerozhodovala, jej konanie a ani rozhodovanie bezprostredne- v priamej príčinnej súvislosti nevyvolalo u žalobcu vznik následku - škody.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) , takže ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh len spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalované si ich náhradu neuplatnili, preto im ich náhrada nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.