KSKE 5 Co 44/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710215878 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710215878.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Táne Veščičíkovej v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, proti žalovanému: V. Z., M. A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 7C/41/2011 zo dňa 2.11.2011

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok a žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná nahradiť Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. trovy konania 90€ do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.508,48 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 10.8.2010 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca žalobou zo dňa 25.11.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 26.12.2007 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zranil poistenca žalobcu Q. W., a ktorého zranenie si žiadalo lekárske ošetrenie, ktoré uhradil žalobca s tým, že poškodenému poistencovi žalobcu bola zavineným protiprávnym konaním žalovaného spôsobená ujma na zdraví, následky ktorej boli liečené v zmluvných zdravotníckych zariadeniach. Žalobca vynaložil náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v dôsledku zavinenia protiprávneho konania voči jeho poistencovi v sume 1.508,48 EUR. Vedľajší účastník vstupil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, poukázal na to, že u práva na náhradu škody na zdraví je stanovené iba subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná, a ktorej počiatok sa viaže k okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo ku škode a za škodu zodpovedá. Zákon preto vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody sa požaduje aby nárok na súde uplatnila ihneď ako má k dispozícií také informácie o okolnostiach vzniku škody vo svetle, ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobnou. Žalobca nepostupoval so zásadou, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorým sa nezaujímajú o ochrane svojich práv a svojich povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a predvídali aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním svojho práva, a preto došlo k premlčaniu ním uplatneného nároku v tomto konaní a preto dôvodne vzniesol námietku premlčania v súlade s ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil súd podľa § 42 ods. 4 písm./a zákona 587/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky alebo voči

tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Citujúc ust. §§ 101, 106 O.z. konštatoval súd, že podľa § 420 O.z. je daná všeobecná zodpovednosť za škodu, súd zistil, a to aj to, že predmetom sporu nebola výška uplatneného nároku zo strany žalobcu voči žalovanému, ktorú nespochybnil ani samotný žalovaný ani vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania, ale predmetom sporu bola skutočnosť, či uplatnený nárok žalobcu bol alebo nebol premlčaný v zmysle námietky premlčania, ktorú vzniesol jednak samotný žalovaný a jednak vedľajší účastník, ktorý poukázal na to, že nárok žalobcu bol premlčaný, nakoľko tento sa o výške škody dozvedel bezprostredne po tom čo, náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vynaložil dňa 9.5.2008. Žalobca predložil v rámci uplatneného nároku uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/343/2009 zo dňa 30.6.2010, ktorým poukázal, že právo postihu tzv. regresné právo je hmotnoprávnym nárokom zdravotného poistenia voči osobám zodpovedajúcim za škody, pričom túto škodu poisťovňa musela z iného právneho dôvodu zohľadniť spôsobom upraveným osobitným zákonom a nie je to preto právo na náhradu škody podľa § 420 Obč.zák. Súd sa stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu v zmysel skôr citovaného uznesenia na základe, ktorého právo postihu t.j. regresné právo je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a to voči osobám zodpovedajúcim za škodu. S poukazom na vyššie uvedené nárok žalobcu bol dôvodný a preto rozhodol v zmysle výroku rozsudku, keď v trojročnej lehote bol uplatnený nárok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s tým že úspešnému v spore t.j. žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov konania v sume 3,13 EUR.

V podanom odvolaní podľa § 205 ods. 1 O.s.p. pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. odvolateľka navrhla zmeniť rozsudok tak, že návrh žalobcu odvolací súd zamietne a žalobcu zaviaže na úhradu trov konania vzniklých jej.

So závermi súdu o nepremlčaní pohľadávky nesúhlasia, lebo konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd sa nezaoberal ani mierou účasti poistenca žalobcu na vzniku škody. Nesprávne súd má za to, že výška uplatneného nároku žalobcu nebola medzi účastníkmi sporná, rozhodol, keď nárok žalobcu premlčaný je, lebo sa mal stotožniť s právnym názorom Najvyššieho súdu, malo ísť o nárok žalobcu uplatnený ako regresné právo, ktorý je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči tretej osobe pri úhrade nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči osobám zodpovedným za škodu podľa § 101 OZ.

Zákon č. 577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov nemá osobitné ustanovenia o premlčaní práva podľa § 42 tohto zákona, preto sa v danom prípade uplatní analógia legis podľa §§ 853 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy ak nie sú upravené osobitne, ani týmto ani s iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližším. § 42 zákona č. 577/2004 Z.z. nehovorí výslovne o náhrade škody, je zrejmé, že v zmysle tohto ustanovenia ide o náhradu majetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch, vznik majetkovej hmotnej ujmy vyjadrenej v peniazoch a porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami sú základnými predpokladmi pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a toto stanovisko neodporuje ani právnemu názoru Najvyššieho súdu SR v uznesení spisovej značky 2CoD/343/2009 zo dňa 30.6.2010, na ktoré poukazuje aj prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, lebo týmto rozhodnutím Najvyšší súd neriešil otázku, podľa ktorého zákonného ustanovenia sa posudzuje otázka plynutia premlčania takéhoto nároku. Za účinnosti skorších právnych predpisov, ktoré upravovali obdobný nárok štátu na regresnú náhradu vychádzali judikatúra z toho, že takýto nárok je samostatným nárokom na náhradu škody a premlčí a to podľa § 106 OZ. Obdobný postup napokon zvolil zákonodarca i pri tzv. regresných nárokoch Sociálnej poisťovne. Okrem toho pri poškodení zdravia poistenca žalobcu Q. W. dňa 26.12.2007 večer v obci A. žalovaný E.. Z. viedol motorové vozidlo po štátnej ceste III/0502158 v smere na Michalovce, pričom v dôsledku nepozornosti zradil chodca Q. W. v tom čase kľačiaceho na pravej strane vozovky, ktorý pomáhal ďalšiemu chodcovi R. W., sediacemu na pravej krajnici rozviazať mu zauzlené šnúrky na jeho nohaviciach a u chodca W. bolo zistené požitie alkoholu, a to 1,20 mg/

l alkoholu v dychu, príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska znalca E.. P., bol nesprávny spôsob používania komunikácie chodcami. Týmto spoluzavinením čo predstavuje minimálne 50 % sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Žalovaný žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť. Taktiež ako vedľajší účastník.

Žalobca vo vyjadrení, ktoré podal k odvolaniu, navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny s poukazom na § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z.z. v spojení s právnym názorom Najvyššieho súdu v uznesení spisovej značky 2Cdo 343/2009 zo dňa 30.6.2010, na ktoré prvostupňový súd v rozsudku poukazuje a s názorom v odvolaní nesúhlasia. V danom prípade ide o hmotnoprávny nárok zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu uhradiť spôsobom upravených v osobitných zákonoch a nie je preto právo na náhradu škody podľa § 420 Obč.zák.. Súd prvého stupňa správne zamietol námietku premlčania, ktorú podal vedľajší účastník na strane žalobcu.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku, a preto napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p..

Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

O nesprávne právne posúdenie pri uplatnenom odvolacom dôvode ide vtedy, ak súd použil nesprávnu právnu normu na práva a povinnosti účastníkov konania alebo síce použil správnu právnu normu, ale ju nesprávne aplikoval a v danej veci súd prvého stupňa na daný skutkový stav nesprávne aplikoval príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, a tak vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Podľa § 220 O.s.p., zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

S poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. odvolací súd prejedná vec v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa ospravedlnila z neúčasti na odvolacom pojednávaní a žiadala, aby odvolacie pojednávanie bolo vykonané. Totiž aj pre odvolací súd platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa podľa § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 587/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdraviu u poistenca došlo i zavineným protiprávnym konaním.

S poukazom na § 106 Obč.zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 853 ods. 1 OZ, zák.č. 40/1964 Zb., občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

V ust. § 853 je upravená analógia legis, lebo sa vychádza z toho, že Občiansky zákonník upravuje len analógiu legis, keďže v súkromnom práve je vylúčená analógia práva (analógia juris) . Analógiou juris je postup štátneho orgánu pri ktorom niet normy, ktorá by upravovala obdobné právne vzťahy, a preto sa vec musí vyriešiť na základe zásad právneho odvetvia alebo na základe všeobecných princípov práva.

Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu a zaplatenie sumy 1.511,61 € s prísl. (č.l. 1,2 spisu) vyplýva, že návrh bol podaný 21.11.2010 a v návrhu sa aj konštatuje, že odporca dňa 26.12.2007 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zranil poistenca.

Na základe uvedeného možno prisvedčiť vedľajšej účastníčke, že ak ide o náhradu majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá vznikla na základe zavineného protiprávneho konania, a medzi touto majetkovou ujmou a zavineným konaním existuje príčinná súvislosť, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami, ide o základné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, a preto nárok zdravotnej poisťovne podľa § 42 zák. č. 577/2004 Z.z. i keď je nazývaný regresom, je osobitným nárokom zdravotnej poisťovne, ktorý však svojou povahou a charakterom v období nároku na náhradu je obdobný, ako nárok na náhradu škody, lebo poisťovňa už uhradila náklady za liečenie svojho poistenca v príčinnej súvislosti s tým, že mu bolo zavinené protiprávnym konaním tretej osoby spôsobené poškodenie zdravia, preto ak nárok nebol uplatnený v 2-ročnej premlčacej lehote a bola vznesená námietka premlčania, musí byť takýto nárok zamietnutý.

Okrem toho nesprávne súd prvého stupňa uvádza a poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo/343/2009 zo dňa 30.6.2012, ktoré uznesenie ale nerieši premlčanie nároku v riešenej veci v odvolacom konaní, lebo na strane 7 prvý odsek uvádza:

podľa názoru dovolacieho súdu možno vyvodiť záver, že právo navrhovateľky uplatnený voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú Z.starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania jej zostalo zachované (§ 81 a zák. č. 581/2004 Z.z.) , od 1.1.2005 len do 30.6.2005, t.j. do zániku V. a v období od 1.7.2005 do 1.9.2005 (účinnosti novely zákona č. 577/2004 Z.z. vykonaný zákonom č. 347/2005 Z.z.) žiadny právny predpis v dôsledku legislatívnej medzery neupravoval možnosť uplatnenia si takéhoto nároku . Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 2Cdo 343/2009 konštatuje, že právo postihu (tzv. regresné právo) , ktorým je v danom prípade právo uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (zdravotné poisťovne) , je hmotnoprávnym nárokom. Z.P. voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právo na náhradu škody podľa § 420 Obč.zákonníka (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) .

Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva len to, že pri príslušnom nároku, ktorý riešil v dovolacom konaní žiadny právny predpis v dôsledku legislatívnej medzery neupravoval možnosť uplatnenia takéhoto nároku, ale nerieši to, či má byť náhrada škody, aj keď ide regresné právo pri práve postihu zdravotnej poisťovne byť uplatnené v 2-ročnej alebo 3-ročnej premlčacej lehote.

Doterajšia súdna prax vyvodila záver, že i za účinnosti skorších právnych predpisov, keď bol upravený obdobný nárok štátu na regresnú náhradu judikatúra jednoznačne vychádzala z toho, že ide o samostatný nárok na náhradu škody, premlčanie ktorého je potrebné posudzovať podľa § 106 Obč.zákonníka.

Keďže žalobca v žalobe sám uvádza, že vedel o tom, kto škodu spôsobil, z právoplatného uznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce sp.zn. Pv 15/08 zo dňa 21.5.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.5.2008 a vtedy už boli uhradené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1.508,48 €, treba konštatovať, že dňa 25.11.2010 už uplynula 2-ročná premlčacia lehota a nárok je premlčaný.

Odvolací súd z dôvodu úspechu vo veci podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnej vedľajšej účastníčke trovy celého konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 90 €.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.