KSKE 5 Co 60/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210206274 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210206274.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu E. Y., L. F., H.Č. Č.. XX, zast. advokátkou, E.. U. D. P., L. Č.. X, F. proti žalovaným v 1. rade E. R. a v 2. rade C. R., K.. Y., obaja bytom F., E. Č.. XX, žalovaná 2/ zast. E.. E. Z., C. F., F. X, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke C. Y., o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 18C/112/2010-58 z 27.10.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní 1., 2. sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 777,13 € na účet advokátky E.. U. D. P., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) určil, že nehnuteľnosť - dom so súp. č. XXX na parc. č. XXX, vedená na LV č. XXXX, F.. Ú.. F. X. Y. - patrí do dedičstva po poručiteľke C. Y., K.. L., X.. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. Č.. XX, F. X. Y. a že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.066,34 EUR na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa žalobou domáhal určovacou žalobou určenia, že nehnuteľnosť - dom so súp. č. XXX na parc. č. XXX vedená na LV č. XXXX, kat. územie F. X. Y. patrí do dedičstva po por. C. Y., K.. L., X.. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. Č.. XX, F. X. Y.. Svoju žalobu odôvodnil poukazom na kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi jeho neb. matkou C. Y. ako predávajúcou dňa 13.2.2001 a žalovanými v 1. a 2. rade / žalovaná v 2 rade je jeho sestra/ ako kupujúcimi za 10.000,- Sk s tým, že podľa neho jeho matka takúto kúpnu zmluvu nikdy nemohla uzavrieť. Spochybnil vlastnoručný podpis matky na tejto kúpnej zmluve, poukázal na to, že podľa neho to nebola vôľa matky, pretože jej vôľa počas života bola úplne iná, že touto kúpnou zmluvou chcela žalovaná obísť zákon, konkrétne ustanovenia o neopomenuteľných, zákonných dedičoch, pretože žalobca v predmetnej nehnuteľnosti býva od svojho narodenia, v súčasnosti spolu so svojou rodinou a ako syn nebohej, by mal zákonný nárok na podiel z nehnuteľnosti, a preto podľa neho je predmetná kúpna zmluva neplatná podľa § 39 OZ, pretože odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom a týmto neplatným právnym úkonom bol výrazne dotknutý na svojich právach, čím je daný naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.

Súd vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že dňa 13.2.2001 bola na notárskom úrade E.. G. F. spísaná kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice pod č. N 45/2001, Nz 45/2001 a účastníkmi tejto kúpnej zmluvy boli C. Y., X.. XX.X.XXXX, ako predávajúca a ako kupujúci E. R. C. C. R., žalovaní v 1. a 2. rade. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľnosti vedenej

na LV č. XXXX kat. územie F. X. Y. ako dom súp. č. XXX na parc. č. XXX, ktorej výlučnou vlastníčkou bola C. Y. a ktorá tento dom predávala touto kúpnou zmluvou kupujúcim svojej dcére a jej manželovi do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa čl. III kúpnej zmluvy hodnota nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom č. 95/2000, ktorý vypracoval G.. A.. Z. F., M.. na sumu 486.200,- Sk, pričom dohodnutá kúpna cena medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola 10.000,- Sk, ktorú sumu podľa kúpnej zmluvy kupujúci vyplatili jednorázovo v celosti k rukám predávajúcej pred spísaním tejto zmluvy, čo účastníci zmluvy potvrdili vlastnoručnými podpismi.

Po vykonaní dokazovania žalovaná v 2. rade uviedla, že nevie čo by sa v tejto veci malo ešte dokazovať, pretože podľa nich to je všetko jedna veľká fraška a jej matka sa rozhodla predať dom, čím prejavila svoju vôľu a ona sa jej prispôsobila, kúpno-predajná zmluva bola spísaná na notárstve, takže tomuto plne dôverovala a z pripojeného spisu sp. zn. 17C 186/09 o vypratanie nehnuteľnosti súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade vypovedali, že 10.000,- Sk vyplatili C. Y. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy u nich doma.

Súd citoval §§ 37 a 39 OZ a konštatoval, že nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle cit. §-u 37 ods. 1 OZ a ide o taký nedostatok vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medzi iným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony a pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Samotný simulovaný právny úkon je neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle, konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by tiež neplatný, lebo v danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci zmluvy označenej ako kúpna zmluva len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu, s cieľom vylúčiť žalobcu z dedenia jeho zákonného podielu na nehnuteľnosti. Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť) je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 OZ absolútne neplatná, účastníci kúpnej zmluvy sa dohodli napriek ohodnoteniu nehnuteľnosti na 486.200,- Sk na kúpnej cene 10.000,- Sk, obsah tejto kúpnej zmluvy navodzuje vôľu účastníkov zmluvy uzavrieť skôr darovaciu zmluvu a ich úmysle potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade nevedia preukázať, ako 10.000,- Sk vyplatili, resp. ich tvrdenia, kedy túto sumu predávajúcej vyplatili, sú rozporné. Preto z nich nemožno vychádzať. Na základe toho dospel súd k tomu záveru, že predmetná kúpna zmluva mala zastrieť vôľu predávajúcej, ako aj kupujúcich, uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá by viedla k nadobudnutiu predmetnej nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade bezodplatne.

Citujúc §§ 479 a 628 ods.1 O.z. súd dôvodil, že na základe citovaných zákonných ustanovení darovacia zmluva môže byť uzavretá iba v písomnej forme a v nej musí byť prejavená vôľa obdarovaného, že dar prijíma. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva takéto ustanovenia neobsahovala, resp. samotná darovacia zmluva nebola urobená v písomnej forme, aj tento právny úkon je neplatný, teda nemožno považovať disimulovaný právny úkon za platný a pokiaľ kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a predávajúcou mala viesť k vylúčeniu žalobcu z dedenia jeho zákonného podielu na predmetnej nehnuteľnosti pre prípad smrti predávajúcej v zmysle § 479 OZ, potom predmetná kúpna zmluva bola uzavretá za účelom obchádzania zákona a je absolútne neplatná aj v súlade s ust. § 39 OZ.

Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu uzná, alebo neuzná. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu, musí súd prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti) , preto návrhu vyhovel. Predmetom konania nebolo skúmanie vzťahu medzi žalobcom a jeho matkou, neb. C. Y., pretože súd neposudzoval právny úkon vydedenia, ktorý mohla neb. C. Y. urobiť v priebehu svojho života, pokiaľ vzťah medzi ňou a žalobcom bol naozaj taký zlý, ako ho popisovali žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj svedkyňa H. P.. Takýto právny úkon však poručiteľka C. Y. v priebehu svojho života neurobila.

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v súlade s§ 142 ods.1 O.s.p.: za zaplatený súdny poplatok: 99,50 EUR + 1,50 EUR a trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby: prevzatie

zastúpenia a príprava dňa 18.3.2010, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 9.12.2010, 5.11.2010, a 27.10.2011 po 320,34 EUR v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom G.. A.. Z. F., 486 200,- Sk, t.j. 16 138,88 EUR, režijný paušál v súlade s § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 4x v roku 2010 po 7,21 EUR a 1x v roku 2011 - 7,41 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia 1 637,95 EUR. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa žalobcu je platiteľkou DPH, k tejto sume sa pripočíta 20% DPH v súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, čo predstavuje 327,59 EUR, spolu 1 965,54 EUR, trovy konania spolu 2 066,54 EUR a nepriznal ich za 2 úkony (neúčelné) .

V podanom odvolaní navrhli žalovaní v 1. a 2.rade zamietnuť žalobu po zmene rozsudku a priznať im náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnili ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p., čiže napadli nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Namietali, že samotná kúpna zmluva má všetky náležitosti kúpnej zmluvy a ak to nie je kúpna zmluva, darovacia zmluva má taktiež všetky náležitosti, lebo bola písomne uzavretá u E.. F. vo forme notárskej zápisnice, je preto nepochopiteľné až zarážajúce, že súd konštatoval, že zmluva nebola urobená v písomnej forme. Ďalej súd nesprávne, že predávajúci mal predať kupujúcim svojej dcére aj manželovi do BSM nehnuteľnosť uvedenú v bode 1/ tejto zmluvy, a že nie je tam prejavená vôľa obdarovaného, táto bola prejavená, lebo je logické, že ak niekto niečo kupuje, robí tak so zámerom bez nadobudnutia a teda ju aj prijať, opačný výklad by bol absolútne nezmyselný a nelogický (že v zmluve chýba vôľa obdarovaného prijať dar, vôľa obdarovaných nadobudnúť vlastníctvo v prevádzanej veci) . Aj keby bol správny záver súdu o podrobnosti aplikácie § 479 OZ, nemalo by sa opomenúť, že pre určenie výšky povinného podielu je rovnako rozhodujúci stav v dobe poručiteľovej smrti, do tohto momentu mohla fyzická osoba nakladať so svojim majetkom ako uzná za vhodné, ak k tomu samozrejme nebránia právne predpisy a toto oprávnenie vyplýva z § 123 OZ, lebo vlastník môže nakladať so svojim vlastníctvom ako chce. Predmetná zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá niekoľko rokov pred smrťou poručiteľky, čím bol bezpochyby preukázaný zámer previesť vlastníctvo na svoju dcéru a jej manžela.

Vo vyjadrení k odvolaniu žiadal žalobca potvrdiť rozsudok ako vecne správny, lebo sa s tým stotožňuje. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, že kúpna zmluva zo dňa 13.2.2011, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - dom so súp.č. XXX vedený na LV č.XXXX F..Ú.. F. X. Y. má všetky náležitosti darovacej zmluvy ako to tvrdia v odvolaní, mala teda zmluva písomnú formu, avšak ide o kúpnu zmluvu. V zmluve nie je prejavená vôľa, že dar prijímajú, poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/1/92, prípadne na ďalší rozsudok NS ČR 22Cdo/101/2001 (v prípade, ak účastníci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť darovanie tejto nehnuteľnosti, nie je darovacia zmluva platná, pokiaľ nebola uzatvorená písomne tak, že by z nej vyplynulo, že išlo o darovanie) . Jednoznačne notárska zápisnica E.. G. F. obsahuje kúpnu a nie darovaciu zmluvu. V konaní pred súdom prvého stupňa žalovaní vypovedali, že uvažovali a radili sa, ktorá zmluva je pre nich výhodnejšia a dospeli k tomu, že notárka im poradila kúpnu zmluvu a takú uzatvorili. Rozpory medzi samotnými výpoveďami žalovaných v konaní 17C/186/09 vedenom na súde prvého stupňa a v tomto konaní, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a to ohľadne spôsobu a miesta uhradenia údajnej kúpnej ceny za nehnuteľnosť (hodnota nehnuteľnosti proti znaleckému ohodnoteniu 480 000,- Sk mala byť len 10 000,- Sk ako kúpna cena) potvrdzujú, že tu nešlo o skutočný úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale len o simulovaný právny úkon v zmysle § 41a ods.2 OZ. Preto považujú kúpnu zmluvu za neplatnú a okrem toho sa jedná o právny úkon urobený v písomnej forme, avšak zmluva nemá náležitosti darovacej zmluvy, tak aj darovacia zmluva je neplatná. Žalovaná v konaní aj vypovedala, že poručiteľka jej povedala niekto jej poradil kúpnopredajnú zmluvu, aby dom prešiel na žalovanú a okrem toho žalovaný zase vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že poručiteľka chcela dom previesť na dcéru, aby žalobca nededil. Toto svedčí o obchádzaní § 479 OZ. Ustanovenie § 39 OZ kladie dôraz na účel, lebo neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Účel prevodu nehnuteľnosti je zrejmý a to obrať žalobcu o majetok, resp. o jeho právo dediť majetok. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede samotných žalovaných. Žiadala priznať trovy odvolacieho konania vo výške 327,97 € za jeden úkon + paušál 7,63 €.

Odvolací súd na nariadenom pojednávaní (§ 214 ods.1 O. s. p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,ods.2 písm. c) a d) , ak v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane,

a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods.2) , hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov; ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, ods.3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie (obaja odporcovia sú účastníkmi zmluvy) .

Ani jeden z odporkyňou v 2.rade uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Žalovaná v 2.rade v odvolaní neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybnila rozsudok a k obsahu jej odvolania podal vysvetlenie výstižne už súd prvého stupňa.

Odvolací súd len na zdôraznenie výstižných dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa poukazuje na to, že Občiansky zákonník upravuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v § 37 a § 39 OZ, neplatnosť tu nastáva bez ďalšieho priamo ex lege, na ňu musel prihliadať súd aj bez návrhu. V riešenej veci ide o klasický prípad, keď účastníci právneho úkonu, právneho vzťahu, teda žalovaní a právna predchodkyňa žalobcu v snahe vyhnúť sa niektorým neželaným právnym následkom právneho úkonu, navonok prejavia vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu za podmienok v nej dohodnutých, samozrejme s cieľom a za účelom, že chcú prejaviť niečo iného, napr. darovaciu zmluvu, čo v skutočnosti aj prejavili, len ich písomný prejav urobený spôsobom notárskej zápisnice nie je prejavom so všetkými náležitosťami darovacej zmluvy. Nie je tu zhoda medzi skutočnou spoločnou vôľou a spoločným prejavom tejto vôle, keď svojim prejaveným úkonom zastierali iný, t.j. disimulovaný právny úkon. Zastretým právnym úkonom v prejednávanej veci

sa dojednal predaj domu za kúpnu cenu, ktorá predstavuje zlomok reálnej trhovej kúpnej ceny podľa znaleckého posudku a ktorá hodnota nehnuteľnosti nebola ani uvedená v písomnej zmluve. Správne preto konštatoval súd, že zmluva je podľa § 37 OZ absolútne neplatná, lebo pri dvojstrannom právnom úkone nemohla byť urobená vážne, i napriek hodnote nehnuteľnosti 486 200,- Sk, dohodli sa na kúpnej cene 10 000,- Sk, obsah tejto kúpnej zmluvy navodzuje vôľu účastníkov uzavrieť darovaciu zmluvu a ich úmysel potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2.rade nevedeli preukázať ako a kedy 10 000,- Sk vyplatili právnej predchodkyni žalobcu a žalovanej v 2.rade. Kúpna zmluva má len zastrieť vôľu predávajúcej ako aj kupujúcich, aby uzavreli darovaciu zmluvu. Táto účelovosť sa prejavila v tom, že malo dôjsť k nadobudnutiu prevodu nehnuteľnosti na žalovaných v 1. a 2.rade bezodplatne.

Podľa ustálenej súdnej praxe, pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, súd musí vždy konštatovať, či je riešený právny úkon platný alebo neplatný, na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadnuť ex offo (z úradnej povinnosti) a zároveň musel aj vyhovieť návrhu vo veci samej.

K odvolacím námietkam žalovaných 1.,2., odvolací súd dodáva, že s poukazom na § 41a ods.1,2 OZ nemohol súd prvého stupňa uznať za platný právny úkon, tzv. iný zastretý právny úkon, na ktorý by sa mohli žalovaní 1., 2. odvolať, ak im z okolností bolo zrejmé, že vyjadruje ich vôľu. Ak právnym úkonom môže byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon len, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považovať za nezastretý.

Žalovaní v 1. a 2.rade mali sťaženú pozíciu pri dokazovaní, lebo po rozhodnutí súdu, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení predmetného právneho vzťahu, už účastníčka tejto zmluvy nežila, lebo predávajúca C. Y. už zomrela, ale aj napriek tomu žalovaní 1., 2. neponúkli iné dôkazy podľa § 120 O.s.p., ktoré by zvrátili zistený skutkový stav vo veci. Napokon ani súd prvého stupňa nebol povinný vyhľadávať dôkazy na zistenie skutkového stavu vo veci, pretože nebol žiaden dôvod spochybňovať vykonané dokazovanie a jeho skutkové zistenia treba považovať za úplné a dostatočné a právne posúdenie za správne a zákonné.

Okrem toho ustálená súdna prax dôvodí (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/1/92) , že aj v prípade, ak účastníci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť darovanie tejto nehnuteľnosti, nie je darovacia zmluva platná, pokiaľ nebola uzatvorená písomne tak, že by z jej znenia plynulo, že išlo o darovanie.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nemohlo ísť v riešenej veci o platný nadobúdací titul (kúpnu zmluvu) , ale ani o platnú darovaciu zmluvu a potom žalovaní v 1. a 2.rade sa nemohli stať vlastníkmi prevádzaného majetku vzhľadom na preukázanú účelovosť právneho úkonu s tým, že to bolo preukázané v konaní dôkazmi (žalovaný v 1.rade) poručiteľka chcela dom previesť na dcéru, aby žalobca nededil .

Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania podľa § 9, 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (za vyjadrenie 320,34 € + režijný paušál 7,63 €) za dva úkony (aj za účasť na odvolacom pojednávaní) spolu 777,13 €, ktoré budú vyplatené právnej zást. žalobcu (§ 149 O.s.p.) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.