KSKE 5 Co 74/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109234095 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109234095.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci navrhovateľov 1) V..G. T., M..H., H. D. Y.V., C. Č..XX, X) C. T., H. D. Y., C. Č..XX, zastúpených: JUDr.Beátou Topolčaniovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 3 proti odporkyni V.. N. H., M.. H., H. D. Y., R. Č.. XX, v konaní o zrušenie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 24C /235/2009 z 12.decembra 2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol a vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľom v 1. a 2.rade nepriznáva.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam - stavbe domu súpisného čísla XXXX, nachádzajúceho sa T. R. O. D. Y. na parcele č.2075/1 o výmere 378 m2 - zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice-Sever, okres Košice I, zapísaných na liste vlastníctva č.XXXXX vedenom Správou katastra Košice a spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nariadi predaj predmetných nehnuteľností a rozdelí výťažok z predaja medzi účastníkov konania podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, lebo nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, pričom vyporiadanie spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti v danom prípade nie je možné, pretože žiaden zo spoluvlastníkov nie je schopný, ani ochotný znášať náklady spojené s rozdelením a naviac, rozdelením by nehnuteľnosti stratili na svojej hodnote a napokon, ani vzťahy medzi účastníkmi konania nie sú harmonické. Navrhovatelia tiež prezentovali, že nemajú záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do ich výlučného vlastníctva z dôvodu, že obaja majú bytovú otázku už vyriešenú a z finančného hľadiska nie sú schopní udržiavať predmetný dom, ani investovať finančné prostriedky do jeho rekonštrukcie, ktorá je evidentne nevyhnutná z dôvodu, že ide o značne schátralú nehnuteľnosť, lebo jediným spôsobom vyporiadania, ktorý v danom prípade vzhľadom na tieto okolnosti prichádza do úvahy, je nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku z predaja medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Odporkyňa uviedla, že sa stotožňuje so skutočnosťami, ktoré uviedli navrhovatelia vo vzťahu k nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti a taktiež prezentovala, že nemá záujem o prikázanie celej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že nedisponuje

finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckych podielov. V priebehu konania poukázala na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 142 ods.2 OZ.

Súd prvého stupňa v konaní zistil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra C, parc.č. 2075/1 o výmere 378 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj na tomto pozemku stojacej stavby - domu súpisného čísla XXXX a to navrhovateľka v 1.rade v spoluvlastníckom podiele 21/40, navrhovateľ v 2.rade v podiele 2/40 a odporkyňa v podiele 17/40 v pomere k celku. Navrhovateľka v 1. rade a odporkyňa nadobudli nehnuteľnosti titulom dedenia po svojich rodičoch v zmysle osvedčenia o dedičstve č.k.11D 45/1997, Dnot 20/1997 a osvedčenia o dedičstve č.k.36D 171/2007, Dnot 62/2007. Pôvodne bol spoluvlastníkom podielu navrhovateľa v 2.rade na sporných nehnuteľnostiach V..U. R., nar.25.9.1953, ktorý ho nadobudol taktiež titulom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve č.k.36D 171/2007, Dnot 62/2007 a z notárskej zápisnice č. N 170/2007, Nz 48343/2007 zo dňa 22.11.2007 súd zistil, že V..U. R. darovaciu zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na navrhovateľa v 2.rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa v 2.rade bol Správou KN povolený dňa 8.1.2008 pod č. V 14331/2007.

Súd citoval §§ 136, 142 OZ a dôvodil, že z hľadiska solventnosti a kreditibility účastníka na vyplatenie hodnoty podielu nastupujúceho spoluvlastníka (ako aj schopnosť túto náhradu poskytnúť) je významným kritériom podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR pri prikázaní veci do výlučného vlastníctva.

Súd nezistil, aby sa odporkyňa podieľala na vyvolávaní nezhôd medzi účastníkmi nejakým podstatnejším spôsobom alebo iným obdobným spôsobom konala v rozpore s morálnymi zásadami. Naopak, v neprospech navrhovateľov svedčí skutočnosť, že ich prioritným úmyslom je vec predať. Zároveň ich bytová potreba je uspokojená a súd o.i. dodal, že zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa neznamená, že by otázka zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva nemohla byť znova otvorená. Nejde totiž o existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej - rei iudicatae. V prípade zmeny pomerov je možné opätovne sa podaným návrhom domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže mal preukázané z navrhnutých dôkazov, že odporkyňa nie je spoluvlastníčkou iných nehnuteľností ani cenných hnuteľných vecí a nemôže si vyriešiť bytovú otázku.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., lebo odporkyňa mala vo veci úspech, preto by jej patrilo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľom v 1. a 2.rade. Odporkyňa sa však výslovne práva na náhradu trov konania vzdala, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania proti navrhovateľom v 1. a 2.rade nepriznáva.

V podanom odvolaní navrhovatelia žiadali zmeniť rozsudok a vyhovieť návrhu navrhovateľov, lebo súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto vec nesprávne právne posúdil, zároveň navrhli priznať trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

V odvolaní namietali, že došlo k vadám v konaní uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., lebo súd nezistil dostatočne skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. d) , e) O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odôvodňujú odvolanie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Odporkyňa totiž od začiatku súhlasila s predajom vecí, avšak svoj špekulatívny postoj počas celého konania nepodložila ani jediným relevantným dôkazom, aby si súd mohol osvojiť jej tvrdenia a považovať ich za hodnoverné. Spôsob života odporkyne v dome je neobvyklý, žije s mačkami, dom je ohodnotený na 160.000 € (podiel odporkyne predstavuje 68.000 €) , dom bude potrebné v podstatnej miere rekonštruovať, ak ma spĺňať minimálne nároky pre akceptovateľné mestské bývanie. Nepriaznivú sociálnu situáciu vzhľadom na vysoký vek odporkyne ona nedoložila, toto treba preskúmať zo strany súdu, v danom prípade nedošlo k rozhodnutiu v súlade s naplnením obsahu výkladu zákonnej normy a danú situáciu nemožno posudzovať ako výnimočný stav na strane odporkyne, lebo zdravotný stav odporkyne je nadštandardne uspokojivý, ona totiž prednáša na medzinárodných konferenciách, vedie letné tábory s ekologickým zameraním, akcie organizované chovateľmi zvierat (bola na kongrese

v Taliansku v roku 2008) , je životaschopná, sebestačná žena, mladistvého ducha. Nejde o starú, vetchú, chorľavú ani bezvládnu ženu. Finančná situácia odporkyne je lepšia ako ona tvrdila. Ona si privyrába prekladateľstvom z cudzieho jazyka a okrem iného je spoluvlastníčkou ďalšej nehnuteľnosti - záhrady v lukratívnej časti Košíc, ktorú odmieta predať, pričom ju ani neužíva. Nežije v biede. Jej citový vzťah k domu je taký, že nejde o neschopnú, imobilnú a nesebestačnú starú osobu, ktorá by sa nemohla o seba postarať. Oni sa už pokúsili o návrh na odkúpenie podielu odporkyni, keďže táto neustále tvrdila, že dom chce predať, avšak neexistuje žiaden záujemca. Od nej obdŕžali negatívnu odpoveď, chaotického charakteru! Z ust. § 415 OZ vyplýva, že ak nie je v možnostiach a schopnostiach ani jedného z účastníkov konania finančne nehnuteľnosť udržiavať, možno predať nehnuteľnosť tak, aby z výťažku predaja si odporkyňa zadovážila slušné a vhodné bývanie, lebo môže dôjsť ku škodám na majetku. Napríklad z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11Co/184/2005 vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať si spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo, ukáže ako významnejší a prednejší. Odvolatelia v podstate opakujú znova dôvody, pre ktoré treba zrušiť podielové spoluvlastníctvo, lebo bývanie odporkyne nie je viazané zo žiadnych dôvodov výlučne na predmetnú nehnuteľnosť (sociálnych, citových, zdravotných, či akýchkoľvek iných) .

(K odvolaniu pripojili kópie článkov, napr. článok Ekolistov o priateľoch Zeme - pričom v aktivitách priateľov zeme pomohla okrem iných fyzických osôb aj N. H. - č.l. 134-135) .

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov, sa vyjadrila odporkyňa tak, že navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Nežiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Je faktom a bolo preukázané aj v konaní, že odporkyňa v 60-tych rokoch minulého storočia, minimálne 50 rokov rokov nepretržite býva v spornej nehnuteľnosti, ona obývala so svojimi rodičmi tieto a o rodičov sa starala, je v dôchodkovom veku, je od roku 1980 invalidnou dôchodkyňou v plnom invalidnom dôchodku, ktorý je jediným jej zdrojom, teraz je starobnou dôchodkyňou, nie je vlastníčkou iných nehnuteľností ani hnuteľných vecí významnejšej hodnoty a k tejto nehnuteľnosti ju viažu silné citové väzby. Navrhovateľka v 1.rade pritom do predmetnej nehnuteľnosti pravidelne chodila aj chodí za nájomné za garáž, čo je jej veľmi dobre známe, vie ako odporkyňa žije, ako sa oblieka, aké chová zvieratá, zamlčala však, že odporkyňa je dôchodkyňa od roku 1980. Navrhovatelia neuviedli konkrétne odvolacie dôvody, prečo nebol dostatočne zistený skutkový stav podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 O.s.p. Preto nie je to pravdivé a okrem toho informácie, ktoré navrhovatelia si stiahli z internetu po vynesení rozsudku nie sú dôkazmi, ktoré nemali navrhovatelia k dispozície v priebehu súdu prvého stupňa. Aj zdravotný stav odporkyne je výmyslom, lebo nepredložili žiadne lekárske potvrdenie, naopak, ona pripojila na čl. 163 je nález o jej psychickom stave, keďže je teraz v ťažšej situácii, potvrdenie zo dňa 13.3.2012 vystavené MUDr. I. I.. Je ďalej absurdné používať články z internetového portálu o údajnej všestrannosti aktivít odporkyne ako aj dôkaz zdravotného stavu. Okrem toho ona nie je riadnym členom mimovládnych organizácií, ale len je dobrovoľne neplatiaci člen po veľa rokoch organizácie Priatelia Zeme, o.z......., nikdy nebola plateným členom o.z. Sosna. Príjmy z prenájmu nie sú veľké a popri jej dôchodku jej pomáhajú, aby si mohla kúpiť napríklad oblečenie, topánky, jeden čas aj poberala doplatok k invalidnému dôchodku na úrade práce, lebo nemohla vyžiť. Záhrada v Suchej doline, ktorú mala spolu so sestrou, navrhovateľkou v 1.rade a zdedili ju po svojich rodičoch, vždy ju chcela teda predať, avšak doteraz sa záhrada z rôznych dôvodov nepredala. Okrem 1/6 nájomného nemá takmer nič. Má hlboký citový vzťah k predmetnému domu viac ako 50 rokov, býva v ňom od čias základnej školy, odvolacie dôvody, ktoré spochybňujú jej citový vzťah sú účelové a špekulatívne zo strany navrhovateľov. Susedské vzťahy odporkyňa má dobré. Ide o štandardné, korektné vzťahy. Navrhovateľom ide len o speňaženie domu bez ohľadu na potrebu a sociálnu situáciu odporkyne, oni nie sú odkázaní na bývanie. Všetky skutkové zistenia súdom prvého stupňa považuje za postačujúce a spoľahlivé podľa § 120 až § 131 O.s.p. a tieto zistil súd z výsluchu účastníkov konania, v konaní toto navrhovatelia nespochybňovali. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. navrhovatelia nemali žiadny návrh na doplnenie dokazovania v priebehu celého konania. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. nie je vôbec dôvodný.

Odvolací súd po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,2,3 O. s. p. rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom

rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, (bez nariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156, § 211 O.s.p.) .

Ani jeden z navrhovateľmi uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O.s.p.

Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety) , ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z akých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá uvedeným zásadám a preto tvrdenie navrhovateľov, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a že existujú ďalšie odvolacie dôvody, neobstojí.

Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch ako dokazovanie v konaní nesporovom. Potom sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú.

Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy a táto zásada ako protipól zásady formálnej pravdy je naďalej súčasťou civilného procesu, ktorá je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynuli z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti, a nie povinnosti. Je potom na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykonal aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd vychádzal zo skutkových záverov súdu prvého stupňa a nevyplynula mu povinnosť v odvolacom konaní, aby vykonal ešte ďalšie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté v prvostupňovom konaní navrhovateľmi a tieto dôkazy ani nemôžu spochybniť záver súdu prvého stupňa o tom, že odporkyňa od 60-tych rokov minulého storočia po dobu 50 rokov nepretržite býva v spornej nehnuteľnosti, predtým bývala spolu s rodičmi až do ich dôchodkového veku sa o nich starala spoločne, matka zomrela až v roku 2007, v dôsledku zdravotného stavu mala od roku 1980 priznaný invalidný dôchodok, je to jediný jej zdroj príjmu až do roku 2010, kedy začala poberať starobný dôchodok a iný zdroj príjmu nemá, za dôvod hodný osobitného zreteľa je treba považovať pri zamietnutí návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj vek a finančné prostriedky, ktoré má odporkyňa, jej odkázanosť na bývanie v spornej nehnuteľnosti a faktickú nemožnosť uspokojiť si svoju bytovú potrebu, pritom odporkyňa má k susedom štandardné a korektné vzťahy.

Z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov následne ani odvolaciemu súdu nevyplynula povinnosť podľa § 213 ods. 2, 4 O.s.p. doplniť dokazovanie v odvolacom konaní.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku tohto súdu v celom rozsahu a o trovách rozhodol podľa §§ 224 ods. 1, 142 ods. 1 O.s.p. (neúspešným navrhovateľom nepatria) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.