KSKE 5 Co 81/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611213705 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611213705.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu O. Y., J. G. XXX/XX, C., právne zastúpeného JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou, Jantárova č. 8, Košice proti žalovanej WŰSTENROT poisťovňa a.s., Karadžičova č. 17, Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, AK Floriánska 17, Košice, o určenie práva na výplatu náhrady poistného plnenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C/74/2011-82 z 19.1.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 129,26 € na účet JUDr. Eriky Šimovej, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca má právo na výplatu náhrady poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 371944 a poistnej udalosti č. 2010/947 zo dňa 23.12.2010 a že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania 581,34 € na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo úrazom - úrazovým dejom a žalobca má právo na výplatu náhrady poistného plnenia titulom poškodenia jeho zdravia, z poistnej zmluvy číslo 371 944 a poistnej udalosti číslo 2010/947 zo dňa 23.12.2010 a následne žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, aby súd určil, že žalobca má právo na výplatu náhrady poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 371 944 a poistnej udalosti č. 2010/947 zo dňa 23.12.2010, lebo s účinnosťou od 1.4.2010 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. 371 944, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, s pripoistením aj rizika úrazu a trvalých následkov úrazu. Dňa 23.12.2010 došlo v telocvični Základnej školy v Margecanoch, v priamej súvislosti s vykonávaním športovej aktivity - pri hraní in door futbalu k poškodeniu jeho zdravia úrazom. Utrpel rozsiahlu, totálnu subkutannú traumatickú ruptúru (pretrhnutie) pravej Achillovej šľachy a dňa 30.12.2010 bol nútený podstúpiť operačnú revíziu roztrhnutej Achillovej šľachy na oddelení úrazovej chirurgie Nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi, s následnou hospitalizáciou a práceneschopnosťou, trvajúcou do 15.4.2011. Vznik škodovej udalosti, oznámil žalovanej dňa 10.2.2011. Žalovaná po ukončení šetrenia prijala záver, že telesné poškodenie nie je úrazom a zdravotné ťažkosti nevznikli úrazovým dejom a preto nemá právny dôvod pre výplatu a poskytnutie poistného plnenia žalobcovi. Za účelom odborného a právneho preukázania nesprávnosti postupu a prijatého záveru žalovanej, požiadal o vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia a žalovaná následne akceptovala v celom rozsahu

závery vykonaného znaleckého dokazovania a stotožnila sa plne s definíciou úrazu a úrazového deja a žalobcovi priznala nárok na výplatu poistného plnenia, ale len z poistnej zmluvy číslo 56070.

Súd dôvodil, že úrazom sa rozumie telesné poškodenie alebo smrť, ktoré boli spôsobené nečakaným, náhlym, násilným a jednorazovým pôsobením vonkajších vplyvov. Za úraz sa považuje aj detská obrna a meningoencefalitída prenosná kliešťami, a tiež tetanus a besnota spôsobená nákazou pri úraze. Za úraz sa považujú aj nasledovné udalosti nezávislé od vôle poisteného, ktoré poistenému spôsobili trvalé telesné poškodenie alebo smrť:

a) utopenie,

b) popálenie, obarenie, pôsobenie úderu blesku alebo elektrického prúdu,

c) vdýchnutie plynov alebo pár, požitie jedovatých alebo leptavých látok, len v prípade, že pôsobili na poisteného nepretržite, krátkodobo a rýchlo a právo poisteného na poistné plnenie vznikne v zmysle § 797 ods. 2 OZ len vtedy, ak možno skutkový dej úrazu subsumovať pod definíciu poistnej udalosti tak, ako je vymedzená v PZ, resp. VPP a to bez ohľadu na medicínske, resp. iné poňatie daného skutkového deja (t.j. v zmysle jazykového úzu) . Úrazom v zmysle VPP, s ktorým je spojený vznik nároku na poistné plnenie je teda len skutkový dej subsumovateľný pod definíciu uvedenú vo VPP. V opačnom prípade sa nejedná o poistnú udalosť v zmysle § 788 OZ a podľa 797 ods.2 OZ nevznikne právo na poistné plnenie.

Keďže podľa článku 6 ods. 3 písm. d) poistných podmienok pojem úrazu okrem náhleho nečakaného a jednorazového pôsobenia vonkajších vplyvov rozšírený aj o udalosť nezávislú od vôle poisteného, ktorá poistenému spôsobila trvalé telesné poškodenie. Vzhľadom na uvedené priznala nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia z titulu poistenia dojednaného v tejto poistnej zmluvy. Pojem úrazu ako poistnej udalosti pri tejto poistnej zmluve je širší než je tomu pri poistnej zmluve 371 944.

Žalovaná s účinnosťou od 01.04.2010 uzavrela so žalobcom druhú poistnú zmluvu č. 371944, predmetom ktorej je Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, Osobitné poistné podmienky pre cestovné poistenie a ďalšie údaje podľa ustanovenia § 792a Občianskeho zákonníka, ktorými sa táto zmluva riadi. Predmetom sporu je nárok z tejto zmluvy a podľa článku 24 VPP-IŽP, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou PZ č. 371944 (PU č. 2010/947) je úraz definovaný nasledovne:

1. Úrazom sa rozumie telesné poškodenie alebo smrť, ktoré boli spôsobené nečakaným, náhlym, násilným a jednorazovým pôsobením vonkajších vplyvov.

2. Za úraz sa považuje aj detská obrna a meningoencefalítída prenosná kliešťami, a tiež tetanus a besnota spôsobená nákazou pri úraze.

Citoval súd článok 2 bod 1 VPP, lebo poistenie je právny vzťah, pri ktorom poistiteľ preberá na seba záväzok, že poistenému poskytne poistné plnenie za náhodnú udalosť, ktorá vznikla podľa dohodnutých podmienok a podľa článku 2 bod 15 VPP, poistnou udalosťou je skutočnosť dohodnutá v poistnej zmluve, ktorá nastala počas trvania poistenia, za ktorú poistiteľ poskytuje poistné plnenie, podľa článku 6 Osobitných poistných podmienok, úrazom sa rozumie telesné poškodenie alebo smrť, ktoré boli spôsobené nečakaným, náhlym a jednorazovým pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa článku 6 bodu 3, sa za úraz považujú aj udalosti nezávislé na vôli poškodeného, ktoré poistenému spôsobili trvalé telesné poškodenie alebo smrť.

Súd dôvodil, že dňa 23.12.2010 došlo v telocvični Základnej školy v Margecanoch, v priamej súvislosti s vykonávaním športovej aktivity žalobcu - pri hraní in door futbalu k poškodeniu zdravia a podľa predloženej prepúšťacej správy bol žalobca hospitalizovaný od 29.12.2011 do 3.1.2011 a podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. J 833204 bol schopný práce od 15.4.2011. Žalobca utrpel ruptúru pravej Achillovej šľachy a dňa 30.12.2010 podstúpil operačnú revíziu roztrhnutej Achillovej šľachy na oddelení úrazovej chirurgie Nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Žalobca vznik škodovej udalosti, oznámil žalovanej oznámením o úraze zo dňa 10.2.2011. Prílohu uvedeného oznámenia žalobcu tvorila zdravotná dokumentácia súvisiaca s uvedenou škodovou udalosťou.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom možno účinne eliminovať stav ohrozenia práva a neistoty navodený jednou zo strán v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným prijateľnejším, menej komplikovaným spôsobom, resp. sa uplatní v tých prípadoch, v ktorých účinnejšie než iné právne prostriedky, zodpovedá obsahu a povahe právneho vzťahu a jej prostredníctvom, možno dosiahnuť úpravu, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi.

Stotožnil sa preto žalobca s názorom žalovanej v tom, že právne určenie existencie faktu, že k poškodeniu zdravia žalobcu, z vecného, skutkového, právneho a medicínskeho hľadiska, nemohlo dôjsť inak, iným spôsobom, resp. iným dejom, ako úrazom - úrazovým dejom (v zmysle poistnej zmluvy a VPP ) , má zásadný právny význam pre samotné rozhodnutie súdu v otázke, či je tu objektívne dané právo žalobcu na výplatu poistného plnenia, resp. či žalovaná má povinnosť plniť z poistnej zmluvy.

Súd dôvodil, že pojem úraz je definovaný identicky a zhodne v oboch žalobcom uzatvorených poistných zmluvách so žalovanou a preto nesúhlasia s názorom žalovanej a s jej výkladom tohto pojmu v tom, že tento účelovo člení a rôznorodo aplikuje a používa v prípade žalobcu, raz na úraz v ponímaní všeobecnej definície úrazu ( bez nároku na poistné plnenie ) a druhý krát na úraz v ponímaní poistnej zmluvy a VPP, ( s nárokom žalobcu na poistné plnenie) . Logickým účelom takto zadefinovaného pojmu úraz - úrazový dej, je deklarovanie akéhokoľvek telesného poškodenia poisteného, ktoré nie je možné čo do rôznorodosti, druhu a neobmedzeného počtu telesných poškodení definovať konkrétne v poistnej zmluve, alebo vo VPP a keďže meritom a zároveň sporným medzi účastníkmi konania v danej právnej veci je, či k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v dôsledku úrazu - úrazového deja, s naplnením všetkých atribútov poistnej udalosti, alebo, ako tvrdí žalovaná len v dôsledku fyziologického zaťaženia končatiny žalobcu pri behu, bez nároku na náhradu poistného plnenia, neprislúcha žalovanej upierať žalobcovi právo na preukázanie relevantnosti žalobného návrhu a zároveň, z toho istého titulu aj na preukázanie nesprávnosti postupu žalovanej, prípadne určovať, aký dôkazný prostriedok má žalobca v konaní uplatniť, resp. ktorý dôkazný prostriedok je z pohľadu záujmu žalovanej akceptovateľný, alebo nie.

Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov na ktoré sa odvoláva a jeho účelom bolo súdu poukázať na objektívne zistený fakt, že k tak rozsiahlemu poškodeniu zdravia žalobcu ( uznávajúc, len z čírej nevedomosti žalobcu nevhodnú formuláciu opisu úrazu v oznámení o úraze ) , nemohlo dôjsť a skutočne ani nedošlo inak, než úrazovým dejom a že vzniknuté poškodenie zdravia žalobcu má z odborného medicínskeho hľadiska všetky atribúty úrazu. Žalovanej nič nebránilo, aby predložený znalecký posudok dala posúdiť iným znalcom, prípadne lekárom z daného odboru, ktorých ako špecialistov pri posudzovaní obdobných prípadov žalovaná využíva a rovnako tak žalovaná v prípade pochybností, ktoré vyčíta žalobcovi, mohla predvolať žalobcu k vyšetreniu u odborného lekára, s ktorým spolupracuje, prípadne ohľadne posúdenia poškodenia zdravia žalobcu zvolať odborné konzílium, ktoré by zodpovedalo na otázky kladené žalovanou.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter, prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom možno účinne eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty navodený jednou zo strán v právnom vzťahu. Uplatní sa v tých prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu a naliehavý právny záujem v zmysle cit. ustanovenia je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie, čo je v tomto prípade.

Citoval súd §§ 788 ods. 1 a § 797 ods.1, 2 OZ a konštatoval, že v zmysle cit. ustanovení poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorým sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť poistné plnenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe a ktorá je povinná platiť poistné - poistník. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (tzv. poistná udalosť) . Rozsah plnenia poistiteľa teda závisí od dohody a poistiteľ musí plniť až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Súčasťou poistnej zmluvy sú poistné podmienky a sú pre zmluvné strany záväzné. Poistná zmluva sa na ne odvoláva, sú k nej pripojené alebo musia byť pred uzavretím poistnej zmluvy poistníkovi oznámené. Význam poistných podmienok pre obsah poistného pomeru spočíva v tom, že obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) .

K úrazu a poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri hraní futbalu v telocvični. Žalobca utrpel poškodenie Achillovej šľachy a musel podstúpiť operáciu. Žalobca v Oznámení o úraze ako príčina vzniku úrazu uviedol, že pri futbale a normálnom pohybe smerom dopredu došlo k prudkej bolesti pravej nohy pod lýtkom a k opuchu, súčasne predložil záznam o ošetrení na traumatologickej ambulancii. Je zrejmé, že žalobca nedostatočne opísal príčinu úrazu. Na pojednávaní uviedol, že v zápale hry si neuvedomil, či v danom momente, keď došlo k úrazu došlo k zakliesneniu, zašliapnutiu alebo pristúpeniu nohy niektorým z protihráčov. Znalec uviedol, že k takémuto poškodeniu zdravia nemôže dôjsť pri chôdzi - bežnom pohybe, vzniká pri úraze. Vzhľadom na stanovisko znalca mal žalovaný prešetriť skutočný stav a nie iba vychádzať zo stručného popisu v oznámení o úraze. Súd mal za preukázané, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo náhodnou poistnou udalosťou - nečakaným a náhlym pôsobením vonkajších vplyvov, teda udalosti nezávislej na vôli poškodeného, ktoré žalobcovi spôsobili úraz, trvalé telesné poškodenie. Súd preto žalobe vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovanú, ktorá v konaní nemal úspech nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 581,34 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu 99,50 €, odmena za znalecký posudok 100,- € a trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle § 10 ods. 1 a §14 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 57,- €

2. písomné podanie na súd 57,- €

3. vyjadrenie 57,- €

4. účasť na pojednávaní dňa 19.1.2011 57,- €

Spolu 228,- €

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.

4 x 7,41 €, spolu 29,64 €

Cestovné osobným motorovým vozidlom podľa § 16 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z

Košice - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených km 160 km, spotreba 8,8 l/100 km, cena PHM 1,479 €/l, spolu 50,10 €

Náhrada straty času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z 19.1.2012 Košice - Spišská Nová Ves a späť, 6 polhodín, 74,10 € (6 x 12,35 €) a spolu 381,84, úhrnne 581,34 €.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, navrhla zmeniť rozsudok a žalobný návrh zamietnuť. V odvolaní namietala, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo súd svojimi dohadmi preklenul dôkaznú núdzu žalobcu, žalobca totiž v oznámení o úraze jednoznačne uviedol, že k poškodeniu jeho zdravia došlo pri futbale a normálnom pohybe smerom dopredu k prudkej bolesti pravej nohy pod lýtkom a k opuchu, až následne na pojednávaní účelovo zmenil svoje tvrdenie, lebo si neuvedomil, či v momente kedy došlo k úrazu došlo k zašliapnutiu, zakliesneniu alebo pristúpeniu nohy niektorým z protihráčov.

Okrem toho odôvodnila odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. d) , f) O.s.p., lebo na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení takého právneho vzťahu, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku. Určovacia žaloba má preventívny charakter, avšak opodstatnená je vtedy, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Preto v takýchto prípadoch nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe (vychádzal z komentovaného O.s.p. Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár, 1.vydanie, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 191) . V prípadoch keď požadované určenie má charakter prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, naliehavý právny záujem na tomto určení nie je daný. Okrem toho výrok napadnutého rozsudku nie je exekučným titulom. Ďalej namietala, že žalobca predložil spolu s návrhom aj znalecký posudok C.. K. W., znalca z odvetvia Úrazová chirurgia, ktorý uvádza a popisuje úraz v zmysle všeobecnej kvalifikácie

úrazu, ktorá za úraz považuje aj vykĺbenie končatín, natrhnutie alebo odtrhnutie častí končatín a svalov. Tento znalecký posudok nie je možné použiť a považovať v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p., lebo nebol v konaní o uplatnenom určení na základe uznesenia súdu. Úrazový dej zo dňa 10.2.2011, že v telocvični Základnej školy v Margecanoch pri futbale a normálnom pohybe smerom dopredu došlo k prudkej bolesti pravej nohy pod lýtkom a k opuchu, nie je úrazom dejom. Okrem toho poistná zmluva č. 371944 nezahŕňa riziko úrazu, vzniknutého vykĺbenie končatín ako aj natiahnutie šliach, prasknutie svalov . Žalovaná žiadala priznať trovy odvolacieho konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalobca potvrdiť rozsudok ako vecne správny, žalovaná nepreukázala odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., nesporným bolo, že žalovaná vo vzťahu k žalobcovi diametrálne odlišne vykladá pojem úrazu - úrazový dej a toto aj v neprospech žalobcu navodila, lebo stav objektívne danej právnej neistoty žalobcu pri uzatvorení poistno-právneho vzťahu je zároveň aj vzťahom objektívne daného reálneho ohrozenia právneho postavenia žalobcu. Žalovaná nepredložila jediný dôkaz, ktorým by spochybnila rozhodnutie súdu. Vinou žalovanej je navodený stav právnej neistoty s reálnou hrozbou ohrozenia postavenia žalobcu. Považovať preto z tohto titulu rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny, nemá oporu ani vecnú ani právnu. Na rozdiel od žalovanej, žalobca neponechal nič na náhodu a označil všetky dôkazy podľa § 120 ods. 1, žalovaná bola vyzvaná podľa § 120 ods. 4 O.s.p., aby predložila dôkazy, ale tak neurobila, ona disponovala celým spektrom listinných podkladov, doručených jej žalobcom a fakt, že nielen v procese šetrenia a likvidácie samotnej škodovej udalosti, ale aj v konaní pred prvostupňovým súdom sa týmito podkladmi nezaoberala, tieto neposudzovala a nepreverovala, nemôže spochybňovať preto rozsudok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho nemala ona žiadne návrhy na dokazovanie, aby oponovala tvrdeniam žalobcu. Žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní 66,32 € spolu.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok je treba potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je ich úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Napokon skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov, keď zistil logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti a dôkazy, ktoré predložili účastníci konania a z týchto skutočností neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov a nie je tu logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo i ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť) , bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) .

Aj Občiansky súdny poriadok vymedzuje v § 18 rovnosť účastníkov konania.

Podľa § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Predovšetkým na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vysvetlil, že podľa § 80 písm. c) O.s.p. určovacou žalobou, ktorá má predovšetkým preventívny charakter sa má poskytnúť ochrana právu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, neplatí tu ust. § 80 písm. b) O.s.p., ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu, ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie. (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/240/2006) .

Správne súd prvého stupňa aj vyhodnotil znalecký posudok podľa § 129 O.s.p. ako listinu, lebo dôkaz listinou vykonal aj na pojednávaní, konanom dňa 19.1.2012 (č.l. 75 spisu, druhá strana) . Znalecký posudok C.. W. bol prečítaný ako listinný dôkaz a nemožno ho považovať za znalecký posudok, vykonaný v tomto súdnom konaní v riešenej veci.

Pri námietke úrazového deja treba súhlasiť s názorom žalobcu, že pri zranení žalobca utrpel ruptúru pravej Achillovej šľachy , lebo došlo k takému úrazovému deju, že pohyb futbalistu in door (halový futbal) je takým náhlym a jednorazovým vonkajším vplyvom, keď protihráč pri hraní halového futbalu, pri behu a fyzickom kontakte protihráča žalobca pocítil pod lýtkom pravej nohy (išlo o prudký pohyb) náhlu bolesť; protihráč teda spôsobil žalobcovi totálnu subkutannú traumatickú ruptúru pravej Achillovej šľachy (podľa záveru znalca C.. W.) po prudkej bolesti následne bolo toto zranenie liečené operáciou a znalecký posudok zo dňa 12.5.2011 vypracovaný C.. W. poskytuje jednoznačný záver v súlade s ustálenou súdnou praxou. Podľa ustálenej súdnej praxe, keď Občiansky zákonník ani Zákonník práce, ani jeho vykonávacie predpisy nevymedzujú pojem úrazu (ako úrazového deja) , ale udávajú iba určité znaky. O úrazový dej môže ísť aj vtedy, keď došlo k náhlemu poškodeniu zdravia pri úkonoch síce každodenne vykonávaných, ale za nepriaznivých okolností alebo sa pohybuje v hranici obvyklej práce, alebo pohybu a organizmus nie je na tento pohyb prispôsobený. Súdna prax dôvodila, že rozhodujúcim kritériom, condicio sine qua non úrazu je toto účinkovanie vonkajších vplyvov tzv. úrazový dej a jeho identita, ktorým sa úraz líši od samostatného ochorenia. Pre skúmanie a preukázanie existencie tohto úrazového deja (úrazu v medicínskom slova zmysle) ako príčiny poškodenia zdravia predstavuje jednu zo základných podmienok vzniku nároku občana na odškodnenie úrazu, teda aj športového úrazu.

Achillova šľacha (podľa Vikipedie sport Clinic ) spája trojhlavý sval lýtka s pätovou kosťou (alcaneus) . Má významnú úlohu v koordinácii chôdze, Achillova šľacha je najväčšou a súčasne aj najzraniteľnejšou šľachou (môže dôjsť pri úraze aj k úplnému roztrhnutiu) .

V tejto súvislosti treba uviesť, že z hľadiska úrazovosti špeciálnu skupinu tvoria nárazoví športovci počas rekreačných hier, teda aj futbalu in door, ktorí bez tréningu, precenia svoje možnosti a achilovka nápor nevydrží a roztrhne sa (pozri aj Králik, M.: Několik poznámek k právní odpovědnosti sportovců za sportovní úrazy. Právní rozhledy, 14, 2006, č. 15 s. 539-548) .

Ide o skutkovú a odbornú otázku, ktorej posúdenie spadá výlučne do odboru lekárskej vedy.

Napokon možno ustáliť, že porušením zdravia sa rozumie aj poškodenie psychické. Za určitých podmienok možno uznať za úraz i náhle cievne príhody, avšak i v týchto prípadoch musí ísť o úrazový dej, teda o také poškodenie zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, kedy športový výkon presahuje hranice obvyklej športovej činnosti, zároveň aj tréningovej činnosti (napríklad registrovaný hráč basketbalového družstva, ktoré sa zachraňuje v súťaži, na tréningu, alebo pri zápase náhle pri vypätí všetkých síl utrpí úraz) pri týchto úrazoch zdanlivo chýba vonkajší faktor úrazového deja, lebo ide o jednorazové preťaženie pri plnení zvlášť ťažkých nárazových úloh. (rozhodnutie NS SR R48/96, R 9/84) .

S poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. za vyjadrenie k odvolaniu, ako aj účasť na odvolacom pojednávaní 6.9.2012, podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.č. 655/2004 Z.z. po 57 € (režijný paušál 2 x 7,63 €, § 16 ods. 3 cit. vyhl., 15,26 €) spolu 129,26 €, ktoré budú zaplatené na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Aj podľa rozhodnutia NS ČR 3Cdon/385/96 má povahu len listinného dôkazu taký znalecký posudok, ktorý bol v konaní predložený len účastníkom konania; písomný znalecký posudok spracovaný mimo konania podľa § 129 O.s.p. môže mať povahu len listinného dôkazu a nie dôkazu podľa § 127 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.