KSKE 5 Co 87/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108219480 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108219480.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa V.. N. C., bytom Y., H.. T. Č.. X, zast. JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi: BYTEX Slovensko, s.r.o., Palackého 14, Košice, zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 13C 161/2008 zo dňa 13.2.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 237,41 € na účet JUDr. Jána Husára, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím (doteraz nebolo rozhodnuté o týchto trovách) .

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi doručiť všetkým vlastníkom bytov na ul. H.. T. Č.. X Z. X v Y. písomné ospravedlnenie nasledovného znenia: BYTEX Slovensko, s.r.o. ospravedlňuje sa týmto V.. N. C. za to, že vo svojom liste z 6.5.2008 obvinil V.. N. C. z nevybavenia úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania na rekonštrukciu obytného domu na ulici H. T. X Z. X v Y. a z neoprávnenej fakturácie odmeny za sprostredkovanie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania na rekonštrukciu obytného domu na ulici Boženy Němcovej 2 a 4 v Košiciach. V skutočnosti V.. N. C. vybavil úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na rekonštrukciu obytného domu na ulici H. T. X Z. X v Y. a oprávnene si vyfakturoval odmenu za sprostredkovanie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania na rekonštrukciu obytného domu na ulici H. T. X Z. X D. Y.. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby bol odporca povinný strpieť v prípade, že odporca nedoručí ospravedlnenie všetkým vlastníkom bytov na ul. H.. T. Č.. X Z. X, aby písomné ospravedlnenie doručil všetkým vlastníkom na ul. H.. T. Č.. X Z. X navrhovateľ na trovy odporcu. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 200.000,- Sk, t.j. 6.638,78 EUR titulom nemajetkovej ujmy a návrh odôvodnil tým, že odporca na základe mandátnej zmluvy č. 23/2006 zabezpečoval správu bytového domu na ul. H.. T. Č.. X a X D. Y. pre mandanta Spoločenstvo vlastníkov bytov X. X Z. X na ul. H.. T. Č.. X D. Y.. Navrhovateľ je predsedom tohto spoločenstva, pričom spoločenstvo vypovedalo predmetnú mandátnu zmluvu odporcovi listom zo dňa 16.4.2008 z dôvodu, že odporca svojvoľne zmenil výšku zálohových predpisov v rozpore s uznesením zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov, ako aj z dôvodu ignorovania pokynov zhromaždenia vlastníkov bytov ako najvyššieho orgánu spoločenstva. Odporca zaslal spoločenstvu bytov X. X Z. X, ako aj všetkým vlastníkom bytov na ul. H.. T. Č.. X a 4

list zo dňa 6.5.2008, ktorý je reakciou na výpoveď mandátnej zmluvy. Na druhej strane tohto listu sa uvádza: Podľa názoru správcu ohrozenie ekonomickej stability bytového domu mohla spôsobiť skôr iná skutočnosť. Správca bytového domu na základe požiadavky a predloženej faktúry zo strany predsedu spoločenstva vlastníkov bytov preplatil pánovi Ing. N. C. z Vášho fondu opráv sumu v celkovej výške 239.600,- Sk za to, že sprostredkoval úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Ide o faktúru č. 03/2008 vystavenú dodávateľom V.. N. C., H.. T.Ě. X, Y., IČO: 43 606 865, v ktorej dodávateľ žiadal preplatiť jednorázovú odmenu vo výške 1 % zo získaných finančných prostriedkov ŠFRB.

Odporca poukázal na to, že v liste zo dňa 6.5.2008 je ďalej uvedené: sme presvedčení, že bez našej pomoci a nadštandardného úsilia pri spracovaní všetkých podkladov potrebných k predloženiu žiadosti na ŠFRB by pán predseda spoločenstva pravdepodobne nevybavil poskytnutý úver zo ŠFRB za čo si naša spoločnosť nevyfakturovala ani korunu. Táto predmetná časť listu má nepochybne povahu tzv. hodnotiaceho úsudku, pričom hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, nakoľko sú výrazom názoru toho, kto hodnotiaci úsudok predniesol na rozdiel od skutkových tvrdení, ktoré majú objektívnu povahu a ako také je možné ich pravdivosť overiť, k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa hodnotiacim úsudkom môže dôjsť iba pri splnení nasledovných podmienok: 1) hodnotiaci úsudok sa neopiera o pravdivé skutočnosti a z nich vychádzajúce závery, ktoré by ho odôvodňovali alebo 2) hodnotiaci úsudok síce vychádza z pravdivých skutočnosti, ale je neprimeraný obsahom alebo formou. Na to vykonal pre navrhovateľa, teda pre spoločenstvo vlastníkov bytov X. X Z. X prípravu podkladov pre získanie príspevku zo ŠFRB a to dopĺňanie evidenčného listu systémových porúch z evidencie vedenej odporcom, poskytovanie údajov databázy odporcu o tvorbe a čerpaní fondu opráv, veľkosti plôch jednotlivých bytov v dome, v počte osôb v dome, výške mesačných predpisov, úprava všetkých zostáv spoločnosti odporcu na hlavičku spoločenstva vlastníkov bytov X. na každej strane, podávanie žiadosti na daňový úrad, zdravotnú poisťovňu, sociálnu poisťovňu, okresný súd, krajský súd, vybratie listu vlastníctva a opis katastrálnej mapy na katastrálnom úrade, zabezpečovanie niektorých dodávateľských firiem do výberového konania na realizáciu obnovy bytového domu a podľa navrhovateľa, ktorý je predsedom spoločenstva vlastníkov bytov X., list zo dňa 6.5.2008, ktorý odporca rozoslal všetkým vlastníkov bytov na H.. T. Č.. X Z. X D. Y. bol urážlivý. Mal za to, že odporca ho opísal ako podvodníka, ktorý pripravil vlastníkov bytov o vyše 200.000,- Sk. Reakciou na tento list bolo to, že niektorí ľudia prestali chodiť na radu spoločenstva, priateľské vzťahy, ktoré mali medzi sebou vlastníci bytov s ním sa vytratili. Poskytnutie odmeny vo výške 1 % z poskytnutého príspevku zo ŠFRB bolo jednohlasne odsúhlasené na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 19.3.2008. Navrhovateľ nepopieral, že odmena vo výške 239.600,- Sk mu bola vyplatená odporcom z fondu opráv a údržby Spoločenstva vlastníkov bytov X. X Z. X D. Y..

Navrhovateľ poukázal na to, že na zhromaždení vlastníkov bytov X. X Z. X D. Y. dňa 15.7. 2008 viacerí vlastníci vystúpili proti nemu, pretože boli u odporcu alebo telefonovali odporcovi a dostávali mylné informácie o tom, že on vedie spoločenstvo do finančnej krízy. Navrhovateľ poukázal na to, že vlastníkom bytov vysvetlil pravdu, že tvrdenia odporcu nie sú pravdivé a obhájil sa pred vlastníkmi bytov tým, že im oznámil vedenie súdneho konania proti odporcovi.

Súd konštatoval, že aj odporca sa podieľal na kompletizácii žiadosti o poskytnutie príspevku zo ŠFRB pre Spoločenstvo vlastníkov bytov, predložil príkaznú zmluvu, ktorú uzavrel dňa 2.12.2007 s K. R., v ktorej sa K. R. ako príkazník zaviazala pre príkazcu, teda odporcu zabezpečiť prípravu materiálov potrebných k podaniu žiadosti o finančnú podporu zo ŠFRB pre bytový dom na ul. H.. T. X Z. X D. Y.. Za túto činnosť bola K. R. dohodnutá odmena vo výške 20.000,- Sk, ktorú jej mal vyplatiť odporca, a z výpovede štatutárneho zástupcu odporcu V.. I. Š. zistil, že list zo dňa 6.5.2008, ktorý zaslal všetkým vlastníkom bytov na ul. H.. T. X Z. X D. Y., bol vlastne reakciou na výpoveď z mandátnej zmluvy, ktorú dalo odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov X. X Z. X D. Y.. Podľa odporcu vo výpovedi z mandátnej zmluvy boli uvedené nepravdivé informácie a preto chcel odporca upozorniť vlastníkov bytov na pravdivé skutočnosti o výške odmeny vyplatenej navrhovateľovi a toto právo mali vedieť aj tí, ktorí neboli ako vlastníci bytov prítomní na schôdzi, kde sa rozhodovalo o odmene pre navrhovateľa. Štatutárny zástupca odporcu poukázal na to, že navrhovateľovi poskytovali údaje z účtov, viedli fond opráv, tvorby predpisu, dávali rôzne potvrdenia z rôznych úradov, aj keď niektoré neboli správne, pretože každý mesiac dochádzalo k zmenám v podkladoch potrebných pre podanie žiadosti. Navrhovateľovi poskytli údaje o čerpaní fondu opráv, plochy bytov v dome, viedli účtovnú evidenciu, pričom evidenčný list systém porúch vypracovali

v spolupráci s V.. H.. Ďalej uviedol štatutárny zástupca odporcu, že konkretizáciu prác, ktoré poskytli navrhovateľovi pre získanie príspevku zo ŠFRB neuviedli v liste zo dňa 6.5.2008, odporca vyslovoval iba svoj názor, že bez ich pomoci by navrhovateľ pravdepodobne nebol vybavil tento príspevok.

Dokazovaním zistil, že svedkyňa F. N. vypracovala na základe požiadavky navrhovateľa ako predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov dodatok ku spoločenskej zmluve, bolo potrebné zosúladiť spoločenskú zmluvu, ktorú malo Spoločenstvo vlastníkov bytov X. X Z. X s novelou zákona č. 182/1993 Z.z. Dodatok ku spoločenskej zmluve, ktorý vypracovala menovaná svedkyňa, bol súčasťou tak žiadosti o dotáciu, ako aj k žiadosti o poskytnutie príspevku zo ŠFRB. Uviedla, že bez pomoci odporcu (ktorý vykonáva ako správca administratívne činnosti) , by poskytnutie príspevku zo ŠFRB pre Spoločenstvo vlastníkov bytov X. X Z. X D. Y. nebolo možné, svedkyňa uviedla, že povinnosťou správcu je oznámiť vlastníkom bytov výšku vyplatenej odmeny, v danom prípade napr. navrhovateľovi a táto povinnosť správcovi vyplýva priamo zo zákona a že svedkyňa K. R. potvrdila, že uzavrela s odporcom príkaznú zmluvu dňa 2.12.2007, pričom išlo o administratívne práce, ktoré súviseli s prípravou zmlúv a dokladov pre získanie príspevku zo ŠFRB pre spoločenstvo, kde bol predsedom navrhovateľ.

Súd citoval ust. §§ 11, 13 ods. 1,2 OZ a dôvodil, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledovnými Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je teda konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť. Oprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze kritiky vecnej (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a ak je primeraná obsahom i formou.

Súd dôvodil, že odporca listom zo dňa 6.5.2008 nezasiahol neoprávnene do osobnostných práv navrhovateľa chránených vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na druhej strane v prvom odseku napadnutého listu odporca pravdivo informoval vlastníkov bytov na ul. H.. T. X Z. X D. Y. o vyplatení finančnej odmeny navrhovateľovi vo výške 239.600,- Sk na základe ním predloženej faktúry a to za sprostredkovanie úveru zo ŠFRB pre Spoločenstvo vlastníkov bytov X. X Z. X v Y.. Ide o pravdivé skutkové tvrdenie odporcu, ktorým v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Sám navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že došlo k vyplateniu takejto odmeny. V druhej časti tohto odseku vyjadril odporca svoj hodnotiaci úsudok a to najmä použitím slov že bez pomoci odporcu a jeho nadštandardného úsilia pri spracovaní všetkých podkladov k predloženiu žiadosti na ŠFRB by navrhovateľ pravdepodobne nevybavil poskytnutý úver . Týmto listom odporca reagoval na výpoveď mandátnej zmluvy uzavretej medzi ním a Spoločenstvom vlastníkov bytov X. X Z. X D. Y.. Uvedený hodnotiaci úsudok podľa názoru súdu nebol urobený v neprimeranej forme, ani neprimeraným spôsobom. Navrhovateľovi nič nebránilo vysvetliť pred vlastníkmi bytov, ktorí patria do Spoločenstva vlastníkov bytov X. X Z. X D. Y., na zhromaždení dňa 15.7.2008 svoj podiel na získaní príspevku zo ŠFRB predložením rôznych dokladov a vysvetlením svojej práce pre získanie tohto príspevku a tak vyvrátiť prípadné pochybnosti o tom, že on sa nepričinil o získanie úveru zo ŠFRB. Navrhovateľ nepreukázal v konaní, že odporca podsunul čitateľom listu zo dňa 6.5.2008 myšlienku, že on nevybavil úver zo ŠFRB, nepreukázal, že v nich vzbudil podozrenie, že navrhovateľ spáchal trestný čin podvodu v dôsledku neoprávnene vyplatenej odmeny. Odporca netvrdil, že navrhovateľ si neoprávnene vyfakturoval odmenu, iba vyslovil názor, že bez jeho pomoci by navrhovateľ pravdepodobne nevybavil úver zo ŠFRB. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd považoval návrh navrhovateľa za bezdôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

V podanom odvolaní navrhol navrhovateľ podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu na ospravedlnenie zo strany odporcu vyhovieť, ako aj zaplatiť nemajetkovú ujmu. V odvolaní namietal, že z vyjadrení štatutárneho zástupcu odporcu vyplývali rôzne varianty vysvetlenia, že nevybavenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania bez pomoci odporcu spočívalo v množstve činností uskutočnených odporcom, že informácie o tvorbe a čerpaní fondu opráv vo veľkosti dvoch bytov neboli konkretizované v spornom liste odporcu zo 6.5.2008, a teda čitateľ nemal k dispozícii všetky špecifikované dôvody a informácie, a preto uvedený hodnotiaci úsudok (o tom, že bez jeho pomoci by on predmetný úver nevybavil) v liste neuviedol, skutočnosti, z ktorých mal vychádzať neoznačil, ale ich označil až v priebehu súdneho konania, adresát listu potom nemal možnosť vytvoriť si predstavu o závere odporcu, a preto je rozsudok nesprávny. Nebol vypočutý v konaní ani Ing. Varga, a to zavinením odporcu, bez konkretizácie činnosti, ktoré mal odporca poskytnúť pre získanie úveru zo ŠFRB, nemohol čitateľ listu zistiť, z akých faktov, či už pravdivých alebo nepravdivých vychádza hodnotiaci úsudok odporcu. Súd aj napriek svedeckým výpovediam (napr. Č.j, ako aj Š.) bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní ustálil, že nepreukázal, aby odporca svojím listom zo 6.5.2008 podsunul jeho čitateľom myšlienku, že on nevybavil predmetný úver (resp. že si neoprávnene vyfaktúroval odmenu za vybavenie úveru) . Túto skutočnosť však navrhovateľ nikdy nespochybňoval. Tento fakt o výške vyplatenia odmeny v liste odporcu je pravdivá. Okamžite čitateľovi listu uviedol, či aj zvýrazneným písmom slova 239.600,-Sk a nevybavil . Potom odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a v rozpore s článkom 46 od. 1 Ústavy SR, ktorý v sebe zahŕňa aj právo na patričné odôvodnenie rozhodnutí súdov. V ďalšej časti odvolania rozoberá odvolateľ list, ktorý bol zaslaný a čo štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní 28.4.2010 pred súdom prvého stupňa uviedol. V inkriminovanom liste odporca odvodzoval neoprávnenosť jeho odmeny zo skutočnosti, že k získaniu úveru zo ŠFRB by nedošlo bez pričinenia odporcu, z vyjadrení odporcu vrámci jeho účastníckeho výsluchu vyplývajú aj ďalšie, t.j. iné dôvody, pre ktoré s jeho odmenou nesúhlasí, resp. ju považuje za neoprávnenú.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odporca potvrdiť rozsudok ako vecne správny (to isté navrhol aj na odvolacom pojednávaní) , žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

Vo vyjadrení nesúhlasil s tvrdením, aby rozsudok nebol správny, nezrozumiteľný a aby súd nezistil skutkový stav, naopak, prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a uplatnený odvolací dôvod nie je daný vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré nie sú v rozpore so skutkovými zisteniami. Aj právne posúdenie súdu prvého stupňa je správne, navrhovateľ nepoprel, že vlastníci bytov vedeli o výplate odmeny z prostriedkov fondu prevádzky a údržby v jeho prospech vo výške 239.600,-Sk, odporca neoznámil túto skutočnosť a podľa stabilnej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok NS ČR sp.zn. Cdo 1851/98 a Sborník stanovisek vydané NS ČSSR Praha 1980, arr. 195-196, Rozsudok NS ČR 30 Cdo 608/2007, ako aj Rozsudok 30 Cdo 1526/2004) k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti nemôže dôjsť uvedením pravdivých informácií, preto existuje iba kritika vecná a nevecná a išlo o kritiku, avšak nedošlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Bez úsilia odporcu pri spracovaní podkladov potrebných v predloženej žiadosti na ŠFRB by navrhovateľ pravdepodobne nevybavil poskytnutý úver zo ŠFRB, za čo si odporca nevyfaktúroval ani korunu, t.j. subjektívny názor odporcu, za ktorý si stojí dodnes. Okrem toho podľa ustálenej súdnej praxe (tak rozsudok KS v Banskej Bystrici 10 Co 21/1967, ako aj ďalšie rozhodnutia NS ČR) , kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze kritiky vecnej a ak je primeraná obsahom a formou. Odporca v rámci uvedenej časti listu iba vyslovil hodnotiaci úsudok o skutočnosti, že bez neho by úver poskytnutý nebol pravdepodobne vybavený, k čomu ho oprávňovali odporcom vykonávané úkony, v tejto súvislosti vymenoval údaje z databázy odporcov : tvorba čerpania fondov opráv, veľkosti plôch jednotlivých bytov v dome, počet osôb v dome a pod. Uvedené údaje mal odporca bez akýchkoľvek pochybností jasné. Okrem toho orgány verejnej správy o vydaní potvrdenia, ktoré vyžaduje ŠFRB ako prílohu k žiadosti k poskytnutiu úveru oni podávali a to:

a/ na daňový úrad

b/ za zdravotnú poisťovňu,

c/ sociálnu poisťovňu

d/ okresný a krajský súd.

Tieto potvrdenia sa vyžadujú z dôvodu preukázania neexistencie záväzkov voči uvedeným inštitúciám a na preukázanie neexistencie, konkurzného, prípadne exekučného konania. Preto na základe týchto činností zo strany odporcu nešlo o nepravdivé tvrdenia, ale o uvedenie pravdivých skutočností v predmetnom liste. Ak navrhovateľ nevedel, že v uvedenom liste nebolo uvedené, aký rozsah činnosti vykonával navrhovateľ v súvislosti s vybavením úveru ŠFRB, ak je potrebné uviesť, že navrhovateľ v skompletizovanej forme prevzal vyššie uvedené podklady od odporcu, lebo ich bolo potrebné podať na Miestny úrad mestskej časti Košice-Staré mesto. Osobné cesty navrhovateľa do Bratislavy za ministrom výstavby a životného prostredia alebo za riaditeľom ŠFRB, nie sú pre vybavenie úveru zo ŠFRB potrebné.

Odvolací súd postupom podľa § 212 ods.1,3 O. s. p. preskúmal rozsudok a zistil, že sú podmienky na potvrdenie rozsudku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo súd správne vec právne posúdil a dôvody rozsudku súdu prvého stupňa sú presvedčivé a odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacie dôvody síce odvolateľ pomenoval, ale podľa obsahu odvolania ide o dva odvolacie dôvody, podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., keď sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) . O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

V prejednávanej veci odporcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný, lebo súd správne použil právny predpis a vyložil ho a na daný skutkový stav a správne ten aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť) , bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Napokon odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že pravdivé skutkové zistenia odporcu boli preukázané v kritickom liste a v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, lebo sám on vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa potvrdil, že došlo k vyplateniu takejto odmeny. Odporca listom reagoval na výpoveď mandátnej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločenstvom vlastníkov bytov X. X-X D. Y. že bez pomoci odporcu a jeho nadštandardného úsilia pri spracovaní všetkých podkladov predložením žiadosti na ŠFRB by navrhovateľ pravdepodobne nevybavil poskytnutý úver , keď vyjadril odporca svoj hodnotiaci úsudok, avšak tento aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol vykonaný v neprimeranej forme, ani neprimeraným spôsobom, toto navrhovateľ mohol a mal vysvetliť pred vlastníkmi bytov, ktorí patria do Spoločenstva vlastníkov bytov X. X-X D. Y. na zhromaždení dňa 15.7.2008. Okrem toho správne postupoval súd prvého stupňa, že už ďalších svedkov ako nepotrebných nevypočul, aj keď ich navrhol navrhovateľ.

Potom správne postupoval súd prvého stupňa, že už vyhodnotil dokazovanie podľa § 132 O.s.p.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že zásah do ochrany osobností sa deje v dvoch zložkách osobnosti a dobrej povesti navrhovateľa, ktorý bezprostredne súvisí s porušením chráneného základného práva, avšak v riešenej veci nebolo možné návrhu vyhovieť, neexistovala ani príčinná súvislosť medzi zásahom a dobrou povesťou navrhovateľa, pretože k žiadnemu zásahu ani nedošlo, v riešenom spore u navrhovateľa nešlo ani o prípustnú alebo neprípustnú kritiku, lebo odporca vychádzal z reálnych a pravdivých podkladov.

Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho predmetom (tzv. petitom žaloby) a základom (t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený) . Občiansky zákonník v § 13 vymedzuje pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby prijatie prostriedkov občianskoprávnej ochrany, žalobu zdržovaciu, odstraňovaciu a žalobu satisfakčnú. V riešenej veci však žalobe nebolo možné vyhovieť a rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za zákonné a správne pri zamietnutí žaloby.

Odvolací súd tu poukazuje aj na článok 10 ods. 1 prvá, druhá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného oznámením č. 209/1992 Zb. a č. 102/1992 Zb., so zreteľom na článok 19 ods. 1 Ústavy SR zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a súhlasí v celom rozsahu s dôvodmi uvedenými v rozsudku.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a zásadu úspechu vo veci, priznal zástupcovi odporcu odmenu za dva úkony právnej služby, vyjadrenie

k odvolaniu a účasť na pojednávaní 16.10.2012, jeden úkon podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 91,29 € + 2 x režijný paušál 7,63 € podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal (ak táto vyhláška neustanovuje inak) .

So zreteľom na § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 a § 14f o daň z pridanej hodnoty, hodnota sporu je 2.000 €, 20% DPH predstavuje 39,57 €, úhrnne bolo priznaných zástupcovi navrhovateľa 237,41 €.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.