KSKE 5 CoE 32/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806206235 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806206235.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému Ľ. Š., S. XX, o vykonanie exekúcie pre 439,49 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 11Er/507/2006-24 z 23.9.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnená nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorský úrad Košice, Košice, Moyzesova 34 (ďalej len exekútor) trovy exekúcie 71,99 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnená sa návrhom zo 17.9.2006, doručeným exekútorovi 9.10.2006, domáhala vykonania exekúcie voči povinnému pre uspokojenie peňažnej pohľadávky 439,49 € s prísl., vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku SR 1611/06 z 1.6.2006 Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., právoplatného 11.7.2006 a vykonateľného 14.7.2006 (ďalej len Rozsudok) , že poverením č.5808 010405* z 27.10.2006 poveril exekútora na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenej 439,49 € s prísl. a trovy exekúcie, že podaním z 12.11.2010, doručeným mu 22.11.2010, exekútor dal podnet na čiastočné zastavenie exekúcie na základe § 57 ods.2,4 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) , nakoľko nadobudol pochybnosti v časti nárokov oprávnenej na úroky, poplatky a náklady zahrnuté v exekučnom titule (ďalej len titul) - Rozsudku, ktoré mali byť vyjadrené v ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) v zmluve o spotrebiteľskom úvere a, že vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia je vedená na podklade titulu, ktorým je Rozsudok, aj bez návrhu skúmal, či nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z § 103,§ 251 ods.4 O. s. p.,§ 41 ods.1,2 písm. d) EP,§ 44 ods.1 a § 45 ods.2 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o rozhodcovskom konaní) , ktorých znenie citoval, po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a titulu, ich súladu, resp. rozporu so zák., vyzval v záujme zabezpečenia úplných podkladov potrebných pre správne a dôsledné posúdenie predmetnej exekučnej veci Stály rozhodcovský súd, poukazujúc pritom na znenie § 45 ods.1 písm. b,c) zák. o rozhodcovskom konaní v relevantnom znení, na predloženie rozhodcovského spisu, ktorý mu bol následne aj doručený a tak, z pripojených dôkazov, najmä z Rozsudku, Zmluvy o úvere (ďalej len Zmluva) a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) , zistil, že medzi účastníkmi bola 11.7.2005 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 331,94 € a povinný mal vrátiť 653,26 € a, že zo Zmluvy nevyplýva, aké boli dohodnuté úroky a nie je uvedený údaj o RPMN. Citoval znenie bodu 17. VPPÚ a poznamenal, že nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnená podala podľa uvedeného bodu, na rozhodcovskom súde

žalobu. Ďalej, citujúc znenie § 52,§ 53 a § 54 O. z. (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy) , uzavrel, že je nesporné, že Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, že Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a n. O. z., že ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, že zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnená (dodávateľ) , ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, na druhej strane tohto zmluvného vzťahu figuruje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Považoval za preukázané, že povinný má v danom vzťahu, vzniknutom z uzavretej Zmluvy, postavenie spotrebiteľa a že prípadná klauzula o aplikácii Obch. zák. alebo označenie Zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obch. zák. teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ust. O. z. o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj § 52 a n., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zdôraznil, že pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnená) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ust. zák. o spotrebiteľskom úvere tým, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani tým, že v zmluve neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje, že aj za použitia všeobecného interpretačného § 54 O. z., týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba - podľa jeho názoru - dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v Zmluve a Obch. zák.) , čiže veriteľa (oprávnenú) , že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v O. z. pomenovaná) , ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä O. z., ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu slabšej zmluvnej strany, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú O. z. zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, existujúcu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, že návrh spotrebiteľskej Zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah VPPÚ, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej Zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ust., spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, že značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy, že vzhľadom na obsah § 53 ods.4 O. z. je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával, že ochrana, poskytovaná O. z. spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, obsahujúcu nekalú podmienku, aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený od ich uplatnenia z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo, avšak neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy, že O. z. v § 53 ods.4 obsahuje demonštratívny výpočet ust. v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky, že cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Poukázal na to, že praktickým dôsledkom ust. o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. VPPÚ je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ust., avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ust. dodržané nebolo, teda zák. obchádza (in fraudem legis) a že uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených (nielen) uňho, kde exekúcie s totožnou oprávnenou sú vykonávané na základe titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods.1

O. z. a je v súlade s jeho ods.4 absolútne neplatná a keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zák. a dobrým mravom, titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Na základe uvedených skutočností a § 57 ods.2 a § 58 ods.1 EP (ich znenie citoval) mal za to, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v súlade s cit. § 57 ods.2 EP a § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní, na ktoré prihliada ex offo, teda aj bez návrhu, lebo titul, Rozsudok, zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Ďalej uviedol, že exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 91,91 € a to podľa § 14 ods.1 písm. a) ,ods.2 vyhl.č.288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len vyhl.) 3 x 6,64 € + daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie 30 min., za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva 35 min. a za spracovanie upov. o začatí exekúcie - zál. právo 35 min., podľa § 14 ods.1,písm. b) ,ods.3 a § 15 vyhl. 3,32 € + DPH za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a 6,64 € + DPH za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x, podľa § 22 ods.1,§ 23 ods.1 vyhl. - poštovné 4,38 €, náhrada za použitie mot. vozidla služobná cesta 19.8.2010 47,71 € a náhrada za strata času: - 0,66 € x 6 polhodín x 1 - 2 pracovník 3,96 €, spolu 91,91 €. Citujúc znenie § 196,§ 199 a § 200 ods.1 EP,§ 27a,§ 14,§ 15 ods.1,§ 22 ods.1,§ 23 ods.1 a § 25 vyhl., na základe uvedeného priznal exekútorovi 1.Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu [§ 14 ods.1 písm. a) ,ods.2 vyhl.] za spracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností z 2.2.2010 spolu 35 min. 6,64 €,2. Paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti [§ 14 ods.1 písm. b) ,ods.3,§ 15 vyhl.] za - získanie poverenia na vykonanie exekúcie a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie z 18.1.2007 2 x po 3,32 €, spolu 6,64 €, 20 % DPH 2,66 €, poštovné 4,38 €, cestovné náhrady - 19.8.2010 cesta z Košíc do Kobeliarova a späť 47,71 € a strata času - 19.8.2010 cesta z Košíc do Kobeliarova a späť = 6 polhodín - 6 x 0,66 € 3,96 €, odmena a hotové výdavky spolu 71,99 €. Odmenu uplatnenú exekútorom ako prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie , mu nepriznal, nakoľko túto činnosť považoval za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je v súlade s § 25 vyhl. zahrnutá v jeho odmene. Ďalej mu nepriznal spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie , pretože nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou, lebo v opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Považoval za nesporné, že napr. k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, avšak získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o jeho udelenie na súd, a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je vyhl. ustanovená paušálna odmena a dospel k záveru, že iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie. Pokiaľ exekútor v návrhu na priznanie trov exekúcie žiadal priznať podľa § 14 ods.3 a § 15 vyhl. odmenu určenú paušálnou sumou za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x 3,32 €, uviedol, že vzhľadom k tomu, že odmena určená paušálnou sumou za tento úkon je 3,32 € a zahŕňa doručenie predmetného upovedomenia tak oprávnenému, povinnému ako aj iným osobám, priznal mu za tento úkon odmenu vo vyhl. stanovenej výške, t.j. 3,32 €. Uviedol ďalej, že exekútor vykonal 19.8.2010 služobnú cestu za povinným do obce Kobeliarovo 98, vzdialenej 184 km od sídla exekútora, že o uvedenej služobnej ceste sa v exekučnom spise nachádza úradný záznam, že predmetná služobná cesta bola vykonaná pracovníkom exekútora JUDr. Hercegom na osobnom motorovom vozidle Renault Kagoo, ŠPZ: KE150DY a, že paušálna náhrada bola vyčíslená sumou 33,672 € a spotreba benzínu sumou 14,04 €, spolu 47,71 €. Uzavrel, že cestovnú náhradu v predmetnom prípade tvorí súčet základnej náhrady za každý kilometer jazdy 33,672 € a náhrady za spotrebované pohonné látky 14,04 €, t. j. celkom 47,71 €, že základná náhrada za 184 km × 0,183 € (1 km) je 33,672 € a náhrada za spotrebované pohonné látky pri osobnom motorovom vozidle so spotrebou 7 l/100 km, t. j. 0,07 l/km × 184 km × 1,09 €/l benzínu tvorí 14,04 €. Na základe uvedených skutočností považoval vykonanie služobnej cesty 19.8.2010, smerujúcej k zisteniu majetku povinného za dostatočne dôvodné, preukázané a účelné, teda v súlade s EP a vyhl. a uvedenú cestovnú náhradu priznal. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.1 EP (jeho znenie tiež citoval) tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať.

Oprávnená na základe výroku uznesenia a doteraz súdom vykonaného dokazovania podala mu proti neprípustnosti exekúcii a jej zastaveniu včas odvolanie. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o tom, že uzavretá Zmluva medzi ňou a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje

RPMN, uviedla, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a n. Obch. zák., že tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy (podľa § 23a ods.1 zák.č.634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy) , avšak uvedenú Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy, teda k 11.7.2005; uviedla, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch, účinného k 11.7.2005) , že v definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zák.č.568/07 Z. z., pričom táto novela nadobudla účinnosť až 1.1.2008, preto - podľa jej názoru -, uvedenú Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase jej uzatvorenia, že rovnaký právny názor zaujal, napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní 43Cob/271/09 a 43Cob/224/08, ako aj Krajský súd v Žiline v konaní 20/ Cob406/06, navyše smernica č.93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku do O. z., implementovaná zák.č.150/04 Z. z. (uviedla spôsob, ako boli v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy definované podľa predmetných ust. O. z. spotrebiteľské zmluvy) , že z uvedeného znenia jasne vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy boli požadované iba zmluvy uzatvárané podľa O. z., teda zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v O. z., nakoľko zmluva vznikla podľa Obch. zák. (rozsudok KS Nitra 26Cob/147/2008 z 26.2.2009) . podotkla, že je pravdou, že znenie § 52 ods.1 O. z. bolo od 1.1.2008 rozšírené aj o zmluvy priamo v O. z. neupravené, ale nakoľko Zmluva bola uzavretá 11.7.2005, nemožno na ňu použiť uvedenú právnu úpravu, takže z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetná Zmluva uzatvorená medzi ňou a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedla, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nejde o spotrebiteľa, že aj keby bol súd i naďalej názoru, že sa jedná o spotrebiteľa, je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania (už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní) , že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá § 53 ods.4 písm. r) O. z. (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008,č.4,s.616 a n.) , že v danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v Zmluve vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa zák. o rozhodcovskom konaní) alebo konanie pred všeobecným súdom (podľa O. s. p.) , preto sa nemožno stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu, že prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pritom je zrejmé, že z § 53 ods.4 písm. r) O. z. v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť a toto ust. navyše vôbec (ako to už vyplýva aj z cit. odbornej literatúry) neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán) a, že je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Považovala za potrebné zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice (č.93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu, avšak v danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zák. o rozhodcovskom konaní. Na záver uviedla, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania z jej strany zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď (možnosť vyjadriť sa k podanému jej návrhu) , na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal Rozsudok, že vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka, že všetky podania sú na Stály rozhodcovský súd doručované prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je zachovaný, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo sídla a, že z uvedeného jasne vyplýva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska/sídla, nemá žiaden

vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Záverom poukázala na to, že v tomto prípade (či titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie) súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, že dikcia zák. obsiahnutá v § 44 ods. 2 EP stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a titul, že poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo titulom so zák., v opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. K otázke udeleného poverenia uviedla, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie z jej strany, exekútor požiadal súd o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a Rozsudku, ako titulu, udelené 27.10.2006 pod č.5808 010405, že z uvedeného vyplýva, že Rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, súd však v tomto konaní uznal titul za súladný, a preto následne udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené nesúhlasila s výrokom, ktorým ju konajúci súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Na základe uvedených skutočností žiadala, po vykonanom dokazovaní, uznesenie v zmysle § 221 O. s. p. zrušiť.

Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že plne súhlasí s právnym názorom súdu a navrhol potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu a odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania [§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, pretože sa v ňom spomínajú skutočnosti, o ktorých sa súd vôbec nezmieňuje (neprípustnosť exekúcie, neprimeraná vzdialenosť rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa) a ostatné skutočnosti sa netykajú dôvodov, pre ktoré bola exekúcia zastavená.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a povinný a exekútor žiadne trovy neuplatnili.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.