KSKE 5 CoE 36/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608208978 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608208978.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného W. G. L. Z. P. L., L., Š. X, N.: XX XXX XXX, proti povinnému Ivanovi Dunkovi, Richnava 324, o vykonanie exekúcie pre 66,38 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 14Er/290/2008-14 z 23.1.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Prešov, Konštantínova 13, IČO: 37 787 691 (ďalej len exekútor) trovy exekúcie 56,06 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia č.5810 025364 z 10.7.2008 exekútor začal exekúciu proti povinnému a, že 30.12.2011 mu predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z § 57 ods.1 písm. h) a § 58 ods.1 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) , ktorých znenie citoval, z exekútorského spisu mal preukázané, že povinný nevlastní majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, preto exekúciu zastavil. Ďalej, citujúc znenie § 203 ods.2 EP, uviedol, že preskúmal vyúčtovanie exekútora podľa vyhl.č.288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie 56,06 €, pozostávajúce z odmeny podľa § 15 ods.1 vyhl. 36,52 € za 11 úkonov po 3,32 € (získanie poverenia, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, zistenie údajov z Daňového úradu, Obecného úradu Richnava, Dopravného inšpektorátu, Sociálnej poisťovne 2, ÚPSaR SNV 2 x, Obvodného úradu - živnost. registra, Zdravotnej poisťovne Dôvera) . Odmenu za osobné zisťovanie majetku nepriznal, pretože vykonanie cesty v exekútorskom spise nie je žiadnym spôsobom preukázané, a navyše exekútor nežiadal priznať ani náhradu hotového výdavku s vykonaním tohto úkonu spojeného - cestovného. Taktiež nepriznal odmenu za ďalšie preverovania (4 x) , pretože exekútor tieto žiadnym spôsobom vo vyúčtovaní trov exekúcie nešpecifikoval. Podľa § 22 vyhl. priznal náhradu hotových výdavkov 10,20 € (poštovné) , spolu trovy exekúcie 46,72 € plus DPH 9,34 €, t. j. 56,06 €.

Oprávnený v zák. stanovenej lehote podal odvolanie proti zastaveniu exekúcie, ako aj vyčísleným trovám exekúcie. Uviedol, že sa domnieva, že na zastavenie exekúcie tu je iný dôvod, ako ten, ktorý uvádza súd. Poukázal na to, že exekútor svojím konaním opomenul podstatnú skutočnosť, a to zánik nároku na vykonanie exekúcie. Citujúc znenie § 88 ods.1 zák.č.372/90 Zb. (účinného do 31.8.2008) tvrdil, že 4.9.2009 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul (ďalej len titul) č.bloku:AA2172431 z 18.8.2006 nadobudol vykonateľnosť 4.9.2006. Bol toho názoru, že úkony vykonané exekútorským úradom po lehote 4.9.2009 sú právne neúčinné, pretože týmto dňom zanikol nárok na vykonanie exekúcie a exekútor pochybil v tom, že pokračoval v exekúcii aj vtedy, keď došlo k

zániku nároku na vykonanie exekúcie t. zn., že mu nepatria trovy, ktoré mu týmto vznikli, lebo na uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie správnych rozhodnutí musí prihliadať z úradnej povinnosti, že exekúcia mala byť zastavená už v r.2009 na podnet exekútora z dôvodu preklúzie a, že exekútor nepostupoval v súlade s EP, preto nezavinil, že došlo k zastaveniu exekúcie. Napokon, citujúc znenie § 203 ods.1 EP, uviedol, že vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o prekluzívnu lehotu, na uplynutie ktorej exekútor musí prihliadať z úradnej povinnosti, bolo by proti základnej myšlienke zák., keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zák. na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní, zaviazal k náhrade trov jeho (oprávneného) , ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú (66,39 €) , ale by dokonca znášal aj náhradu trov exekútora (56,06 €) a, že tým kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, je povinný. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že v danom prípade ide o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP (jeho znenie tiež citoval) a v zmysle uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu navrhol ho zamietnuť. Súhlasil s tvrdením oprávneného, že predmetné exekučného konanie malo byť zastavené z dôvodu uplynutia 3 ročnej prekluzívnej lehoty, avšak nesúhlasil s tvrdením, že nezavinil zastavenie exekúcie. Uviedol, že pri každom zastavení exekúcie musí súd ad hoc posudzovať, či dôvod pre ktorý exekúciu zastavil napĺňa znaky zavinenia oprávneného alebo nie a, že z jednotlivých zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie možno pripisovať zavinenie oprávnenému, napr. vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo preto, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (komentár k § 203 EP, Števček/Ficová a kolektív, G.H. Beck 2011) . Citujúc znenie § 2 ods.1 a § 6 ods.4 prvá veta zák.č.278/93 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov bol toho názoru, že vzhľadom na uvedené, oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať, s poukazom na § 88 ods.1 zák.č.372/90 Zb., zastavenie exekúcie, lebo titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť 18.8.2006 a vykonateľnosť 4.9.2006, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až 2.6.2008, čím svojim konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 21 mesiacov, že túto prekluzívnu lehotu výrazne skrátil aj napriek tomu, že mal a mohol poznať EP v zmysle, že exekútor môže aktívne vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia na exekúciu, že povinný má právo podať námietky proti exekúcii a právo požiadať o odklad exekúcie, mohol predvídať aj problémy pri doručovaní jeho rozhodnutí povinnému, že oprávnený nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že vedel, že rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie a teda, že ide o prekluzívnu lehotu, že návrh na vykonanie exekúcie nepodal včas napriek tomu, že už zo skutočnosti, že priestupca neuhradil pokutu v stanovenej lehote a ani neprejavil žiadny záujem dohodnúť sa o jej úhrade, mohol predpokladať, že povinný nebude mať snahu dobrovoľne uhradiť pohľadávku v rámci exekúcie. Napokon uviedol, že rozhodnutie súdu je správne a zákonné a navrhol ho potvrdiť.

Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie nebolo odvolaním napadnuté (z obsahu odvolania možno zistiť, že oprávnený nesúhlasil iba s dôvodom, podľa ktorého bola exekúcia zastavená, ale nie s jej zastavením) , nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p) , preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

Oprávnený v odvolaní neoznačil konkrétny odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 O. s. p., preto skutočnosti uvedené v odvolaní boli podradené pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.1 písm. a) O. s. p., t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto uznesenie podľa § 221 ods.1 písm. f) ,ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

Podľa § 167 ods.2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 169 ods.1 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie o. i. odôvodnenie.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie o. i., ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov) ,Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia a má za následok, že také uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre účastníka konania to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.) , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje riadne dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje riadne dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol kedy boli úkony exekučnej činnosti, za ktoré exekútor uplatňuje odmenu vykonané, preto sa nedá zistiť, či - ako na to poukazuje oprávnený - boli účelné a oprávnené, keďže po 4.9.2009, keď došlo k zániku práva oprávneného, žiadne úkony exekučnej činnosti už neboli potrebné a teda ani účelné. Rovnako tak sa nedá z odôvodnenia zistiť na základe akých podkladov bolo priznané poštovné, preto je uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Povinnosťou súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť a uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, a tiež sa bude musieť vyrovnať i so všetkými skutočnosťami tvrdenými v odvolaní.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.) .

Pre úplnosť, pokiaľ ide o odvolací návrh exekútora na zamietnutie odvolania, treba poznamenať, že O. s. p. už od 1.1.1992 nepozná inštitút zamietnutia odvolania, ale upravuje iba odmietnutie odvolania, pričom v prejednávanej veci podmienky pre takýto postup neboli splnené.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.