KSKE 5 CoE 39/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/39/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201643 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811201643.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, proti povinným 1.) I. J., Y. XXX a 2.) Ľ. J., Y. XXX, o vykonanie exekúcie pre 895,49 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 12Er/152/2011-22 z 14.12.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žiadosť súdneho exekútora ( ďalej len exekútor) o udelenie poverenia v časti 405,75 eur zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu voči povinným na základe a v rozsahu rozhodcovského rozsudku JUDr. Erika Končoka zo 6.8.2010, č. k. RK - 1299/10-EK, ktorý zaväzoval povinných k zaplateniu sumy 895,49 eur s 9 % ročným úrokom od 27.10.2009 až do zaplatenia a na náhradu trov konania 49,79 eur a že ho exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu vymoženia istiny 895,49 eur, trov konania 49,79 eur a trov exekúcie

Citujúc § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP ) a § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK ) sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi ( rozhodcovským spisom, rozhodcovským rozsudkom a Zmluvou o revolvingovom úvere) , skúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul so zákonom a zistil, že medzi účastníkmi bola 13.9.2006 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinným úver 1.493,73 eur (45.000,00 Sk) , že celková cena úveru bola 2.987,45 eur ( 90.000,00 Sk) , ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN) 69,91 % a že povinní sa zaviazali uhradiť úver v 36 mesačných splátkach po 82,98 eur ( 2.500,00 Sk) . Citujúc znenie ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,4, § 54 ods. 1,2 OZ konštatoval, že uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a ako taká patrí pod režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle OZ. Dôvodil, že zmluva sa uzavrela medzi dodávateľom ( v tomto konaní oprávnený) , pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom ( v tomto konaní povinní) , ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, podotkol, že zmluva a ani predložené dokumenty neobsahovali informácie vylučujúce predmetnú zmluvu z pod režimu spotrebiteľského úveru. Ďalej zdôraznil, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ ( veriteľ) a nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Uviedol, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v bode 18 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, pričom bod 18.3. zmluvných dojednaní umožňuje povinnému obrátiť

sa s ochranou svojich práv na všeobecný súd. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že táto rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, keďže táto nenúti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, ale umožňuje spotrebiteľovi uplatniť svoje práva žalobou na príslušnom súde; zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ( RPMN) a ust. § 53 ods. 1 O.Z. vylučuje posudzovanie ceny predmetu plnenia z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskom úvere a preto nepovažoval priznané právo v rozsahu istiny tvoriacej sumu nesplateného úveru, ktorého súčasťou sú aj dohodnuté úroky za plnenie v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť, že podľa § 14. Sankcie Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere mal oprávnený v prípade omeškania so splnením akéhokoľvek záväzku povinných právo na zmluvnú pokutu 0,2 % denne ( 73 % ročne) z výšky splátky, a súčasne na zmluvnú pokutu 5 % ročne z výšky splátky v prípade, ak omeškanie trvalo viac ako 15 dní, a súčasne na zmluvnú pokutu 10 % ročne z výšky splátky v prípade ak omeškanie trvalo viac ako 30 dní, navyše nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty mal oprávnený právo na zmluvnú pokutu 50 % z nominálnej výšky úveru za omeškanie povinných so splnením záväzkov špecifikovaných v bode 13.1. písm. a) o viac ako 15 dní po lehote splatnosti, že oprávnený si v konaní pred rozhodcom uplatnil zmluvnú pokutu 405,75 eur s tým, že si neuplatňuje 50 % z nominálnej výšky úveru zahrnutej v uvedenej sume nesplatených pokút, ale len 50 % z dlžnej istiny úveru t.j. 244,87 eur, že rozhodca nepovažoval zmluvné dojednania o zmluvnej pokute 50 % z nominálnej výšky úveru za neprimerané, alebo v rozpore s dobrými mravmi a to vzhľadom na omeškanie povinných ( viac ako 60 dní) . Do úvahy zobral tiež skutočnosť, že oprávnený si uplatnil len v časti 50 % z nesplatenej časti úveru, pričom ostatné zmluvné pokuty považoval za primerané povahe a okolnostiam prípadu, že pri hodnotení sankcií rozhodca zohľadnil fakt, že oprávnený nie je bankou a nedodržanie splatnosti peňažných záväzkov dlžníkov pre neho predstavuje väčšie riziko, keďže poskytuje úvery osobám, ktoré by takéto úvery od banky nezískali. S uvedeným záverom rozhodcu nesúhlasil, keďže bola priznaná a vymáhaná zmluvná pokuta 405,75 eur uplatnená na základe absolútne neplatného ust. spotrebiteľskej zmluvy podľa §53 ods. 1 a ods. 4 O.Z.. Ako nepochybné sa mu javilo, že s ohľadom na § 54 ods. 2 O.Z., ust. bodu 14 zmluvných dojednaní oprávneného spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže dochádza ku kumulatívnemu trestaniu spotrebiteľa za porušenie svojich povinností, v prípade jeho omeškania o viac ako 30 dní sankčným úrokom až 88 % z dlžnej splátky, s právom dodávateľa domáhať sa kumulatívne aj 50 % z nominálnej hodnoty úveru. Zdôraznil, že predmetná zmluva neobsahovala žiadne obdobné sankcie pre prípad porušenia povinnosti dodávateľa a preto nemožno súhlasiť so záverom rozhodcu, že výška zmluvných pokút je odôvodnená väčším rizikom dodávateľa, ktorý nie je bankou. Mal za to, že riziko oprávnený premietol do ceny poskytnutého úveru, pri ktorom RPMN dosahuje až 69,91 % a že na absolútnej neplatnosti uvedených ustanovení nič nemení ani skutočnosť, že oprávnený uplatnil zmluvnú pokutu v nižšej sume ako v zmysle zmluvy mohol. Záverom uviedol, že právo priznané oprávnenému rozhodcovským rozsudkom 405,75 eur považuje za plnenie v rozpor s dobrými mravmi a zákonom a mal za to, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie 405,75 eur v súlade s § 57 ods.2 EP v spojení § 45 ods. 1 a 2 ZRK.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania 54, 18 eur.

Vychádzajúc z ust. § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1, 2 ZRK ( ich znenie citoval) uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu ( rozhodcovského rozsudku) je daný a vymedzený na preskúmavanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom ako vyplýva z odôvodnenie rozsudku NS, sp. zn. 3 Cdo 164/96 publikovaného pod číslom R 568/1997 formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom a materiálna stránka vykonateľnosti je zase naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinnej hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinnej ( § 256 O.s.p. a pod.) , taktiež, že je vymedzená na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi, pričom hypotéza § 45 ods. 1 písm. c) zák. o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi, pričom z tohto ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo; pre posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie

ako také, čo je dané § 35, § 51 ods. 3 zák. o rozhodcovskom konaní k ust. 159 ods. 3 O.s.p., § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní v znení do 30.6.2009 a v znení po 1.7.2009 a oddelením nachádzacieho konania a konania exekučného. Podotkol, že postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného ex. titulom podľa § 45 ZRK je postupom v rozpore so zákonom resp. jeho obchádzaním, keďže ex. súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesnou relevantnou možnosťou z hľadiska zák. o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom a/ alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ex. súd teda takýmto postupom podľa jeho názoru porušil elementárnu zásadu sporového konania- dispozičnosť a kontradiktórnosť vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúšal zaviesť nemôže spočívať v porušovaní zák. ust. a principiálnych ust. právneho poriadku ( zmysle zásady právo nemožno dosahovať neprávom) , či porušením ust. čl. 46 Ústavy SR. Poukázal na to, že plnením priznaním exekučným titulom sa myslí plnenie vyplývajúce z výrokovej časti rozhodcovskej časti a nie dohoda samotná, pričom plnenie na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok sa posudzuje ako objektívne (ne) možné, právom ( ne) dovolené, či v súlade ( rozpore) s dobrými mravmi. Správnosti záveru, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva resp. iný právny dôvod zodpovedá aj gramatický výklad predmetného ustanovenia a preto neobstojí postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku posudzoval zmluvu. Ďalej súdu vytýkal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dojednania zmluvy týkajúce sa zmluvných pokút sú v neprospech dlžníka a spôsobujú nerovnováhu. Poukázal na skutkový stav podstatný pre posudzovanie zmluvných pokút a uviedol, že tieto skutočnosti súd neskúmal a oprávnenému ani neposkytol možnosť ich uviesť, čo možno pokladať za odňatie možnosti konať pre súdom. Rovnako tvrdenia ex. súdu o neprimeranosti zmluvných pokút a ich rozpore s dobrými mravmi považoval za neopodstatnené. Podotkol, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka so splácaním, zmluvná pokuta vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu. Súd teda v odôvodnení opomenul zásadné ust. smernice Rady 93/13/EHS ( jeho znenie citoval) v zmysle ktorého neplnenie povinností prevzatých dobrovoľne na základe platného právneho úkonu nepredstavuje žiadne základné právo spotrebiteľa a teda eurokonformný výklad ust. § 53 ods. 1 resp. 4 písm. k) OZ znamená, že pri posudzovaní konkrétneho zmluvného ust. je potrebné uvedené zák. ust. aplikovať v súlade s vyššie uvedeným cieľom smernice. Zdôraznil, že ani na základe predchádzajúcich sankcií uplatnených pri omeškaní povinných ( napr. omeškanie so splátkami č. 5,8,15 atď. ) nespôsobilo, že povinní začali riadne plniť svoje povinnosti a nespravili tak ani vtedy keď sa celý jej záväzok zo zmluvy stal v dôsledku omeškania so splácaním splatný. Zdôraznil, že zo znenia článku 14 zmluvy je zrejmé, že výška pokuty závisela od doby trvania porušovanie povinnosti zo strany dlžníka tým, že súd zobral do úvahy výlučne celkovú sumu zmluvných pokút a na základe toho zamietol žiadosť o udelenie poverenia, tak takýmto postupom podľa jeho názoru postavil neplnenie povinnosti dlžníka postavil na rovnakú úroveň ako riadne plnenie zmluvy. Taktiež takýmto postupom bolo porušovanie zmluvy povinnými posúdené vo svojich dôsledkoch ako skutočnosť priaznivá pre povinných, keďže na základe tohto porušenia vznikol nárok na pokuty v najvyššej možnej výške. Podľa jeho názoru súd pri posudzovaní pokút opomenul skutočnosť, že povinní neplatením úveru porušili zmluvu tým najzávažnejším spôsobom. Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplývalo, prečo súd prvého stupňa za neprimeranú považoval aj sankciu podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,17 eur za každý deň omeškania , teda jednu 500-inu zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi podľa jeho názoru rozhodne nie je. Uviedol, že pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádza z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. K svojej argumentácii odkázal na rozsudok KS v Nitre 5 Co 16/2010 z 3.2.2010 a taktiež na rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 3 Co 67/2008, ktorý vyslovil, že ak je možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť, pričom z uznesenia nevyplýva, žeby sa súd zaoberal skúmaním porušovania povinnosti zo strany povinných a teda vyššie relevantné skutočnosti ani nezisťoval. Opätovne zdôraznil, že výška zmluvnej pokuty závisela od správania povinných. Záver súdu, ak porovnával len výšku sankcií bez zreteľa na skutočnosti uvedené v čl. 14 zmluvy vedie podľa jeho názoru nielen k záveru o absolútnosti zmluvných pokút ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinnosti zo strany dlžníka je akceptovateľný stav. Samotná kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom zmluvnej

pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a tiež zabezpečenie veriteľa proti prípadnej ujme spôsobenej mu nesplnením záväzku. A teda kumulácia zmluvných pokút má zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu. Vytýkal súdu, že svojim uznesením zavádzal z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizoval skutočnosť, že povinní napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusia zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozhodnutia KS v Bratislave sp. zn. 17 Zm/ 342/2003 -51 z 19.1.2005 a KS v Bratislave sp. zn. 15 Zm/610/04 -90 z 7.2.2006.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto uznesenie podľa § 221 ods.1 písm. f) ,ods.2 O. s. p., zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, o. i. ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Ústavný súd (ďalej len SR) už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov) ,Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia a má za následok, že uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre účastníka konania to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.) , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje riadne dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje riadne dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Súd rozhodnutím vyslovil, že zamieta žiadosť exekútora o udelenie poverenia v časti 405,75 eur, následne dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak v závere odôvodnenia napadnutého uznesenia pochybil, keď neaplikoval správne ustanovenie EP a konštatoval, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v časti 405,75 eur v súlade s ust. § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZRK a aj preto je uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Povinnosťou súdu bude zosúladenie výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením a to použitím správneho ust. EP o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a to tak, aby bolo preskúmateľné.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.