KSKE 5 CoE 40/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807207225 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807207225.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, proti povinnému C. C., M., Y. XXXX/XX, o vykonanie exekúcie pre 759,49 € istiny s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, Exekútorský úrad Rožňava, Rožňava, Akademika Hronca 3, IČO: 31 958 095 (ďalej len exekútor) proti uzneseniu 6Er/597/2007-9 zo 14.6.2010 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil, priznal exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu vo výške 45,82 € a zaviazal oprávneného uhradiť priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu exekútorovi, do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky 759,49 € s prísl. od povinného na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava 14Ro/4/2007-20 z 19.1.2007, že v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č.5808012837* z 22.11.2007 pre exekútora, ktorý mu predložil 4.6.2010 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) a, že vzhľadom na preukázanú nemajetnosť povinného a na súhlas oprávneného zo zastavením exekúcie, exekúciu podľa cit. ust. zastavil. Ďalej uviedol, že exekútor s predloženým návrhom na zastavenie exekúcie, žiadal priznať trovy exekúcie 63,85 € podľa § 14,15 a 22 vyhl.č.288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) , citoval znenie § 196 a § 200 ods.1,2 EP,§ 14 ods.2,3,§ 15 ods.1,§ 22 a § 25 vyhl. a § 2 ods.1 zák.č.283/02 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ako aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach 1CoE/138/2009-23 z 30.6.2009 a zároveň poukázal na právnu vetu (aj ju citoval) rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Mcdo7/2006 z 28.5 2007 (R69/2007) . Poukázal na to, že exekútor žiadal zvýšiť všetky trovy exekučného konania o daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) , avšak zvýšil podľa platných právnych predpisov v čase začatia konania o DPH len jeho odmenu, že za exekučnú činnosť je treba považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu súdnych, príp. iných rozhodnutí v prospech oprávneného a, že za takúto činnosť nemožno považovať jeho bežnú administratívnu činnosť, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia. Na základe toho považoval vyfakturovaný úkon spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 1 hod. za administratívne práce vykonané exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou, lebo uvedený úkon bezprostredne nesmeroval k nútenému výkonu rozhodnutia v prospech oprávneného, preto mu týmto nepriznal osobitne odmenu za uvedený úkon s tým, že odmena za jeho vykonanie je podľa § 25 vyhl. už zahrnutá v priznanej jeho odmene. Uviedol tiež, že exekútor s predloženým návrhom na zastavenie exekúcie žiadal priznať aj náhradu hotových výdavkov formou cestovných náhrad vo výške 2,55 €

za pracovnú cestu z 18.3.2008,3.9.2008 a 3.6.2009, keďže vykonal všetky 3 pracovné cesty v rámci mesta Rožňava, ich náhradu mu nepriznal. Na základe uvedeného nepriznal exekútorovi v rámci časovej špecifikácie ani odmenu za úkon spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty - 1 hod., ostatné úkony vyfakturované exekútorom a náklady ním vynaložených hotových výdavkov považoval na základe údajov nachádzajúcich sa v súdnom a exekútorovom spise za preukázané a účelné. Na základe uvedeného mu priznal:1.Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu:[podľa § 14 ods.1 písm. a) ,ods.2 vyhl.] - spísanie žiadosti o udelenie poverenia 30 min., vydanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min., spísanie správy pre oprávneného 30 min. a spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti 30 min., spolu: 120 minút, t. j. 2 hod. 2 x 6,64 € = 13,28 €,2. Paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti:[podľa § 14 ods.1 písm. b,ods.3,§ 15 vyhl.] - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3x) 9,96 € a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (2x) 6,64 €, spolu 19,92 €, odmena spolu 33,20 €, odmena vrátane 19 % DPH 39,51 €,3. Náhradu hotových výdavkov (podľa § 22 ods.1 vyhl.) vrátane DPH - poštovné 6,31 €, SPOLU 45,82 €. Po preskúmaní návrhu na priznanie trov exekúcie, dospel k záveru, že vyčíslené trovy 45,82 € sú v súlade s § 14,§ 15 a § 22 vyhl., tieto považoval za účelne vynaložené, a preto ich priznal. Výrok o povinnosti náhrady trov oprel o § 203 ods.2 EP.

V zákonom stanovenej lehote podal exekútor odvolanie voči uzneseniu, nakoľko ním bol porušený zák. Tvrdil, že jeho odvolanie je dôvodné a to z dikcie § 37 ods.1 druhá veta EP (jeho znenie citoval) , že v uvedenom uznesení súd v rozpore so zák. nepriznal mu DPH v správnej výške, napriek tomu, že uvedená otázka bola riešená viacerými súdnymi rozhodnutiami, naposledy v uznesení Krajského súdu v Košiciach 4CoE/133/2007-112 z 30.1.2008 (citoval časť z jeho odôvodnenia) , že v rozpore s týmto názorom v napadnutom uznesení sa konštatuje pravý opak toho, čo konštatoval krajský súd, no nielen krajský súd sa zaoberal uvedenou otázkou, ale podľa Nálezu II.ÚS31/04-30 zo 17.12.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky nepriznaním trov exekúcie v zákonnej výške bolo porušené základné právo na ochranu jeho majetku (z uvedeného nálezu citoval stanovisko Daňového riaditeľstva) , že v tejto súvislosti je možné uviesť, že pri jeho činnosti, z pohľadu uplatnenia DPH (predovšetkým pri určení jej základu) , je možné primerane vychádzať aj z judikatúry Súdneho dvora ES, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach definoval určité kritéria, ktoré sa majú brať do úvahy pri určení, či sa plnenie, skladajúce sa z viacerých prvkov, má považovať za 1 zdaniteľný prvok alebo za viac odlišných a samostatne posudzovaných prvkov. Poukázal na to, že vo vzťahu k určeniu základu dane pri dodaní tovaru a služby sú v zák.č.222/04 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v § 22 ods.1-4, transponované čl.73,78 a 79 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a z uvedeného je zrejmé, že od DPH sú oslobodené len univerzálne poštové služby - § 28 zák. o DPH - ktoré on (exekútor) nevykonáva, naopak náhrada za stratu času a cestovné náhrady podliehajú podľa zák. o DPH zdaniteľnému plneniu, že aj z § 22 vyhl. vyplýva, že tieto náhrady sú účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (nie mimo nej) a že v neposlednom rade lex specialis pre posúdenie otázky DPH je zák.č.222/04 Z. z. a nie EP. Napokon citoval znenie § 135 ods.1 druhá veta O. s. p. a uviedol, že vychádzajúc z uvedených rozhodnutí je možné jednoznačne konštatovať, že napadnuté uznesenie je v rozpore s uvedenými rozhodnutiami súdov vyššej inštancie, preto má za to, že na základe tohto uznesenia by mal odvolací súd zmeniť uznesenie tak, že mu priznáva trovy exekúcie 64,66 €.

Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.) , preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, aj jeho dôvody sú v podstate správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť, že cit. Nález II.ÚS31/04 zo 17.12.2004 vychádzal z (a tykal sa) právneho stavu, aký tu platil do 31.8.2005, avšak s účinnosťou od 1.9.2005, Čl. II, bod 112. zák.č.341/05 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v § 196 EP pripojila druhá veta, a to, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, pričom poznámka pod čiarou č.17ba odkazuje na § 3 zák.č.222/04 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zák.č.651/04 Z. z. Kým nie je § 196 EP zosúladený

s cit. zák.č.222/04 Z. z. tak, že náhrada hotových výdavkov exekútora sa zahŕňa do základu DPH, teda dokiaľ je § 196 EP účinný v terajšom znení, musí ho súd aplikovať.

Právne názory vyslovené odvolacími súdmi v iných veciach nie sú v tejto prejednávanej veci záväzné.

Čo sa týka výšky trov exekúcie, exekútor - s výnimkou nepriznania DPH - neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné spochybniť správnosť ich určenia.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Účastníci konania neuplatnili žiadne trovy.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.