KSKE 5 CoE 47/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610200827 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610200827.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného N. V., S..D.., J., T. XX, W.: XX XXX XXX, proti povinným 1.) I. T., J. XXX, 2.) Š. Y.P., J. XXX, 3.) I. Š., J. XXX o vykonanie exekúcie pre 151,95 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 4Er/39/2010-31 z 14.12.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) zastavil exekúciu proti povinnému Š. Y..

Súd zistil, že povinný Š. Y. (ďalej len povinný) dňa 9.12.2011 vzniesol námietku premlčania v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) . Preto súd vychádzajúc z § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej len EP) o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení a § 100 ods. 1 OZ a § 110 ods. 1 OZ exekúciu proti povinnému v 2. rade zastavil. Podkladové rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Ro/776/1990 z 21.9.1990, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.10.1990 a návrh súdnemu exekútorovi bol podaný 13.1.2010, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty, preto je právo oprávneného na vymoženie pohľadávky premlčané.

Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu odvolanie, považujúc ho za nesprávne a majúc za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. Citujúc znenie § 100 ods. 1, § 110 ods.1,3 O. z. uviedol, že má za to, že predmetná pohľadávka je premlčaná iba čiastočne, a teda nie v celom rozsahu. Poukázal na to, že platobným rozkazom boli povinní zaviazaní na zaplatenie 547,37 € s 12 % ročným úrokom od 17.8.1990 do zaplatenia a trov konania 23,57 €. Tvrdil, že z uvedeného vyplýva, že jeho nárok z exekučného titulu zanikol uplynutím desaťročnej premlčacej doby čiastočne a to 23.10.2000, pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda od 24.10.1990, tieto sa v súlade s cit. právnou úpravou premlčujú v trojročnej premlčacej dobe a právo oprávneného na vymoženie 12 % úroku zo sumy 151,95 eur od 24.10.2000 do 12.1.2007 je premlčané, keďže zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 13.1.2010 kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby.

Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR z 26.4.2006, sp. zn. 32 ODO 466/2004 z ktorého vyplýva, že správny nie je záver súdu podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud pohľadávky, a teda ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zaplatenie príslušenstva, preto považoval tvrdenie súdu o tom, že vymáhaný nárok oprávneného je premlčaný celý, lebo úroky sú príslušenstvom pohľadávky a znášajú osud pohľadávky za nesprávny, nakoľko premlčanie práva na zaplatenie úrokov je potrebné posudzovať samostatne ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. Na základe uvedeného navrhol zrušiť uznesenie a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Povinný v 2. rade v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že neakceptuje námietky oprávneného a v plnej miere sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pôvodný veriteľ porušil ustanovenia § 526 O. Z. keď mu bez zbytočného odkladu neoznámil postúpenie pohľadávky. Taktiež ani nový postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil. Na základe tejto skutočnosti sa preto podľa dikcie ust. O.Z. dlžník zbaví záväzku, ak nie sú splnené zákonné podmienky.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia zastavená potvrdil ako zákonné a správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Podľa § 3 OZ, zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Z cit. zák. ust. vyplýva, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pritom zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. Ide o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne právo a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Podstatná otázka riešenej veci exekúcie je tá, či podľa § 110 OZ zaniklo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo nie.

Len na doplnenie odvolací súd dodáva, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty v občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určená spôsobom príslušného orgánu svoje práva nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta, § 110 OZ) . Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a podobne. Ust. § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a právnych noriem základných, ktoré sa preukázali počas historického vývoja v určitej miere stálosti (nemennosti) , vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/148/2004, uverejnený včas. Zo súdnej praxe č. 3/2005) .

Neopodstatnená je potom námietka oprávneného, že došlo k premlčaniu len v časti úrokov z omeškania vo výške 12 %, keď ďalšie úroky od 13.1.2007 do zaplatenia nie sú premlčané, ďalej je nepodstatný aj odkaz na judikatúru najvyššieho súdu (odvolateľom priložené rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo/466/2004 z 26.4.2006) , lebo ide o nezáväzné rozhodnutie najvyššieho súdu iného štátu.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako zákonné a správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.